Po cel� �as, ke� som odovzd�val na�e u�enia a
cvi�enia, som bol zodpovedn� spolo�nosti a praktizuj�cim. V�sledky, ktor� sme
dostali, boli dobr�, a ich vplyv na cel� spolo�nos� bol takisto celkom dobr�.
Pred p�r rokmi bolo mnoho �chi-kungov�ch majstrov, ktor� vyu�ovali �chi-kung.
V�etko z toho, �o vyu�ovali, patrilo do �rovne lie�enia a udr�ovania kond�cie.
Samozrejme, nehovor�m, �e ich met�dy praktizovania neboli dobr�. Poukazujem iba
na to, �e nevyu�ovali ni� na vy��ej �rovni. Pozn�m aj �chi-kungov� situ�ciu v
celej zemi. V s��asnosti som jedin�, kto opravdivo vyu�uje �chi-kung k vy���m
�rovniam doma a v zahrani��. Pre�o nikto nerobil tak� vec, akou je vyu�ovanie
�chi-kungu k vy���m �rovniam? Je to preto, �e s t�m s�visia ot�zky d�le�it�ch
z�le�itost�, hlbok�ch historick�ch pr��in, �irok�ho rozsahu d�sledkov a ve�mi
v�nych vec�. Nie je to nie�o, �o m��e vyu�ova� svetsk� �lovek, preto�e to
zah��a praktiky mno�stva �chi-kungov�ch �k�l. Konkr�tne, mnoho na�ich
praktizuj�cich, ktor� �tuduj� jednu prax dnes a in� zajtra, si u� spravili
neporiadok vo svojich vlastn�ch tel�ch. Ich kultiv�cia je ods�den� k nezdaru.
Zatia� �o in� napreduj� v kultiv�cii kr��an�m po hlavnej ceste, t�to �udia s�
na bo�n�ch cest�ch. Ak praktizuj� jednu met�du, druh� met�da bude prek�a�. Ak
praktizuj� druh� met�du, t�to prv� met�da bude prek�a�. V�etko im prek�a a
oni u� �alej nem��u uspie� v kultiva�nej praxi.
My naprav�me v�etky tieto veci a uchovan�m
dobrej �asti a odstr�nen�m zlej �asti zabezpe��me, �e od tohto bodu budete
schopn� praktizova� kultiv�ciu. Av�ak, mus�te tu by� kv�li opravdiv�mu �t�diu
tohto Ve�k�ho Z�kona. Ak prechov�vate r�zne prip�tanosti a prich�dzate z�ska�
nadprirodzen� schopnosti, ma� choroby vylie�en�, po��va� nejak� te�rie, alebo
prich�dzate s nejak�mi zl�mi �myslami, nebude to v�bec fungova�. Ako som
spomenul, je to preto, �e ja som jedin�, kto rob� tak�to vec. Nie je mnoho
pr�le�itost� pre nie�o tak�, ako je toto a ja nebudem vyu�ova� t�mto sp�sobom
ve�ne. Mysl�m, �e t�, �o m��u po��va� moje predn�ky osobne, povedal by som,
�primne� v bud�cnosti pochop�te, �e toto �asov� obdobie je nesmierne vz�cne.
Samozrejme, ver�me na karmick� vz�ah. Ka�d� tu sed� kv�li karmick�mu vz�ahu.
Prem���ajte o tom v�etci: Akou z�le�itos�ou je
vyu�ova� �chi-kung k vy���m �rovniam? Nie je to pon�knutie sp�sy �udstvu?
Pon�knu� sp�su �udstvu znamen�, �e budete skuto�ne praktizova� kultiv�ciu a nie
si iba lie�i� chorobu a udr�ova� kond�ciu. Z toho vypl�va, �e opravdiv�
kultiva�n� prax m� na praktizuj�cich vy��ie po�iadavky na charakter. Ka�d� tu
sed�, aby sa u�il tento Ve�k� Z�kon, tak�e sa tu mus�te spr�va� ako prav�
praktizuj�ci a mus�te sa vzda� prip�tanost�. Ak ste sa pri�li u�i� cvi�enia
alebo tento Ve�k� Z�kon s r�znymi usilovaniami, nenau��te sa ni�. Aby som v�m
povedal pravdu, cel� kultiva�n� proces pre praktizuj�ceho je procesom
neust�leho vzd�vania sa �udsk�ch prip�tanost�. V be�nej �udskej spolo�nosti
�udia s��a�ia, podv�dzaj� a ubli�uj� jeden druh�mu kv�li mal�mu osobn�mu zisku.
V�etky tieto zm���ania mus�te zanecha�. Predov�etk�m �udia, ktor� �tuduj� t�to
prax dnes, musia tak�to zm���anie opusti� e�te viac.
Nehovor�m tu o lie�en� choroby, ani nebudeme
lie�i� chorobu. Av�ak ako opravdiv� �iak nem��ete praktizova� kultiv�ciu s
chor�m telom. Ja o�ist�m va�e telo. O�istenie tela bude vykonan� iba u t�ch,
ktor� sa naozaj prich�dzaj� nau�i� cvi�enia, ktor� naozaj prich�dzaj� �tudova�
Z�kon. Zd�raz�ujem jeden bod: Ak sa nem��ete zbavi� prip�tanost� alebo starosti
o chorobu, nem��eme robi� ni� a nebudeme v�m schopn� pom�c�. Pre�o je to tak?
Je to preto, �e vo vesm�re je tak�to princ�p: V�etky be�n� �udsk� z�le�itosti
maj� pod�a budhovskej �koly svoje predur�en� vz�ahy. Narodenie, starnutie,
choroba a smr� existuj� ako tak� pre be�n�ch �ud�. Kv�li karme vypl�vaj�cej z
minul�ch zl�ch skutkov m� �lovek choroby alebo tr�penia; utrpenie je spl�canie
karmick�ho dlhu, a preto to nikto nem��e neuv�ene meni�. Zmeni� to znamen�, �e
�lovek nemus� splati� dlh, ktor� niekomu dlhuje a toto nemo�no spravi�
svojvo�ne. To by bolo rovnak� ako dopusti� sa zl�ho skutku.
Niektor� �udia si myslia, �e lie�enie
pacientov, vylie�enie ich chor�b a udr�iavanie ich kond�cie s� dobr� skutky. Z
m�jho poh�adu v skuto�nosti choroby nevylie�ili. Namiesto ich odstr�nenia
choroby bu� prelo�ili do bud�cnosti, alebo ich premenili. Aby sa skuto�ne
odstr�nili tieto tr�penia, mus�te odstr�ni� karmu. Ak by niekto mohol skuto�ne
vylie�i� chorobu a �plne odstr�ni� tak�to karmu, jeho �rove� by musela by� dos�
vysok�. Ten by u� videl skuto�nos�: Princ�py be�nej �udskej spolo�nosti nem��u
by� neuv�ene prestupovan�. V priebehu kultiva�nej praxe m��e praktizuj�ci zo
svojho s�citu robi� nejak� dobr� skutky, lie�i� �ud�, alebo im pom�ha� z�ska�
zdravie a telesn� kond�ciu � to je dovolen�. Nem��e v�ak �plne vylie�i� choroby
druh�ch �ud�. Ak je pr��ina choroby be�n�ho �loveka skuto�ne odstr�nen�,
nepraktizuj�ci od�de bez akejko�vek choroby. Len �o tento �lovek vykro�� z
t�chto dver�, st�le zostane svetsk�m �lovekom. St�le e�te bude s��a�i� o osobn�
prospech ako be�n� �udia. Ako m��e by� jeho karma neuv�ene zru�en�? To je
absol�tne zak�zan�.
Pre�o to teda m��e by� vykonan� pre
praktizuj�ceho? Lebo praktizuj�ci je drahocenn�, preto�e chce praktizova�
kultiv�ciu. Vyvinutie tejto my�lienky je teda drahocenn�. V budhizme �udia
hovoria o Budhovskej povahe. Ke� u �loveka vyst�pi Budhovsk� povaha, osvieten�
bytosti s� schopn� mu pom�c�. �o to znamen�? Ak sa sp�tate m�a, ke�e ja
vyu�ujem kultiv�ciu na vy���ch �rovniach, zah��a to princ�py vy���ch �rovn�,
ako aj ot�zky ve�kej d�le�itosti. Vid�me, �e v tomto vesm�re �udsk� �ivot nie
je vytvoren� v be�nej �udskej spolo�nosti; skuto�n� �ivot �loveka je stvoren� v
priestore vesm�ru. Preto�e v tomto vesm�re je ve�a hmoty r�znych druhov, t�to
hmota m��e svoj�m vz�jomn�m p�soben�m vytvori� �ivot. In�mi slovami, najskor��
�ivot �loveka poch�dza z vesm�ru. Priestor vesm�ru je vo svojej podstate
dobroprajn� a jeho povaha je by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. Pri zroden� je
�lovek prisp�soben� povahe vesm�ru. Ako sa v�ak po�et �ivotov zvy�uje, vyv�jaj�
sa kolekt�vne formy spolo�ensk�ch vz�ahov, v ktor�ch si niektor� �udia m��u
vypestova� sebectvo a ich �rove� bude postupne zn�en�. Ak nem��u osta� na
tejto �rovni, musia spadn�� �alej dole. Av�ak na tej �rovni sa m��u sta� op�
nie tak�mi dobr�mi a nebud� schopn� osta� ani tam. Bud� pokra�ova� v �al�om
klesan�, pokia� nakoniec nedosiahnu �rove� �udsk�ch bytost�.
Cel� �udsk� spolo�nos� je na rovnakej �rovni. Z
h�adiska nadprirodzen�ch schopnost� alebo ve�k�ch osvieten�ch bytost� by po
spadnut� na t�to �rove� mali by� tieto �ivoty zni�en�. Av�ak zo svojho
l�skav�ho s�citu im ve�k� osvieten� bytosti dali e�te �al�iu mo�nos� a
vytvorili toto �peci�lne prostredie a jedine�n� dimenziu. V�etky �ivoty v tejto
dimenzii s� odli�n� od �ivotov v in�ch dimenzi�ch vesm�ru. �ivoty v tejto
dimenzii nem��u vidie� �ivoty v in�ch dimenzi�ch alebo pravdu vesm�ru. A tak s�
tieto �udsk� bytosti v skuto�nosti straten� v bludisku. Aby si vylie�ili
chorobu alebo odstr�nili tr�penia a karmu, t�to �udia musia praktizova� kultiv�ciu
a vr�ti� sa k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja. Takto sa na to pozeraj� v�etky
rozdielne kultiva�n� �koly. �lovek by sa mal vr�ti� k svojmu p�vodn�mu, prav�mu
ja; to je skuto�n�m ��elom �udskej existencie. Preto, ke� chce �lovek
praktizova� kultiv�ciu, pova�uje sa to za vyst�penie jeho Budhovskej povahy.
Tak�to my�lienka je najvz�cnej�ia, preto�e tento �lovek sa chce vr�ti� k svojmu
p�vodn�mu, prav�mu ja a prekro�i� be�n� �udsk� �rove�.
Mo�no ka�d� po�ul toto vyhl�senie v budhizme:
�Ke� u �loveka vyst�pi Budhovsk� povaha, zatrasie 'svetom desiatich smerov'.�
Ktoko�vek to vid�, pr�de pom�c� a pom��e tomuto �loveku bezv�hradne. Pri
poskytovan� sp�sy �udstvu budhovsk� �kola neprip�ja �iadnu podmienku, ani
neh�ad� odmenu, a bude pom�ha� bezv�hradne. Preto m��eme pre praktizuj�cich
spravi� mno�stvo vec�. Ale pre svetsk�ho �loveka, ktor� chce by� iba svetsk�m
�lovekom a vylie�i� si svoju chorobu, to nebude ��inn�. Niektor� �udia m��u
uva�ova�: �Ke� bude moja choroba vylie�en�, potom budem praktizova� kultiv�ciu.�
Pre praktizovanie kultiv�cie nie je �iadna predbe�n� podmienka � ak sa chcete
kultivova�, kultivujte sa. Tel� niektor�ch �ud� v�ak maj� choroby a niektor�
�udia nes� vo svojich tel�ch nes�rod� odkazy. Niektor� �udia nikdy
nepraktizovali �chi-kung. S� aj �udia, ktor� ho praktizovali nieko�ko desa�ro��
a st�le sa potuluj� na �rovni �chi, ale bez uskuto��ovania pokroku v
kultiv�cii.
�o by sa s t�m malo urobi�? O�ist�me ich tel� a
umo�n�me im praktizova� kultiv�ciu k vy���m �rovniam. Na najni��ej �rovni kultiva�nej
praxe existuje proces, v ktorom va�e telo �plne o�ist�me. V�etky zl� veci vo
va�ej mysli, karmick� pole, ktor� obklopuje va�e telo a �astice, ktor� robia
va�e telo nezdrav�m, bud� vy�isten�. Ak nie s� vy�isten�, ako m��ete s tak�m
zne�isten�m, tmav�m telom a ne�istou mys�ou praktizova� kultiv�ciu k vy���m
�rovniam? My tu nepraktizujeme �chi. Nepotrebujete praktizova� veci takejto
n�zkej �rovne a my v�s postr��me �alej za �u, ��m umo�n�me v�mu telu dosiahnu�
stav bez akejko�vek choroby. Medzit�m vlo��me do v�ho tela syst�m hotov�ch
mechanizmov, nutn�ch pre polo�enie z�kladne na n�zkej �rovni. T�mto sp�sobom
budete praktizova� kultiv�ciu na ve�mi vysokej �rovni.
Pod�a konvenci� kultiva�nej praxe existuj� tri
�rovne, ak zahrnieme �chi. Av�ak v opravdivej kultiva�nej praxi existuj�
celkove dve hlavn� �rovne (praktizovanie �chi sa k nim nepo��ta). Jednou je
kultiv�cia v Z�kone trojit�ho sveta, zatia� �o druhou je kultiv�cia nad Z�konom
trojit�ho sveta. Kultiva�n� praxe v Z�kone trojit�ho sveta a nad Z�konom
trojit�ho sveta s� odli�n� od toho, �o �udia v kl�toroch naz�vaj� �opusten�m
pozemsk�ho sveta� a �vst�pen�m do pozemsk�ho sveta� � to s� iba teoretick�
pojmy. U n�s sa �udsk� telo skuto�ne premie�a kultiv�ciou na dvoch hlavn�ch
�rovniach. Preto�e po�as kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta bude telo neust�le
o�is�ovan�, ke� �lovek dosiahne najvy��iu formu Z�kona trojit�ho sveta, bude
�plne nahraden� vysokoenergetickou hmotou. Kultiv�cia nad Z�konom trojit�ho
sveta je v podstate kultiv�ciou tela Budhu. Toto telo je vytvoren� z
vysokoenergetickej l�tky a v�etky nadprirodzen� sily bud� op� vyvinut�. Toto
s� dve hlavn� �rovne, o ktor�ch sa zmie�ujeme.
My ver�me na karmick� vz�ahy. M��em urobi�
tak�to vec pre ka�d�ho, kto tu sed�. Pr�ve teraz m�me iba viac ako dvetis�c
�ud�. M��em to urobi� pre nieko�ko tis�c alebo viac �ud�, dokonca pre viac ako
desa�tis�c �ud�. To znamen�, �e u� nemus�te praktizova� na n�zkej �rovni. Po
o�isten� va�ich tiel a pozdvihnut� v�s vlo��m do v�ho tela kompletn� syst�m
kultiva�nej praxe. Okam�ite budete praktizova� kultiv�ciu na vysok�ch
�rovniach. Av�ak to bude vykonan� iba u �iakov, ktor� prich�dzaj� opravdivo
praktizova� kultiv�ciu; to, �e tu jednoducho sed�te, neznamen�, �e ste
praktizuj�ci. Tieto veci bud� poskytnut�, pokia� od z�kladu zmen�te svoje
myslenie a nie je to obmedzen� iba na ne. Nesk�r pochop�te, �o som v�m v�etk�m
dal. Nehovor�me tu ani o lie�en� choroby. Hovor�me sk�r o celkovom upraven�
tiel praktizuj�cich, aby sme v�m umo�nili praktizova� kung. S chor�m telom si
kung nem��ete vyvin�� v�bec. Preto by ste nemali ku mne prich�dza� kv�li
vylie�eniu chor�b, ani tak� vec nebudem robi�. Prvotn�m ��elom m�jho pr�chodu
na verejnos� je vies� �ud� k vysok�m �rovniam, opravdivo vies� �ud� k vysok�m
�rovniam.
V minulosti mnoho �chi-kungov�ch majstrov
povedalo, �e �chi-kung m� takzvan� za�iato�n� �rove�, stredn� �rove� a
pokro�il� �rove�. To bola v�etko �chi a iba nie�o na �rovni praktizovania �chi,
ale aj tak to bolo rozdelen� na �chi-kung za�iato�nej �rovne, strednej �rovne a
pokro�ilej �rovne. Pokia� ide o opravdiv� veci vysokej �rovne, v��ina na�ich
�iakov �chi-kungu nem� o nich ani po�atia, jednoducho o nich nevedia ni�.
V�etko, o �om budeme hovori� od tejto chv�le, je Z�kon na vy���ch �rovniach.
Navy�e, obnov�m dobr� poves� kultiva�nej praxe. V mojich predn�kach budem
hovori� o niektor�ch nedobr�ch javoch v spolo�enstve kultivuj�cich. Pouk�em aj
na to, ako by sme mali zaobch�dza� s t�mito javmi a ako by sme sa na ne mali
pozera�. Navy�e, vyu�ovanie kungu a Z�kona na vy���ch �rovniach zah��a mno�stvo
str�nok a pomerne d�le�it�ch vec�, z ktor�ch niektor� s� dokonca ve�mi v�ne;
na tieto by som chcel takisto pouk�za�. Nejak� ru�iv� zasahovanie v na�ej
be�nej �udskej spolo�nosti, najm� v spolo�enstve kultivuj�cich, prich�dza z
in�ch dimenzi�. Toto by som chcel taktie� zverejni�. Z�rove� vyrie�im pre
praktizuj�cich tieto probl�my. Ak tieto probl�my ostan� nevyrie�en�, nebudete
schopn� praktizova� kultiv�ciu. Aby sme od z�kladu vyrie�ili tieto z�le�itosti,
mus�me ka�d�ho bra� ako opravdiv�ho praktizuj�ceho. Samozrejme, nie je �ahk�
zmeni� va�e myslenie okam�ite; svoje myslenie budete meni� postupne po�as
nasleduj�cich predn�ok. Tie� d�fam, �e ka�d� bude po�as po��vania d�va� pozor.
Sp�sob, ak�m vyu�ujem kung, je inak��, ako to robia in�. Niektor� �udia ho
vyu�uj� tak, �e iba stru�ne porozpr�vaj� o te�ri�ch svojho kungu. Potom spoja
svoje odkazy s vami a u�ia s�bor cvi�en�, a to je v�etko. �udia s� u� navyknut�
na tento sp�sob vyu�ovania kungu.
Opravdivo vyu�ova� kung vy�aduje vyu�ova� Z�kon
alebo Tao (�Cestu�). V desiatich predn�kach ozn�mim v�etky princ�py vysokej
�rovne, aby ste mohli praktizova� kultiv�ciu. Inak nem��ete praktizova�
kultiv�ciu v�bec. V�etko, �o vyu�uj� ostatn�, s� veci na �rovni lie�enia a
udr�ovania kond�cie, a ak chcete praktizova� kultiv�ciu k vy���m �rovniam,
nedostanete sa nikam, preto�e nem�te vy��� Z�kon, ktor� by v�s viedol. Podob�
sa to nav�tevovaniu �koly: Ak p�jdete na vysok� �kolu s u�ebnicami pre z�kladn�
�koly, st�le budete �iakom z�kladnej �koly. Niektor� �udia si myslia, �e sa
nau�ili ve�a prakt�k, ako napr�klad t�to praktiku alebo tamt� praktiku a
vlastnia h�bu potvrden�, ale ich kung st�le nespravil �iaden pokrok. Myslia si,
�e tie veci s� pravou podstatou �chi-kungu a t�m, o �om je �chi-kung. Nie, tie
s� iba povrchnou �as�ou �chi-kungu a nie��m na najni��ej �rovni. �chi-kung nie
je obmedzen� na tieto veci, ke�e je to kultiva�n� met�da, nie�o ve�mi �irok� a
hlbok�. Navy�e, na odli�n�ch �rovniach existuje odli�n� Z�kon. Je to teda
odli�n� od t�ch cvi�en� �chi, ktor� pozn�me zo s��asnosti � nech sa ich u��te o
ko�koko�vek viac, je to rovnak�. Napr�klad, hoci ste �tudovali u�ebnice pre
anglick� z�kladn� �koly, u�ebnice pre americk� z�kladn� �koly, u�ebnice pre japonsk�
z�kladn� �koly a u�ebnice pre ��nske z�kladn� �koly, ost�vate �iakom z�kladnej
�koly. ��m viac lekciami �chi-kungu n�zkej �rovne ste pre�li a ��m viac ste z
nich absorbovali, t�m viac �kody ste si sp�sobili � va�e telo je u� doriaden�.
Mus�m zd�razni� e�te in� z�le�itos�: Na�a
kultiva�n� prax vy�aduje vyu�ovanie kungu a Z�kona. Niektor� mn�si v chr�moch,
hlavne t� zo Zen budhizmu, m��u ma� odli�n� n�zory. Len �o sa dozvedia o
vyu�ovan� Z�kona, nebud� to chcie� po��va�. Pre�o je to tak? Zen budhizmus ver�,
�e Z�kon by sa nemal vyu�ova�, �e Z�kon nie je Z�konom, ak sa vyu�uje a �e
neexistuje Z�kon, ktor� by sa mohol vyu�ova�; �lovek m��e nie�omu porozumie�
iba srdcom a du�ou. V�sledkom je, �e do dne�n�ho d�a nebol Zen budhizmus
schopn� vyu�ova� �iaden Z�kon. Patriarcha Zen budhizmu B�dhidarma u�il tak�to
veci na z�klade v�roku ��kjam�niho, ktor� povedal: ��iaden Z�kon nie je
absol�tny.� Zalo�il Zen budhizmus na z�klade tohto ��kjam�niho v�roku. Povedali
by sme, �e t�to prax ide do slepej uli�ky. Pre�o hovor�me, �e ide do slepej
uli�ky? Ke� do nej na za�iatku i�iel B�dhidarma, myslel si, �e je pomerne
priestrann�, ale pre druh�ho Patriarchu u� nebola tak� priestrann�. Pre
tretieho Patriarchu bola tak-tak, ale pre �tvrt�ho Patriarchu bola u� dos�
�zka. Pre piateho Patriarchu u� nebol takmer �iaden priestor k �al�iemu
postupu. V �ase Chuej-nenga, �iesteho Patriarchu, to dosiahlo jej koniec a
nemohlo to nikam post�pi�. Ak dnes nav�t�vite Zen budhistu, aby ste �tudovali
Z�kon, nemali by ste kl�s� �iadne ot�zky. Ak polo��te ot�zku, obr�ti sa a udrie
v�s pali�kou po hlave, �o sa naz�va �v�straha pali�kou�. Znamen� to, �e by ste
sa nemali vypytova� a mali by ste sa sta� osvieten�mi sami od seba. Povedali by
ste: �Pri�iel som �tudova�, preto�e ni� neviem. Ako sa m�m sta� osvieten�m?
Pre�o ma bijete pali�kou?!� Toto sved�� o tom, �e Zen budhizmus dosiahol koniec
uli�ky a u� nie je �o �alej vyu�ova�. Aj B�dhidarma prehl�sil, �e jeho u�enie
sa m��e odovzd�va� iba po �es� gener�ci�, a potom u� nebude sl��i� �iadnemu ��elu.
Pre�lo nieko�ko sto rokov. Av�ak i dnes existuj� �udia, ktor� sa st�le pevne
dr�ia n�uk Zen budhizmu. Ak� je skuto�n� zmysel ��kjam�niho vyhl�senia: ��iaden
Z�kon nie je absol�tny?� ��kjam�niho �rove� bola Tath�gata. Mnoho neskor��ch
mn�chov nebolo osvieten�ch na ��kjam�niho �rovni, na myslenie v jeho sf�re
uva�ovania, na prav� zmysel n�m predn�an�ho Z�kona, alebo na skuto�n� zmysel
toho, �o povedal. Preto to �udia nesk�r vysvet�ovali tak�mto alebo onak�m
sp�sobom, s ve�mi m�t�cimi vysvetleniami. Mysleli si, �e ��iaden Z�kon nie je
absol�tny� znamen�, �e ho �lovek nem� vyu�ova� a �e by to nebol Z�kon, keby sa
vyu�oval. V skuto�nosti toto nie je to, �o to znamen�. Ke� sa ��kjam�ni stal
osvieten�m pod stromom B�dhi, nedosiahol hne� �rove� Tath�gatu. Tie� sa
neprestajne zlep�oval po�as 49-ro�n�ho vyu�ovania svojho Z�kona. Kedyko�vek sa
zlep�il na vy��iu �rove�, obzrel sa sp� a uvedomil si, �e Z�kon, ktor� pr�ve
vyu�oval, bol �plne chybn�. Ke� op� pokro�il, objavil, �e Z�kon, ktor� pr�ve
u�il, bol op� chybn�. Potom �o urobil �al�� pokrok, uvedomil si znova, �e
Z�kon, ktor� pr�ve u�il, bol op� chybn�. Neust�le robil tak�to pokrok po�as
cel�ch 49 rokov. Kedyko�vek dosiahol vy��iu �rove�, objavil, �e ten Z�kon,
ktor� u�il v minulosti, bol vo svojom pochopen� na ve�mi n�zkej �rovni. Objavil
aj to, �e Z�kon na ka�dej �rovni je v�dy prejavom Z�kona na tejto �rovni, �e
Z�kon je na ka�dej �rovni, a �e �iaden z nich nie je absol�tnou pravdou
vesm�ru, hoci Z�kony na vy���ch �rovniach s� bli��ie k povahe vesm�ru ako Z�kony
na ni���ch �rovniach. Preto prehl�sil: ��iaden Z�kon nie je absol�tny.�
Na konci ��kjam�ni takisto vyhl�sil: �Vo svojom
�ivote som nevyu�oval �iaden Z�kon.� Zen budhizmus to op� nespr�vne pochopil v
tom zmysle, �e nie je �iaden Z�kon, ktor� by sa dal vyu�ova�. Vo svojich
neskor��ch rokoch u� ��kjam�ni dosiahol �rove� Tath�gatu. Pre�o povedal, �e
nevyu�oval �iaden Z�kon? Ak� ot�zku v skuto�nosti nastolil? Kon�tatoval:
�Dokonca ani na mojej �rovni Tath�gatu som nevidel kone�n� pravdu vesm�ru, ani
�o je kone�n� Z�kon.� Preto nesk�r �ud� �iadal, aby nebrali jeho slov� ako
absol�tnu a nemenite�n� pravdu. Inak by to nesk�r obmedzovalo �ud� na alebo pod
�rove� Tath�gatu a neboli by schopn� spravi� prielomy k vy���m �rovniam. Nesk�r
�udia nemohli pochopi� skuto�n� zmysel tejto vety a mysleli si, �e Z�kon nie je
Z�konom, ak sa vyu�uje � pochopili to takto. V skuto�nosti ��kjam�ni povedal,
�e s� r�zne Z�kony na r�znych �rovniach a �e Z�kon na �iadnej �rovni nie je
absol�tnou pravdou vesm�ru. Av�ak Z�kon na danej �rovni preber� ved�cu �lohu na
tejto �rovni. V skuto�nosti hovoril o takomto princ�pe.
V minulosti sa mnoho �ud�, hlavne t�ch zo Zen
budhizmu, dr�alo tak�hoto predsudku a mimoriadne skreslen�ho poh�adu. Ako
m��ete praktizova� a kultivova� sa bez vyu�ovania a vedenia? V budhizme je
mno�stvo budhistick�ch pr�behov. Niektor� �udia mohli ��ta� o �loveku, ktor�
�iel do neba. Potom �o pri�iel do neba, objavil, �e ka�d� slovo v Diamantovej
s�tre tam hore je odli�n� od toho tu dole a zmysel je �plne odli�n�. Pre�o je
t� Diamantov� s�tra odli�n� od tej v be�nom �udskom svete? S� aj �udia, ktor�
vyhlasuj�: �Sv�t� kniha v Z�padnom raji je �plne odli�n� od tej tu dole a nie
je to v�bec rovnak� vec. Nielen slov� s� odli�n�, ale aj d�sledky a zmysel je
�plne odli�n�, v�etko sa zmenilo.� V skuto�nosti je to preto, �e ten ist� Z�kon
m� odli�n� formy premeny a podoby prejavu na odli�n�ch �rovniach a na odli�n�ch
�rovniach m��e vies� praktizuj�cich odli�ne.
Je zn�me, �e v budhizme je kni�ka nazvan�
�V�let do Z�padn�ho raja�. Hovor�, �e zatia� �o mn�ch sedel v medit�cii, jeho
du�a i�la do Z�padn�ho raja a videla jeho scen�riu. Str�vil tam jeden de�; ke�
sa vr�til do �udsk�ho sveta, pre�lo �es� rokov. Naozaj to v�etko videl? �no,
ale to, �o videl, nebol skuto�n� stav toho, �o tam je. Pre�o? Je to preto, �e
jeho �rove� nebola dostato�ne vysok�, a to, �o mu bolo uk�zan�, bol iba prejav
Budhovho Z�kona na jeho �rovni. Ke�e raj ako tento je stelesnen�m �asti
Z�kona, nemohol vidie� jeho skuto�n� situ�ciu. Ke� hovor�m o tom, �e ��iaden
Z�kon nie je absol�tny�, m� to tento v�znam.
V budhizme �udia diskutuj� o tom, �o je Budhov
Z�kon. Niektor� �udia si myslia, �e Z�kon predn�an� v budhizme je cel� Budhov
Z�kon. V skuto�nosti nie je. Z�kon, ktor� ��kjam�ni hl�sal pred 2500 rokmi, bol
pre be�n�ch �ud� na ve�mi n�zkej �rovni; bol vyu�ovan� pre t�ch, ktor� sa pr�ve
vyvinuli z primit�vnej spolo�nosti a ktor�ch myse� bola pomerne jednoduch�. Dnes
je Obdobie Konca Z�kona, o ktorom sa zmie�oval. Teraz u� viac �udia nem��u
praktizova� kultiv�ciu s t�mto Z�konom. V Obdob� Konca Z�kona dokonca aj mn�si
v kl�toroch bud� ma� probl�m spasi� seba sam�ch, nieto e�te pon�knu� sp�su
druh�m. Z�kon, ktor� v tom �ase vyu�oval ��kjam�ni, bral do �vahy t�to situ�ciu
a on nevyslovil cel� Budhov Z�kon, ktor�mu rozumel na svojej vlastnej �rovni.
Je takisto nemo�n� ho nav�dy udr�a� nezmenen�.
Ako sa spolo�nos� rozv�ja, �udsk� myse� sa
st�va zlo�itej�ou, ��m u� nie je pre �ud� �ahk� praktizova� kultiv�ciu t�mto
sp�sobom. Z�kon v budhizme nem��e zhrn�� cel� Budhov Z�kon a je iba nepatrnou
�as�ou Budhovho Z�kona. St�le je e�te mnoho in�ch ve�k�ch kultiva�n�ch ciest v
budhovskej �kole, ktor� s� odovzd�van� medzi �u�mi, alebo boli po�as hist�rie
odovzd�van� jedn�mu u�en�kovi. R�zne �rovne maj� r�zny Z�kon a r�zne dimenzie
maj� r�zny Z�kon, z ktor�ch v�etky s� r�znymi prejavmi Budhovho Z�kona v
r�znych dimenzi�ch a na r�znych �rovniach. ��kjam�ni sa zmienil aj o tom, �e je
84000 kultiva�n�ch ciest na kultivovanie Budhovstva. Av�ak budhizmus zah��a iba
o nie�o viac ako desa� kultiva�n�ch ciest, ako Zen budhizmus, �ist� Zem,
Tendai, Chua-jen a tantrizmus; tieto nem��u predstavova� cel� Budhov Z�kon. S�m
��kjam�ni nevyslovil cel� svoj Z�kon; vyu�oval iba jeho �as� vhodn� pre
schopnos� porozumenia �ud� v tej dobe.
�o je teda Budhov Z�kon? Najz�kladnej�ia povaha
tohto vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, je najvy���m prejavom Budhovho
Z�kona. Toto je najz�kladnej�� Budhov Z�kon. Budhov Z�kon prejavuje r�zne
podoby na r�znych �rovniach a vedie r�znym sp�sobom na r�znych �rovniach. ��m
ni��ia �rove�, t�m komplikovanej�ia. �iasto�ky vzduchu, kame�, drevo, zem,
oce�, �udsk� telo � v�etka hmota m� t�to povahu, by� pravdiv�, s�citn� a
vydr�a�. V d�vnych �asoch bolo povedan�, �e v�etky veci a hmota vo vesm�re s�
zlo�en� z Piatich prvkov; tie takisto nes� t�to povahu, by� pravdiv�, s�citn� a
vydr�a�. Praktizuj�ci m��e ch�pa� iba ur�it� prejav Budhovho Z�kona na �rovni,
ktor� dosiahla jeho kultiv�cia, �o je jeho kultiva�n� Stav ovocia, jeho �rove�.
Zo�iroka povedan�, Z�kon je ve�mi obrovsk�. Z poh�adu najvy��ej �rovne je ve�mi
jednoduch�, preto�e podoba Z�kona vyzer� ako pyram�da. V najvy��om bode m��e
by� zhrnut� do troch slov: Pravdivos�, S�cit, Zn�anlivos�. Je nesmierne
zlo�it�, ke� sa prejavuje na r�znych �rovniach. Vezmite si ako pr�klad �udsk�
bytos�. �kola Tao pova�uje �udsk� telo za mal� vesm�r. �lovek m� fyzick� telo,
ale �lovek nie je �pln� iba s fyzick�m telom. Mus� ma� aj �udsk� povahu,
osobnos�, charakter a du�u, aby vytvoril �pln� a nez�visl� osobu s
individualitou. Rovnako to plat� aj o na�om vesm�re, ktor� m� Mlie�nu dr�hu,
in� galaxie a m� tie� �ivot a vodu. V�etky veci a hmota v tomto vesm�re s�
str�nkami materi�lnej existencie. Av�ak v rovnakom �ase maj� aj svoju povahu,
by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. V�etky mikroskopick� �astice hmoty steles�uj�
t�to povahu � dokonca aj ve�mi mikroskopick� �astice maj� t�to povahu.
T�to povaha, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�,
je krit�riom na hodnotenie dobr�ho a nedobr�ho vo vesm�re. �o je dobr� a �o je
nedobr�? Posudzuje sa to pod�a tohto. Cnos�, ktor� sme spom�nali predt�m, je
tie� tak� ist�. Nepochybne, mor�lny �tandard dne�nej spolo�nosti sa zmenil a
pokrivil. Ak sa teraz niekto u�� od toho dobr�ho samarit�na Lej Fenga, mohol by
by� ozna�en� za du�evne chor�ho. Ale kto by v p�desiatych alebo �es�desiatych
rokoch povedal, �e tento �lovek je du�evne chor�? �udsk� mor�lny �tandard
nesmierne upad� a �udsk� mor�lne hodnoty sa zhor�uj� ka�d�m d�om. �udia sa
nah��aj� iba za osobn�mi z�ujmami a bud� ubli�ova� druh�m kv�li mali�k�mu k�sku
osobn�ho zisku. S��a�ia a z�pasia medzi sebou pou�it�m v�etk�ch prostriedkov.
Prem���ajte o tom, v�etci: Bude v tomto dovolen� pokra�ova�? Ke� niekto rob�
zl� skutok, nebude tomu veri�, ke� ho upozorn�te, �e rob� zl� skutok. Tento
�lovek skuto�ne nebude veri� tomu, �e rob� nie�o zl�. Niektor� �udia sa
hodnotia pod�a upadnut�ho mor�lneho �tandardu. Preto�e krit�ri� hodnotenia sa
zmenili, pova�uj� sa za lep��ch ako ostatn�. Nech sa �udsk� mor�lny �tandard
akoko�vek men�, povaha vesm�ru ost�va nezmenen� a je jedin�m krit�riom, ktor�
rozozn�va dobr�ch �ud� od nedobr�ch. Ako praktizuj�ci sa �lovek mus� spr�va�
tak, �e nasleduje t�to povahu vesm�ru, a nie normy svetsk�ch �ud�. Ak sa chcete
vr�ti� k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja a post�pi� v kultiva�nej praxi, mus�te sa
spr�va� pod�a tohto krit�ria. Ako �udsk� bytos� ste dobr�m �lovekom, iba ak
m��ete nasledova� povahu tohto vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. �lovek,
ktor� sa odch�li od tejto povahy, je skuto�ne nedobr� �lovek. Na pracovisku
alebo v spolo�nosti m��u niektor� �udia poveda�, �e ste zl�, ale vy nemus�te
by� naozaj zl�. Niektor� �udia m��u poveda�, �e ste dobr�, ale vy nemus�te by�
naozaj dobr�. Ak sa ako praktizuj�ci prisp�sob�te tejto povahe, ste ten, kto
dosiahol Tao � je to skr�tka tak�to jednoduch� princ�p.
V �kole Tao kultivuj�
Pravdivos�-S�cit-Zn�anlivos� s d�razom na Pravdivos�. Preto �kola Tao ver� na
kultiv�ciu pravdivosti, ktorou vychov�va povahu; �lovek by mal hovori� pravdu,
robi� veci pravdivo, sta� sa pravdiv�m �lovekom, vr�ti� sa k svojmu p�vodn�mu,
prav�mu ja a napokon sa kultiv�ciou sta� prav�m �lovekom. Pritom v�etkom zah��a
aj Zn�anlivos� a S�cit, ale s d�razom na kultiv�ciu Pravdivosti. Budhovsk�
�kola zd�raz�uje kultivovanie S�citu z Pravdivosti-S�citu-Zn�anlivosti.
Kultiv�cia S�citu m��e vypestova� srdce ve�k�ho z�utovania a len �o srdce tohto
ve�k�ho z�utovania vyst�pi, uvid�te, �e v�etky vn�maj�ce bytosti trpia a vy
budete naplnen� jedin�m �elan�m: Spasi� v�etky vn�maj�ce bytosti. M� v�ak aj
Pravdivos� a Zn�anlivos�, iba�e d�raz je na kultiv�cii S�citu. N� Falun Dafa
je zalo�en� na najvy��ej norme vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, ktor�
kultivujeme s��asne. To, �o kultivujeme, je ve�mi obrovsk�.
�o je �chi-kung? Mnoho �chi-kungov�ch majstrov
o tom hovor�. �o hovor�m ja, je odli�n� od toho, �o hovoria oni. Mnoho
�chi-kungov�ch majstrov o �om hovor� na svojich �rovniach, zatia� �o ja hovor�m
o ch�pan� �chi-kungu z vy��ej �rovne. Je to �plne odli�n� od ich ch�pania.
Niektor� �chi-kungov� majstri tvrdia, �e �chi-kung m� v na�ej krajine
dvetis�cro�n� hist�riu. S� aj �udia, ktor� hovoria, �e �chi-kung m�
tritis�cro�n� hist�riu. Niektor� �udia uv�dzaj�, �e �chi-kung m� hist�riu
p�tis�c rokov, �o sa pribli�uje hist�rii na�ej ��nskej civiliz�cie. In�
dokonca tvrdia, �e na z�klade archeologick�ch vykop�vok m� hist�riu sedemtis�c
rokov a t�m �aleko presahuje hist�riu na�ej ��nskej civiliz�cie. Nech mu
rozumej� akoko�vek, myslia si, �e �chi-kung neexistuje dlh�ie ako hist�ria
�udskej civiliz�cie. Pod�a Darwinovej evolu�nej te�rie sa vodn� rastliny
vyvinuli do vodn�ch �ivo��chov; tie potom vyliezli na zem a nesk�r na stromy;
nesk�r zi�li na zem a stali sa opicami; napokon sa vyvinuli na modern�ch �ud� s
kult�rou a myslen�m. Na z�klade tohto v�po�tu od skuto�n�ho vzniku �udskej
civiliz�cie nepre�lo viac ako desa�tis�c rokov. Ke� sa pozrieme �alej dozadu,
nebolo ani z�znamov v podobe viazania uzl�kov. T�to �udia mali oble�en� listy
stromov a jedli surov� m�so. Ke� sa pozrieme e�te �alej dozadu, boli to �plne
div�, primit�vni �udia. Mo�no ani nevedeli, ako urobi� ohe�.
Objavili sme v�ak probl�m. Na svete je mnoho
miest, na ktor�ch boli zanechan� stopy starobyl�ch kult�r, ktor� s� skuto�ne
ove�a star�ie ako na�a civiliz�cia. Tieto d�vne pozostatky maj� pomerne vysok�
technick� �rove�. �o sa t�ka umeleckej hodnoty, s� na dos� pokro�ilej �rovni.
Je to skoro tak, akoby modern� �udstvo napodob�ovalo umenia d�vnych �ud�, ktor�
maj� obrovsk� umeleck� hodnotu. Oni v�ak poch�dzaj� spred 100 tis�c rokov,
nieko�ko 100 tis�c rokov, nieko�ko mili�nov rokov, alebo dokonca spred viac ne�
100 mili�nov rokov. Prem���ajte o tom, v�etci: Nerobia si posmech z dne�nej hist�rie?
V skuto�nosti to nie je vtip, preto�e �udstvo v�dy zdokona�ovalo a
znovuobjavovalo sam� seba. Takto sa spolo�nos� vyv�ja. Po�iato�n� ch�panie
nemus� by� absol�tne spr�vne.
Mnoho �ud� mohlo po�u� o �prehistorickej
kult�re�, zn�mej aj ako �prehistorick� civiliz�cia�. Budeme hovori� o
prehistorickej civiliz�cii. Na tejto Zemi s� kontinenty �zia, Eur�pa, Ju�n�
Amerika, Severn� Amerika, Oce�nia, Afrika a Antarkt�da. Geol�govia ich naz�vaj�
kontinent�lne platne. Od vytvarovania kontinent�lnych platn� do dne�n�ho d�a
pre�lo nieko�ko desiatok mili�nov rokov. Znamen� to, �e mnoho kontinentov sa
vynorilo z dna oce�nu, a mnoho kontinentov sa zase ponorilo k morsk�mu dnu.
Pre�li u� desiatky mili�nov rokov, odkedy sa ust�lili do s��asnej podoby. Pod
vodou mnoh�ch oce�nov v�ak bola objaven� vysok� a rozsiahla d�vna architekt�ra.
Tieto budovy boli postaven� n�dherne s ve�kou zru�nos�ou a nie s� kult�rnym
dedi�stvom n�ho modern�ho �udstva. Museli by� teda postaven� pred ponoren�m sa
na dno oce�nu. Kto vytvoril tieto civiliz�cie pred desiatkami mili�nov rokov? V
tom �ase na�a �udsk� rasa nebola e�te ani opicami. Ako by sme mohli vytvori�
tak� inteligentn� veci? Svetov� archeol�govia objavili organizmus zvan�
trilobit, ktor� existoval pred medzi 600 a 260 mili�nmi rokov. Tento druh
organizmov zmizol pred 260 mili�nmi rokov. Jeden americk� vedec objavil
skamenelinu trilobita, na ktorej bola �udsk� stopa; stopa bola na skameneline
jasne vytla�en� �lovekom v top�nkach. Neposmieva sa to historikom? Ako by pod�a
Darwinovej evolu�nej te�rie mohli existova� �udsk� bytosti pred 260 mili�nmi
rokov?
V m�zeu N�rodnej univerzity v Peru je skala s
vyrytou �udskou postavou. Po presk�man� bolo stanoven�, �e t�to �udsk� postava
bola vyryt� pred tridsa�tis�c rokmi. T�to �udsk� postava je v�ak oble�en� v
�at�ch, m� klob�k a top�nky, v ruke dr�� �alekoh�ad a pozoruje hviezdy. Ako by
�udia mohli tka� l�tku a oblieka� si �aty pred tridsa�tis�c rokmi? E�te
neuverite�nej�ie je, �e pozoroval �alekoh�adom hviezdy a mal ur�it� mno�stvo
astronomick�ch znalost�. V�dy sme si mysleli, �e to bol Eur�pan Galileo, kto
vyna�iel �alekoh�ad a �e to bolo iba o tro�ku viac ako pred tristo rokmi. Av�ak
kto vyna�iel �alekoh�ad pred tridsa�tis�c rokmi? St�le je mno�stvo
nevyrie�en�ch h�daniek. Napr�klad, existuj� fresky vyryt� v mnoh�ch jaskyniach
vo Franc�zsku, Ju�nej Afrike a v Alp�ch, ktor� sa javia realisticky a ako �iv�.
Postavy, ktor� s� tam vyryt�, vyzeraj� ve�mi prekr�sne a s� nama�ovan�
miner�lnou farbou. Av�ak v�etci t�to �udia maj� na sebe novodob� �aty, ktor�
vyzeraj� podobne ako z�padn� obleky a maj� oble�en� tesn� nohavice. Niektor�
�udia dr�ia nie�o ako fajky, in� dr�ia chodeck� pali�ku a maj� klob�k. Ako by
mohli opice pred nieko�ko stotis�c rokmi dosiahnu� tak� pokro�il� umeleck�
�rove�?
Aby som uviedol in� pr�klad zo vzdialenej�ej
doby, republika Gabun v Afrike m� ur�nov� rudu. T�to krajina je pomerne
zaostal�. Nedok�e sama vyr�ba� ur�n a vyv�a rudu do rozvinut�ch kraj�n. V
roku 1972 doviezol franc�zsky v�robca ich ur�nov� rudu. Po laborat�rnych sk��kach
sa zistilo, �e ur�nov� ruda u� bola spracovan� a pou�it�. Pova�ovali to za dos�
nezvykl� a vyslali vedcov, aby to presk�mali. Vedci z mnoh�ch kraj�n to tam
i�li sk�ma�. Napokon sa preuk�zalo, �e t�to ur�nov� ba�a bola rozsiahlym
jadrov�m reaktorom s ve�mi racion�lnou �trukt�rou. Ani na�i s��asn� �udia
nedok�u tak� vytvori�, tak�e kedy bol postaven�? Bol zostrojen� pred dvoma
miliardami rokov a bol v prev�dzke 500 tis�c rokov. S� to jednoducho
astronomick� ��sla a v�bec sa nedaj� vysvetli� Darwinovou evolu�nou te�riou. Je
mno�stvo tak�chto pr�kladov. �o objavilo dne�n� vedeck� a technologick�
spolo�enstvo, sta�� na zmenu na�ich s��asn�ch u�ebn�c. Ke� �udsk� konven�n�
zm���anie vytvor� systematick� sp�sob pr�ce a myslenia, nov� my�lienky sa ve�mi
�a�ko akceptuj�. Ke� sa objav� pravda, �udia sa ju neodv�ia prija� a
in�tinkt�vne ju odmietaj�. Kv�li vplyvu tradi�n�ch zvyklost� dnes nikto
systematicky nespracoval tieto poznatky. Preto �udsk� n�zory v�dy zaost�vaj� za
v�vojom. Ke� hovor�te o t�chto veciach, bud� �udia, ktor� to nazv� poverami a
odmietnu ich � napriek tomu, �e u� boli objaven�. Iba e�te nie s� �iroko
publikovan�.
Mnoho odv�nych vedcov v zahrani�� to u� uznalo
za prehistorick� kult�ru a civiliz�ciu pred touto civiliz�ciou n�ho �udstva.
In�mi slovami, existovala viac ako jedna etapa civiliz�cie pred na�ou
civiliz�ciou. V�aka objaven�m pozostatkom sme na�li v�robky, ktor� nie s� len z
jednej etapy civiliz�cie. Preto sa ver� tomu, �e po ka�dom z mnoh�ch obdob�,
ke� boli �udsk� civiliz�cie zni�en�, pre�il iba mal� po�et �ud�, ktor� �ili
primit�vnym �ivotom. Potom sa postupne mno�ili a stali sa novou �udskou rasou,
za��naj�c nov� civiliz�ciu. Nesk�r boli op� vyhuben�, a potom op� vytvorili
nov� �udsk� rasu. Prech�dza to tak�mito odli�n�mi pravideln�mi zmenami. Fyzici
tvrdia, �e pohyb hmoty sa riadi ur�it�mi z�konmi. Zmeny n�ho cel�ho vesm�ru sa
takisto riadia z�konmi.
Je nemo�n�, aby na�a plan�ta Zem v tomto
obrovskom vesm�re a Mlie�na dr�ha kr��ili st�le ve�mi plynulo. Mohla narazi� do
nejakej plan�ty alebo sa stretn�� s in�mi probl�mami, �o viedlo k ve�k�m
katastrof�m. Z h�adiska na�ich nadprirodzen�ch schopnost� to bolo jednoducho
zariaden� t�mto sp�sobom. Raz som robil starostliv� prieskum a zistil som, �e
�udstvo pre�lo �pln�m zni�en�m 81-kr�t. Pre�il iba neve�k� po�et �ud� s mal�m
pozostatkom z predch�dzaj�cej civiliz�cie a vst�pil do nasleduj�ceho obdobia,
op� �ij�c primit�vnym �ivotom. Ako sa �udsk� popul�cia zvy�ovala, napokon sa
op� objavila civiliz�cia. �udstvo za�ilo tak�to cyklick� zmeny 81-kr�t, a to
som ich e�te nevystopoval do konca. ��nski �udia hovoria o kozmickej �asomiere,
priazniv�ch pozemsk�ch podmienkach a �udskej harm�nii. R�zne kozmick� zmeny a
r�zne kozmick� obdobia m��u sp�sobi� r�zne podmienky v be�nej �udskej spolo�nosti.
Pod�a fyziky pohyb hmoty nasleduje ur�it� z�kony � rovnako to plat� pre pohyb
vesm�ru.
Predch�dzaj�cimi zmienkami o prehistorickej
kult�re v�m chcem v prvom rade poveda�, �e ani �chi-kung nebol vyn�jden� na��m
�udstvom. Bol zdeden� z pomerne d�vnej doby a tie� patr� k prehistorickej
kult�re. Aj v budhistick�ch textoch m��eme n�js� niektor� s�visiace tvrdenia.
��kjam�ni raz povedal, �e uspel v kultiv�cii pred mnoho sto mili�nmi k�lp.
Ko�ko rokov je v jednej kalpe? Jedna kalpa je ��slo pre stovky mili�nov rokov.
Tak� obrovsk� ��slo je jednoducho nepredstavite�n�. Ak je to pravda, nes�hlas�
to s �udskou hist�riou a so zmenami celej Zeme? Navy�e, ��kjam�ni tie�
spom�nal, �e pred n�m bolo �es� prap�vodn�ch Budhov, �e mal majstrov at�., z
ktor�ch v�etci uspeli v kultiv�cii pred mnoho sto mili�nmi k�lp. Ak je toto
v�etko pravda, s� tak�to kultiva�n� cesty medzi t�mi p�vodn�mi, prav�mi
met�dami a opravdiv�mi u�eniami, ktor� s� dnes vyu�ovan� v na�ej spolo�nosti?
Ak sa sp�tate m�a, je to ur�ite tak, ale s� zriedkakedy viden�. V s��asnosti
neprav� �chi-kung, falo�n� �chi-kung a t� �udia s posadnut�m si v�etci
vymysleli nie�o pod�a svojv�le na podv�dzanie �ud� a ich po�et mnohon�sobne
prevy�uje po�et opravdiv�ch �chi-kungov�ch met�d. Rozpozna� prav� a falo�n� je
�a�k�. Prav� �chi-kung nie je �ahk� rozl�i�, ani ho nie je �ahk� n�js�.
V skuto�nosti nielen �chi-kung je odovzd�van� z
d�vneho veku, Tchaj-�i, Che-tchu a Luo-�u diagramy, Kniha premien, Osem
trigramov at�., s� v�etko prehistorick� pozostatky. Tak�e dnes, ke� ich ideme
�tudova� zo stanoviska svetskej osoby, alebo sa ich sna��me pochopi� tak�m
sp�sobom, jednoducho to nebude d�va� zmysel, nech sa akoko�vek sna��me. Ak sa
pozer�te na veci z �rovne svetskej osoby, alebo z tak�ho stanoviska, alebo z
takej �rovne uvedomovania, niet sp�sobu, aby ste pochopili, �o je skuto�n�.
Ke�e �chi-kung m� tak� dlh� hist�riu, na �o
sl��i? Dovo�te mi poveda� v�m v�etk�m, �e ke�e sme z ve�kej kultiva�nej cesty
v budhovskej �kole, samozrejme kultivujeme Budhovstvo. V �kole Tao �lovek
samozrejme kultivuje Tao, aby dosiahol Tao. Dovo�te mi poveda� v�m v�etk�m, �e
�Budha� nie je povera. Je to slovo zo sanskritu, d�vneho indick�ho jazyka. Ke�
bolo prinesen� do ��ny, naz�valo sa �Fo Tuo�. Boli aj �udia, ktor� ho
prekladali ako �Fu Tu�. Ako slovo kolovalo, na�i ��nski �udia vynechali jeden
znak a naz�vali ho �Fo�. �o to znamen� v ��n�tine? Znamen� to �osvieten�
�lovek�, ten, kto sa stal osvieten�m kultiva�nou praxou. �o je na tom
pover�iv�ho?
Prem���ajte o tom, v�etci: Kultiva�nou praxou
si �lovek m��e vyvin�� nadprirodzen� schopnosti. Vo svete je dnes uznan�ch �es�
nadprirodzen�ch schopnost�, ale je ich viac ako len tieto. Povedal by som, �e
existuje nad desa�tis�c opravdiv�ch nadprirodzen�ch schopnost�. Ako tu �lovek
sed�, bez pohnutia svojich r�k alebo n�h je schopn� spravi� to, �o in� nem��u
spravi� ani so svojimi rukami a nohami; m��e vidie� skuto�n� pravdu ka�dej
dimenzie vo vesm�re. Tento �lovek m��e vidie� pravdu vesm�ru a veci, ktor�
svetsk� �lovek nevid�. Nie je to �lovek, ktor� dosiahol Tao praktizovan�m
kultiv�cie? Nie je ve�k�m osvieten�m �lovekom? Ako m��e by� pova�ovan� za
rovnak�ho ako svetsk� �lovek? Nie je to osvieten� �lovek pomocou kultiva�nej
praxe? Nie je spr�vne naz�va� ho osvieten�m �lovekom? V d�vnom indickom jazyku
sa naz�va Budha. V skuto�nosti je to tak. Na toto sl��i �chi-kung.
Hovoriac o �chi-kungu, niektor� �udia m��u
poveda�: �Bez choroby, kto by praktizoval �chi-kung?� Toto nazna�uje, �e
�chi-kung je ur�en� na lie�enie choroby. To je ve�mi, ve�mi povrchn� ch�panie.
Nie je to va�a chyba, preto�e mnoho �chi-kungov�ch majstrov skuto�ne rob� veci
ako s� lie�enie choroby a udr�iavanie kond�cie. V�etci hovoria o lie�en� a
udr�iavan� kond�cie. Nikto nevyu�uje ni� k vy���m �rovniam. To neznamen�, �e
ich cvi�enia nie s� dobr�. Ich poslan�m je vyu�ova� veci na �rovni lie�enia a
udr�iavania kond�cie a propagova� �chi-kung. Je mnoho �ud�, ktor� by radi
praktizovali kultiv�ciu k vy���m �rovniam. Maj� tak�to my�lienky a �elania,
nez�skali v�ak opravdiv� kultiva�n� met�dy, �o sp�sobilo ve�k� �a�kosti;
vyskytlo sa aj mno�stvo probl�mov. Samozrejme, skuto�ne vyu�ova� �chi-kung k
vy���m �rovniam zah��a ve�mi hlbok� ot�zky. Preto sme zodpovedn� spolo�nosti a
v�etk�m �u�om, a celkov� v�sledok vyu�ovania �chi-kungu je dobr�. Niektor� z
vec� s� skuto�ne dos� hlbok� a ke� s� preberan�, m��u znie� ako povera. Budeme
sa v�ak �o najviac sna�i� vysvetli� ich pomocou modernej vedy.
Len �o hovor�me o ur�it�ch veciach, niektor�
�udia ich bud� naz�va� poverami. Pre�o je to tak? Krit�riom takejto osoby je,
�e bude pova�ova� v�etko, �o veda e�te neuznala, �o e�te neza�il, alebo �o si
mysl�, �e nem��e ani existova�, za pover�iv� a idealistick� � toto je jeho
zm���anie. Je toto zm���anie spr�vne? Malo by by� to, �o veda neuznala, alebo
�o je nad jej v�vojom, ozna�ovan� ako pover�iv� a idealistick�? Nie je potom
s�m tento �lovek pover�iv� a idealistick�? S t�mto zm���an�m, ako sa m��e veda
vyv�ja� a robi� pokrok? Ani �udsk� spolo�nos� sa nebude schopn� pohn�� dopredu.
V�etko, �o na�a vedeck� a technologick� obec vyna�la, nebolo zn�me �u�om v
minulosti. Ak by sa tak�to veci boli pova�ovali za poveru, nebola by samozrejme
�iadna potreba v�voja. �chi-kung nie je nie�o idealistick�. Je mnoho �ud�,
ktor� nerozumej� �chi-kungu, a preto ho v�dy pova�uj� za idealistick�. V
s��asnosti sme s vedeck�mi pr�strojmi objavili v tele �chi-kungov�ho majstra
podzvukov� vlny, ultrazvukov� vlny, elektromagnetick� vlny, infra�erven�,
ultrafialov�, gama �iarenie, neutr�ny, at�my, stopov� �astice kovov at�. Nie s�
ur�itou materi�lnou existenciou? S� tie� z hmoty. Nie je v�etko vyroben� z
hmoty? Nie s� in� �asopriestory tie� vyroben� z hmoty? Ako m��e by� �chi-kung
ozna�ovan� za �pover�iv��? Ke�e sl��i na kultiv�ciu Budhovstva, ur�ite bude
zah��a� mno�stvo hlbok�ch ot�zok a my sa im v�etk�m budeme venova�.
Ke�e �chi-kung sl��i k tomuto, pre�o ho �udia
naz�vaj� �chi-kung? V skuto�nosti sa nenaz�va ��chi-kung�. Ako sa naz�va?
Naz�va sa �kultiva�n� prax� a je to jednoducho kultiva�n� prax. Samozrejme, mal
in� �pecifick� n�zvy, ale v�eobecne povedan� sa naz�va kultiva�n� prax. Pre�o
ho teda �udia volaj� �chi-kung? Je zn�me, �e �chi-kung sa ��ri v spolo�nosti
viac ako dvadsa� rokov. Prv�kr�t sa objavil uprostred �Kult�rnej revol�cie� a
na jej konci dosiahol vrchol svojho rozkvetu. Prem���ajte o tom, v�etci: V tom
�ase �plne prevl�dala �avicov� ideol�gia. Nebudeme uv�dza�, ak� men� mal
�chi-kung v prehistorick�ch civiliz�ci�ch. Po�as svojho v�voja t�to �udsk�
spolo�nos� pre�la feud�lnym obdob�m. Preto mal zvy�ajne men� s feud�lnym
podt�nom. Tieto praktiky spojen� s n�bo�enstvami mali zvy�ajne men� so siln�mi
n�bo�ensk�mi podt�nmi. Napr�klad, takzvan� �Ve�k� kultiva�n� cesta Tao�,
�Medit�cia Vad�ru�, �Cesta Arhata�, �Dafa na kultivovanie Budhovstva�, �Dev�stup�ov�
vn�torn� alch�mia� at�. Boli to tak�to men�. Keby boli tieto men� pou�it� po�as
�Kult�rnej revol�cie�, neboli�� by ste kritizovan�? Hoci �elanie t�chto
�chi-kungov�ch majstrov propagova� �chi-kung bolo dobr� a mali v �mysle pom�ha�
�irokej verejnosti lie�i� choroby, udr�iava� kond�ciu a zlep�i� si fyzick� stav
� ak� v�born� by to bolo � nebolo by to dovolen�. �udia sa jednoducho
neodv�ili pou�i� men� t�mto sp�sobom. Preto, kv�li propagovaniu �chi-kungu,
mnoho �chi-kungov�ch majstrov vybralo dve slov� z Knihy o elix�re a z
Taoistick�ho k�nonu a nazvali to ��chi kung�. Niektor� �udia dokonca s�stre�uj�
svoj v�skum na �chi-kungov� terminol�giu. Nie je tam �o �tudova�. V minulosti
sa jednoducho naz�val kultiva�n� prax. ��chi-kung� je iba novovytvoren� pojem,
ktor� vyhovuje zm���aniu modern�ch �ud�.
Pre�o robenie kultiva�n�ch cvi�en� nezvy�uje
v� kung? Mnoho �ud� uva�uje t�mto sp�sobom: �Neprijal som opravdiv� u�enie. Ak
ma majster nau�� nejak� �peci�lne cviky a nieko�ko pokro�il�ch techn�k, m�j
kung sa zv��i.� V dne�n�ch d�och, dev�desiatp� percent �ud� rozm���a t�mto
sp�sobom, a ja to pova�ujem za pomerne absurdn�. Pre�o je to absurdn�? Je to
preto, �e �chi-kung nie je technika svetsk�ch �ud�. Je to nie�o �plne
nadprirodzen�. Z toho vypl�va, �e na jeho presk�manie musia by� pou�it�
princ�py vy���ch �rovn�. Dovo�te mi poveda� v�m v�etk�m, �e z�kladnou pr��inou,
pre�o sa kung nevyv�ja, je to, �e z dvoch slov �kultiv�cia� a �cvi�enie� �udia
venuj� pozornos� iba �cvi�eniu�, a ignoruj� �kultiv�ciu�. Ak h�ad�te vonku,
nedostanete sa nikam. S telom svetsk�ho �loveka, s rukami svetsk�ho �loveka, s
mys�ou svetsk�ho �loveka, mysl�te si, �e m��ete premeni� vysokoenergetick�
l�tku na kung alebo si zv��i� kung? Nie je to tak� jednoduch�! Z m�jho poh�adu
je to vtip. Je to rovnak�, ako usilova� sa o nie�o zvonka a p�tra� po nie�om
mimo seba. Nikdy nedostanete to, �o chcete.
Nie je to ako schopnos� svetsk�ch �ud�, ktor�
m��ete z�ska� zaplaten�m nejak�ch pe�az� alebo nau�en�m sa nejak�ch techn�k.
Nie je to nie�o podobn�, ke�e je to nie�o nad �rov�ou svetsk�ch �ud�. Preto sa
bude od v�s o�ak�va�, �e budete nasledova� nadprirodzen� princ�py. �o sa teda
od v�s po�aduje? Mus�te zu��ach�ova� svoje vn�torn� ja a neusilova� sa o veci
zvonka. Tak ve�a �ud� h�ad� veci vonku. Usiluj� sa o jednu vec dnes a o in�
zajtra. Navy�e, s� posadnuto prip�tan� k usilovaniu sa o nadprirodzen�
schopnosti a prechov�vaj� v�etky druhy z�merov. S� �udia, ktor� sa chc� dokonca
sta� �chi-kungov�mi majstrami a zbohatn�� lie�en�m chor�b! Aby ste naozaj
praktizovali kultiv�ciu, mus�te zu��ach�ova� svoju myse�. Toto sa naz�va
kultiv�cia charakteru. Napr�klad, vo vz�jomnom konflikte by ste sa mali menej
stara� o r�zne osobn� pocity a t��by. Zatia� �o s��a��te o osobn� zisk, chcete
si zv��i� svoj kung � ako to m��e by� dosiahnute�n�? Nie ste rovnak� ako
svetsk� �lovek? Ako sa m��e v� kung zv��i�? Preto iba zd�raz�ovan�m kultiv�cie
charakteru sa m��e v� kung zv��i� a va�a �rove� zlep�i�.
Tak�e �o je charakter? Zah��a cnos� (�o je druh
l�tky), zn�anlivos�, schopnos� porozumenia, obe�, vzdanie sa r�znych t��ob a
prip�tanost� be�n�ch �ud�, by� schopn� trpie� �a�kosti a tak �alej. Obsahuje
veci z mnoh�ch aspektov. Ka�d� str�nka charakteru mus� by� zlep�en�, aby ste
spravili skuto�n� pokrok. Toto je rozhoduj�ci �inite� pri zv��ovan� sily
kungu.
Niektor� �udia si m��u myslie�: �Ot�zka
charakteru, ktor� ste spom�nali, je nie�o ideologick� a je to z�le�itos�ou r�e
my�lienok. Je to odli�n� od kungu, ktor� kultivujeme.� �o mysl�te t�m
�odli�n�? Po�as hist�rie, ot�zka, �i je hmota nad mys�ou alebo opa�ne, bola
v�dy diskutovan� a debatovan� v spolo�enstve filozofov. V skuto�nosti, dovo�te
mi poveda� v�m v�etk�m, �e hmota a myse� s� jedno a to ist�. Vo vedeckom
v�skume �udsk�ho tela dne�n� vedci tvrdia, �e my�lienka, vytvoren� �udsk�m
mozgom, je l�tkou. Tak�e to m� materi�lnu existenciu. Nie je to v�ak tie� nie�o
z �udskej mysle? Nie je to jedna a t� ist� vec? Rovnako tak vesm�r, ktor� som
pop�sal, nem� iba svoju hmotn� existenciu, ale m� s��asne aj svoju povahu.
Svetsk� �lovek nem��e poc�ti� existenciu tejto vesm�rnej povahy, by� pravdiv�,
s�citn� a vydr�a�, preto�e v�etci svetsk� �udia s� na rovnakej �rovni. Ke�
vyst�pite nad �rove� svetsk�ch �ud�, budete ju schopn� poc�ti�. Ako ju
poc�tite? V�etka hmota vo vesm�re, vr�tane v�etk�ch substanci�, ktor� prenikaj�
vesm�rom, s� �iv� bytosti s uva�ovan�m a v�etky z nich s� podobami existencie
vesm�rneho Z�kona na r�znych �rovniach. Tie v�s nenechaj� vyst�pi�. Hoci chcete
vyst�pi�, nem��ete. Jednoducho v�s nenechaj� �s� hore. Je to preto, �e v�
charakter sa nezlep�il. Pre ka�d� �rove� s� odli�n� krit�ri�. Ak chcete
dosiahnu� vy��iu �rove�, mus�te opusti� va�e zl� my�lienky a o�isti� va�e
�pinav� veci, aby ste sa prisp�sobili po�iadavk�m normy na tej �rovni. Iba ke�
to uskuto�n�te, m��ete vyst�pi�.
Ke� si zlep��te svoj charakter, va�e telo
podst�pi ve�k� zmenu. Po zlep�en� charakteru sa hmota vo va�om tele zaru�ene
premen�. Ak� druhy zmien sa uskuto�nia? Vzd�te sa t�ch zl�ch vec�, ku ktor�m
ste prip�tan�. Napr�klad, ak je f�a�a naplnen� �pinou pevne zatvoren� a hoden�
do vody, ponor� sa a� �plne na dno. Vylejete �as� z jej �pinav�ho obsahu. ��m
viac f�a�u vypr�zdnite, t�m vy��ie vypl�va. Ak je cel� vypr�zdnen�, bude pl�va�
�plne na hladine. Po�as na�ej kultiva�nej praxe mus�te o�isti� r�zne zl� veci
vo svojom tele, aby ste sa mohli pohn�� hore. T�to povaha vesm�ru hr� presne
t�to �lohu. Ak nezu��ach�ujete svoj charakter a nezlep�ujete svoj mor�lny
�tandard, alebo ak va�e nedobr� my�lienky a nedobr� l�tky neboli odstr�nen�,
nenech� v�s vyst�pi�. Ako m��ete hovori�, �e to nie je rovnak� vec? Dovo�te mi
poveda� vtip. Ak je �loveku so v�etk�mi em�ciami a t��bami svetsk�ch �ud�
dovolen� vyst�pi� a sta� sa Budhom, prem���ajte o tom, je to mo�n�? Ke� uvid�,
�e tie ve�k� B�dhisattvy s� tak� n�dhern�, m��e ma� nepr�stojn� my�lienky.
Tento �lovek m��e za�a� h�dku s Budhom, preto�e jeho �iarlivos� nebola
odstr�nen�. Ako m��e by� t�mto veciam dovolen�, aby nastali? �o by sa s t�m
teda malo robi�? Mus�te odstr�ni� v�etky zl� my�lienky medzi svetsk�mi �u�mi �
iba potom m��ete �s� nahor.
In�mi slovami, mus�te venova� pozornos�
kultiv�cii charakteru a praktizova� kultiv�ciu pod�a povahy vesm�ru, by�
pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. Mus�te sa �plne zbavi� t��ob svetsk�ch �ud�,
nemor�lnych my�lienok a pl�nov na nedobr� skutky. S ka�d�m k�skom zlep�enia v
stave va�ej mysle bud� nejak� nedobr� veci odstr�nen� z v�ho tela. Medzit�m by
ste mali aj tro�ku trpie� a vydr�a� nejak� �a�kosti, aby sa zmen�ila va�a karma.
Potom m��ete �s� k�sok hore; to jest, povaha vesm�ru v�s nebude a� to�ko
obmedzova�. Kultiv�cia z�vis� na vlastnom �sil�, zatia� �o premena kungu je
uskuto��ovan� majstrom. Majster v�m d� kung, ktor� vyvinie va�u kultiva�n�
energiu, tento kung bude ��inkova� a zvonka v�ho tela m��e bra� va�u cnos�,
ktor� je l�tkou a premie�a� ju na kung. Ako sa neprestajne zlep�ujete a idete
hore v kultiva�nej praxi, v� st�p kungu bude tie� postupne robi� prielomy k
vy���m �rovniam. Ako praktizuj�ci sa mus�te zu��ach�ova� a utu�ova� v
spolo�nosti svetsk�ch �ud� a postupne skoncova� s prip�tanos�ami a r�znymi
t��bami. Veci, ktor� na�e �udstvo pova�uje za dobr�, s� �asto z h�adiska
vy���ch �rovn� nedobr�. �o �udia pova�uj� pre �loveka za dobr�, je naplni� viac
osobn�ch z�ujmov medzi svetsk�mi �u�mi, a tak �i� lep�� �ivot. Pre ve�k�
osvieten� bytosti je tento �lovek hor��. �o je na tom tak� zl�? ��m viac �lovek
z�ska, t�m viac poru�� pr�va ostatn�ch. �lovek dostane veci, ktor� si
nezasl��i. T�to osoba bude prip�tan� k sl�ve a zisku, a t�m strat� cnos�. Ak si
chcete zv��i� kung bez zd�raz�ovania kultiv�cie charakteru, v� kung sa nezv��i
v�bec.
Spolo�enstvo kultivuj�cich tvrd�, �e du�a
�loveka nezanikne. V minulosti �udia mohli nazva� pover�iv�m diskutovanie o
�udskej du�i. Je zn�me, �e v�skum �udsk�ho tela vo fyzike objavil molekuly,
prot�ny, elektr�ny a ke� ideme �alej, s� tam kvarky, neutr�na at�., a v tom
bode sa u� ned� vidie� ani mikroskopom. To je v�ak st�le �aleko od p�vodu
�ivota a p�vodu hmoty. Ka�d� vie, �e sa vy�aduje zna�n� mno�stvo energetick�ch
zr�ok a obrovsk� mno�stvo tepla, aby mohlo d�js� k roztaveniu alebo
roz�tiepeniu jadra. Ako m��u at�mov� jadr� v �udskom tele jednoducho zanikn��,
ke� �lovek zomrie? Preto sme zistili, �e ke� je �lovek m�tvy, iba najv��ie
molekulov� �astice v tejto na�ej dimenzii odpadli, pri�om tel� v in�ch
dimenzi�ch nie s� zni�en�. Prem���ajte o tom, v�etci: Ako vyzer� �udsk� telo
pod mikroskopom? Cel� �udsk� telo je v pohybe. Zatia� �o tu nehybne sed�te,
cel� telo je napriek tomu v pohybe. Molekuly buniek s� v pohybe a cel� telo je
sypk�, akoby zlo�en� z piesku. Pr�ve tak vyzer� �udsk� telo pod mikroskopom a
je to dos� odli�n� od toho, �o je viden� na�imi telesn�mi o�ami. Je to preto,
�e tento p�r �udsk�ch o�� v�m vytv�ra falo�n� dojem a br�ni v�m vidie� tieto
veci. Ke� je tretie oko �loveka otvoren�, m��e vidie� veci ich zv��en�m; je to
v skuto�nosti �udsk� in�tinkt�vna schopnos�, ktor� sa teraz naz�va
nadprirodzen� schopnos�. Ak si chcete vypestova� nadprirodzen� schopnosti, mus�te
sa vr�ti� k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja a kultivova� sa nasp�.
Po�me si poveda� o cnosti. Ak� konkr�tne vz�ahy
tam s�? Vysvetlime si to podrobnej�ie. Ako �udsk� bytosti m�me telo v ka�dej z
po�etn�ch dimenzi�. Ak sk�mame �udsk� telo teraz, najv��ie �astice s� bunky a
tie tvoria �udsk� fyzick� telo. Ak m��ete vst�pi� do priestoru medzi bunkami a
molekulami, alebo do priestorov medzi molekulami, budete ma� sk�senos�
existencie v inej dimenzii. Na �o sa t�to telesn� forma existencie podob�?
Samozrejme, nem��ete na jej pochopenie pou�i� pojmy tejto dimenzie a va�e telo
mus� sp��a� po�iadavku podoby existencie tej dimenzie. V prvom rade, telo v
inej dimenzii sa m��e zv��i� alebo zmen�i�. V tom �ase zist�te, �e t� dimenzia
je tak� roz�ahl�, �e je to nepop�sate�n�. Toto sa vz�ahuje na jednoduch� formu
in�ch dimenzi�, ktor� existuj� v rovnakom �ase na rovnakom mieste. �lovek m�
�pecifick� telo v mno�stve in�ch dimenzi�. V ur�itej dimenzii je pole, ktor�
obklopuje �udsk� telo. Ak� je to pole? Toto pole je cnos�, ktor� sme spom�nali.
Cnos� je biela l�tka a nie, ako sme verili v minulosti, nie�o duchovn� alebo
ideologick� � rozhodne m� materi�lnu existenciu. A tak v minulosti star�� �udia
hovorili o zhroma��ovan� alebo str�can� cnosti a rozpr�vali ve�mi rozumne. T�to
cnos� vytv�ra pole, ktor� obklopuje telo �loveka. V minulosti sa �kola Tao
dr�ala toho, �e majster si vyberal �iakov, namiesto toho, aby si �iak vyberal
majstra. �o to znamen�? Majster presk�mal, �i �iakovo telo nesie ve�k� mno�stvo
cnosti. Ak m� tento �iak ve�a cnosti, bude pre�ho �ahk� praktizova� kultiv�ciu.
Inak by ju nebol schopn� uskuto��ova� �ahko a mal by ve�k� �a�kosti vyvin�� si
kung k vy���m �rovniam.
S��asne existuje aj �ierny druh l�tky, ktor�
naz�vame �karma� a budhizmus ju naz�va �hrie�na karma�. Tieto �ierne a biele
l�tky existuj� s��asne. Ak� druh vz�ahu maj� tieto dve l�tky? Cnos� z�skavame
utrpen�m, vydr�an�m ujmy a konan�m dobr�ch skutkov; �ierna l�tka prib�da
dop���an�m sa zl�ch skutkov a roben�m nespr�vnych vec� alebo tyranizovan�m �ud�.
V dne�n�ch d�och s� niektor� �udia nielen v�lu�ne zameran� na zisk, ale sa aj
dop���aj� v�etk�ch druhov nerest�. Bud� robi� v�etky druhy zl�ch vec� pre
peniaze a bud� aj vra�di�, plati� niekomu, aby zab�jal, praktizova�
homosexualitu a u��va� drogy. Robia v�etky druhy vec�. �lovek str�ca cnos�, ke�
sa dop���a zl�ch skutkov. Ako �lovek str�ca cnos�? Ke� osoba nad�va na druh�ho,
mysl� si, �e z�skala navrch a c�ti sa dobre. V tomto vesm�re je v�ak princ�p
naz�van� ��iadna strata, �iaden zisk�. Aby z�skal, mus� �lovek strati�. Ak
nechcete strati�, budete prin�ten� strati�. Kto hr� tak�to �lohu? Je to presne
povaha vesm�ru, ktor� preber� t�to �lohu. A tak je nemo�n�, ak si iba �el�te
z�ska� veci. �o sa potom stane? Zatia� �o �lovek nad�va na in� osobu, alebo ju
tyranizuje, h�d�e na t�to druh� osobu cnos�. Ke�e druh� osoba je stranou,
ktor� je ukrivden� a nie�o stratila a pretrpela, je pr�slu�ne od�kodnen�.
Zatia� �o tu on nad�va, len �o to vyslov�, �as� cnosti z jeho vlastn�ho
dimenzion�lneho po�a od�de a prejde k nej. ��m viac jej nad�va, t�m viac cnosti
jej odovzd�va. Rovnako je to tak pri bit� alebo tyranizovan� in�ch. Ak �lovek
udrie alebo kopne in�ho �loveka, bude rozd�va� svoju cnos� pod�a toho, ako
ve�mi ho zbije. Svetsk� �lovek nem��e vidie� tento princ�p na tejto �rovni.
C�tiac sa pon�en�, nem��e to strpie� a mysl� si: �Ke�e si ma udrel, mus�m ti
to vr�ti�.� �Bum�, d� tej osobe ranu sp� a vr�ti jej cnos�. Nikto ni�
nez�skal, ani nestratil. M��e si myslie�: �Ty si ma udrel raz, ja by som �a
teda mal udrie� dvakr�t. Inak nebudem c�ti�, �e som sa pomstil.� Udrie ju znova
a �al�� kus jeho cnosti je odovzdan� druh�mu.
Pre�o je t�to cnos� tak ve�mi cenen�? Ak� druh
vz�ahu je pri premene cnosti? N�bo�enstv� hovoria: �S cnos�ou �lovek z�ska
nie�o v �al�om �ivote, ak nie v tomto �ivote.� �o �lovek z�ska? S mno�stvom
cnosti sa m��e sta� vysok�m hodnost�rom, alebo z�ska bohatstvo. M��e z�ska�
�oko�vek chce a je to vymenen� za t�to cnos�. N�bo�enstv� takisto spom�naj�, �e
ke� �lovek nem� �iadnu cnos�, jeho telo aj du�a zanikne. Jeho hlavn� du�a bude
vyhladen� a po smrti bude �plne m�tvy a neostane ni�. V na�om spolo�enstve
kultivuj�cich v�ak tvrd�me, �e cnos� m��e by� priamo premenen� na kung.
Budeme hovori� o tom, ako sa cnos� premie�a na
kung. Spolo�enstvo kultivuj�cich m� pr�slovie: �Kultiv�cia z�vis� na vlastnom
�sil�, zatia� �o premena kungu je uskuto��ovan� majstrom.� Ale niektor� �udia
hovoria o �pripraven� telesn�ho t�glika a pece na v�robu elix�ru pou�it�m
nazbieran�ch lie�iv�ch byliniek� a o aktivit�ch mysle a pova�uj� to za ve�mi
d�le�it�. Dovo�te mi poveda�, �e to nie je v�bec d�le�it�; je to prip�tanos�,
ak na to pr�li� mysl�te. Nie ste prip�tan� k �siliu, ak na to pr�li� mysl�te?
Kultiv�cia z�vis� na vlastnom �sil�, zatia� �o premena kungu je uskuto��ovan�
majstrom. Sta��, ak m�te toto �elanie. Je to majster, ktor� to v skuto�nosti
rob�, ke�e vy to jednoducho nie ste schopn� spravi�. S telom be�n�ho �loveka,
ako je va�e, ako ho m��ete premeni� na telo vy��ieho �ivota vytvoren� z
vysokoenergetickej l�tky? Je to absol�tne nemo�n� a znie to ako vtip. Proces
premeny �udsk�ho tela v in�ch dimenzi�ch je dos� zlo�it� a komplexn�. Vy tak�to
veci nem��ete robi� v�bec.
�o v�m d� majster? D� v�m kung, ktor� rozv�ja
kultiva�n� energiu. Cnos� existuje zvonka tela a skuto�n� kung sa vytv�ra z
cnosti. Tak�e oboje, v��ka �rovne �loveka a sila jeho kungu, s� vytv�ran� z
cnosti. Majster premen� va�u cnos� na kung, ktor� rastie dohora vo forme
�pir�ly. Kung, ktor� naozaj ur�uje �rove� �loveka, vyrast� zvonka tela a rastie
v podobe �pir�ly, napokon vytvoriac st�p kungu, potom �o vyrastie ponad hlavu.
Jedin�m poh�adom na v��ku st�pa kungu tejto osoby m��e �lovek ur�i� �rove� jej
kungu. To je jej �rove� a Stav ovocia, ako sa to spom�na v budhizme. Po�as
sedenia v medit�cii m��e hlavn� du�a niektor�ch �ud� opusti� ich tel� a
dosiahnu� ur�it� �rove�. Aj ke� sa o to pok��a, nem��e vyst�pi� o ni� vy��ie a
neodv�i sa �s� vy��ie. Ke�e vystupuje seden�m na svojom st�pe kungu, m��e
dosiahnu� len t�to �rove�. Ke�e jej st�p kungu je pr�ve tak� vysok�, nem��e
vyst�pi� vy��ie. Toto je ot�zka Stavu ovocia spom�nan�ho v budhizme.
Existuje aj meradlo, ktor� meria �rove�
charakteru. Meradlo a st�p kungu neexistuj� v rovnakej dimenzii, ale existuj�
s��asne. Va�e zu��ach�ovanie charakteru u� spravilo pokrok, ak napr�klad, ke�
v�m nad�va niekto spomedzi svetsk�ch �ud�, nepoviete ani slovo a c�tite sa
ve�mi pokojne; alebo ak v�s niekto udrie p�s�ou, nepoviete ani slovo a nech�te
to prejs� s �smevom. Va�a �rove� charakteru je u� ve�mi vysok�. Tak�e ako
praktizuj�ci, �o by ste z�skali? Nedostanete kung? Ke� sa v� charakter zlep��,
v� kung narastie. �rove� kungu je tak� vysok� ako �rove� charakteru a toto je
absol�tna pravda. V minulosti, �i �udia cvi�ili �chi-kung v parkoch alebo doma,
robili to s ve�k�m �sil�m a odhodlan�m, a cvi�ili celkom dobre. Akon�hle v�ak
vykro�ili z dver�, spr�vali sa odli�ne a i�li svojou vlastnou cestou, s��a�ili
a bojovali s druh�mi kv�li sl�ve a zisku medzi svetsk�mi �u�mi. Ako by si mohli
zv��i� kung? Nemohli si ho zv��i� v�bec a pre rovnak� pr��inu neboli vylie�en�
ani ich choroby. Pre�o si niektor� �udia nem��u vylie�i� choroby po dlhom
obdob� cvi�enia? �chi-kung je kultiva�n� prax a nie�o nadprirodzen�, �o je v
protiklade s fyzick�mi cvi�eniami svetsk�ch �ud�. �lovek sa mus� s�stredi� na
charakter, aby si vylie�il chorobu alebo zv��il kung.
Niektor� �udia veria na pripravenie telesn�ho
t�glika a pece na v�robu elix�ru z nazbieran�ch lie�iv�ch byliniek a myslia si,
�e tento elix�r je kung. Nie je. Tento elix�r iba zhroma��uje �as� energie a
neobsahuje v�etku energiu. Ak� druh l�tky je elix�r? Je zn�me, �e m�me aj
nejak� in� veci na kultivovanie �ivota a �e na�e tel� si vypestuj�
nadprirodzen� schopnosti a mnoho in�ch schopnost�; v��ina je zamknut�ch a nie
je dovolen� ich pou�i�. Je mnoho nadprirodzen�ch schopnost� � cez desa�tis�c.
Hne�, ako sa nejak� vyvinie, uzamkne sa. Pre�o nie je dovolen� ich prejavi�?
��elom je nenecha� v�s ich neuv�ene pou�i� v be�nej �udskej spolo�nosti. Nie
je v�m dovolen� neuv�ene naru�ova� be�n� �udsk� spolo�nos�, ani v�m nie je
dovolen� neuv�ene ukazova� va�e schopnosti v be�nej �udskej spolo�nosti. Je to
preto, �e takouto �innos�ou by ste mohli naru�i� stav be�nej �udskej
spolo�nosti. Mnoho �ud� praktizuje kultiv�ciu cestou osvietenia. Ak im
predvediete v�etky svoje schopnosti, bud� vidie�, �e v�etko je skuto�n� a
v�etci pr�du praktizova� kultiv�ciu. �udia, ktor� sp�chali neospravedlnite�n�
zl�, tie� pr�du praktizova� kultiv�ciu, a to nie je dovolen�. Nie je v�m
dovolen� predv�dza� sa t�mto sp�sobom. Tie� sa m��ete �ahko dopusti� zl�ch
skutkov, ke�e nem��ete vidie� predur�en� vz�ah a prav� podstatu vec�. Mysl�te
si, �e rob�te dobr� skutok, ale m��e to by� zl� skutok. Preto v�m nie je
dovolen� ich pou�i�, preto�e ke� sa dopust�te zl�ch skutkov, va�a �rove� bude
zn�en� a va�a kultiv�cia bude bezv�sledn�. Ako d�sledok je mno�stvo
nadprirodzen�ch schopnost� zamknut�ch. �o sa stane? V �ase, ke� m� by� �lovek
odomknut� a osvieten�, bude tento elix�r bombou, ktor� vybuchne a otvor�
nadprirodzen� schopnosti, v�etky z�mky v tele a stovky energetick�ch kan�lov.
�Bum�, v�etko bude naraz otvoren�. Na toto sa pou��va elix�r. Ke� je mn�ch po
smrti spopolnen�, ostane sarira. Niektor� �udia tvrdia, �e s� to kosti a zuby.
Ako je mo�n�, �e svetsk� �udia ich nemaj�? Je to jednoducho vybuchnut� elix�r a
jeho energia bola uvo�nen�. Obsahuje v sebe mno�stvo l�tok z in�ch dimenzi�.
Napokon, je to tie� nie�o materi�lne, av�ak m�lo pou�ite�n�. �udia to dnes ber�
ako nie�o ve�mi cenn�. Obsahuje energiu a je trblietav�, ako aj ve�mi tvrd�. Je
to jednoducho tak�to vec.
Je e�te druh� pr��ina, pre�o kung nerastie.
Menovite, bez poznania Z�kona vy���ch �rovn� sa �lovek nem��e pohn�� v
kultiva�nej praxi nahor. �o to znamen�? Ako som pr�ve spomenul, niektor� �udia
praktizovali mno�stvo �chi-kungov�ch cvi�en�. Dovo�te mi poveda�, �e nech
�tudujete o ko�koko�vek viac, je to st�le nepou�ite�n�. Ost�vate len �iakom
z�kladnej �koly � �iakom z�kladnej �koly v kultiva�nej praxi. To s� v�etko
princ�py na n�zkej �rovni. Tak�to n�zke princ�py nem��u hra� �iadnu �lohu pri
veden� va�ej kultiva�nej praxe k vy���m �rovniam. Ak �tudujete u�ebnice
z�kladnej �koly na univerzite, ostanete �iakom z�kladnej �koly. Bez oh�adu na
to, z ko�k�ch ste �tudovali, bude to nepou�ite�n�. Namiesto toho budete na tom
hor�ie. Odli�n� �rovne maj� odli�n� Z�kon a Z�kon v�s vedie odli�ne na
odli�n�ch �rovniach. Princ�py n�zkych �rovn� teda nem��u vies� va�u kultiva�n�
prax k vy���m �rovniam. O �om budeme hovori� nesk�r, s� v�etko princ�py pre
kultiva�n� prax na vy���ch �rovniach. Do n�uky zara�ujem veci z r�znych �rovn�.
Tie v�s teda bud� st�le vies� vo va�ej bud�cej kultiva�nej praxi. M�m nieko�ko
kn�h, audiokaziet a videokaziet. Potom �o ste ich raz pozerali a po��vali,
zist�te, �e v�s st�le bud� vies�, ke� ich pozer�te a po��vate op� po �ase.
Tie� neprestajne zlep�ujete sam�ch seba a ony v�s postupne ved� � toto je
Z�kon. S� dve pr��iny pre neschopnos� zv��i� si kung. Bez poznania Z�kona na
vy���ch �rovniach �lovek nem��e praktizova� kultiv�ciu. Bez kultivovania
vn�torn�ho ja a svojho charakteru si �lovek nem��e zv��i� kung. Toto s� tie dve
pr��iny.
N� Falun Dafa je jednou z 84000 kultiva�n�ch
ciest v budhovskej �kole. Po�as historick�ho obdobia tejto �udskej civiliz�cie
nebol nikdy zverejnen�. Av�ak v prehistorickom obdob� bol jedenkr�t �iroko
pou�it� na poskytnutie sp�sy �udstvu. V tejto z�vere�nej etape konca kalpy ho
op� zverej�ujem. Preto je mimoriadne drahocenn�. Hovoril som o forme priamej
premeny cnosti na kung. Kung nie je v skuto�nosti nadob�dan� cvi�en�m. Z�skava
sa kultiv�ciou. Mnoho �ud� sa pok��a zv��i� si svoj kung a venuj� pozornos� iba
tomu, ako cvi�i�, bez starania sa o to, ako uskuto��ova� kultiv�ciu. V
skuto�nosti sa kung z�skava v�lu�ne kultiv�ciou charakteru. Pre�o sa tu teda
u��me aj cvi�enia? Dovo�te mi najsk�r hovori� o tom, pre�o mn�ch nepraktizuje
�iadne cvi�enia. V podstate iba medituje, odrieka s�try, zu��ach�uje charakter
a jeho kung sa potom zvy�uje. Zvy�uje kung, ktor� ur�uje jeho �rove�. Ke�e
��kjam�ni u�il �ud� vzda� sa v�etk�ho vo svete, vr�tane svojich p�vodn�ch tiel,
fyzick� cvi�enia sa preto stali nepotrebn�mi. �kola Tao nepon�ka sp�su v�etk�m
bytostiam � nevyu�uje v�etky typy �ud� s r�znym zm���an�m a �rov�ou, z ktor�ch
niektor� s� viac sebeck� a in� s� menej sebeck�. Svojich �iakov si vyber�. Ak
s� vybrat� traja �iaci, iba jeden z nich dostane prav� u�enie. Mus� sa uisti�,
�e tento �iak je ve�mi cnostn�, ve�mi dobr� a nedostane sa do probl�mov. Preto
zd�raz�uje vyu�ovanie techn�k na zu��ach�ovanie �ivota a kultivovanie nie�oho,
ako s� nadprirodzen� sily alebo schopnosti at�. Toto vy�aduje nejak� fyzick�
cvi�enia.
Falun Dafa je takisto kultiva�n� prax mysle a
tela, tak�e vy�aduje cvi�enie. Na jednej strane s� cvi�enia pou�it� na
zosil�ovanie nadprirodzen�ch schopnost�. �o je �zosil�ovanie�? Je to posilnenie
va�ich nadprirodzen�ch schopnost� va�ou mocnou silou kungu, ��m sa postupne
zosil�uj�. Na druhej strane, vo va�om tele potrebuje by� vyvinut�ch mnoho
�iv�ch bytost�. V kultiva�nej praxi vysokej �rovne vy�aduje �kola Tao narodenie
nesmrte�n�ho die�a�a, pri�om budhovsk� �kola vy�aduje nezni�ite�n� telo Vad�ru.
�alej mus� by� vypestovan�ch mno�stvo nadprirodzen�ch schopnost�. Tieto veci
musia by� vyvinut� fyzick�mi cvi�eniami a kv�li tomu s� tam tie pohyby. �pln�
kultiva�n� prax mysle a tela vy�aduje oboje, kultiv�ciu aj cvi�enie. Mysl�m, �e
teraz ka�d� rozumie tomu, ako vznik� kung. Kung, ktor� skuto�ne ur�uje va�u
�rove�, nie je v�bec vyv�jan� cvi�en�m, ale kultiv�ciou. Zlep�en�m v�ho
charakteru a prisp�soben�m sa povahe vesm�ru vo va�ej kultiv�cii medzi
svetsk�mi �u�mi v�s povaha vesm�ru u� �alej nebude obmedzova�; je v�m dovolen�
�s� vy��ie. Va�a cnos� sa potom za�ne premie�a� na kung. Ako sa v�
charakterov� �tandard zlep�uje, tak rastie v� kung. Je to pr�ve tak�to vz�ah.
Na�a prax je opravdivou kultiva�nou praxou
mysle aj tela. Kung, ktor� kultivujeme, je ulo�en� v ka�dej bunke tela a kung
vysokoenergetickej l�tky je dokonca ulo�en� v p�vodn�ch mali�k�ch �asticiach
hmoty na mimoriadne mikroskopickej �rovni. Ako sa va�a sila kungu zv��uje,
jeho hustota a sila sa tie� zv��i. T�to vysokoenergetick� l�tka m�
inteligenciu. Preto�e je ulo�en� v ka�dej bunke �udsk�ho tela celou cestou a� k
p�vodu �ivota, postupne dostane rovnak� podobu ako bunky vo va�om tele,
nadobudnut�m rovnak�ch molekulov�ch kombin�ci� a foriem at�mov�ch jadier. Ale
jeho podstata sa zmenila a va�e telo u� nie je zlo�en� z p�vodn�ch fyzick�ch
buniek. Nebudete za Piatimi prvkami? Samozrejme, va�a kultiva�n� prax nie je
e�te ukon�en� a vy st�le potrebujete praktizova� kultiv�ciu medzi svetsk�mi
�u�mi. Preto na povrchu st�le vyzer�te by� oby�ajn�m �lovekom. Jedin� rozdiel
je v tom, �e vyzer�te mlad�� ako in� vo va�om veku. Bezpochyby, nedobr� veci vo
va�om tele, vr�tane chor�b, musia by� odstr�nen� ako prv�, ale my tu nelie�ime
choroby. My o�is�ujeme va�e telo, a ani sa to nevol� �lie�enie chor�b�. Vol�me
to jednoducho �o�is�ovanie tela� a my vy�ist�me tel� skuto�n�ch praktizuj�cich.
Niektor� �udia sem prich�dzaj� iba preto, aby mali vylie�en� choroby. �o sa
t�ka v�ne chor�ch pacientov, nenech�me ich z��astni� sa semin�rov, ke�e sa
nem��u vzda� prip�tanosti k vylie�eniu chor�b alebo my�lienky, �e s� chor�. Ak
m� niekto v�nu chorobu a c�ti sa ve�mi nepr�jemne, dok�e to opusti�? Tento �lovek
nie je schopn� praktizova� kultiv�ciu. Zd�raz�ovali sme znova a znova, �e
neprij�mame pacientov s v�nymi chorobami. Toto tu je kultiva�n� prax, �o je
pr�li� �aleko od toho, �o si o tom myslia oni. M��u vyh�ada� in�ch
�chi-kungov�ch majstrov, ak je to to, �o chc�. Samozrejme, mnoho praktizuj�cich
m� choroby. Preto�e ste opravdiv� praktizuj�ci, postar�me sa u v�s o tieto
veci.
Po obdob� kultiva�nej praxe vyzeraj� na�i �iaci
Falun Dafa v zov�aj�ku dos� odli�ne. Ich poko�ka sa stane jemnou a �ervenobielou.
U star��ch �ud� bude menej vr�sok alebo dokonca ve�mi m�lo, �o je be�n�m
�kazom. Nehovor�m tu o nie�om neuverite�nom, ke�e mnoh� na�i dlhoro�n� �iaci,
ktor� tu sedia, poznaj� t�to situ�ciu. Navy�e, star�ie �eny op� dostan� svoj
men�trua�n� cyklus, ke�e kultiva�n� prax mysle a tela vy�aduje �chi esencie a
krvi na kultivovanie tela. Pr�de cyklus, ale men�trua�n� tok nebude ve�k�. V
s��asnosti posta�� toto mal� mno�stvo. Toto je takisto be�n�m �kazom. Inak, ako
m��u bez toho kultivova� svoje tel�? Rovnako je to pravda u mu�ov: Star�� aj
mlad�� bud� c�ti�, �e ich cel� telo je �ahk�. Prav� praktizuj�ci za�ij� t�to
premenu.
T�to na�a prax kultivuje nie�o ve�mi obrovsk�,
v protiklade s mno�stvom prakt�k, ktor� vo svojich cvi�eniach napodob�uj�
zvierat�. T�to prax kultivuje jednoducho nie�o �plne obrovsk�. V�etky princ�py,
ktor� vo svojej dobe vyu�ovali ��kjam�ni a Lao-c�, boli obmedzen� na princ�py
na�ej Mlie�nej dr�hy. �o kultivuje n� Falun Dafa? Na�a kultiva�n� prax je
zalo�en� na princ�poch vesm�rneho v�voja a je veden� �tandardom najvy��ej
vesm�rnej povahy, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. Kultivuje nie�o tak�
obrovsk�, �e sa to rovn� kultivovaniu vesm�ru.
N� Falun Dafa m� aj �al�iu mimoriadne
jedine�n�, najv�raznej�iu vlastnos�, ktor� je odli�n� od akejko�vek inej praxe.
V s��asnosti v�etky �chi-kungov� cvi�enia roz��ren� v spolo�nosti id� cestou
kultivovania elix�ru. V �chi-kungov�ch praktik�ch, ktor� kultivuj� elix�r, je
pre �loveka ve�mi �a�k� dosiahnu� odomknutie a osvietenie, pokia� je medzi
svetsk�mi �u�mi. N� Falun Dafa nekultivuje elix�r. Na�a prax kultivuje Falun v
spodnej �asti brucha. Osobne ho praktizuj�cim nain�talujem v triede. Zatia� �o
u��m Falun Dafa, nain�talujeme ho postupne ka�d�mu. Niektor� �udia ho m��u
c�ti�, pri�om in� nem��u; v��ina �ud� ho m��e c�ti�. Je to preto, �e �udia
maj� odli�n� fyzick� podmienky. My kultivujeme Falun namiesto elix�ru. Falun je
miniat�ra vesm�ru, ktor� m� v�etky vesm�rne schopnosti a m��e p�sobi� a ot��a�
sa automaticky. Bude sa nav�dy ot��a� v priestore va�ej spodnej �asti brucha.
Len �o je vlo�en� do v�ho tela, rok po roku sa nezastav� a bude sa nav�dy
takto ot��a�. Ke� sa ot��a v smere hodinov�ch ru�i�iek, m��e automaticky
pohlcova� energiu z vesm�ru. Navy�e, dok�e s�m premie�a� energiu a dod�va� energiu
potrebn� na premenu ka�dej �asti v�ho tela. Taktie� vysiela energiu, ke� sa
ot��a proti smeru hodinov�ch ru�i�iek, uvo��uj�c ne�iaduce �astice, ktor� sa
rozplyn� okolo tela. Ke� vysiela energiu, energia m��e by� vypusten� pomerne
�aleko, a potom prinesie nov� energiu op� dovn�tra. Vysielan� energia m��e
prospieva� �u�om okolo v�s. Budhovsk� �kola u�� samospasenie a spasenie
v�etk�ch vn�maj�cich bytost�. �lovek nezu��ach�uje iba seba, ale pon�ka sp�su
aj v�etk�m vn�maj�cim bytostiam. Druh� m��u takisto prospieva� a vy m��ete
ne�myselne napravova� tel� druh�ch �ud�, lie�i� ich choroby a tak �alej.
Samozrejme, energia nie je straten�. Ke� sa Falun ot��a v smere hodinov�ch
ru�i�iek, m��e zozbiera� energiu sp�, ke�e sa ot��a nepretr�ite.
Niektor� �udia sa m��u �udova�: �Pre�o sa Falun
ot��a nepretr�ite?� S� aj �udia, ktor� sa ma p�taj�: �Ako sa m��e ot��a�? �o je
pr��inou?� Je �ahk� rozumie�, �e elix�r sa m��e vytvori�, ke� sa zhroma��uje
energia, je v�ak neuverite�n�, �e sa Falun ot��a. Dovo�te mi da� v�m pr�klad.
Vesm�r je v pohybe a v�etky vesm�rne Mlie�ne dr�hy a galaxie s� tie� v pohybe.
Dev� plan�t kr��i okolo Slnka a Zem samotn� sa tie� ot��a. Prem���ajte o tom,
v�etci: Kto ich tla��? Kto im dal t� silu? Nem��ete tomu rozumie� so zm���an�m
be�nej osoby, ke�e je to pr�ve tento rotuj�ci mechanizmus. Rovnako je to
pravda aj s na��m Falunom, preto�e ten sa takisto ot��a. Zv��en�m cvi�ebn�ho
�asu vyrie�il pre svetsk� osoby probl�m praktizovania kultiv�cie uprostred
norm�lnych �ivotn�ch podmienok. Ako je zv��en�? Ke�e sa ot��a nepretr�ite,
ustavi�ne pohlcuje a premie�a energiu z vesm�ru. Ke� idete do pr�ce, on v�s
kultivuje. Samozrejme, okrem Faluna nain�talujeme do v�ho tela aj mno�stvo
energetick�ch syst�mov a mechanizmov, ktor� sa bud� spolu s Falunom ot��a� a
automaticky v�s premie�a�. Preto tento kung premie�a �ud� �plne automaticky. A
tak sa z toho stane �kung kultivuje �iakov�, �o sa tie� preklad� ako �Z�kon
kultivuje �iakov�. Kung v�s zu��ach�uje, ke� necvi��te, rovnako ako v�s
zu��ach�uje, ke� cvi��te. Zatia� �o jete, sp�te, alebo pracujete, st�le ste
premie�an� kungom. Pre�o cvi��te? Cvi��te na zosilnenie Faluna a posilnenie
v�etk�ch t�ch energetick�ch mechanizmov a syst�mov, ktor� som do v�s umiestnil.
Ke� �lovek praktizuje kultiv�ciu na vysok�ch �rovniach, malo by to by� �plne v
stave ne-�innosti, tak�e pohyby takisto nasleduj� mechanizmy. Nie je tam �iadne
riadenie mys�ou, ani �lovek nem� pou��va� �iadne d�chacie techniky at�.
My cvi��me bez ak�hoko�vek zaoberania sa �asom
alebo polohou. Niektor� �udia sa p�tali: �Ak� je najlep�� �as na cvi�enie?
Polnoc, svitanie, alebo poludnie?� Nem�me �iadnu po�iadavku na �as cvi�enia.
Ke� necvi��te o polnoci, kung v�s kultivuje. Ke� necvi��te za �svitu, kung v�s
kultivuje takisto. Ke� sp�te, kung v�s kultivuje takisto. Ke� sa prech�dzate,
kung v�s st�le kultivuje. Kung v�s kultivuje, aj ke� ste v pr�ci. Nezmen�� to
podstatne v� �as praktizovania? Mnoh� z v�s maj� �primn� �elanie skuto�ne
dosiahnu� Tao, �o je, samozrejme, ��elom kultiva�nej praxe. Kone�n�m cie�om
kultiva�nej praxe je dosiahnu� Tao a dosiahnu� Dov��enie. Ale niektor� �udia
maj� obmedzen� �as vo svojom �ivote. Ich roky �ivota s� spo��tan� a nemus� to
na kultiv�ciu sta�i�. N� Falun Dafa m��e vyrie�i� tento probl�m a skr�ti�
priebeh praxe. Je to aj kultiva�n� prax mysle a tela, tak�e ke� neust�le
praktizujete kultiv�ciu, budete ustavi�ne predl�ova� svoj �ivot. Pri d�slednom
praktizovan� bude v� �ivot neust�le predl�ovan�. T� star�� �udia s dobr�mi
vroden�mi vlastnos�ami bud� ma� dostatok �asu na praktizovanie. Je tam v�ak
podmienka, �e �ivot pred�en� nad v� predur�en� �as �itia je vyhraden� v�lu�ne
na kultiv�ciu. Ak sa va�a myse� odch�li �o i len o k�sok, v� �ivot bude v
nebezpe�enstve, preto�e va�a �ivotn� cesta sa u� d�vno skon�ila. Budete ma�
tak�to obmedzenie, pokia� nedosiahnete kultiv�ciu nad Z�konom trojit�ho sveta.
Potom bude �lovek v inom stave.
Nevy�adujeme obr�ti� sa pri cvi�en� do ur�it�ch
smerov alebo ur�it�mi sp�sobmi ukon�i� cvi�enie. Ke�e Falun sa ot��a neust�le,
nem��e sa zastavi�. Ak zvon� telef�n, alebo niekto klope na dvere, m��ete �s� a
hne� sa o to postara� bez toho, aby ste ukon�ili praktizovanie. Ak sa
zastav�te, aby ste nie�o spravili, Falun sa bude okam�ite ot��a� v smere
hodinov�ch ru�i�iek a vezme sp� vyslan� energiu z okolia v�ho tela. U t�ch,
ktor� z�merne dr�ia �chi a vlievaj� ju do svojej hlavy, st�le bude straten�,
nech ju dr��te akoko�vek. Falun je inteligentn� bytos� a s�m vie robi� tieto
veci. Nevy�adujeme ani smery, preto�e cel� vesm�r je v pohybe. Mlie�na dr�ha je
v pohybe a dev� plan�t kr��i okolo Slnka. Zem sa tie� ot��a. My praktizujeme
pod�a tohto ve�k�ho princ�pu vesm�ru. Kde je v�chod, juh, z�pad alebo sever?
Nie je �iaden. Cvi�enie v �ubovo�nom smere je cvi�enie vo v�etk�ch smeroch a
praktizovanie v �ubovo�nom smere je to ist� ako praktizovanie k v�chodu, juhu,
z�padu a severu s��asne. N� Falun Dafa bude chr�ni� �iakov pred odch�len�m sa.
Ako v�s chr�ni? Ak ste opravdiv� praktizuj�ci, n� Falun v�s bude ochra�ova�.
Ja som hlboko zakorenen� vo vesm�re. Ak niekto m��e ubl�i� v�m, bude schopn�
ubl�i� mne. Jednoducho povedan�, t�to osoba by bola schopn� ubl�i� tomuto
vesm�ru. �o som povedal, m��e znie� dos� neuverite�ne. Pochop�te to nesk�r, ako
budete �tudova� �alej. S� aj in� veci, ktor� s� pr�li� hlbok� na to, aby som o
nich hovoril. Budeme systematicky vysvet�ova� Z�kon vy���ch �rovn� a p�jdeme od
povrchn�ho k hlbok�mu. Nebude to ��inn�, ak v� vlastn� charakter nie je
spravodliv�. Ak sa o nie�o usilujete, m��ete sa dosta� do �a�kost�. Zistil som,
�e Faluny mnoh�ch star��ch �iakov boli zdeformovan�. Pre�o? Zmie�ali ste s
va�ou praxou in� veci a prijali ste veci in�ch �ud�. Pre�o v�s teda Falun
nechr�nil? Ak v�m je dan�, je v� a je riaden� va�ou mys�ou. Je to princ�p
tohto vesm�ru, �e nikto nem��e zasahova� do toho, o �o sa usilujete. Ak
nechcete praktizova� kultiv�ciu, nikto v�s nem��e n�ti� � to by bolo rovnak�
ako konanie nespr�vneho skutku. Kto v�s m��e n�ti� zmeni� svoje srdce? Mus�te
na sebe pracova� sami. Branie najlep�ieho z ka�dej �koly je prij�manie vec� od
ka�d�ho. Ak praktizujete jeden �chi-kung dnes a in� zajtra, aby ste si
vylie�ili svoju chorobu, je va�a choroba vylie�en�? Nie je. M��ete ju iba
oddiali�. Praktizovanie kultiv�cie na vy���ch �rovniach vy�aduje od �loveka
zveri� sa jednej �kole a osta� pri nej. Ak nasledujete praktizovanie v
niektorej �kole, mus�te da� do� svoje srdce, pokia� nie ste v doty�nej �kole
odomknut� a osvieten�. Iba potom m��ete praktizova� kultiv�ciu v inej �kole, a
to bude odli�n� syst�m. Preto�e syst�m prav�ch u�en� je odovzd�van� z ve�mi
d�vneho veku, pre�iel pomerne zlo�it�m procesom premeny. Niektor� �udia id� v
praktizovan� nie�oho pod�a toho, ako sa c�tia. Ak� d�le�itos� maj� va�e pocity?
�iadnu. Skuto�n� proces premeny sa uskuto��uje v in�ch dimenzi�ch a je
mimoriadne komplexn� a zlo�it�. Nem��e tam by� ani jedna mal� chybi�ka. Je to
ako jemn� pr�stroj, ktor� prestane fungova�, akon�hle do�ho prid�te cudziu
�as�. Va�e telo v ka�dej dimenzii sa men�; je to mimoriadne jemn� a nebude to
fungova�, ak sa to �o i len trochu odch�li. U� som v�m povedal, �e kultiv�cia
z�vis� na vlastnom �sil�, zatia� �o premena kungu je uskuto��ovan� majstrom. Ak
neuv�ene vezmete veci druh�ch �ud� a prid�te ich do va�ej praxe, cudzie odkazy
bud� zasahova� do vec� v tejto �kole praktizovania a vy odbo��te z cesty.
Navy�e, zobraz� sa to v be�nej �udskej spolo�nosti a prinesie v�m to probl�my
be�n�ch �ud�. Je to zapr��inen� va��m usilovan�m sa a in� nem��u zasahova�. Je
to ot�zka va�ej schopnosti porozumenia. Z�rove� to, �o prid�te, naru�� v� kung
a vy u� �alej nem��ete praktizova� kultiv�ciu. Nastane tento probl�m.
Nehovor�m, �e ka�d� m� �tudova� Falun Dafa. Ak ne�tudujete Falun Dafa a prijali
ste prav� u�enia z in�ch �chi-kungov�ch prakt�k, schva�ujem to tie�. Dovo�te mi
v�ak poveda�, �e pri opravdivom praktizovan� kultiv�cie k vy���m �rovniam mus�
by� �lovek s�streden� iba na jednu prax. Mus�m tie� pouk�za� na jednu vec. V
s��asnosti �iadna in� osoba opravdivo nevyu�uje �ud� k vy���m �rovniam tak ako
ja. V bud�cnosti si uvedom�te, �o som pre v�s urobil. D�fam teda, �e nem�te
ve�mi biednu schopnos� porozumenia. Mnoho �ud� chce praktizova� kultiv�ciu k
vy���m �rovniam. Teraz je to k dispoz�cii priamo pred vami a vy si toho st�le
nemus�te by� vedom�. Boli ste v�ade h�adaj�c u�ite�a a utratili ste ve�a
pe�az�, av�ak nena�li ste ni�. Dnes je v�m to prinesen� a� k prahu a mo�no ste
si to st�le e�te neuvedomili! Je to ot�zka toho, �i to m��ete pochopi�, alebo
inak povedan� ot�zka toho, �i m��ete by� spasen�.
Mnoho �chi-kungov�ch majstrov u� hovorilo o
tre�om oku. Z�kon m� v�ak odli�n� prejavy na odli�n�ch �rovniach. Praktizuj�ci,
ktor�ho kultiv�cia dosiahla ur�it� �rove�, m��e vidie� iba prejavy na tejto
�rovni. Nie je schopn� vidie� pravdu nad touto �rov�ou, ani jej nebude veri�.
Preto pova�uje za pravdiv� iba to, �o vid� na svojej �rovni. Predt�m, ako jeho
kultiv�cia dosiahne vy��iu �rove�, si mysl�, �e tieto veci neexistuj� a nie s�
uverite�n�; toto je ur�en� jeho �rov�ou a jeho myse� nie je schopn� pozdvihn��
sa. In�mi slovami, o ot�zke tretieho oka hovoria niektor� �udia jedn�m
sp�sobom, zatia� �o in� o �om hovoria in�m sp�sobom. V�sledkom bolo, �e to
doplietli a nakoniec to nikto nedok�e vysvetli� jasne. Tretie oko je v
skuto�nosti nie�o, �o nem��e by� vysvetlen� jasne na n�zkej �rovni. V minulosti
patrila �trukt�ra tretieho oka k tajomstvu tajomstiev a svetsk�m �u�om bolo
zak�zan� o nej vedie�. Preto nikto v hist�rii o nej nehovoril. My tu v�ak o nej
nepredn�ame na z�klade te�ri� z minulosti. Na jej vysvetlenie pou�ijeme
modern� vedu a najjednoduch�� modern� jazyk a adresujeme jej najpodstatnej�ie
ot�zky.
Tretie oko, o ktorom hovor�me, je v skuto�nosti
umiestnen� mierne nad a medzi obo��m a je prepojen� so �u�kovit�m telieskom.
Toto je hlavn� kan�l. �udsk� telo m� mnoho �al��ch o��. �kola Tao hovor�, �e
ka�d� otvor je oko. �kola Tao naz�va akupunkt�rny bod v tele �otvor�, pri�om
��nska medic�na ho naz�va akupunkt�rny bod. Budhovsk� �kola tvrd�, �e ka�d�
telesn� p�r je oko. Preto m��u niektor� �udia ��ta� u�ami a niektor� m��u
vidie� rukami alebo zadnou �as�ou hlavy; in� zasa m��u vidie� chodidlami alebo
bruchom. Toto v�etko je mo�n�.
Pri rozpr�van� o tre�om oku budeme najsk�r
hovori� o tomto p�re �udsk�ch fyzick�ch o��. V dne�n�ch d�och si niektor� �udia
myslia, �e tento p�r o�� m��e vidie� ak�ko�vek hmotu alebo predmet v tomto
svete. Preto si niektor� vypestovali tvrdohlav� n�zor, �e iba to, �o �lovek
m��e vidie� o�ami, je skuto�n� a konkr�tne. Neveria tomu, �o nem��u vidie�. V
minulosti boli tak�to �udia pova�ovan� za maj�cich biednu schopnos�
porozumenia, hoci niektor� �udia nevedeli jasne vysvetli�, pre�o bola ich
schopnos� porozumenia biedna. Nevidie�, neveri�. To m��e znie� celkom logicky.
Ale z h�adiska nepatrne vy��ej �rovne to nie je logick�. Ka�d� �asopriestor je
vytvoren� z hmoty. Samozrejme, odli�n� �asopriestory maj� odli�n� fyzick�
�trukt�ry a odli�ne sa prejavuj�ce podoby r�znych �ivotov.
Dovo�te mi da� v�m pr�klad. V budhizme je
povedan�, �e ka�d� fenom�n v �udskej spolo�nosti je iluz�rny a neskuto�n�.
Ako�e s� il�ziami? Skuto�n� a konkr�tne fyzick� objekty s� polo�en� priamo tu,
kto by teda vyhlasoval, �e s� klamliv�? Forma, v ktorej existuj� fyzick�
objekty, je jeden sp�sob, ale forma, akou sa prejavuj�, je, ako sa ukazuje,
odli�n�. Napriek tomu maj� na�e o�i schopnos� stabilizova� fyzick� objekty v
na�ej fyzickej dimenzii tak, �e vyzeraj� by� v tom stave, v ktorom ich vid�me.
Objekty nie s� naozaj v tomto stave a nie s� v tomto stave dokonca ani v na�ej
dimenzii. Napr�klad, ako vyzer� �lovek pod mikroskopom? Cel� telo je vyroben� z
vo�n�ch, drobn�ch molek�l ako piesok, ktor� je zrnit� a� pohybliv�. Elektr�ny
kr��ia okolo at�mov�ch jadier a cel� telo sa vln� a h�be. Povrch tela nie je
ani hladk�, ani pravideln�. Ak�ko�vek hmota vo vesm�re, ako napr�klad oce�,
�elezo a kame� je rovnak� a vn�tri s� v�etky jej molekulov� �astice v pohybe.
Nem��ete vidie� ich cel� podobu a nie s� v skuto�nosti ust�len�. Tento st�l sa
takisto vln�, ale va�e o�i nem��u vidie� t�to skuto�nos�. Tento p�r o�� m��e
teda da� �loveku klamliv� dojem.
�Neznamen� to, �e nem��eme vidie� veci na
mikroskopickej �rovni, alebo �e �udia nemaj� t�to schopnos�. �udia sa rodia s
touto schopnos�ou a m��u vidie� veci na ur�itej mikroskopickej �rovni. Presne
preto, �e v tejto dimenzii m�me tento p�r o��, nadob�daj� �udia klamliv� dojem
a maj� zak�zan� vidie� veci. A tak bolo v minulosti povedan�, �e ak �udia
neverili tomu, �o nemohli vidie�, t�to �udia boli pova�ovan� spolo�enstvom
kultivuj�cich za maj�cich biednu schopnos� porozumenia, za klaman�ch falo�n�mi
dojmami svetsk�ch �ud� a za straten�ch medzi svetsk�mi �u�mi. Toto vyu�ovali
n�bo�enstv� po cel� veky a v skuto�nosti si aj my mysl�me, �e je na tom nie�o
pravdy.
Tento p�r o�� dok�e stabilizova� veci v tejto
na�ej fyzickej dimenzii do tak�hoto stavu. Okrem toho nemaj� �iadnu in�
v�znamn� schopnos�. Ke� sa �lovek na nie�o pozer�, obraz sa netvor� priamo v
jeho o�iach. O�i s� ako objekt�v fotoapar�tu, funguj�ci iba ako pom�cka.
Objekt�v sa pred�i, ke� sa pozer� na vzdialen� predmety a na�e o�i robia nie�o
podobn�. Ke� zreni�ky pozeraj� v tme, roz��ria sa. Ke� fotoapar�t sn�ma v tme,
jeho clona sa takisto roz��ri. Inak je cel� obr�zok tmav� s nedostato�n�m
osvetlen�m. Ke� sa �lovek prech�dza vonku na ve�mi jasnom mieste, jeho zreni�ky
sa okam�ite stiahnu. Inak by boli jeho o�i oslepen� svetlom a nebol by schopn�
vidie� veci jasne. Fotoapar�t pracuje na rovnakom princ�pe a clona sa takisto
potrebuje stiahnu�. M��e zachyti� iba obraz predmetu a je to len pom�cka. Ke�
naozaj vid�me formu, v ktorej nie�o existuje, alebo osobu, alebo objekt, obrazy
sa vytv�raj� v mozgu. Menovite, to �o vid�me cez o�i, je posielan� do
�u�kovit�ho telieska v zadnej �asti mozgu optick�m nervom, a potom je to v
tejto oblasti odr�an� ako obrazy. T�mto je povedan�, �e pr�ve odrazen� obrazy
s� vidite�n� v �u�kovitom teliesku v mozgu. Toto uzn�va aj modern� medic�na.
Otvorenie tretieho oka, o ktorom hovor�me, sa
vyh�ba pou�itiu �udsk�ho optick�ho nervu a otv�ra priechod medzi obo��m, tak�e
�u�kovit� teliesko m��e priamo vidie� von. Toto sa naz�va otvorenie tretieho
oka. Niektor� �udia m��u uva�ova�: �Toto nie je realistick�. Predsa len, tento
p�r o�� m��e st�le sl��i� ako pom�cka a m��e zachyti� obrazy predmetov, �o je
nemo�n� bez o��.� Modern� medic�nska �t�dia �udsk�ho tela u� odhalila, �e
predn� �as� �u�kovit�ho telieska je vybaven� kompletnou �trukt�rou �udsk�ho oka
a v�etk�ch �ast� oka. Ke�e rastie vn�tri lebky, hovor� sa, �e je to zakrpaten�
oko. Na�e spolo�enstvo kultivuj�cich m� v�hrady vo�i tvrdeniu, �e to je zakrpaten�
oko. Modern� medic�na v�ak u� uzn�va, �e v strede �udsk�ho mozgu je oko.
Priechod, ktor� otv�rame, mieri presne na toto miesto a to �plne s�hlas� s
ch�pan�m modernej medic�ny. Toto oko nevytv�ra klamliv� obrazy ako n� p�r
fyzick�ch o��, ke�e vid� aj povahu vec�, aj podstatu vec�. Preto �lovek s
tret�m okom na vysokej �rovni m��e vidie� za na�u dimenziu do in�ch
�asopriestorov a m��e vidie� sc�ny, ktor� be�n� �udia vidie� nem��u. �lovek s
tret�m okom na n�zkej �rovni m��e ma� prenikav� poh�ad videnia cez veci a m��e
by� schopn� vidie� cez stenu alebo vidie� vn�tro �udsk�ho tela. M� presne t�to
nadprirodzen� schopnos�.
Budhovsk� �kola hovor� o piatich �rovniach
zraku: Telesn� zrak, Nebesk� zrak, Zrak m�drosti, Zrak Z�kona a Zrak Budhu.
Toto je p� hlavn�ch �rovn� tretieho oka a ka�d� je rozdelen� na horn�, stredn�
a doln� �rovne. �kola Tao hovor� o dev� kr�t dev� alebo osemdesiatjeden
�rovniach Zraku Z�kona. My tu otv�rame tretie oko ka�d�mu, ale neotv�rame ho na
alebo pod Nebesk�m zrakom. Pre�o? Hoci tu sed�te a za�ali ste praktizova�
kultiv�ciu, predsa v�ak iba za��nate z �rovne svetsk�ho �loveka s mno�stvom
st�le neopusten�ch prip�tanost� svetsk�ch �ud�. Ak je va�e tretie oko otvoren�
pod Nebesk�m zrakom, budete ma� to, �o svetsk� �udia pova�uj� za nadprirodzen�
schopnosti, ke�e m��ete vidie� cez stenu a pozera� sa dovn�tra �udsk�ho tela.
Keby sme t�to nadprirodzen� schopnos� poskytli v �irokej miere a keby tretie
oko ka�d�ho bolo otvoren� do tejto �rovne, v�ne by to naru�ilo be�n� �udsk�
spolo�nos� a rozvr�tilo stav be�nej �udskej spolo�nosti. �t�tne tajomstv� by
boli ohrozen�, bolo by to to ist�, �i by �udia mali oble�en� �aty alebo nie,
mohli by ste zvonku vidie� �ud� v dome a pri prech�dzke po ulici by ste si
mohli vytiahnu� v�etky prv� ceny v lot�rii, ak by ste ich videli. To by nebolo
dovolen�! Prem���ajte o tom, v�etci: Bola by to e�te �udsk� spolo�nos�, ak by
ka�d�ho tretie oko bolo otvoren� na Nebeskom zraku? V�ne naru�i� stav �udskej
spolo�nosti je absol�tne zak�zan�. Keby som naozaj otvoril va�e tretie oko na
t�to �rove�, mohli by ste sa okam�ite sta� �chi-kungov�mi majstrami. Niektor�
�udia u� prv sn�vali o tom, �e sa stan� �chi-kungov�mi majstrami. Ak by ich
tretie oko bolo n�hle otvoren�, boli by schopn� lie�i� pacientov. Neviedol by som
v�s v tomto pr�pade dolu cestou zla?
Na akej �rovni teda otvor�m va�e tretie oko?
Otvor�m va�e tretie oko priamo na �rovni Zraku m�drosti. Ak by bolo otvoren� na
vy��ej �rovni, v� charakter by nebol dostato�ne dobr�. Ak by bolo otvoren� na
ni��ej �rovni, v�ne by to naru�ilo stav be�nej �udskej spolo�nosti. So Zrakom
m�drosti nem�te schopnos� vidie� veci cez stenu alebo vidie� vn�tro �udsk�ho
tela, ale m��ete vidie� sc�ny existuj�ce v in�ch dimenzi�ch. Ak� to m� pr�nosy?
M��e to zv��i� va�u d�veru v praktizovanie. Ke� naozaj vid�te nie�o, �o svetsk�
�udia vidie� nem��u, budete si myslie�, �e to naozaj existuje. Bez oh�adu na
to, �i m��ete vidie� nie�o jasne v s��asnosti, va�e tretie oko bude otvoren� na
tejto �rovni, preto�e je to dobr� pre va�u prax. Opravdiv� �iak Dafa m��e
z�ska� rovnak� v�sledok ��tan�m tejto knihy, za predpokladu, �e je na seba
pr�sny v zlep�ovan� charakteru.
�o ur�uje �rove� tretieho oka? Neznamen� to, �e
len �o je va�e tretie oko otvoren�, ste schopn� v�etko vidie� � nie je to tak.
Je tam e�te �lenenie �rovn�. �o teda ur�uje �rovne? S� tam tri �initele. Prv�m
je ten, �e tam mus� by� pole id�ce z vn�tra do vonkaj�ka a my ho naz�vame
esencia �chi. Ak� m� funkciu? Je to ako telev�zna obrazovka: Bez fosforu, potom
�o je obrazovka zapnut�, je to st�le iba �iarovka. Bude ma� iba svetlo, ale nie
obrazy. Je to v�aka fosforu, �e s� sn�mky zobrazen�. Samozrejme, tento pr�klad
celkom nesed�, preto�e my vid�me veci priamo, zatia� �o telev�zor zobrazuje
sn�mky cez obrazovku. Je to zhruba t� predstava. Tento k�sok esencie �chi je
mimoriadne cenn� a je vyroben� z jemnej�ej substancie, ktor� je vy��achten� z
cnosti. Zvy�ajne je esencia �chi u ka�d�ho �loveka odli�n�. Azda dvaja z
desa�tis�c �ud� s� na rovnakej �rovni.
�rove� tretieho oka je priamym prejavom Z�kona
n�ho vesm�ru. Je to nie�o nadprirodzen� a �zko s�visiace s charakterom. Ak je
�rove� charakteru �loveka n�zka, jeho �rove� je n�zka. Kv�li n�zkej �rovni
charakteru je v��ina esencie �chi tejto osoby straten�. Ak je �rove�
charakteru �loveka vysok� a ak sa v be�nej �udskej spolo�nosti od detstva do
dospelosti m�lo staral o sl�vu, prospech, medzi�udsk� konflikty, osobn� zisk a
r�zne �udsk� city a t��by, jeho esencia �chi m��e by� uchovan� relat�vne
lep�ie. Preto m��e vidie� veci jasnej�ie, potom �o je jeho tretie oko otvoren�.
Die�a do �es� rokov m��e vidie� veci ve�mi jasne, potom �o je jeho tretie oko
otvoren�. Je tie� �ahk� otvori� jeho tretie oko. Ak poviem slovo, bude
otvoren�.
Kv�li zne�isteniu zo siln�ho pr�du a z ve�k�ho
pestrofarebn�ho kotla be�nej �udskej spolo�nosti s� veci, ktor� �udia pova�uj�
za spr�vne, v skuto�nosti �asto nespr�vne. Nechce ka�d� �i� ��astn� �ivot?
Ke�e t��ia po ��astnom �ivote, mo�no bud� z�skava� na �kor druh�ho, vyu��va�
druh�ch, alebo im ubli�ova�. �lovek bude s��a�i� a bojova� o osobn� zisk medzi
svetsk�mi �u�mi. Nejde to proti povahe vesm�ru? �o �udia pova�uj� za spr�vne,
nemus� by� nevyhnutne spr�vne. Pri vzdel�van� die�a�a ho dospel� �asto pou�uje:
�Mal by si sa u�i� by� �ikovn�,� aby sa v bud�cnosti uchytilo v be�nej �udskej
spolo�nosti. Z h�adiska n�ho vesm�ru u� �by� �ikovn�� je nespr�vne, preto�e my
vy�adujeme nasledova� prirodzen� priebeh a m�lo sa stara� o osobn� zisk. T�m,
�e je tak� �ikovn�, m� v �mysle sledova� osobn� zisk. �Ke� �a niekto tyranizuje,
cho� za jeho u�ite�om alebo za jeho rodi�mi.� �Zdvihni peniaze, ak ich vid� na
zemi.� Die�a je vyu�ovan� t�mto sp�sobom. Ako die�a rastie a prijme viac t�chto
vec�, pomaly ale iste sa stane �oraz sebeckej��m v be�nej �udskej spolo�nosti.
Bude vyu��va� druh�ch a strat� cnos�.
T�to l�tka, cnos�, nezmizne potom, �o ju �lovek
strat�. Je prenesen� na druh� osobu. Ale esencia �chi m��e zanikn��. Ak je
�lovek od detstva do dospelosti ve�mi �stiv� so silnou t��bou po osobnom
prospechu a h�ad� jedine zisk, tretie oko tejto osoby nebude zvy�ajne po
otvoren� vidie� veci jasne. Neznamen� to v�ak, �e od tohto bodu nebude nikdy
funk�n�. Pre�o? Preto�e v priebehu kultiva�nej praxe sa budeme sna�i� vr�ti� k
n�mu p�vodn�mu, prav�mu ja a vytrval�m praktizovan�m to budeme schopn�
neust�le nahradzova� a obnovova�. Preto mus� �lovek venova� pozornos�
charakteru. Zd�raz�ujeme celostn� zlep�ovanie a celostn� zvy�ovanie. Ak sa v�
charakter zlep�uje, v�etko ostatn� bude nasledova�. Ak sa v� charakter
nezlep�uje, ani tento k�sok esencie �chi nebude obnoven�. Tak� je princ�p.
Druh�m �inite�om je to, �e ak osoba praktizuje
�chi-kung samostatne, jej tretie oko sa m��e taktie� otvori�, ak s� jej vroden�
vlastnosti dobr�. �asto sa niektor� �udia vydesia v tom momente, ako sa ich tretie
oko otvor�. Pre�o s� vydesen�? Je to preto, �e �udia zvy�ajne praktizuj�
�chi-kung o polnoci, ke� je noc tmav� a tich�. Ako �lovek cvi��, m��e n�hle
uvidie� pred svojimi o�ami ve�k� oko, ktor� ho vystra��. Toto zdesenie je
nezvy�ajne ve�k� a on sa potom neodv�i praktizova� �chi-kung. Ak� stra�ideln�!
Tak� ve�k� oko sa na v�s pozer� a �murk� a je ve�mi �iv�. Preto ho niektor�
�udia naz�vaj� diablovo oko, zatia� �o in� ho naz�vaj� Budhovo oko a tak �alej.
V skuto�nosti je to va�e vlastn� oko. Samozrejme, kultiv�cia z�vis� na vlastnom
�sil�, zatia� �o premena kungu je uskuto��ovan� majstrom. Cel� proces premeny
kungu je ve�mi zlo�it� a deje sa v in�ch dimenzi�ch. Telo sa nemen� iba v
jednej dimenzii, ale vo v�etk�ch odli�n�ch dimenzi�ch. M��ete to spravi� vy
sami? Nem��ete. Tieto veci s� zariaden� majstrom a vykon�van� majstrom. Preto
hovor�me, �e kultiv�cia z�vis� na va�om �sil�, zatia� �o premena kungu je
uskuto��ovan� majstrom. Vy m��ete ma� iba tak�to �elanie, tak�to my�lienku, je
to v�ak majster, kto naozaj rob� tieto veci.
Niektor� �udia si otvoria tretie oko svoj�m
vlastn�m praktizovan�m. Hovor�me o va�om oku, ale vy nie ste schopn� si ho s�m
vyvin��. Niektor� �udia maj� majstrov a ke� majster zist�, �e va�e tretie oko
je otvoren�, jedno v�m vyvinie. Naz�va sa skuto�n� oko. Samozrejme, niektor�
�udia nemaj� majstrov, ale m��e tu by� majster, ktor� prech�dza okolo.
Budhovsk� �kola hovor�: �Budhovia s� v�adepr�tomn�.� S� tak� po�etn�, �e s�
v�ade. Niektor� �udia tie� hovoria: �Tri stopy nad hlavou �loveka s� duchovn�
bytosti,� �o znamen�, �e s� jednoducho nespo��tate�n�. Ak okoloid�ci majster
vid�, �e ste praktizovali ve�mi dobre s otvoren�m tret�m okom a �e potrebujete
oko, jedno pre v�s transformuje, �o sa tie� m��e po��ta� za v�sledok va�ej
vlastnej kultiv�cie. Pri pon�knut� sp�sy �u�om nie je �iadna podmienka alebo
zva�ovanie n�kladov, odmeny alebo sl�vy. S� preto �aleko vzne�enej�� ako
hrdinovia svetsk�ch �ud�. Robia to v�lu�ne zo svojho dobroprajn�ho s�citu.
Ke� je tretie oko otvoren�, nastane tak�to
situ�cia: O�i bud� ostro oslepen� svetlom a bud� sa c�ti� podr�dene. V
skuto�nosti to neoslepuje va�e o�i, je to va�e �u�kovit� teliesko, ktor� je
oslepen�, hoci c�tite, akoby va�e o�i boli oslepen�. Je to preto, �e ste e�te
nez�skali toto oko. Potom �o v�m je dan� toto oko, va�e fyzick� o�i u� viac
nebud� oslepen�. Mnoho na�ich �iakov bude schopn�ch c�ti� alebo vidie� toto
oko. Preto�e steles�uje rovnak� povahu ako vesm�r, je nevinn� a zvedav�. Pozrie
sa dnu, aby presk�malo, �i je va�e tretie oko otvoren� a �i m��e vidie� veci.
Pozrie sa aj dovn�tra na v�s. V tej chv�li bude va�e tretie oko otvoren�, tak�e
budete vystra�en�, ke� ho n�hle uvid�te, ako sa na v�s pozer�. V skuto�nosti je
to va�e vlastn� oko. Odvtedy budete vidie� t�mto okom. Hoci je va�e tretie oko
otvoren�, bez tohto oka budete �plne neschopn� vidie�.
Tret�m faktorom s� rozdiely, ktor� sa prejavia
v r�znych dimenzi�ch potom, �o �lovek urob� prielom v kultiva�nej �rovni. Toto
je to, �o skuto�ne ur�uje �rove� �loveka. Okrem hlavn�ho kan�la na videnie vec�
maj� �udia aj mno�stvo podkan�lov. Budhovsk� �kola tvrd�, �e ka�d� telesn� p�r
je oko, pri�om �kola Tao hovor�, �e ka�d� otvor tela je oko. To jest, v�etky
akupunkt�rne body s� o�i. Samozrejme, to, o �om hovoria, je iba jedna forma
premien Z�kona v tele; �lovek m��e vidie� veci akouko�vek �as�ou tela.
�rove�, o ktorej hovor�me my, je odli�n� od
tamtej. Okrem hlavn�ho kan�la je na nieko�k�ch miestach aj nieko�ko d�le�it�ch
podkan�lov, napr�klad nad ka�d�m obo��m, nad a pod vie�kami a v akupunkt�rnom
bode �an-ken medzi obo��m. Tie ur�uj� ot�zku uskuto��ovania prielomov v
�rovniach. Samozrejme, ak priemern� �iak m��e vidie� t�mito nieko�k�mi
miestami, dosiahol u� prielom na ve�mi vysok� �rove�. Niektor� �udia m��u
vidie� veci aj svojimi fyzick�mi o�ami. Uspeli v kultivovan� o��, ktor� s�
vybaven� r�znymi formami nadprirodzen�ch schopnost�. Av�ak ak ich o�i nie s�
dobre pou��van�, �lovek bude zaka�d�m vidie� jeden predmet a nebude vidie�
ostatn�, �o st�le nie je dos� dobr�. Niektor� �udia preto �asto vidia jednu
stranu jedn�m okom a druh� stranu druh�m okom. Ale pod t�mto okom (prav�m okom)
nie je podkan�l, preto�e to s�vis� priamo so Z�konom. �udia maj� sklon pou��va�
prav� oko na konanie zl�ch skutkov, tak�e pod prav�m okom neexistuje �iaden podkan�l.
Toto sa vz�ahuje na nieko�ko hlavn�ch podkan�lov, ktor� s� vyvinut� v
kultiv�cii v Z�kone trojit�ho sveta.
Po dosiahnut� mimoriadne vysokej �rovne a za
kultiv�ciou v Z�kone trojit�ho sveta sa vytvor� oko, ktor� sa podob� na zlo�en�
oko. Konkr�tne, v hornej �asti �ela sa objav� ve�k� oko, v ktorom je ve�k�
po�et drobn�ch o��. Niektor� ve�k� osvieten� �udia na ve�mi vysok�ch �rovniach
si vypestovali tak� mno�stvo o��, �e s� v�ade po ich tv�rach. V�etky o�i vidia
veci cez toto ve�k� oko a m��u vidie�, �o chc�. Jedin�m poh�adom s� schopn�
vidie� v�etky �rovne. Dnes robia zool�govia a entomol�govia v�skum na much�ch.
Oko muchy je ve�mi ve�k� a pod mikroskopom m� vo vn�tri ve�k� po�et drobn�ch
o�� � toto sa naz�va zlo�en� oko. Ke� praktizuj�ci dosiahne mimoriadne vysok�
�rove�, m��e t�to situ�cia nasta�. �lovek mus� by� mnohon�sobne vy��ie, ako je
�rove� Tath�gatu, aby sa to stalo. Ale be�n� osoba to nem��e vidie� a �udia na
priemernej �rovni nem��u vidie� jeho existenciu. Preto�e existuje v inej
dimenzii, m��u vidie� iba to, �e je ako norm�lny �lovek. Toto vysvet�uje
prielomy v �rovniach. T�m je povedan�, �e je to ot�zka toho, �i �lovek m��e
prenikn�� cez r�zne dimenzie.
Pre ka�d�ho som v z�kladoch na�rtol �trukt�ru
tretieho oka. Otvor�me va�e tretie oko vonkaj�ou silou, tak�e je to relat�vne
r�chlej�ie a �ah�ie. Ke� som rozpr�val o tre�om oku, ka�d� z v�s mohol c�ti�,
�e va�e �elo bolo nap�t�; c�tili ste, akoby sa svaly s�ahovali k sebe a v�tali
dovn�tra. Nebolo to tak? Bolo to nejako tak. Pokia� naozaj vlo��te svoju myse�
do �tudovania Falun Dafa, ka�d� to poc�ti; vonkaj�ia sila prich�dza pri v�tan�
dovn�tra ve�mi intenz�vne. Uvo�nil som �pecializovan� kung, ktor� otvor� tretie
oko. Medzit�m som tie� vyslal Falun, aby opravil va�e tretie oko. Zatia� �o som
rozpr�val o tre�om oku, otvoril som tretie oko u ka�d�ho, za predpokladu, �e
praktizuje kultiv�ciu vo Falun Dafa. Nie je v�ak zaru�en�, �e ka�d� m��e vidie�
veci jasne, alebo �e v�bec nie�o uvid�. To s�vis� priamo s vami samotn�mi.
Nebojte sa, ak n�m nem��ete vidie� veci, jednoducho vytrvalo pokra�ujte vo
svojej kultiv�cii. Ak vytrvalo zlep�ujete svoju �rove�, postupne budete schopn�
vidie� veci a va�e zahmlen� videnie sa postupne rozjasn�. Pokia� sa kultivujete
a kultivujete sa s pevn�m odhodlan�m, obnov�te v�etko, �o ste stratili.
Je pomerne �a�k� otvori� si tretie oko s�m.
Dovo�te mi poveda� o nieko�k�ch podob�ch otvorenia tretieho oka u sam�ho seba.
Napr�klad, ke� sa pozer�te na svoje �elo a tretie oko po�as medit�cie v sede,
niektor� z v�s vn�maj�, �e vn�tri �ela je tma a �e tam ni� nie je. Po ur�itom
�ase �lovek zist�, �e sa to v �ele postupne stane bielym. Po obdob� kultiva�nej
praxe �lovek objav�, �e to vo vn�tri �ela za��na by� postupne jasn�, a potom sa
to zmen� na �erven�. V tomto �ase to bude rozkvita� ako kvetiny viden� v
telev�zii alebo vo filme, v ktorom kvetiny rozkvitn� v sekunde. Objavia sa
tak�to sc�ny. �erven� farba je na za�iatku rovn�, potom to n�hle v strede
vyst�pi a bude to rozkvita� a rozkvita�. Ak ju chcete vy sami necha� �plne
rozkvitn��, ani osem alebo desa� rokov nemus� by� dostato�ne ve�a, ke�e cel�
tretie oko je zablokovan�.
Tretie oko niektor�ch �ud� nie je zablokovan�.
Je vybaven� priechodom, nem� tam v�ak �iadnu energiu, preto�e nepraktizuj�
�chi-kung. A tak, ke� praktizuj� �chi-kung, zrazu sa pred ich o�ami objav�
klbko �iernej hmoty. Potom �o praktizuj� nejak� �as, postupne sa zmen� na biele
a potom sa stane jasn�m. Nakoniec bude �iari� jasnej�ie a jasnej�ie a o�i bud�
mierne oslepen�. Niektor� �udia preto hovoria: �Videl som slnko,� alebo �Videl
som mesiac.� V skuto�nosti nevideli ani slnko, ani mesiac. �o teda videli? Bol
to ich priechod. Niektor� �udia robia r�chle prielomy vo svojich �rovniach a
potom, ako je do nich vlo�en� oko, m��u okam�ite vidie� veci. Pre in�ch je to pomerne
�a�k�. Ke� praktizuj� �chi-kung, bud� c�ti�, akoby be�ali von v tomto
priechode, ktor� je ako tunel alebo stud�a. Dokonca aj v sp�nku c�tia, akoby
be�ali smerom von. Niektor� m��u c�ti�, akoby cv�lali na koni; niektor� m��u
c�ti�, akoby leteli; niektor� c�tia, akoby be�ali a in� zasa c�tia, akoby
uh��ali smerom von v aute. Preto�e je ve�mi �a�k� otvori� si tretie oko s�m,
st�le c�tia, �e nem��u dorazi� na koniec. �kola Tao pova�uje �udsk� telo za
mal� vesm�r. Ak je to mal� vesm�r, prem���ajte o tom, od �ela po �u�kovit�
teliesko s� to tis�ce m��. �lovek teda zaka�d�m c�ti, akoby uh��al smerom von a
nebol schopn� dosiahnu� koniec.
Je pomerne rozumn�, �e �kola Tao pova�uje
�udsk� telo za mal� vesm�r. Neznamen� to, �e jeho zlo�enie a �trukt�ra sa
podob� tej vesm�ru, ani sa to nevz�ahuje na existuj�cu podobu tela v na�ej
fyzickej dimenzii. P�tame sa: �V s�lade s ch�pan�m modernej vedy, ak� je na
mikroskopickej �rovni stav fyzick�ho tela, ktor� je zlo�en� z buniek?� S� tam
r�zne molekulov� �astice. Men�ie ako molekuly s� at�my, prot�ny, jadr�,
elektr�ny a kvarky. Najmen�ie teraz �tudovan� �astice s� neutr�na. �o je teda
�plne najmen�ia �astica? To je naozaj pr�li� zlo�it� �tudova�. Vo svojich
neskor��ch rokoch spravil ��kjam�ni toto vyhl�senie: �Je tak� obrovsk�, �e nem�
vonkaj�ok, a tak� nepatrn�, �e nem� vn�tro.� �o to znamen�? Na �rovni Tath�gatu
�lovek vo sf�re ve�k�ho nem��e vidie� jeho okraj a vo sf�re mal�ho nem��e
vidie� jeho najmen�ie �astice hmoty. V d�sledku toho vyhl�sil: �Je tak�
obrovsk�, �e nem� vonkaj�ok, a tak� nepatrn�, �e nem� vn�tro.�
��kjam�ni hovoril aj o te�rii troch tis�cok
bezhrani�n�ch vesm�rov. Vyhl�sil, �e v na�om vesm�re a v na�ej Mlie�nej dr�he
je tritis�c plan�t so �iv�mi bytos�ami, ktor� maj� fyzick� tel� ako na�a �udsk�
rasa. Vyhl�sil aj to, �e je tritis�c bezhrani�n�ch vesm�rov v zrnku piesku.
Zrnko piesku je teda rovnak� ako vesm�r, s inteligentn�mi �u�mi ako sme my, s
plan�tami, horami a riekami. Znie to dos� neuverite�ne! Ak je to tak,
prem���ajte o tom, v�etci: Je piesok v t�ch tritis�c vesm�roch? A je v ka�dom
zrnku toho piesku �al��ch tritis�c bezhrani�n�ch vesm�rov? �alej, je piesok v
t�chto tritis�c bezhrani�n�ch vesm�roch? �alej, nie je op� tritis�c
bezhrani�n�ch vesm�rov v ka�dom zrnku toho piesku? Tak�e na �rovni Tath�gatu
nie je �lovek schopn� vidie� toho koniec.
To ist� plat� pre �udsk� molekulov� zlo�ky.
�udia sa p�taj�, ak� ve�k� je vesm�r. Dovo�te mi poveda�, �e tento vesm�r m�
hranice. Av�ak dokonca na �rovni Tath�gatu ho �lovek bude pova�ova� za
bezhrani�n� a nekone�ne obrovsk�. Ale vn�tro �udsk�ho tela je rovnako ve�k� ako
tento vesm�r, od molek�l po mikroskopick� �astice na mikroskopickej �rovni.
Toto m��e znie� ve�mi nepredstavite�ne. Ke� je �udsk� bytos� alebo �ivot
vytvoren�, jeho jedine�n� �astice �ivota a podstatn� vlastnosti s� u� zostaven�
na mimoriadne mikroskopickej �rovni. V �t�diu tohto predmetu teda na�a modern�
veda �aleko zaost�va. V porovnan� so �ivotmi vy��ej m�drosti na plan�tach po
celom vesm�re je vedeck� �rove� na�ej �udskej rasy pomerne n�zka. Nem��eme ani
dosiahnu� prielom do in�ch dimenzi�, ktor� existuj� v tom istom �ase na tom
istom mieste, pri�om lietaj�ce taniere z in�ch plan�t m��u cestova� priamo do
in�ch dimenzi�. Koncept toho �asopriestoru je �plne odli�n�, m��u teda pr�s� a
od�s� pod�a �ubov�le a takou ve�kou r�chlos�ou, �e to na�a �udsk� myse�
nedok�e prija�.
V rozpr�van� o tre�om oku som nastolil ot�zku,
�e ke� uh��ate smerom von v priechode, c�tite, �e je bezhrani�n� a nekone�n�.
Niektor� �udia m��u vidie� in� situ�ciu, kde nec�tia, akoby uh��ali v tuneli,
ale akoby sa r�tili dopredu po �irokej a nekone�nej ceste. Zatia� �o uh��aj�
smerom von, po oboch stran�ch s� hory, rieky a mest�. To m��e znie� e�te
nepredstavite�nej�ie. Spom�nam si, �e jeden �chi-kungov� majster hovorieval: �V
ka�dom p�re �udsk�ho tela je mesto a chodia v �om vlaky a aut�.� Ke� to druh�
po�uj�, s� ohromen� a pova�uj� to za nepredstavite�n�. Viete, �e mikroskopick�
�astice hmoty obsahuj� molekuly, at�my a prot�ny. Ak ste na ka�dej �rovni
schopn� vidie� sf�ru tej �rovne a nie iba bod � ak dok�ete vidie� sf�ru �rovne
molek�l, sf�ru �rovne at�mov, sf�ru �rovne prot�nov, sf�ru �rovne at�mov�ch
jadier � uvid�te formy existencie r�znych dimenzi�. V�etka hmota, vr�tane
�udsk�ho tela, existuje s��asne v spojen� s dimenzion�lnymi �rov�ami kozmick�ho
priestoru. Ke� na�a modern� fyzika �tuduje mikroskopick� �astice hmoty, �tuduje
naraz len jednu mikroskopick� �asticu a robia to pomocou delenia a �tiepenia.
Bude �tudova� �astice po roz�tiepen� jadra. Keby bol tak� pr�stroj, ktor�m by
sme mohli roz��ri� a vidie� �rove�, na ktorej by sa mohli v�etky at�mov�
�astice alebo molekulov� �astice prejavi� vo svojej celistvosti a ak by bola
t�to sc�na pozorovan�, dosiahli by ste prielom za t�to dimenziu a videli by ste
skuto�n� sc�ny existuj�ce v in�ch dimenzi�ch. �udsk� telo zodpoved� vonkaj��m
dimenzi�m a tieto v�etky maj� tak�to podoby existencie.
S� e�te nejak� �al�ie kultiva�n� stavy, ke� si
�lovek otv�ra tretie oko s�m. Hovorili sme hlavne o niektor�ch ve�mi be�n�ch
�kazoch. Niektor� �udia tie� zistia, �e sa ich tretie oko ot��a. T�, �o
praktizuj� v �kole Tao, �asto vidia, ako sa vo vn�tri ich tretieho oka nie�o
ot��a. Potom �o sa Tchaj-�i plat�a prasknut�m rozlom�, �lovek uvid� obrazy; nie
je to v�ak tak, �e vo va�ej hlave je Tchaj-�i. Bol to majster, ktor� v�m na
samom za�iatku nain�taloval s�pravu vec�, z ktor�ch jedna je Tchaj-�i. On
zape�atil va�e tretie oko, ale ke� pr�de �as, aby sa otvorilo, Tchaj-�i
praskne. Majster to z�merne zariadil t�mto sp�sobom, nebolo to p�vodne nie�o vo
va�ej hlave.
Niektor� �udia sa st�le sna�ia otvori� si
tretie oko. ��m viac kv�li tomu cvi�ia, t�m menej pravdepodobne sa otvor�. �o
je pr��inou? Oni sami nemaj� ani potuchy. Je to hlavne preto, �e o tretie oko
sa ned� usilova�; s v��ou t��bou sa dosiahne menej. Ke� po �om �lovek z�falo
t��i, nielen�e sa neotvor�, ale namiesto toho z jeho tretieho oka bude vyteka�
nie�o ani �ierne, ani biele. To pokryje jeho tretie oko. Postupom �asu to
vytvor� ve�mi ve�k� pole a vyte�ie toho �oraz viac. ��m je otvorenie tretieho
oka menej pravdepodobn�, t�m viac sa o� bude usilova� a t�m viac tejto l�tky
vyte�ie. Vo v�sledku pokryje jeho cel� telo v takom rozsahu, �e sa stane ve�mi
hrub�m s ve�mi ve�k�m po�om. Ak je aj tretie oko tejto osoby naozaj otvoren�,
st�le nem��e ni� vidie�, preto�e je zape�aten� jej vlastnou prip�tanos�ou. Iba
ak na to u� v bud�cnosti nemysl� a �plne sa vzd� tejto prip�tanosti, bude
postupne mizn��. Jej odstr�nenie v�ak zaberie ve�mi bolestiv� a dlh� obdobie
kultiva�nej praxe. To je �plne zbyto�n�. Niektor� �udia to nevedia. Hoci im
majster hovor�: �Neusiluj sa o to, neusiluj sa o to,� neveria tomu. Zotrv�vaj�
v usilovan� sa o� a v�sledok je nakoniec pr�ve opa�n�.
Jedna schopnos� priamo s�visiaca s tret�m okom
sa naz�va videnie na dia�ku. Niektor� �udia vyhlasuj�: �Zatia� �o sed�m tu,
m��em vidie� sc�ny v Pekingu a v Amerike, ako aj na druhej strane zemegule.�
Niektor� �udia to nem��u pochopi� a nemo�no to ani vysvetli� vedecky. Ako je to
mo�n�? Niektor� �udia to vysvet�uj� tak�m alebo onak�m sp�sobom, a nevedia to
vysvetli� rozumne. Sna�ia sa pr�s� na to, ako �udia m��u z�ska� tak� ve�k�
schopnos�. Nie je to tak. Praktizuj�ci na �rovni kultiv�cie v Z�kone trojit�ho
sveta nem� t�to schopnos�. Ke� vid� veci, a to zah��a aj videnie na dia�ku,
alebo �o sa t�ka aj mnoh�ch �al��ch nadprirodzen�ch schopnost�, v�etky pracuj�
v ur�itej dimenzii. Prinajmen�om nie s� za touto fyzickou dimenziou, v ktorej
existuje na�a �udsk� rasa. Zvy�ajne nie s� dokonca ani za jeho vlastn�m dimenzion�lnym
po�om.
V ur�itej dimenzii m� �udsk� telo pole, nie je
to v�ak rovnak� pole ako pole cnosti. Nie s� v rovnakej dimenzii, ale maj�
rovnak� ve�kos�. Toto pole zodpoved� vesm�ru. �oko�vek existuje vo vesm�re, je
zodpovedaj�co odzrkadlen� tu. V�etko m��e by� odzrkadlen�. S� to odzrkadlen�
obrazy a nie s� skuto�n�. Napr�klad, na tejto Zemi existuje Amerika a
Washington. V poli osoby s� Amerika a Washington odzrkadlen�, s� to v�ak tiene.
Tiene s� napriek tomu formou hmotnej existencie a s� v�sledkom zodpovedaj�ceho
zrkadlenia, ktor� sa men� pod�a tamoj��ch zmien. Videnie na dia�ku, o ktorom
hovoria niektor� �udia, je teda pozorovanie vec� vo vlastnom dimenzion�lnom
poli. Ke� osoba praktizuje kultiv�ciu nad Z�konom trojit�ho sveta, nebude u�
viac pozorova� veci t�mto sp�sobom. Bude sa pozera� na veci priamo, a to sa
naz�va bo�sk� moc Budhovho Z�kona. Je to nie�o s mohutnou silou.
Ako teda funguje videnie na dia�ku v kultiv�cii
v Z�kone trojit�ho sveta? Vysvetl�m v�m to. V dimenzii toho po�a je vn�tri �ela
�loveka zrkadlo. Zrkadlo nepraktizuj�ceho smeruje od neho, ale zrkadlo
praktizuj�ceho smeruje k nemu. Ke� sa u �loveka za�ne objavova� schopnos�
videnia na dia�ku, za�ne sa ot��a�. Je zn�me, �e film premieta dvadsa��tyri
sn�mok za sekundu, aby vytvoril obr�zky s plynul�m pohybom. Ak je premietan�ch
menej ako dvadsa��tyri sn�mok za sekundu, obrazy bud� preskakova� a poskakova�.
R�chlos� ot��ania zrkadla je v��ia ako dvadsa��tyri sn�mok za sekundu a ono
podr�� to, �o zachyt�, a potom sa obr�ti, aby ste to mohli vidie�. Ke� sa op�
obr�ti, obrazy bud� zmazan�. Zachyt� obraz a prevr�ti sa a potom vyma�e obrazy.
Ot��anie pokra�uje nepretr�ite. To, �o vid�te, je teda v pohybe. Umo�n� v�m
vidie� to, �o je zobrazen� vo va�om vlastnom dimenzion�lnom poli a to zodpoved�
tomu, �o je vo ve�kom vesm�re.
Ako potom m��e �lovek vidie� to, �o je za jeho
telom? S tak�m mal�m zrkadlom, ako m��e zobrazi� v�etko okolo jeho tela? Viete,
�e ke� je tretie oko otvoren� nad Nebesk�m zrakom a ide dosiahnu� Zrak
m�drosti, je bl�zko k dosiahnutiu prielomu za na�u dimenziu. V tomto �ase, ke�
je prielom bl�zko, ale e�te celkom nenastal, tretie oko za�ije zmenu. Ke� sa
pozer� na fyzick� objekty, bud� v�etky mizn��. V�etci �udia aj steny bud�
mizn�� � v�etko zmizne. Nebude u� viac �iadna materi�lna existencia. To jest,
ke� sa pozriete bli��ie, zist�te, �e v tejto konkr�tnej dimenzii u� �udia viac
neexistuj�; je tam iba zrkadlo stojace v priestore v�ho dimenzion�lneho po�a.
Ale toto zrkadlo vo va�om dimenzion�lnom poli je tak� ve�k� ako cel� pole v�ho
dimenzion�lneho po�a. A tak, ke� sa ot��a dozadu a dopredu, odr�a v�etko
v�ade. Vo va�om dimenzion�lnom poli v�m m��e uk�za� v�etko, za predpokladu, �e
to zodpoved� tomu, �o je z vesm�ru. Toto je to, �o naz�vame schopnos�ou videnia
na dia�ku.
Ke� �udia, ktor� �tuduj� n�uku o �udskom tele,
preveruj� t�to schopnos�, zvy�ajne ju m��u �ahko odmietnu�. Pr��ina je
nasleduj�ca. Napr�klad, ke� sa niekoho p�taj� na jeho pr�buzn� v Pekingu: ��o
rob� pr�buzn� doma?� Ke� poskytn� meno pr�buznej a v�eobecn� popis, tento
�lovek ju m��e vidie�. Pop�e, ako vyzer� budova, ako sa ide cez dvere a
vstupuje do izby a ako je izba vybaven�. V�etko, �o povedal, je spr�vne. �o
pr�buzn� rob�? Povie, �e pr�buzn� nie�o p�e. Aby si to overili, zatelefonuj�
pr�buznej a sp�taj� sa: ��o rob�te pr�ve teraz?� �Jem.� Nebude sa to nezhodova�
s t�m, �o videl? V minulosti bolo toto pr��inou neuznania tejto schopnosti.
Prostredie, ktor� videl, v�ak v�bec nebolo chybn�. Preto�e n� priestor a �as,
ktor� naz�vame ��asopriestor�, m� �asov� rozdiel oproti �asopriestoru dimenzie,
v ktorej existuje t� schopnos�, pojem �asu je na oboch stran�ch odli�n�. P�sala
nie�o predt�m a teraz je; je tam �asov� rozdiel. Preto ak �udia, ktor� �tuduj�
�udsk� telo, robia z�very a ved� v�skum na z�klade zau��van�ch te�ri�, alebo na
z�klade dne�nej vedy, bude to nepou�ite�n�, hoci by to robili aj �al��ch
desa�tis�c rokov. D�vodom je to, �e tieto veci s� v prvom rade nie��m nad
be�n�mi �u�mi. �udstvo preto mus� zmeni� svoje zm���anie a nemalo by u� �alej ch�pa�
tieto veci t�mto sp�sobom.
�al�ia schopnos� priamo s�visiaca s tret�m okom
sa naz�va jasnovidectvo. Dnes je vo svete verejne uznan�ch �es� druhov
nadprirodzen�ch schopnost�, vr�tane tretieho oka, videnia na dia�ku a
jasnovidectva. �o je jasnovidectvo? Je to ke� �lovek pozn� bud�cnos� a minulos�
inej osoby. �o sa t�ka v���ch vec�, �lovek je schopn� predpoveda� vzostup a
p�d spolo�nosti, alebo �o sa t�ka e�te v���ch vec�, m��e vidie� z�kon ve�k�ch
kozmick�ch zmien. Toto je schopnos� jasnovidectva. Pohyb hmoty nasleduje ur�it�
z�kon, tak�e ka�d� objekt, ktor� existuje v �peci�lnej dimenzii, m� svoj stav
bytia v mno�stve �al��ch dimenzi�. Napr�klad, ke� sa telo �loveka pohybuje,
bunky v tele sa bud� takisto pohybova� a na mikroskopickej �rovni sa v�etky
�astice, ako napr�klad v�etky molekuly, prot�ny, elektr�ny a najmen�ie �astice
bud� takisto pohybova�. Ony ale maj� svoju vlastn� nez�visl� formu existencie a
podoby tela v in�ch dimenzi�ch takisto podst�pia zmenu.
Nehovorili sme o tom, �e hmota nezanik�? V
�pecifickej dimenzii, �o �lovek spravil, napr�klad nejak� pohyby rukami, je
v�etko materi�lna existencia a �oko�vek sprav�, zanech� obraz a odkaz. V inej
dimenzii to nezanikne a ostane to tam nav�dy. Osoba s nadprirodzen�mi schopnos�ami
bude vedie�, �o sa dialo pozret�m sa na existuj�ce obrazy z minulosti. Ke�
budete ma� v bud�cnosti nadprirodzen� schopnos� jasnovidectva, pozrite sa sp�
na podobu mojej predn�ky dnes a uvid�te, �e st�le existuje. U� teraz tam
existuje. V �peci�lnej dimenzii, ktor� nem� pojem �asu, ke� sa �lovek narod�,
jeho cel� �ivot tam u� s��asne existuje. Pre niektor�ch �ud� tam existuje
dokonca viac ako jeden �ivot.
Niektor� �udia sa m��u �udova�: �Znamen� to, �e
na�e osobn� snahy zmeni� sam�ch seba sa st�vaj� zbyto�n�mi?� Nedok�u to
prija�. V skuto�nosti, osobn� snahy m��u zmeni� v �ivote �loveka men�ie veci.
Niektor� men�ie veci m��u by� mierne pozmenen� osobn�mi snahami, ale je to
presne kv�li va�im snah�m o zmenu, �e m��ete z�ska� karmu. Inak by ot�zka vytv�rania
karmy neexistovala, ani by tu nebola ot�zka konania dobr�ch skutkov alebo
nedobr�ch skutkov. Ke� �lovek trv� na roben� vec� svoj�m sp�sobom, bude
z�skava� na �kor druh�ch a robi� nespr�vne skutky. Kv�li tomu vy�aduje
kultiva�n� prax znova a znova, aby �lovek nasledoval prirodzen� priebeh, ke�e
va�imi snahami budete ubli�ova� druh�m. Ak v� �ivot p�vodne nie�o nemal a vy
z�skate to, �o by malo patri� inej osobe v spolo�nosti, budete ma� vo�i tejto
osobe dlh.
�o sa t�ka hlavn�ch udalost�, svetsk� �lovek
ich nem��e zmeni� v�bec. Je vlastne jeden sp�sob, ako to urobi�. Ak t�to osoba
rob� iba zl� skutky a ni� iba zl� skutky, m��e zmeni� svoj �ivot. Smeruje v�ak
k �pln�mu zni�eniu. Z vysokej �rovne zis�ujeme, �e ke� je osoba m�tva, jej
hlavn� du�a nezanikne. Pre�o jej hlavn� du�a nezanikne? V skuto�nosti sme
videli, �e ke� je osoba m�tva, jej m�tvola v m�rnici je len telo z �udsk�ch
buniek v na�ej dimenzii. V tejto dimenzii sa r�zne bunkov� tkaniv� vn�torn�ch
org�nov a v�etky bunky v celom �udskom tele odl�pia, zatia� �o v in�ch
dimenzi�ch tel� vyroben� z �ast�c men��ch ako molekuly, at�my, prot�ny at�.,
nie s� v�bec m�tve. Existuj� v in�ch dimenzi�ch a st�le �ij� v mikroskopick�ch
dimenzi�ch. To, k �omu smeruje ten, kto rob� v�etky druhy zl�ch skutkov, je �pln�
rozlo�enie v�etk�ch jeho buniek, �o budhizmus naz�va �pln�m z�nikom tela a
du�e.
Existuje in� sp�sob, ako zmeni� �ivot �loveka a
je to jedin� sp�sob: Je to ten, �e t�to osoba odteraz nast�pi cestu kultiva�nej
praxe. Pre�o m��e by� �ivot �loveka zmenen�, ke� nast�pi cestu kultiva�nej
praxe? Kto m��e po�ahky zmeni� tak�to vec? Len �o t�to osoba uva�uje o
nast�pen� cesty kultiva�nej praxe a len �o sa t�to my�lienka objav�, ligoce sa
ako zlato, otriasaj�c svetom desiatich smerov. Vo svojom poh�ade na vesm�r m�
budhovsk� �kola te�riu desa�smern�ho sveta. V o�iach vy��ej bytosti �ivot
�loveka nie je ur�en� na to, aby bol �lovekom. T�to bytos� si mysl�, �e �ivot
�loveka je zroden� v priestore vesm�ru a steles�uje rovnak� kvalitu ako vesm�r;
�ivot je dobr� a l�skav�, vyroben� z hmoty Pravdivos�-S�cit-Zn�anlivos�. Ale
�ivot tie� zaklad� spolo�ensk� vz�ahy. Po�as spolo�ensk�ch p�soben� v
spolo�nosti sa niektor� �ivoty skazili, a preto spadli na ni��iu �rove�. Ke�
nem��u osta� na tejto �rovni a op� sa zhor�ia, spadn� na e�te ni��iu �rove�.
Bud� pada� a pada�, a� k�m napokon nedosiahnu t�to �rove� svetsk�ch �ud�.
Na tejto �rovni by mali by� �udia zni�en� a
odstr�nen�. Ale kv�li ich ve�k�mu, dobroprajn�mu s�citu ve�k� osvieten� bytosti
�peci�lne vytvorili tak�to priestor na�ej �udskej spolo�nosti. V tejto dimenzii
je �loveku dan� toto dodato�n� �udsk� fyzick� telo a tento �al�� p�r o��, ktor�
m��u vidie� iba veci v tejto fyzickej dimenzii. To jest, �lovek sa strat� v
il�zii a nie je mu dovolen� vidie� pravdu vesm�ru, nie�o, �o sa d� vidie� vo
v�etk�ch in�ch dimenzi�ch. V tejto il�zii a za tak�chto podmienok je �loveku
dan� tak�to druh pr�le�itosti. Preto�e je �lovek klaman�, je to aj najviac
bolestiv�. S t�mto telom je �lovek prin�ten� trpie�. Ak sa chce �lovek vr�ti� z
tejto dimenzie k svojmu p�vodu � �kola Tao hovor� o n�vrate k svojmu p�vodn�mu,
prav�mu ja � ke� m� srdce pre kultiv�ciu, znamen� to, �e vyst�pila jeho
Budhovsk� povaha. Toto srdce je pova�ovan� za najcennej�ie a �udia mu bud�
pom�ha�. Za tak�chto �a�k�ch okolnost� t�to osoba st�le nie je straten� a chce
sa vr�ti� sp�. �udia jej teda bud� pom�ha� a bezv�hradne jej podaj� ruku �
bud� jej pom�ha� s ��mko�vek. Pre�o m��eme spravi� tak�to vec pre
praktizuj�ceho, ale nie pre be�n� osobu? Toto je pr��ina.
�o sa t�ka svetskej osoby, ktor� si chce
vylie�i� chorobu, my jej nem��eme pom�c� v�bec s ni��m. Svetsk� osoba je iba
svetsk� osoba. Svetsk� osoba by sa mala prisp�sobi� stavu be�nej �udskej
spolo�nosti. Mnoho �ud� hovor�, �e Budha pon�ka sp�su v�etk�m bytostiam a �e
budhovsk� �kola u�� sp�su v�etk�ch bytost�. Dovo�te mi poveda�, �e m��ete
prezrie� v�etky budhistick� texty a �iaden z nich nehovor�, �e lie�enie chor�b
pre svetsk�ch �ud� je pon�knutie sp�sy v�etk�m bytostiam. S� to t�to falo�n�
�chi-kungov� majstri posledn�ch rokov, ktor� v tom narobili chaos. Opravdiv�
�chi-kungov� majstri, t�, �o dl�dili cestu, v�m nikdy nehovorili, aby ste
lie�ili choroby druh�ch. U�ili v�s iba praktizova�, lie�i� chorobu a udr�ova�
kond�ciu u sam�ch seba. Ste svetsk� �lovek. Ako m��ete vylie�i� choroby, potom
�o to �tudujete dva dni? Nie je to podv�dzanie druh�ch? Nepovzbudzuje to va�u
prip�tanos�? Je to usilovanie sa o sl�vu, osobn� z�ujem a chv�lenie sa nie��m
nadprirodzen�m medzi svetsk�mi �u�mi! To je absol�tne zak�zan�. Preto ��m viac
sa niektor� �udia o nie�o usiluj�, t�m menej dostan�. Nie je v�m dovolen� robi�
to, ani v�m nie je dovolen� takto svojvo�ne naru�i� stav be�nej �udskej
spolo�nosti.
V tomto vesm�re je tak� princ�p, �e ke� sa
chcete vr�ti� k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja, druh� v�m pom��u. Myslia si, �e
�udsk� �ivot by sa mal vr�ti� tam, odkia� poch�dza, namiesto zotrv�vania medzi
svetsk�mi �u�mi. Ak by bolo �loveku dovolen� nema� �iadnu chorobu a �i�
pohodlne, nezauj�malo by ho ani sta� sa nesmrte�n�m � i ke� by bol o to
po�iadan�. Ak� n�dhern� by to bolo, ak by �lovek nemusel trpie� �iadnou
chorobou alebo �a�kos�ou a mal by v�etko, �o by chcel! To by bol skuto�ne svet
nesmrte�n�ch. Vy ste v�ak spadli na t�to �rove�, preto�e ste sa skazili, tak�e
nebudete ma� pohodlie. �lovek sa m��e �ahko dopusti� zl�ch skutkov v il�zii a
budhizmus to naz�va karmick� odplata. Preto ke� niektor� �udia maj� nejak�
tr�penie alebo ne��astie, spl�caj� obvykle svoju karmu v s�lade s odplatou za
svoju karmu. Budhizmus tie� tvrd�, �e Budhovia s� v�ade. Ak by Budha jedenkr�t
m�vol rukou, v�etky choroby �udstva by mohli by� vyhladen�; toto je absol�tne
dosiahnute�n�. S tak�m mno�stvom Budhov nabl�zku, pre�o to nikto nespravil?
Preto�e sa �lovek dopustil zl�ch skutkov v minulosti, trp� t�mito �a�kos�ami.
Ak by ste vylie�ili jeho chorobu, je to rovnak� ako poru�enie princ�pu vesm�ru,
preto�e �lovek potom m��e robi� nespr�vne skutky a dlhova� niekomu nie�o bez
toho, aby mal za to plati�. To nie je dovolen�. Ka�d� teda zachov�va stav
be�nej �udskej spolo�nosti a nikto ho nechce naru�i�. Kultiva�n� prax je
jedinou cestou, ako sa ma� dobre, nema� choroby a dosiahnu� skuto�n�
oslobodenie. Iba t�m, �e �udia bud� praktizova� opravdiv� u�enia, m��e nasta�
skuto�n� sp�sa v�etk�ch bytost�.
Pre�o m��e mnoho �chi-kungov�ch majstrov lie�i�
choroby? Pre�o rozpr�vaj� o lie�en� choroby? Niektor� �udia mohli uva�ova� o
t�chto ot�zkach. V��ina t�chto �chi-kungov�ch majstrov nerob� spr�vnu vec.
Po�as svojej kultiva�nej praxe skuto�n� �chi-kungov� majstri vidia, �e v�etky
bytosti trpia, a tak pom�haj� �u�om zo s�citu a ��tosti. To je dovolen�. Nem��u
v�ak vylie�i� choroby a m��u ich iba do�asne potla�i� alebo odlo�i�. Nem�te ich
teraz, ale dostanete ich nesk�r, ke�e presun� va�u chorobu na niekedy nesk�r.
Prelo�ia ich inde alebo na tel� va�ich pr�buzn�ch. Nie s� schopn� naozaj u v�s
�plne odstr�ni� karmu. Nemaj� dovolen� to neuv�ene spravi� pre svetsk�ho
�loveka, ale iba pre praktizuj�cich. Toto je princ�p.
V budhovskej �kole �spasenie v�etk�ch bytost�
znamen� vyvies� v�s z najmu�ivej�ieho stavu svetsk�ch �ud� na vysok� �rovne.
Nebudete viac trpie� a budete slobodn� � toto to znamen�. Nehovoril ��kjam�ni o
nirv�ne, �druhom brehu�? To je skuto�n� zmysel sp�sy v�etk�ch bytost�. Ak
�ijete pohodlne medzi svetsk�mi �u�mi, s mno�stvom pe�az�, ak je va�a poste�
vystlat� peniazmi a nem�te �iadne utrpenie, nemali by ste z�ujem sta� sa
nebeskou bytos�ou, ani keby v�s o to �iadali. Ak ste praktizuj�ci, v� priebeh
�ivota m��e by� zmenen�. Iba kultiva�nou praxou m��e by� v� �ivot zmenen�.
Sp�sob, ak�m pracuje schopnos� jasnovidectva,
je tak�, �e v oblasti �ela je nie�o ako mal� telev�zna obrazovka. Niektor�
�udia ju maj� na �ele; niektor� �udia ju maj� bl�zko �ela. Niektor� ju maj� vo
vn�tri �ela. Niektor� �udia m��u vidie� veci so zatvoren�mi o�ami. Ak je
schopnos� siln�, m��e �lovek vidie� veci s otvoren�mi o�ami. In� ich v�ak
vidie� nem��u, ke�e s� nie��m v rozsahu jeho dimenzion�lneho po�a. In�mi
slovami, ke� sa t�to nadprirodzen� schopnos� objav�, mus� tu by� jedna �al�ia,
ktor� sl��i ako nosi� a odr�a sc�ny z in�ch dimenzi�. N�sledkom toho to m��e
by� viden� tret�m okom. �lovek m��e vidie� ve�mi presne bud�cnos� a minulos�
osoby. Nech ve�tenie funguje akoko�vek dobre, nem��e poveda� men�ie udalosti a
ich podrobnosti. T�to osoba je v�ak schopn� vidie� veci ve�mi jasne, vr�tane
roku a v�etk�ch podrobnost� zmien, ke�e to, �o vid�, je skuto�n� odraz �ud� a
vec� z odli�n�ch dimenzi�.
Pokia� niekto kultivuje Falun Dafa, otvor�m
jeho tretie oko. Ale neodomknem niektor� �al�ie schopnosti, o ktor�ch sme
hovorili. So st�lym zvy�ovan�m va�ej �rovne sa schopnos� jasnovidectva
prirodzene objav�. Za�ijete to nesk�r vo va�ej kultiva�nej praxi a ke� sa t�to
schopnos� vyvinie, budete vedie�, o �o ide. Preto sme vyu�ovali v�etky tieto princ�py
a Z�kony.
�o je �prekro�enie Piatich prvkov a odchod z
Troch r횓? Toto je ve�mi jemn� ot�zka. Predt�m mnoho �chi-kungov�ch majstrov o
nej hovorilo a boli uml�an� ot�zkami od t�ch, ktor� neverili na �chi-kung:
�Ktor� z v�s, �o praktizujete �chi-kung, prekro�ili P� prvkov a nie s� v Troch
r�ach?� Niektor� �udia nie s� �chi-kungov�mi majstrami a sami seba ozna�uj� za
�chi-kungov�ch majstrov. Ak v tom nemaj� jasno, mali by by� ticho. Oni sa v�ak
st�le odva�uj� o tom hovori�, tak�e ich druh� �udia uml�ia svojimi pozn�mkami.
Toto prinieslo ve�k� ujmu spolo�enstvu kultivuj�cich, sp�sobiac ve�k� zm�tok.
Niektor� �udia vyu�ij� t�to pr�le�itos� na napadnutie �chi-kungu. Prekro�enie
Piatich prvkov a odchod z Troch r� je pojem v spolo�enstve kultivuj�cich. Je
zakorenen� v n�bo�enstve a poch�dza z n�bo�enstva. Preto nem��eme predn�a� o
tejto ot�zke bez zrete�a k jej historick�mu pozadiu a okolnostiam v tej dobe.
�o je prekro�enie Piatich prvkov? D�vna ��nska
fyzika aj modern� fyzika pova�uj� ��nsku te�riu Piatich prvkov za spr�vnu. P�
prvkov, kov, drevo, voda, ohe� a zem vytv�raj� v�etko v na�om vesm�re. Hovor�me
teda o te�rii Piatich prvkov. Ak sa o �loveku povie, �e prekro�il P� prvkov, v
modernom jazyku to znamen�, �e sa dostal za tento n� materi�lny svet. Znie to
dos� neuverite�ne. Prem���ajte o tejto ot�zke, v�etci: �chi-kungov� majster m�
kung. Z��astnil som sa pokusu a mnoho in�ch �chi-kungov�ch majstrov tie�
podst�pilo tento pokus na odmeranie ich energie. Materi�lne prvky kungu m��u
by� zisten� mnoh�mi dne�n�mi pr�strojmi. Inak povedan�, ak existuje tak�
pr�stroj, �astice vysielan� �chi-kungov�m majstrom a existencia jeho kungu m��e
by� zisten�. Modern� pr�stroje m��u objavi� infra�erven� l��e, ultrafialov�
l��e, nadzvukov� vlny, podzvukov� vlny, elektrinu, magnetick� silu, gama l��e,
at�my a neutr�ny. �chi-kungov� majster m� v�etky tieto substancie, a s�
niektor� in� substancie vysielan� �chi-kungov�m majstrom, ktor� s�
nezistite�n�, preto�e neexistuje tak� pr�stroj. Pokia� tak� pr�stroj existuje,
v�etko je zistite�n�. Zistilo sa, �e substancie vysielan� �chi-kungov�m
majstrom s� mimoriadne bohat�.
Pod �peci�lnym ��inkom magnetick�ho po�a m��e
�chi-kungov� majster vysiela� siln� a n�dhern� �iaru. ��m v��ia je sila kungu,
t�m v��ie je vzniknut� energetick� pole. Svetsk� �lovek m� tie� �iaru, ale je
dos� slab�. Vo v�skume fyziky vysok�ch energi� �udia veria, �e energia je
vytvoren� z �ast�c ako s� neutr�ny a at�my. Mnoh� �chi-kungov� majstri boli
sk��an�, v�etci ve�mi zn�mi �chi-kungov� majstri boli sk��an�. Ja som bol
sk��an� tie� a zisten� vy�arovanie vzniknut�ch gama l��ov a tepeln�ch neutr�nov
bolo osemdesiat a� stosedemdesiatkr�t v��ie ako u norm�lnej hmoty. V tomto
bode dosiahla ru�i�ka sk��obn�ho pr�stroja hranicu a ke�e jeho ru�i�ka
dosiahla najvy��� bod, nemohli presne poveda�, ak� som siln�. Tak� siln�
neutr�ny � je to jednoducho neuverite�n�! Ako m��e �lovek vysiela� tak� mocn�
neutr�ny? Toto taktie� dokazuje, �e my, �chi-kungov� majstri, m�me kung, m�me
energiu. Toto bolo overen� vedeck�m a technologick�m spolo�enstvom.
K prekro�eniu Piatich prvkov sa vy�aduje
kultiva�n� prax mysle aj tela. Ak prax nekultivuje myse� aj telo a vyv�ja iba
ten kung, ktor� ur�uje �rovne a nekultivuje telo, nezaober� sa ot�zkou
�prekro�enia Piatich prvkov�. Kultiva�n� prax mysle a tela uklad� energiu do
v�etk�ch buniek tela. Priemern� praktizuj�ci alebo t�, ktor� si pr�ve za�ali
vyv�ja� kung, vyd�vaj� ve�mi hrub� zrn� energie s medzerami a malou hustotou.
Preto to m� mal� silu. Ke� sa �rove� �loveka zv��i, je mo�n�, �e hustota jeho
energie bude stokr�t, tis�ckr�t, alebo stomili�novkr�t vy��ia ako hustota
be�n�ch molek�l vody. ��m vy��ia je �rove� �loveka, t�m hustej�ia, jemnej�ie
zrnit� a mocnej�ia je jeho energia. Ke� sa to stane, energia je ulo�en� v
ka�dej bunke tela a nie je iba v ka�dej bunke tela v tejto fyzickej dimenzii,
ale vyp��a aj molekuly, at�my, prot�ny a elektr�ny v�etk�ch tiel v in�ch
dimenzi�ch, a� po mimoriadne mikroskopick� bunky. �asom bude cel� telo �loveka
vyplnen� touto vysokoenergetickou l�tkou.
T�to vysokoenergetick� l�tka m� inteligenciu a
je ve�mi schopn�. Ke� jej je viac a ke� sa jej hustota zv��i a vypln� v�etky
bunky v �udskom tele, potla�� �udsk� fyzick� bunky, najneschopnej�ie bunky. Len
�o s� bunky potla�en�, nebude tam u� metabolizmus. Napokon bud� bunky �udsk�ho
tela �plne nahraden�. Samozrejme, �ahko sa mi to povie, ale pr�chod do tohto
bodu v kultiv�cii bude postupn�m a pomal�m procesom. Ke� va�a kultiv�cia
dosiahne tento bod, vysokoenergetick� l�tka nahrad� v�etky bunky vo va�om tele.
Prem���ajte o tom: Je va�e telo st�le e�te vytvoren� z Piatich prvkov? Je to
st�le e�te hmota z tejto na�ej dimenzie? Je u� vyroben� z vysokoenergetickej
l�tky nazbieranej z in�ch dimenzi�. Zlo�ky cnosti s� tie� hmotou, ktor�
existuje v inej dimenzii. Nie je obmedzovan� t�mto �asov�m po�om v na�ej
dimenzii.
Modern� veda tvrd�, �e �as m� polia. Ak nie�o
nie je v dosahu �asov�ho po�a, nie je to obmedzovan� t�mto �asom. V in�ch
dimenzi�ch s� pojmy �asopriestoru odli�n� od na�ich tu, tak�e ako by mohol
obmedzova� hmotu z in�ch dimenzi�? Nem� na �u �iaden ��inok. Prem���ajte o tom,
v�etci: Neprekro�ili ste potom P� prvkov? Bude va�e telo st�le e�te telom
be�n�ho �loveka? Nebude v�bec tak�m telom, ale be�n� �udia ich nem��u rozozna�.
Hoci sa va�e telo nato�ko zmenilo, nie je to koniec kultiva�nej praxe. �lovek
mus� pokra�ova� v uskuto��ovan� prielomov k vy���m �rovniam v kultiv�cii. St�le
teda mus�te praktizova� kultiv�ciu medzi svetsk�mi �u�mi; nep�jde to, ak v�s
�udia nem��u vidie�.
�o sa stane nesk�r? Hoci s� v priebehu
kultiv�cie v�etky va�e bunky na molekulovej �rovni nahraden� vysokoenergetickou
l�tkou, at�my musia ma� ur�it� konfigur�ciu a ani konfigur�cia molek�l a
at�mov�ch jadier sa nezmen�. Konfigur�cia molek�l u buniek je tak�, �e s�
m�kk�, ke� sa ich dotknete. Konfigur�cia molek�l kost� m� vysok� hustotu a
kosti s� tvrd�. Hustota molek�l krvi je ve�mi n�zka, tak�e je to tekutina.
Svetsk� osoba nem��e rozl�i� zmeny vo v�s pod�a v�zoru, ke�e va�e bunkov�
molekuly si st�le e�te zachov�vaj� svoju p�vodn� �trukt�ru a konfigur�ciu; ich
�trukt�ra sa nemen�. Ale energia vn�tri sa zmenila. Od tohto bodu teda nebudete
prirodzene starn�� a va�e bunky neodumr�. Preto zostanete mlad�. V priebehu
kultiva�nej praxe bude �lovek vyzera� mlad� a napokon tak�mto zostane.
Samozrejme, kosti �loveka sa st�le m��u zlomi�,
ke� do jeho tela naraz� auto. St�le bude krv�ca�, ak sa pore�e no�om, preto�e
jeho molekulov� konfigur�cie sa nezmenili. Ide len o to, �e bunky prirodzene
neodumr�, prirodzene nezostarn� a nebude tam �iaden metabolizmus. Toto naz�vame
�prekro�enie Piatich prvkov�. �o je na tom pover�iv�ho? D� sa to vysvetli� na
z�klade vedeck�ch princ�pov. Niektor� �udia o tom �ahkov�ne rozpr�vaj�, bez
toho, aby to boli schopn� vysvetli�, a potom in� �udia povedia, �e slepo
ver�me. Je to slovn� spojenie, ktor� poch�dza z n�bo�enstiev a nie je to pojem
vytvoren� na��m dne�n�m �chi-kungom.
�o je �odchod z Troch r횓? Minule som
spomenul, �e k��� k zv��eniu kungu le�� v na�ej kultiv�cii charakteru a v
prisp�sobovan� sa povahe vesm�ru. Povaha vesm�ru v�s potom nebude obmedzova�.
Ke� si zlep��te charakter, �astice cnosti sa vyvin� na kung, ktor� nepretr�ite
rastie dohora na vysok� �rove�, a tak vytv�ra st�p kungu. Ak�ko�vek je v��ka
tohto st�pa kungu, to je v��ka v�ho kungu. Je tak�to pr�slovie: �Ve�k� Z�kon
je bezhrani�n�.� Jeho kultivovanie z�vis� v�lu�ne na va�om srdci. Ako vysoko sa
m��ete vykultivova�, z�vis� od va�ej vytrvalosti a va�ej schopnosti zn�a�
�a�kosti. Ak spotrebujete svoju vlastn� bielu l�tku, va�a �ierna l�tka m��e by�
zn�an�m �a�kost� premenen� na bielu l�tku. Ak to st�le nie je dos�, m��ete na
seba vzia� hriechy va�ich priate�ov alebo pr�buzn�ch, ktor� nepraktizuj�
kultiv�ciu a t�m si zv��i� kung. Toto sa t�ka �ud�, ktor� dosiahli mimoriadne
vysok� �rove� v kultiva�nej praxi; be�n� praktizuj�ci by nemal pom���a� na
branie hriechov od pr�buzn�ch. S tak�m ve�k�m mno�stvom karmy by priemern�
�lovek nemohol v kultiv�cii uspie�. Vysvet�ujem tu princ�py na odli�n�ch
�rovniach.
Tri r�e, ktor� spom�naj� n�bo�enstv�, sa
vz�ahuj� na dev� �rovn� nebies alebo tridsa�tri �rovn� nebies, in�mi slovami,
Nebesia, Zem a Podsvetie vytv�raj� v�etky bytosti v Troch r�ach. Tvrdia, �e
v�etky bytosti v tridsiatich troch �rovniach nebies prech�dzaj� cez
prevte�ovanie. Prevte�ovanie znamen�, �e �lovek je �udskou bytos�ou v tomto
�ivote a m��e sa sta� zviera�om v nasleduj�com �ivote. V budhizme sa hovor�:
��lovek by mal dobre vyu�i� obmedzen� �as v tomto �ivote. Ke� nepraktizujete kultiv�ciu
teraz, kedy budete?� Je to preto, �e zvierat� maj� zak�zan� praktizova�
kultiv�ciu a nie je im ani dovolen� po��va� Z�kon. Hoci aj praktizuj�
kultiv�ciu, nez�skaj� v kultiv�cii Prav� ovocie. Ak sa �rove� ich kungu stane
vysokou, nebesia ich zabij�. Nemus�te dosta� �udsk� telo nieko�ko sto rokov;
trvalo to viac ako tis�c rokov, aby ste ho dostali. Ke� dostanete �udsk� telo,
neviete si ho ani ceni�. Ak sa prevtel�te do kusa skaly, nebudete schopn� vyjs�
ani za desa�tis�c rokov. Ak sa tento kus skaly nerozbije alebo nezvetr�,
nebudete nikdy schopn� vyst�pi�. Dosta� �udsk� telo je tak� �a�k�! Ak m��e
osoba skuto�ne z�ska� Ve�k� Z�kon, t�to osoba je jednoducho naj��astlivej�ia.
�udsk� telo je �a�k� dosta� � to je to, �o to znamen�.
V kultiva�nej praxi sa zaober�me ot�zkou
�rovn�. Va�a �rove� z�vis� v�lu�ne na va�ej vlastnej kultiv�cii. Ak chcete
prekro�i� Tri r�e a ak je v� st�p kungu vypestovan� do ve�mi vysokej �rovne,
nedosiahli ste prielom cez Tri r�e? Ke� niekoho hlavn� du�a opust� telo po�as
medit�cie v sede, m��e sa okam�ite dosta� na ve�mi vysok� �rove�. Jeden
praktizuj�ci nap�sal do svojho pr�spevku o sk�senostiach: �U�ite�, dostal som
sa do mnoh�ch �rovn� nebies a videl som tak� a tak� sc�ny.� Povedal som mu, aby
i�iel �alej vy��ie. Povedal: �Nem��em. Neodv�im sa �s� hore a nem��em u� �s�
hore.� Pre�o? Je to preto, �e jeho st�p kungu bol iba tak� vysok� a on sa tam
dostal seden�m na svojom st�pe kungu. Toto je �rove� ovocia, ktor� spom�na
budhizmus a on sa vykultivoval na t�to �rove� ovocia. Pre praktizuj�ceho to
v�ak st�le e�te nie je vrchol jeho �rovne ovocia. Neust�le vytrvalo st�pa nahor
a neust�le sa zlep�uje. Ak v� st�p kungu prelom� hranicu Troch r�, neod�dete
z Troch r�? Sk�mali sme a zistili, �e Tri r�e spom�nan� v n�bo�enstv�ch s� len
v rozsahu na�ich deviatich hlavn�ch plan�t. Niektor� �udia hovoria o desiatich
hlavn�ch plan�tach. Povedal by som, �e to nie je v�bec pravda. Videl som, �e
niektor� z �chi-kungov�ch majstrov v minulosti mali ve�mi vysok� st�p kungu,
ktor� siahal za Mlie�nu dr�hu; pre�li �aleko za Tri r�e. Tak�e tento �odchod z
Troch r횓, o ktorom som hovoril, je v skuto�nosti ot�zkou �rovn�.
Mnoho �ud� prich�dza na na�e kultiva�n� miesto
s prip�tanos�ou k �siliu. Niektor� �udia chc� z�ska� nadprirodzen� schopnosti;
niektor� chc� po��va� nejak� te�rie; niektor� chc� ma� vylie�en� choroby;
niektor� tie� maj� v �mysle zaobstara� si Falun � s� v�emo�n� zm���ania. In�
dokonca povedia: �Niekto z mojej rodiny sa e�te nez��astnil predn�ky. Zaplat�m
nejak� poplatok za v�u�bu a dajte mu, pros�m, Falun.� Trvalo n�m mno�stvo
gener�ci�, mimoriadne dlh� �asov� obdobie a stra�ideln� po�et rokov, k�m sme
vyvinuli tento Falun. Ako by ste si mohli k�pi� Falun za p�r kor�n? Pre�o ho
m��eme da� ka�d�mu z v�s bezpodmiene�ne? Je to preto, �e chcete by�
praktizuj�cimi. Toto srdce sa ned� k�pi� za �iadne mno�stvo pe�az�. Iba ke�
vyst�pi va�a Budhovsk� povaha, m��eme to urobi� t�mto sp�sobom.
St�le sa o nie�o usilujete. Prich�dzate sem iba
kv�li tomu? Moje telo Z�kona v inej dimenzii pozn� v�etko vo va�ej mysli.
Preto�e pojmy t�chto dvoch �asopriestorov sa l�ia, v inej dimenzii je vznik
va�ich my�lienok sledovan� ako mimoriadne pomal� proces. Bude vedie� v�etko
e�te sk�r, ako si na to pomysl�te. Preto by ste mali opusti� v�etky va�e
nespr�vne my�lienky. Budhovsk� �kola ver� na predur�en� vz�ah. Ka�d� sem
prich�dza kv�li predur�en�mu vz�ahu. Ak ho z�skate, mo�no ste ho mali z�ska�.
Preto by ste si ho mali ceni� a neby� prip�tan� k �iadnemu �siliu.
V n�bo�enskej kultiva�nej praxi minulosti
budhovsk� �kola vy�adovala pr�zdnotu � na ni� nemyslie� a vst�pi� do dver�
pr�zdnoty. �kola Tao vyu�ovala ni�otu: Ni� nema�, ni� nechcie�, ni� neh�ada�.
Praktizuj�ci hovorievali o �zameran� mysle na praktizovanie kungu, ale
nepou��van� mysle na z�skavanie kungu�. Pri kultiv�cii a cvi�en� by mal by�
�lovek v stave ne‑�innosti. Pokia� sa s�stre�ujete na kultivovanie svojho
charakteru, budete robi� prielomy vo svojej �rovni a ur�ite dostanete veci,
ktor� by ste mali ma�. Ak sa nie�oho nem��ete vzda�, nie je to prip�tanos�?
Odrazu sme v�s tu u�ili Z�kon takejto vysokej �rovne a po�iadavky na v�
charakter s� tie� vysok�. Preto by sa �lovek nemal pr�s� u�i� Z�kon s
prip�tanos�ou k �siliu.
Ke�e sme zodpovedn� ka�d�mu, vedieme v�s na
spr�vnu cestu a mus�me v�m d�kladne vysvetli� tento Z�kon. Ke� sa niekto
usiluje o tretie oko, samo sa zablokuje a uzatvor� v�s. Navy�e, hovor�m
ka�d�mu, �e v�etky schopnosti, ktor� si �lovek vypestuje v kultiv�cii v Z�kone
trojit�ho sveta, s� vroden� schopnosti tohto fyzick�ho tela � �udia ich dnes
naz�vaj� nadprirodzen� schopnosti. M��u pracova� iba v tejto na�ej dimenzii a
ovplyv�ova� svetsk�ch �ud�. Na�o idete za t�mito bezv�znamn�mi schopnos�ami a
zru�nos�ami? Usilujete sa o toto alebo tamto, ale po prejden� za Z�kon trojit�ho
sveta nepracuj� v in�ch dimenzi�ch. V �ase kultiv�cie nad Z�konom trojit�ho
sveta musia by� v�etky tieto nadprirodzen� schopnosti odhoden� a stla�en� do
ve�mi hlbokej dimenzie na uchovanie. V bud�cnosti v�m bud� sl��i� ako z�znam o
va�ej kultiva�nej praxi a m��u ma� iba toto drobn� pou�itie.
Ke� sa �lovek dostane nad Z�kon trojit�ho
sveta, mus� za�a� kultiv�ciu op� odznova. Jeho telo je telom, ktor� prekro�ilo
P� prvkov, ako som pr�ve spom�nal. Je to telo Budhu. Nemal by by� tento druh
tela naz�van� telom Budhu? Toto telo Budhu mus� op� odznova praktizova�
kultiv�ciu a tie� si op� vyvin�� nadprirodzen� schopnosti. Ale nenaz�vaj� sa
�nadprirodzen� schopnosti�, naz�vaj� sa �bo�sk� sily Budhovho Z�kona�. S�
bezhrani�ne mocn�, m��u p�sobi� na r�zne dimenzie a s� nie��m skuto�ne ��inn�m.
Ak� ��itok m� va�e usilovanie sa o nadprirodzen� schopnosti? �o sa t�ka v�s
v�etk�ch, ktor� idete za nadprirodzen�mi schopnos�ami, nepl�nujete ich pou�i� a
predv�dza� medzi svetsk�mi �u�mi? Na�o by ste ich inak chceli? S� nevidite�n� a
nehmatate�n�. Ak poviete, �e ich chcete na ozdobu alebo podobne, nemali by ste
si rad�ej n�js� nie�o, �o vyzer� pekne? Je zaru�en�, �e podvedome m�te �mysel
pou�i� ich. Nemo�no sa o ne usilova� ako o be�n� �udsk� zru�nosti. S� nie��m
�plne nadprirodzen�m a je v�m zak�zan� predv�dza� ich medzi svetsk�mi �u�mi.
Samotn� predv�dzanie sa je ve�mi siln� prip�tanos� a ve�mi nedobr� prip�tanos�,
ktorej sa mus� praktizuj�ci vzda�. Ak nimi chcete z�ska� peniaze a zbohatn��,
alebo ak si �el�te dosiahnu� nimi va�e osobn� ciele medzi svetsk�mi �u�mi, je
to zak�zan�. To je pok��anie sa pou�i� veci vysokej �rovne na nar��anie a
po�kodzovanie be�nej �udskej spolo�nosti. Tak� my�lienka je e�te hor�ia. Preto
ich nemo�no neuv�ene pou�i�.
Norm�lne sa schopnosti pravdepodobnej�ie vyvin�
u dvoch skup�n: u det� a u star��ch �ud�. Najm� star�ie �eny si zvy�ajne
udr�iavaj� dobr� charakter bez mno�stva prip�tanost� medzi svetsk�mi �u�mi. Len
�o sa ich nadprirodzen� schopnosti vyvin�, dok�u sa �ahko ovl�da� bez t��by predv�dza�
ich. Pre�o je pre mlad�ch �ud� �a�k� vypestova� si nadprirodzen� schopnosti?
Najm� mlad� mu�i sa chc� dosta� dopredu v be�nej �udskej spolo�nosti a chc�
e�te dosiahnu� nejak� ciele. Len �o maj� nadprirodzen� schopnosti, pou�ij� ich
na dosiahnutie svojich cie�ov. Pou�i� ich ako prostriedok na zrealizovanie
svojich cie�ov je absol�tne zak�zan�, tak�e si nevypestuj� nadprirodzen�
schopnosti.
Kultiva�n� prax nie je detskou hrou, ani to nie
je technika svetsk�ch �ud� � je to ve�mi v�na vec. �i chcete praktizova�
kultiv�ciu a �i m��ete praktizova� kultiv�ciu, �plne z�vis� od toho, ako si
zlep��te svoj charakter. Bolo by hrozn�, keby niekto skuto�ne mohol z�ska�
nadprirodzen� schopnosti usilovan�m sa o ne. Zistili by ste, �e mu v�bec
nez�le�� na kultiv�cii a ani nerozm���a o tejto ot�zke. Preto�e jeho charakter
je na �rovni svetsk�ch �ud� a jeho nadprirodzen� schopnosti poch�dzaj� z
usilovania sa, mohol by sa dopusti� v�emo�n�ch nespr�vnych skutkov. V banke je
mno�stvo pe�az� a on by nejak� z nich ukoristil. Na ulici je mnoho lot�ri� a on
by si mohol vytiahnu� l�s s prvou cenou. Pre�o sa nestali tak�to veci? Niektor�
�chi-kungov� majstri hovoria: �Ak niekto nedb� o cnos�, m��e sa �ahko dopusti�
zl�ch skutkov, potom �o si vyvinie nadprirodzen� schopnosti.� Hovor�m, �e je to
nespr�vne vyhl�senie � v�bec to tak nie je. Ak si nev�ite cnos� a
nezu��ach�ujete si svoj charakter, jednoducho si nevyviniete �iadne
nadprirodzen� schopnosti. S dobr�m charakterom si niektor� �udia vyvin�
nadprirodzen� schopnosti na svojich �rovniach. Nesk�r sa nedok�u dobre ovl�da�
a spravia veci, ktor� by nemali. Tieto pr�pady takisto existuj�. Av�ak potom,
�o �lovek sprav� nie�o nedobr�, jeho nadprirodzen� schopnosti sa zoslabia alebo
stratia. Ke� s� pre�, s� straten� nav�dy. A najhor�ie na tom je to, �e mu
sp�sobia rozvinutie prip�tanost�.
Jeden �chi-kungov� majster tvrd�, �e ak
�tudujete jeho met�dy tri alebo p� dn�, budete schopn� lie�i� choroby. Je to
ako inzer�t a on by mal by� naz�van� �chi-kungov�m obchodn�kom. Prem���ajte o
tom, v�etci: Ste svetsk�m �lovekom, ako m��ete vylie�i� chorobu druhej osoby
iba vyslan�m �asti va�ej �chi? Telo svetskej osoby m� takisto �chi, rovnako ako
vy. Pr�ve ste za�ali praktizovanie a len preto, �e v� akupunkt�rny bod
lao-kung na dlani je otvoren�, m��ete pohlcova� a vyp���a� �chi. Ke� lie�ite
choroby in�ch �ud�, t� maj� tie� vo svojich tel�ch �chi. Mo�no ich �chi bude
lie�i� va�e choroby! Ako m��e jedna �chi ovl�dnu� in� �chi? �chi nem��e lie�i�
chorobu v�bec. Navy�e, ke� lie�ite pacienta, vy a v� pacient vytvor�te pole,
cez ktor� pacientova choroboplodn� �chi prejde v�etka do v�ho tela. M�te jej
to�ko ako v� pacient, hoci je zakorenen� v pacientovom tele. Pr�li� ve�a
choroboplodnej �chi m��e sp�sobi�, �e takisto ochoriete. Ke� si mysl�te, �e m��ete
vylie�i� choroby, za�nete prij�ma� pacientov. Neodmietnete �iadosti a
vypestujete si prip�tanos�. Ak� je to n�dhern� by� schopn� lie�i� choroby
druh�ch! Ako m��u by� vylie�en�? Neuva�ovali ste o tom? Falo�n� �chi-kungov�
majstri maj� v�etci na svojich tel�ch duchov posadnutia. Kv�li tomu, aby ste im
uverili, daj� v�m nejak� zo svojich odkazov, ktor� sa spotrebuj� potom, �o ste
vylie�ili troch, piatich, �smich, alebo desiatich pacientov. Spotrebov�va to
energiu a potom u� tento k�sok energie nebude viac existova�. Vy sami nem�te
kung � odkia� by ste ho teda mohli dosta�? Ako �chi-kungov� majstri sme
praktizovali kultiv�ciu nieko�ko desiatok rokov. V minulosti bolo ve�mi �a�k�
praktizova� kultiv�ciu. Praktizovanie kultiv�cie je ve�mi �a�k�, ak �lovek kultivuje
bo�n� prax alebo mal� cestu, namiesto nasledovania pravej met�dy.
Hoci vid�te, �e niektor� ve�k� �chi-kungov�
majstri s� ve�mi zn�mi, praktizovali kultiv�ciu po desa�ro�ia, aby si vyvinuli
tak�to k�sok kungu. Vy ste nikdy nepraktizovali kultiv�ciu. Ako m��ete dosta�
kung po z��astnen� sa nejak�ho kurzu? Ako je tak� nie�o mo�n�? N�sledne si
vypestujete prip�tanos�. Len �o sa prip�tanos� vyvinie, budete sa strachova�,
ak nem��ete vylie�i� chorobu. Aby si �lovek zachr�nil poves�, �o je v jeho
mysli po�as lie�enia choroby? �Pros�m, dovo� mi ma� t�to chorobu, aby pacient
mohol by� vylie�en�.� To nie je zo s�citu, ke�e jeho prip�tanosti k sl�ve a
osobn�mu z�ujmu neboli v�bec opusten�. Tento �lovek si nie je schopn� vyvin��
ani k�sok tohto s�citu. Ob�va sa straty svojej povesti. Rad�ej by s�m mal t�to
chorobu, len aby si udr�al svoju poves�. Ak� siln� prip�tanos� k sl�ve! Ke� je
toto �elanie vyslan�, dobre, t�to choroba bude ihne� prenesen� na jeho telo �
skuto�ne sa to stane. Od�de domov s chorobou a pacient je vylie�en�. Potom �o
sa postaral o pacienta, bude doma trpie�. Mysl� si, �e vylie�il chorobu. Ke� ho
druh� nazv� �chi-kungov�m majstrom, bude ma� ve�k� rados� a bude ve�mi
spokojn�. Nie je to prip�tanos�? Ke� nem��e vylie�i� chorobu, zves� hlavu a je
sklesnut�. Nie je to sp�soben� jeho prip�tanos�ou k sl�ve a osobn�mu zisku?
Navy�e, v�etka choroboplodn� �chi z jeho pacienta prejde na jeho telo. Hoci ho
t� falo�n� �chi-kungov� majstri u�ili, ako ju odstr�ni� zo svojho tela, hovor�m
v�m, �e ju v�bec nem��e odstr�ni�, ani k�sok, preto�e on s�m nem� schopnos�
rozl�i� nedobr� �chi od dobrej �chi. �asom bude jeho telo vo vn�tri cel� tmav�
a to je karma.
Ke� chcete naozaj praktizova� kultiv�ciu, bude
to dos� �a�k�. Ako to zvl�dnete? Ko�ko mus�te trpie�, aby ste premenili karmu
na bielu l�tku? Je to ve�mi �a�k�. ��m s� vroden� vlastnosti �loveka lep�ie,
t�m pravdepodobnej�ie sa stretne s t�mto probl�mom. Niektor� �udia st�le t��ia
po schopnosti lie�i� �ud�, lie�i� �ud�, lie�i� �ud�. Ak sa o nie�o usilujete,
zviera to uvid� a zmocn� sa v�s. To je posadnutie. Nechcete azda lie�i� �ud�?
Pom��e v�m to uskuto�ni�. Ale nepom��e v�m lie�i� �ud� bez pr��iny. �iadna
strata, �iaden zisk. Je to ve�mi nebezpe�n� a dopadnete tak, �e ho privol�te.
Ako m��ete pokra�ova� vo svojej kultiva�nej praxi? V�etk�mu bude koniec.
Niektor� �udia s dobr�mi vroden�mi vlastnos�ami
vymie�aj� svoje vroden� vlastnosti s druh�mi za karmu. Tamt� osoba je nemocn� a
m� mno�stvo karmy. Ak vylie�ite pacienta, ktor� m� v�nu chorobu, po lie�en� sa
budete doma c�ti� ve�mi nepohodlne. V minulosti sa mnoho �ud� c�tilo takto, ke�
sa postarali o pacienta. Pacient sa uzdravil, ale vy ste doma ve�mi chor�.
Postupom �asu sa na v�s presunie viac karmy; d�vate druh�m cnos� za karmu.
�iadna strata, �iaden zisk. Hoci chcete chorobu, karma mus� by� splaten�
cnos�ou. Tento vesm�r m� princ�p, �e nikto v�s nezastav�, pokia� toto je to, �o
chcete, ani nikto nepovie, �e ste dobr�. Vesm�r m� stanoven� pravidlo,
menovite, ktoko�vek m� ve�a karmy, je nedobr� �lovek. Odovzd�vate va�e vroden�
vlastnosti druhej osobe za karmu. S ve�kou karmou, ako budete praktizova�
kultiv�ciu? Va�e vroden� vlastnosti bud� touto osobou �plne zni�en�. Nie je to
hrozn�? Choroba tej osoby odi�la; c�ti sa teraz pohodlne, ale vy doma trp�te.
Ak vylie�ite dvoch pacientov s rakovinou, budete musie� umrie� namiesto nich.
Nie je to nebezpe�n�? Je to jednoducho tak a mnoho �ud� nepozn� pravdu.
Nedajte sa oklama� t�m, ak� uzn�van� s�
niektor� falo�n� �chi-kungov� majstri. Ve�mi zn�ma osoba nemus� nevyhnutne dobre
pozna� veci. �o vedia svetsk� �udia? Oni len nasleduj� dav. Hoci teraz robia
tieto veci, neubli�uj� iba druh�m, ale aj sebe. O jeden alebo dva roky uvid�te,
�o sa im stane. Kultiva�n� prax nem��e by� po�kodzovan� t�mto sp�sobom.
Kultiva�n� prax m��e lie�i� chorobu, ale nem� sa pou�i� za ��elom vylie�enia
choroby. Je to nie�o nadprirodzen�, a nie nejak� technika svetsk�ch �ud�. Jej
vami neuv�en� ruinovanie je absol�tne zak�zan�. V dne�n�ch d�och niektor�
falo�n� �chi-kungov� majstri zamotali situ�ciu a pou��vaj� �chi-kung ako
prostriedok na zaistenie si sl�vy alebo majetku. S� to kulty, ktor� roz�iruj�
svoje diabolsk� p�sobenie a mnohokr�t po�tom prevy�uj� opravdiv�ch
�chi-kungov�ch majstrov. V�etci svetsk� �udia tak hovoria a robia veci t�mto
sp�sobom a vy im jednoducho ver�te? Mo�no si mysl�te, �e �chi-kung je pr�ve
tak�to, ale nie je. �o hovor�m ja, je opravdiv� princ�p.
Ke� sa medzi svetsk�mi �u�mi rozvin� r�zne
spolo�ensk� vz�ahy, �lovek sa bude dop���a� nespr�vnych skutkov kv�li osobn�mu
zisku a dlhova� ostatn�m. �lovek mus� podst�pi� utrpenie, aby splatil dlhy.
Predpokladajme, �e svojvo�ne lie�ite chorobu. Ako v�m m��e by� dovolen�
skuto�ne vylie�i� chorobu? Budhovia s� v�ade. Ke� ich je to�ko, pre�o nespravia
tak�to vec? Ak� by to bolo n�dhern�, ak by umo�nili cel�mu �udstvu �i� v �plnom
pohodl�! Pre�o to neurobia? �lovek mus� splati� svoju vlastn� karmu a nikto sa
neodv�i poru�i� tento princ�p. Po�as priebehu kultiva�nej praxe m��e
praktizuj�ci pr�le�itostne pom�c� zo s�citu druhej osobe; av�ak toto iba
oddiali chorobu. Ak netrp�te teraz, budete trpie� nesk�r. Takisto ju m��e
premeni�, tak�e strat�te peniaze, alebo budete ma� namiesto ochorenia tr�penie.
M��e to by� nejako takto. Skuto�n� odstr�nenie v�etkej karmy naraz m��e by�
vykonan� iba u praktizuj�cich, a nie u svetsk�ch �ud�. Nevyu�ujem tu iba
princ�py mojej �koly. Predn�am princ�py cel�ho vesm�ru a hovor�m o skuto�n�ch
faktoch v spolo�enstve kultivuj�cich.
Neu��me v�s tu lie�i� chorobu. Vedieme v�s na
ve�k� cestu, opravdiv� cestu a vedieme v�s nahor. V mojich predn�kach budem
teda v�dy hovori�, �e �iaci Falun Dafa nemaj� dovolen� lie�i� chorobu. Ak
lie�ite chorobu, nie ste �iakom Falun Dafa. Preto�e v�s vedieme na spravodliv�
cestu, po�as kultiva�nej praxe v Z�kone trojit�ho sveta budeme va�e telo
neust�le o�is�ova�, o�is�ova� a o�is�ova�, a� k�m nebude �plne premenen� na
vysokoenergetick� l�tku. Ako m��ete praktizova� kultiv�ciu, ak st�le
zhroma��ujete vo svojom tele tie temn� veci? Je to karma! Nebudete v�bec
schopn� praktizova� kultiv�ciu. Ak toho m�te pr�li� ve�a, nebudete to schopn�
vydr�a�. Ak trp�te pr�li� ve�a, budete neschopn� praktizova� kultiv�ciu. Toto
je d�vod. Zverejnil som tento Ve�k� Z�kon a vy st�le e�te neviete, �o som u�il.
Ke�e tento Ve�k� Z�kon m��e by� zverejnen�, s� sp�soby, ako ho chr�ni�. Ak
lie�ite choroby druh�ch, moje telo Z�kona vezme sp� v�etko, �o bolo dan� v�mu
telu na kultiv�ciu. Nem��eme v�m dovoli� len tak ni�i� nie�o tak� cenn� kv�li
sl�ve a osobn�m z�ujmom. Ak nenasledujete po�iadavky Z�kona, nie ste �iakom
Falun Dafa. Preto�e chcete by� svetskou osobou, va�e telo bude vr�ten� sp� na
�rove� svetsk�ch �ud� a zl� veci v�m bud� vr�ten�.
Po v�eraj�ej predn�ke mnoh� z v�s c�tili, �e
va�e cel� telo je �ahk�. Iba nieko�ko v�ne chor�ch �ud� s t�m e�te len za�alo
a od v�era sa c�tia nepohodlne. Potom �o som v�era odstr�nil z v�ho tela
nedobr� veci, v��ina z v�s c�tila, �e va�e cel� telo je �ahk� a ve�mi
pohodln�. N� vesm�r m� v�ak tento princ�p: ��iadna strata, �iaden zisk�.
Nem��eme pre v�s odstr�ni� v�etko. Je absol�tne zak�zan�, aby ste nevydr�ali
nejak� utrpenie. To jest, odstr�nili sme z�kladn� pr��iny va�ich chor�b a v�ho
chatrn�ho zdravia. St�le v�ak m�te pole choroby. Osoba, ktorej tretie oko sa
otvor� na ve�mi n�zkej �rovni, m��e vidie� vo va�om tele zhluky �iernej �chi,
kalnej choroboplodnej �chi. Je to zhusten� zhluk �iernej �chi vysokej hustoty a
ke� sa rozpt�li, roz��ri sa po celom va�om tele.
Od dne�n�ho d�a bud� niektor� �udia c�ti� po
celom svojom tele chlad, akoby trpeli siln�m prechladnut�m a m��u ich bolie� aj
kosti. V��ina z v�s sa bude niekde c�ti� nepohodlne. M��u v�s bolie� nohy a
m��e sa v�m kr�ti� hlava. Chor� �as� v�ho tela, o ktorej ste si mysleli, �e u�
bola vylie�en� �chi-kungov�mi cvi�eniami alebo �chi-kungov�m majstrom, bude ma�
op� chorobu. Je to preto, �e �chi-kungov� majster v�m chorobu nevylie�il � on
ju len oddialil. Bola st�le tam a hoci sa vtedy neprejavila, prejavila by sa
nesk�r. Mus�me ju vykopa� a odstr�ni�, zlikvidova� ju �plne od kore�a. M��ete
teda c�ti�, �e va�e choroby sa vr�tili. Toto je odstr�nenie va�ej karmy od
z�kladu. Budete teda ma� reakcie. Niektor� �udia m��u ma� lok�lne fyzick�
reakcie. Niektor� �udia sa m��u c�ti� nepohodlne na jednom alebo na druhom
mieste, ke�e sa bud� prejavova� r�zne druhy nepohodlia. V�etko toto je
norm�lne. Hovor�m ka�d�mu, �e nech v�m je akoko�vek nepohodlne, sna�te sa
pokra�ova� v nav�tevovan� tohto semin�ra. Len �o vojdete do triedy, v�etky va�e
pr�znaky zmizn� a nebude �iadne nebezpe�enstvo. Je jedna vec, ktor� hovor�m
ka�d�mu: Nech akoko�vek trp�te va�ou �chorobou�, d�fam, �e budete pokra�ova� v
doch�dzke, preto�e je �a�k� z�ska� Z�kon. Ke� sa c�tite ve�mi nepohodlne, zna��
to, �e sa veci po dosiahnut� krajn�ho bodu obr�tia. Va�e cel� telo bude
o�isten� a mus� by� �plne o�isten�. Pr��ina va�ej choroby bola odstr�nen� a to,
�o ost�va, je iba tento k�sok �iernej �chi, ktor� vyjde s�m od seba, ��m v�s
nech� trochu trpie� a ma� nejak� boles�. Je zak�zan�, aby ste ani trochu
netrpeli.
V be�nej �udskej spolo�nosti s��a��te s druh�mi
kv�li sl�ve a osobn�mu zisku. Nem��ete dobre spa� alebo jes� a va�e telo je vo
ve�mi zlom stave. Ke� je va�e telo viden� z inej dimenzie, kosti s� cel�
�ierne. Ke� je tak�to telo cel� naraz o�is�ovan�, je nemo�n� nema� �iadnu
reakciu. Budete ma� teda reakcie. Niektor� �udia bud� vraca� a ma� hna�ku.
Mnoho praktizuj�cich z r�znych miest nap�salo vo svojich pr�spevkoch o
sk�senostiach: �U�ite�, po z��astnen� sa v�ho semin�ra som h�adal toalety
celou cestou domov.� Je to preto, �e v�etky va�e vn�torn� org�ny musia by�
o�isten�. Zop�r �ud� m��e zaspa� a prebudi� sa hne�, ako skon��m svoju
predn�ku. Pre�o je to tak? Je to preto, �e ich hlava m� choroby, ktor� mus�me
da� do poriadku. �lovek to nebude schopn� vydr�a�, ak sa jeho hlava upravuje,
preto mus� by� uveden� do stavu znecitlivenia. Oni si to ale neuvedomia.
Niektor� �udia v�ak nemaj� probl�m s po��van�m. Hoci m��u tvrdo spa�, po�uj�
v�etko bez vynechania jedin�ho slova. Potom sa stan� energick�mi a nebud� sa
c�ti� ospal�, aj ke� bud� dva dni bez sp�nku. �udia sa nach�dzaj� v r�znych
stavoch a v�etky z nich potrebuj� �pravu. Va�e cel� telo bude o�isten�.
Ak ste opravdiv�m �iakom Falun Dafa a ke� sa
dok�ete vzda� svojich prip�tanost�, ka�d� z v�s bude ma� odteraz reakcie. T�,
ktor� sa ich nem��u vzda�, m��u tvrdi�, �e ich opustili, ale v skuto�nosti sa
ich nevzdali a je preto �a�k� o�isti� ich tel�. Takisto s� �udia, ktor� nesk�r
pochopia obsah mojich predn�ok. Za��naj� sa ich vzd�va� a ich tel� sa
o�is�uj�. Zatia� �o tel� in�ch s� �plne �ahk�, t�to �udia si pr�ve za�ali
lie�i� svoje choroby a c�tia sa nepohodlne. V ka�dom semin�ri s� �udia, �o
zaost�vaj�, �udia, ktor�ch schopnos� porozumenia nie je a� tak� dobr�. Preto je
norm�lne v�etko, nech sa stretnete s ��mko�vek. Nejak� veci sa objavili v�dy,
ke� som uskuto�nil vyu�ovanie na in�ch miestach. Niektor� �udia boli v
obrovskom nepohodl� a nepohli sa zo svojich sedadiel, �akaj�c na m�a, aby som
zost�pil z p�dia a lie�il ich. Ja som to nespravil. Ak nedok�ete prekona� ani
t�to prek�ku, ako e�te m��ete praktizova� kultiv�ciu v bud�cnosti, ke�
naraz�te na mno�stvo ve�k�ch tr�pen�? Nem��ete prekona� tak�to bezv�znamn�
tr�penia? Ka�d� ich dok�e prekona�. Preto by za mnou nemal nikto chodi� kv�li
lie�eniu choroby, ani nebudem lie�i� choroby. Len �o spomeniete slovo
�choroba�, nie som ochotn� po��va�.
Je ve�mi �a�k� spasi� �udsk� bytosti. V ka�dej
triede je v�dy okolo p� alebo desa� percent �ud�, ktor� nedok�u dr�a� krok s
ostatn�mi. Je nemo�n�, aby ka�d� dosiahol Tao. Dokonca aj ke� m��ete pokra�ova�
vo svojej kultiva�nej praxi, ost�va sledova�, �i dok�ete uspie� a �i ste
odhodlan� praktizova� kultiv�ciu. Nie je mo�n�, aby sa ka�d� stal Budhom.
Opravdiv� �iaci Dafa prejd� rovnak�mi sk�senos�ami ��tan�m tejto knihy a
rovnako bud� schopn� z�ska�, �o si zasl��ia.
Vie ka�d�, �o rob�m? Ja pova�ujem v�etk�ch
praktizuj�cich za svojich u�en�kov, vr�tane t�ch, ktor� s� schopn� opravdivo
praktizova� kultiv�ciu pomocou samo�t�dia. Pri vyu�ovan� kungu na vysokej
�rovni to nebude fungova�, ak s vami nezaobch�dzam t�mto sp�sobom. Inak je to
rovnak� ako by� nezodpovedn� a sp�sobova� �a�kosti. Dali sme v�m to�ko vec� a
zasv�tili sme v�s do to�k�ch princ�pov, ktor� by nemali pozna� svetsk� �udia.
Okrem poskytnutia mno�stva in�ch vec� som v�s nau�il tento Ve�k� Z�kon. Va�e
telo bolo o�isten� a zah��a to aj nejak� �al�ie veci. Tak�e by to rozhodne
nefungovalo, ak by som v�s neviedol ako u�en�kov. Neuv�ene odhali� tak�
mno�stvo nebesk�ch tajomstiev svetsk�m �u�om nie je dovolen�. Ale treba
podotkn�� jednu vec. Teraz sa �asy zmenili. Nepraktizujeme ritu�l uctievania
alebo kla�ania sa. Tento druh formality m� mal� ��itok a p�sob� to ako
n�bo�enstvo. My to nepraktizujeme. Ak� je v�znam v�ho kla�ania sa a uctievania
U�ite�a, ak hne�, ako vykro��te z t�chto dver�, st�le budete pokra�ova� v
spr�van� sa ako zvy�ajne a v roben� �ohoko�vek chcete, v s��a�en� a bojovan� za
va�u sl�vu a osobn� z�ujem medzi svetsk�mi �u�mi? M��ete tie� po�kodi� dobr�
poves� Falun Dafa pod mojou z�stavou!
Opravdiv� kultiva�n� prax z�vis� �plne od v�ho
srdca. Pokia� praktizujete kultiv�ciu a m�te pevn� krok ako aj odhodlanie
praktizova� kultiv�ciu, budeme v�s vies� ako u�en�ka. Ak by som s vami
zaobch�dzal inak, nebude to fungova�. Ale niektor� �udia sa opravdivo
nepova�uj� za praktizuj�cich a nepokra�uj� v kultiva�nej praxi. Pre niektor�ch
�ud� je to nemo�n�. Ale mnoho �ud� bude naozaj pokra�ova� v praktizovan�
kultiv�cie. Pokia� nepovol�te, budeme v�s vies� ako u�en�ka.
M��ete by� pova�ovan� za u�en�ka Falun Dafa, ak
iba ka�d� de� praktizujete t�chto zop�r cvi�en�? Nie nevyhnutne. Je to preto,
�e opravdiv� kultiva�n� prax mus� nasledova� po�iadavky charakterov�ho
�tandardu, ktor� sme stanovili a vy si mus�te skuto�ne zlep�i� svoj charakter �
len potom je to naozajstn� kultiva�n� prax. Ak iba praktizujete cvi�enia bez
zlep�ovania charakteru, nebudete ma� mocn� energiu, ktor� v�etko zosiln� a
nem��e sa to naz�va� kultiva�nou praxou; ani v�s nem��eme bra� ako u�en�ka
Falun Dafa. Ak pokra�ujete tak�mto sp�sobom bez nasledovania po�iadaviek n�ho
Falun Dafa a spr�vate sa ako zvy�ajne medzi svetsk�mi �u�mi bez zlep�ovania
svojho charakteru, m��ete sa e�te dosta� do nejak�ch in�ch �a�kost�, hoci
praktizujete cvi�enia. M��ete dokonca tvrdi�, �e je to praktizovanie Falun
Dafa, ktor� v�s vedie nespr�vnym smerom. Toto v�etko je mo�n�. Preto mus�te
naozaj nasledova� na�e po�iadavky na charakter � iba potom ste opravdiv�mi
praktizuj�cimi. Objasnil som to ka�d�mu, preto ku mne necho�te kv�li formalite
uctievania majstra. Pokia� naozaj praktizujete kultiv�ciu, budem s vami takto
zaobch�dza�. Mojich tiel Z�kona je tak� mno�stvo, �e s� nespo��tate�n�. Okrem
praktizuj�cich tu, nech je o hociko�ko viac �ud�, st�le som schopn� sa o nich
postara�.
�chi-kung budhovskej �koly nie je budhistick�
n�bo�enstvo. Mus�m tento bod objasni� ka�d�mu. V skuto�nosti ani �chi-kung
�koly Tao nie je taoistick� n�bo�enstvo. Niektor� z v�s s� v t�chto veciach
v�dy zm�ten�. Niektor� �udia s� mn�chmi v kl�toroch a niektor� s� laick�mi
budhistami. Myslia si, �e vedia o tro�ku viac o budhistickom n�bo�enstve, a tak
horlivo propaguj� budhizmus medzi na�imi �iakmi. Dovo�te mi poveda�, �e by ste
nemali robi� tak�to vec, preto�e je to nie�o z odli�nej kultiva�nej �koly.
N�bo�enstvo m� n�bo�ensk� formy. Tu vyu�ujeme kultiva�n� �as� na�ej �koly.
Okrem mn�chov, ktor� s� �iakmi Falun Dafa, nikto in� by nemal nasledova�
n�bo�ensk� formy. Preto v Obdob� Konca Z�kona na�a �kola nie je budhizmus.
Z�kon v budhizme je iba nepatrnou �as�ou
Budhovho Z�kona. St�le je e�te mnoho druhov Ve�k�ch Z�konov vysokej �rovne.
Odli�n� �rovne maj� tie� odli�n� Z�kon. ��kjam�ni povedal, �e je 84000
kultiva�n�ch ciest. Budhistick� n�bo�enstvo zah��a iba nieko�ko kultiva�n�ch
ciest. M� iba Tendai, Chua-jen, Zen budhizmus, �ist� zem, tantrizmus at�. Nie
je to ani len zlomok z toho! Preto nem��e pokr�va� cel� Budhov Z�kon a je iba
nepatrnou �as�ou Budhovho Z�kona. N� Falun Dafa je tie� jednou z 84000
kultiva�n�ch ciest v budhovskej �kole a nem� ni� do �inenia s p�vodn�m
budhizmom ani s budhizmom v Obdob� Konca Z�kona; nes�vis� ani so s��asn�mi
n�bo�enstvami.
Budhizmus bol zalo�en� ��kjam�nim v starobylej
Indii pred 2500 rokmi. Ke� ��kjam�ni dosiahol odomknutie a osvietenie, spomenul
si na v�etko, �o predt�m kultivoval a zverejnil to, aby spasil �ud�. Nech vy�lo
z tejto �koly ko�koko�vek mnoho tis�c zv�zkov rukopisov, v skuto�nosti
pozost�va iba z troch slov. Charakteristiky tejto �koly s�: �Prik�zanie,
koncentr�cia, m�dros�.� Prik�zania s� na vzdanie sa v�etk�ch t��ob svetsk�ch
�ud� a prin�tenie v�s opusti� �silie o osobn� z�ujem, odreza� v�etko, �o je
svetsk� a tak �alej. T�mto sp�sobom bude myse� �loveka pr�zdna bez my�lienky na
�oko�vek a m��e vst�pi� do koncentr�cie. Toto sa vz�jomne dop��a. Ke� je �lovek
schopn� vst�pi� do koncentr�cie, m��e sedie� v medit�cii kv�li skuto�nej
kultiv�cii a pomocou koncentr�cie sa kultivuje nahor. Toto je �as� opravdivej
kultiva�nej praxe v tejto �kole. Nevyu�uje techniky, ani nepremie�a p�vodn�
telo. �lovek iba kultivuje ten kung, ktor� ur�uje v��ku �rovne. Preto
zu��ach�uje iba svoj charakter. Nezu��ach�uje svoje telo, tak�e nem� z�ujem o
premenu kungu. S��asne medit�ciou zosil�uje svoju schopnos� koncentr�cie a sed�
v medit�cii, aby trpel a odstr�nil karmu. �M�dros�� sa vz�ahuje k tomu, �e sa
�lovek stane osvieten�m s ve�kou m�dros�ou a m��e vidie� pravdu vesm�ru ako aj
pravdu r�znych dimenzi� vesm�ru. V�etky bo�sk� sily sa majest�tne prejavia a
jeho m�dros� a osvietenie bud� odomknut�, �o sa tie� naz�va odomknutie.
Ke� ��kjam�ni zalo�il svoju kultiva�n� cestu, v
Indii prevl�dalo v tom �ase osem n�bo�enstiev. Bolo tam hlboko zakorenen�
n�bo�enstvo zvan� br�hmanizmus. Po�as svojho �ivota ��kjam�ni ideologicky
bojoval s ostatn�mi n�bo�enstvami. Preto�e to, �o ��kjam�ni vyu�oval, bolo
opravdiv� u�enie, budhistick� Z�kon, ktor� vyu�oval, sa po�as vyu�ovania stal
viac a viac ob��ben�m, zatia� �o in� n�bo�enstv� viac a viac zoslabli. Dokonca
aj hlboko zakorenen� br�hmanizmus bol na pokraji z�niku. Po ��kjam�niho nirv�ne
v�ak ostatn� n�bo�enstv�, hlavne br�hmanizmus, op� z�skali popularitu. Ale ak�
situ�cia sa vyvinula v budhizme? Niektor� mn�si boli odomknut� a osvieten� na
odli�n�ch �rovniach, ale ich �rovne boli pomerne n�zke. ��kjam�ni dosiahol
�rove� Tath�gatu, ale mnoho mn�chov nedosiahlo t�to �rove�.
Budhov Z�kon m� odli�n� prejavy na odli�n�ch
�rovniach. Av�ak ��m vy��ia �rove�, t�m bli��ie k pravde. ��m ni��ia �rove�,
t�m �alej od pravdy. T�to mn�si boli odomknut� a osvieten� na n�zkych
�rovniach. Na v�klad toho, �o povedal ��kjam�ni, pou�ili prejavy vesm�ru, ktor�
videli na svojich �rovniach a situ�cie a princ�py, ktor�m porozumeli. To jest,
niektor� mn�si vysvet�ovali ��kjam�niho Z�kon bu� tak alebo onak. Namiesto
pou�itia ��kjam�niho p�vodn�ch slov niektor� mn�si taktie� hl�sali to, �o oni
pochopili, akoby to boli ��kjam�niho slov�; toto zmenilo budhistick� Z�kon na
nepoznanie a nebol to u� Z�kon vyu�ovan� ��kjam�nim. Napokon to sp�sobilo, �e
budhistick� Z�kon sa v Indii stratil. Toto je v�ne ponau�enie z dej�n. Preto
nesk�r India u� nemala budhizmus. Pred svoj�m z�nikom pre�iel budhizmus mnoh�mi
reformami. Napokon si pripojil nie�o z br�hmanizmu a stal sa dne�n�m indick�m
n�bo�enstvom zvan�m hinduizmus. Ten u� neuctieva �iadneho Budhu. Uctieva nie�o
in� a never� v ��kjam�niho. Tak�to je situ�cia.
Po�as svojho v�voja pre�iel budhizmus
nieko�k�mi pomerne v�znamn�mi reformami. Jedna sa uskuto�nila kr�tko potom, �o
��kjam�ni odi�iel z tohto sveta. Niektor� �udia zalo�ili mah�j�nu, �ve�k� voz�,
postaven� na princ�poch vysokej �rovne, ktor� vyu�oval ��kjam�ni. Niektor�
verili, �e Z�kon verejne vyu�ovan� ��kjam�nim bol ur�en� na samospasenie
svetsk�ch �ud� a dosiahnutie Arhatstva. Tento Z�kon nepon�ka sp�su v�etk�m
bytostiam, a preto bol nazvan� h�naj�nou, �mal�m vozom�. Mn�si v juhov�chodnej
�zii pokra�uj� v nasledovan� p�vodnej kultiva�nej cesty zo ��kjam�niho doby. V
��ne to naz�vame h�naj�na. Samozrejme, oni to tak nevidia. Veria, �e zdedili
p�vodn� ��kjam�niho trad�ciu. A je to skuto�ne tak, ke�e v podstate zdedili
kultiva�n� cestu zo ��kjam�niho doby.
Potom �o bola reformovan� mah�j�na predstaven�
v ��ne, zakorenila sa v na�ej krajine a stala sa dne�n�m budhizmom vyu�ovan�m v
��ne. V skuto�nosti prijala �plne in� podobu ako budhizmus v ��kjam�niho dobe.
V�etko sa zmenilo, od oble�enia a� po �pln� stav osvietenia a cel� proces
kultiva�nej praxe. V p�vodnom budhizme bol iba ��kjam�ni uctievan� ako jeho
zakladate�. Teraz m� v�ak budhizmus mnoho Budhov a ve�k�ch B�dhisattiev.
Navy�e, stal sa vierou, ktor� uctieva mnoh�ch Budhov. Je uctievan�ch mnoho
Tath�gatov a budhizmus sa stal n�bo�enstvom, ktor� uctieva mnoho Budhov,
napr�klad Budhu Amit�bhu, Budhu Lie�ite�a, Budhu Vair��anu at�. Je tam aj mnoho
ve�k�ch B�dhisattiev. T�mto sp�sobom sa v�etko v budhizme stalo �plne odli�n�m
od toho, �o svojho �asu zalo�il ��kjam�ni.
V tom obdob� sa uskuto�nila �al�ia reforma, ke�
B�dhisattva N�gard�una vyu�ovala tajn� kultiva�n� prax. Pri�la z Indie do
Afganistanu, a potom vst�pila do oblasti Sin-�iang a roz��rila sa do oblasti Chan.
Stalo sa to v dynastii Tchang, tak�e sa naz�vala Tchang tantrizmus. Kv�li
vplyvu konfucianizmu boli ��nske mor�lne hodnoty vo v�eobecnosti odli�n� od
in�ch n�rodnost�. T�to tajn� prax obsahovala p�rov� kultiv�ciu mu�a a �eny, a
spolo�nos� to nemohla v tej dobe prija�. Preto bol vyhladen�, ke� bol budhizmus
potla�en� v dobe Chuej-�changa v dynastii Tchang, a tak sa Tchang tantrizmus z
��ny vytratil. V Japonsku je teraz v�chodn� tantrizmus, ktor� sa vtedy nau�ili
z ��ny; av�ak nevykon�va zasv�tenie. Pod�a tantrizmu, ak �lovek �tuduje tantru
bez zasv�tenia, hovoria o �om, �e kradne Z�kon a neuzn�vaj� ho ako niekoho
vyu�en�ho samotn�m majstrom. �al�ia kultiva�n� cesta, prinesen� do Tibetu z
Indie cez Nep�l, sa naz�va �tibetsk� tantrizmus� a odovzd�va sa dodnes. Tak�to
je v podstate situ�cia v budhizme. Pr�ve som stru�ne zhrnul proces jeho v�voja
a rozvoja. V priebehu cel�ho v�voja budhizmu sa vynorili niektor� u�enia, ako
napr�klad Zen budhizmus, zalo�en� B�dhidarmom, budhizmus �istej Zeme a Chua-jen
budhizmus. V�etky boli zalo�en� na z�klade nejak�ho pochopenia toho, �o svojho
�asu povedal ��kjam�ni. V�etky z nich patria k reformovan�mu budhizmu. V
budhizme je viac ako desa� tak�chto kultiva�n�ch ciest a v�etky prijali podobu
n�bo�enstva. Preto v�etky patria k budhizmu.
�o sa t�ka n�bo�enstiev zalo�en�ch v tomto
storo�� alebo nie iba v tomto storo��, ale tie� mno�stvo nov�ch n�bo�enstiev
zalo�en�ch v r�znych �astiach sveta v posledn�ch nieko�k�ch storo�iach, v��ina
z nich je falo�n�ch. Aby spasili �udsk� bytosti, ve�k� osvieten� �udia maj�
v�etci svoje raje. Ke� Tath�gatovia ako ��kjam�ni, Budha Amit�bha a Budha
Vair��ana zachra�uj� �ud�, v�etci maj� raj, v ktorom vl�dnu. V na�ej Mlie�nej
dr�he je viac ako sto tak�chto rajov. N� Falun Dafa m� tie� Falun raj.
Kam m��u tieto falo�n� u�enia zobra� svojich
nasledovn�kov, ke� ich id� �spasi��? Nem��u spasi� �ud�, ke�e to, �o hl�saj�,
nie je Z�kon. Samozrejme, niektor� �udia, ke� na za�iatku zalo�ili n�bo�enstv�,
nemali v �mysle sta� sa d�monmi, ktor� po�kodzuj� p�vodn� n�bo�enstv�. Stali sa
odomknut� a osvieten� na r�znych �rovniach. Videli niektor� princ�py, boli v�ak
�aleko od osvieten�ch bytost�, ktor� m��u spasi� �ud�. Boli na ve�mi n�zkych
�rovniach a objavili niektor� princ�py. Uvedomili si, �e niektor� veci medzi
svetsk�mi �u�mi s� nespr�vne a hovorili tie� �u�om, ako robi� dobr� skutky. Na
za�iatku neboli proti in�m n�bo�enstv�m. �udia ich napokon uctievali, veriac,
�e to, �o povedali, bolo rozumn�; n�sledkom toho im �udia d�verovali viac a
viac. V d�sledku toho ich �udia uctievali namiesto n�bo�enstiev. Po vypestovan�
si prip�tanosti k sl�ve a osobn�mu z�ujmu po�iadali verejnos�, aby ich poctila
nejak�mi titulmi. Potom zalo�ili nov� n�bo�enstv�. Hovor�m v�m, �e tieto v�etky
s� n�bo�enstvami zla. Aj ke� neubli�uj� �u�om, st�le s� to zl� praktiky,
preto�e prek�aj� viere �ud� v p�vodn� n�bo�enstv�. P�vodn� n�bo�enstv� m��u
spasi� �ud�, ale ony nem��u. Postupom �asu robia potajomky zl� skutky. Ned�vno
sa mno�stvo t�chto vec� roz��rilo aj v ��ne. Takzvan� sekta Kuan-jin je jednou
z nich. Preto bu�te na pozore. Hovor� sa, �e v ur�itej krajine v�chodnej �zie
je viac ako dvetis�c prakt�k. V krajin�ch juhov�chodnej �zie a v �al��ch
z�padn�ch krajin�ch existuj� v�etky druhy vierovyznan�. Jedna krajina dokonca
za�la tak �aleko, �e verejne uctieva diabla. V�etky tieto veci s� d�monmi,
ktor� vyst�pili v Obdob� Konca Z�kona. Obdobie Konca Z�kona sa nevz�ahuje iba
na budhizmus � pokazilo sa mno�stvo dimenzi� pod dimenziou ve�mi vysokej
�rovne. �Koniec Z�kona� sa net�ka iba Z�kona v budhizme � tie� to znamen�, �e
�udsk� spolo�nos� nie je obmedzovan� Z�konom v srdciach �ud�, ktor� udr�uje
mor�lku.
U��me, �e �lovek mus� praktizova� iba jednu
kultiva�n� cestu. Nech praktizujete kultiv�ciu akoko�vek, nemali by ste si
naru�i� svoju kultiv�ciu prid�van�m in�ch vec�. Niektor� laick� budhisti
praktizuj� budhizmus a aj n� Falun Dafa. Hovor�m v�m, �e nakoniec nez�skate
ni�, preto�e v�m nikto ni� ned�. Preto�e my v�etci sme z budhovskej �koly, je
tam ot�zka charakteru a s��asne ot�zka s�stredenia sa iba na jednu prax. M�te
iba jedno telo. Z ktorej �koly si va�e telo vyvinie kung? Ako m��e by�
premenen�? Kam chcete �s�? P�jdete tam, kam v�s vezme va�a kultiva�n� cesta. Ak
v kultiv�cii nasledujete budhizmus �istej zeme, idete do Z�padn�ho raja Budhu
Amit�bhu. Ak nasledujete v kultiv�cii Budhu Lie�ite�a, idete do Smaragdov�ho
raja. Toto sa hovor� v n�bo�enstve a naz�va sa to ��iadna druh� kultiva�n�
cesta�.
Kultiv�cia, o ktorej tu predn�ame, sa skuto�ne
vz�ahuje na cel� proces v�voja kungu a nasleduje t� konkr�tnu prax, ktor�
�lovek rob�. Kam si teda mysl�te, �e smerujete? Ak vst�pite na dve lode v
rovnakom �ase, nem��ete dosiahnu� ni�. Nielen�e �chi-kung nem��e by� zmie�an� s
budhistickou kultiv�ciou v kl�tore, ale nemali by sa navz�jom mie�a� ani
kultiva�n� met�dy, �chi-kungov� met�dy, alebo n�bo�enstv�. V kultiv�cii nemo�no
dokonca zmie�a� ani r�zne �koly v r�mci toho ist�ho n�bo�enstva. �lovek si mus�
vybra� iba jednu kultiva�n� cestu. Ak kultivujete budhizmus �istej zeme, mali
by ste kultivova� iba budhizmus �istej zeme. Ak kultivujete tantrizmus, mali by
ste kultivova� iba tantrizmus. Ak kultivujete Zen budhizmus, mali by ste
kultivova� iba Zen budhizmus. Ak vst�pite z�rove� na dve lode a kultivujete aj
toto aj tamto, nem��ete dosiahnu� ni�. T�mto je povedan�, �e aj v budhizme sa
od v�s po�aduje nepraktizova� in� syst�m a nie je v�m dovolen� mie�a�
kultiva�n� met�dy. Budhista tie� praktizuje kung a kultiv�ciu. Jeho proces
premeny kungu nasleduje proces kultiva�nej met�dy a premeny v tej kultiva�nej
ceste. Proces v�voja kungu prebieha v in�ch dimenzi�ch a je to tie� nesmierne
komplexn� a zlo�it� proces, ktor� nem��e by� neuv�ene pomie�an� s in�mi vecami
v kultiv�cii.
Hne� ako sa niektor� laick� budhisti dozvedia,
�e praktizujeme �chi-kung budhovskej �koly, ber� na�ich �iakov do chr�mov, aby
k nim prest�pili. Dovo�te mi poveda� ka�d�mu z v�s, �o tu sed�te, �e nikto by
nemal robi� tak�to vec. Po�kodzujete aj n� Falun Dafa, aj prik�zania v
budhizme. S��asne ru��te na�ich �iakov, sp�sobuj�c, �e nebud� schopn� dosiahnu�
ni�. Toto nie je dovolen�. Kultiva�n� prax je v�na vec. �lovek mus� by�
zameran� iba na jednu met�du. Hoci t�to �as�, ktor� vyu�ujeme medzi svetsk�mi
�u�mi, nie je n�bo�enstvom, jej cie� v kultiva�nej praxi je rovnak�. Obidve sa
pok��aj� dosiahnu� odomknutie, osvietenie, uspie� v kultiv�cii a dosiahnu�
Dov��enie.
��kjam�ni prehl�sil, �e v Obdob� Konca Z�kona
bude pre mn�chov v kl�toroch �a�k� spasi� sam�ch seba, nieto aby e�te spasili
t�ch laick�ch budhistov, o ktor�ch sa nestar� nikto. Hoci m�te �majstra�, tento
takzvan� majster je tie� praktizuj�cim. Ak majster opravdivo nepraktizuje
kultiv�ciu, je to nepou�ite�n�. Bez zu��ach�ovania srdca nikto nem��e �s�
nahor. Prest�penie je formalita svetsk�ch �ud�. Ste po prest�pen� �lenom
budhovskej �koly? Bude sa potom Budha o v�s stara�? Ni� tak� neexistuje. Hoci
sa klaniate ka�d� de� a udierate �elom do zeme pokia� v�m nekrv�ca hlava, alebo
hoci p�lite bal�ky vonn�ch ty�iniek, je to m�rne. Mus�te opravdivo zu��ach�ova�
svoje srdce, aby to fungovalo. V Obdob� Konca Z�kona pre�iel vesm�r ve�k�mi
zmenami. Dokonca miesta, kde �udia praktizuj� svoju n�bo�ensk� vieru, nie s�
viac dobr�. �udia s nadprirodzen�mi schopnos�ami (vr�tane mn�chov) si to tie�
v�imli. V s��asnosti som vo svete jedin� osoba, ktor� na verejnosti vyu�uje
opravdiv� u�enie. Spravil som nie�o neb�val�. Navy�e som otvoril tieto dvere v
Obdob� Konca Z�kona tak �iroko. V skuto�nosti tak�to pr�le�itos� neprich�dza za
tis�c rokov, dokonca ani za desa�tis�c rokov. Ale �i m��e by� �lovek spasen� �
in�mi slovami, �i �lovek m��e praktizova� kultiv�ciu � st�le e�te z�vis� na �om
samom. �o v�m hovor�m, je obrovsk� pravda vesm�ru.
Nehovor�m, �e m�te �tudova� m�j Falun Dafa. �o
som povedal, je z�kladn� pravidlo. Ak chcete praktizova� kultiv�ciu, mus�te
praktizova� iba jednu kultiva�n� cestu. Inak nem��ete praktizova� kultiv�ciu
v�bec. Samozrejme, ak nechcete praktizova� kultiv�ciu, nech�me v�s na pokoji.
Tento Z�kon je vyu�ovan� iba opravdiv�m praktizuj�cim. Preto mus� by� �lovek
zameran� iba na jednu met�du a dokonca ani my�lienky z in�ch u�en� by nemali
by� primie�avan�. Neu��m tu �innosti mysle; v na�om Falun Dafa nie s� �iadne
�innosti mysle, tak�e do neho neprid�vajte �iadne my�lienky. Naozaj na to
mus�te d�va� pozor. Z v��ej �asti nem�me �iadne �innosti mysle � nehovor�
Budhovsk� �kola o pr�zdnote a �kola Tao o ni�ote?
Pri jednej pr�le�itosti som mal svoju myse�
spojen� so �tyrmi alebo piatimi ve�k�mi osvieten�mi �u�mi, ve�k�mi Tao z
mimoriadne vysok�ch �rovn�. Hovoriac o vysok�ch �rovniach, ich �rovne boli tak�
vysok�, �e svetsk� �udia by boli ohromen�. Chceli vedie�, �o si mysl�m. Ja som
praktizoval kultiv�ciu ve�mi ve�a rokov. Pre druh�ch �ud� je �plne nemo�n�
��ta� moju myse� a nadprirodzen� schopnosti druh�ch �ud� ma v�bec nem��u
do�iahnu�. Nikto nie je schopn� pochopi� ma alebo vedie�, �o si mysl�m. �elali
si vedie�, o �om rozm���am, preto s moj�m s�hlasom prepojili na ur�it� dobu
moju myse� s ich. Po spojen� to bolo pre m�a trochu neznesite�n�, preto�e nech
je moja �rove� ak�ko�vek, som medzi svetsk�mi �u�mi a rob�m nie�o cie�avedom� �
to jest, zachra�ujem �ud� � a moje srdce je oddan� sp�se �ud�. Av�ak ak�
pokojn� boli ich mysle? Ich mysle boli pokojn� a� do stup�a, �e to nah��alo
hr�zu. Neznamenalo by to ve�a, keby iba jeden bol tak� pokojn�. Ale sedeli tam
�tyria �i piati, v�etci takto pokojne, ako rybn�k s pokojnou vodou, ni� tam
nebolo... M�rne som sa pok��al poc�ti� ich. Po�as t�ch nieko�k�ch dn� som sa
skuto�ne c�til stiesnene, mal som tak� pocit. V��ina �ud� si nie�o tak�
nedok�e predstavi� ani poc�ti� � bola to �pln� ne‑�innos� a pr�zdnota.
V kultiv�cii na ve�mi vysok�ch �rovniach nie je
v�bec �iadna �innos� mysle. Je to preto, �e tento syst�m z�kladov bol u�
polo�en�, k�m ste boli na �rovni budovania z�kladne svetsk�ch �ud�. Po
dosiahnut� kultiv�cie vysokej �rovne osobitne n� kultiva�n� syst�m pracuje
automaticky a kultiva�n� prax je �plne automatick�. Pokia� si zlep�ujete svoj
charakter, v� kung rastie. Nemus�te dokonca robi� ani �iadne cvi�enia. Na�e
cvi�enia s� na zosilnenie automatick�ho mechanizmu. Pre�o �lovek sed� nehybne v
medit�cii? �lovek je �plne v stave ne‑�innosti. M��ete vidie�, �e �kola
Tao vyu�uje toto cvi�enie alebo tamto cvi�enie, takzvan� �innosti mysle, alebo riadenie
mys�ou. Dovo�te mi poveda�, �e len �o �kola Tao dosiahne nad �rove� �chi,
nebude ma� ni� a nepou�ije ani tak�to ani onak� �innos� mysle. Preto sa
niektor� �udia, ktor� praktizovali in� �chi-kung, nikdy nem��u vzda� d�chac�ch
met�d, �innost� mysle a tak �alej. U��m ich nie�o z univerzity a oni sa ma
st�le p�taj� na veci pre �iakov z�kladnej �koly, napr�klad ako riadi� a
pou��va� �innosti mysle. S� u� zvyknut� na tak�to pr�stup. Myslia si, �e
�chi-kung je tak�to, pri�om v skuto�nosti nie je.
Mnoh� z v�s nemaj� jasno v �chi-kungov�ch
pojmoch a niektor� �udia si ich neust�le plet�. Ber� nadprirodzen� schopnosti
ako silu kungu a silu kungu ako nadprirodzen� schopnosti. Kung, ktor�
dosiahneme zu��ach�ovan�m charakteru a prisp�sobovan�m sa povahe vesm�ru, sa
vyv�ja z na�ej cnosti. Ten ur�uje v��ku �rovne �loveka, silu kungu a �rove�
ovocia jeho kultiv�cie. Toto je najrozhoduj�cej�� kung. Ak� kultiva�n� stav sa
u �loveka objav� v priebehu kultiv�cie? �lovek si m��e vypestova� nejak�
nezvy�ajn� a nadprirodzen� schopnosti, ktor� v kr�tkosti naz�vame schopnosti.
Kung, ktor� zvy�uje �rove� �loveka je, ako som pr�ve spom�nal, naz�van� sila
kungu. ��m vy��ia je �rove� �loveka, t�m vy��ia je jeho sila kungu a t�m
mocnej�ie s� jeho nadprirodzen� schopnosti.
Nadprirodzen� schopnosti s� iba ved�aj��mi
n�sledkami kultiva�n�ho procesu. Nepredstavuj� va�u �rove� � nepredstavuj�
v��ku �rovne �loveka ani jeho silu kungu. Niektor� �udia si ich vypestuj� viac,
in� menej. Navy�e, nadprirodzen� schopnosti nie s� nie��m, o �o sa mo�no
usilova� ako o hlavn� cie� kultiv�cie. Iba ak je �lovek odhodlan� opravdivo
praktizova� kultiv�ciu, m��e si schopnosti vyvin��; av�ak nem��u by� pova�ovan�
za hlavn� cie� kultiv�cie. Na�o si ich kultivujete? Chcete ich pou�i� medzi
svetsk�mi �u�mi? Je v�m absol�tne zak�zan� pou�i� ich svojvo�ne medzi svetsk�mi
�u�mi. A tak, ��m viac sa o ne usilujete, t�m menej dostanete. Je to preto, �e
sa o nie�o usilujete. Samotn� �silie je prip�tanos�. V kultiva�nej praxi s� prip�tanosti
t�m, �o je potrebn� odstr�ni�.
Mnoho �ud� bez nadprirodzen�ch schopnost�
dosiahlo ve�mi vysok� sf�ru kultiv�cie. Majster ich schopnosti zamkol pre
pr�pad, �e by sa nedok�zali dobre spr�va� a dopustili by sa nespr�vnych
skutkov. Preto nemaj� dovolen� pou�i� svoje nadprirodzen� schopnosti. Je
pomerne ve�a tak�chto �ud�. Nadprirodzen� schopnosti s� riaden� mys�ou. �lovek
by nemusel by� schopn� ovl�da� sa po�as sp�nku. Po jedinom sne by nasleduj�ceho
r�na boli nebesia a zem hore nohami, a to nie je dovolen�. Preto�e kultiva�n�
prax sa uskuto��uje medzi svetsk�mi �u�mi, �udia s ve�k�mi nadprirodzen�mi
schopnos�ami ich zvy�ajne nemaj� dovolen� pou�i�. V��ina z nich je zamknut�,
nie je to v�ak absol�tne. Je mnoho �ud�, ktor� praktizovali kultiv�ciu ve�mi
dobre a dok�u sa dobre spr�va�, tak�e je im dovolen� pou�i� niektor�
nadprirodzen� schopnosti. �o sa t�ka t�chto �ud�, aj ke� ich �iadate
pr�le�itostne predvies� svoje nadprirodzen� schopnosti, vonkoncom to nespravia;
s� schopn� sa ovl�da�.
Niektor� �udia nikdy nepraktizovali �chi-kung,
alebo sa len nau�ili zop�r vec� na �chi-kungovom semin�ri. Tie s� v�ak na
lie�enie chor�b a udr�ovanie kond�cie a nie je to kultiva�n� prax. In�mi
slovami, t�to �udia nikdy nedostali �iadne prav� u�enie, av�ak n�hle dostali
cez noc kung. Budeme hovori� o tom, odkia� prich�dza tento druh kungu. Je ich
nieko�ko typov.
Jeden patr� k obr�tenej kultiv�cii. �o je
obr�ten� kultiv�cia? Niektor� �udia s� pomerne star� a chc� praktizova� kultiv�ciu.
Je pre nich pr�li� neskoro praktizova� kultiv�ciu od za�iatku. Ke� bol
�chi-kung na vrchole rozkvetu, tie� chceli praktizova� kultiv�ciu. Vedeli, �e
�chi-kungov� prax by mohla urobi� dobr� veci pre druh�ch �ud� a �e by mohli
s��asne zlep�i� aj sam�ch seba. Mali toto �elanie, chceli sa zlep�i� a
praktizova� kultiv�ciu. Av�ak ke� bol �chi-kung pred nieko�k�mi rokmi na
vzostupe, v�etci �chi-kungov� majstri len propagovali �chi-kung a nikto v
skuto�nosti nevyu�oval veci na vysokej �rovni. Dokonca dnes iba ja opravdivo
verejne vyu�ujem �chi-kung na vysok�ch �rovniach. Nie je nikto �al��. V�etci
�udia v obr�tenej kultiv�cii mali nad p�desiat rokov, boli teda pomerne
vysok�ho veku. Mali ve�mi dobr� vroden� vlastnosti a niesli vo svojich tel�ch
ve�mi dobr� veci. Takmer v�etci z nich boli dos� dobr�, aby boli �iakmi alebo
nasledovn�kmi t�chto majstrov. Ale t�to �udia boli pomerne star�. Ak chceli
praktizova� kultiv�ciu, �ah�ie sa to povie, ako uskuto�n�. Kde by mohli n�js�
majstra? Ale hne� ako chceli praktizova� kultiv�ciu, s touto my�lienkou v ich
srdciach sa to ligotalo ako zlato a zatriaslo to svetom desiatich smerov. �udia
�asto hovoria o Budhovskej povahe a toto bola ich Budhovsk� povaha, ktor� vy�la
najavo.
Zo stanoviska vysokej �rovne zmyslom �ivota nie
je by� �lovekom. Preto�e �ivot �loveka bol vytvoren� v priestore vesm�ru, je
prisp�soben� povahe vesm�ru � by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a� � a p�vodne bol
s�citn� a l�skav�. Ale ako sa po�et bytost� zvy�oval, vytvorili sa spolo�ensk�
vz�ahy. V�sledkom bolo, �e niektor� bytosti sa stali sebeck�mi alebo zl�mi a
nemohli zosta� na vysok�ch �rovniach. Museli spadn�� na ni��iu �rove�, kde sa
op� stali zl�mi a museli spadn�� e�te ni��ie na nasleduj�cu �rove�. Takto to
pokra�ovalo, a� k�m napokon nespadli na t�to be�n� �udsk� �rove�. Po spadnut�
na t�to �rove� by mali by� �plne zni�en�. Zo zhovievavosti a s�citu sa tieto
ve�k� osvieten� bytosti rozhodli da� �u�om e�te jednu pr�le�itos� v
najbolestivej�om prostred�, a tak vytvorili tak�to dimenziu.
V in�ch dimenzi�ch nemaj� �udia tel� ako je
toto. M��u sa vzn�a� a sta� sa ve�k�mi alebo mal�mi. Ale v tejto dimenzii s�
�udia don�ten� ma� toto telo, na�e fyzick� telo. S t�mto telom �lovek nem��e
strpie�, ak je mu zima �i teplo, nem��e strpie�, ak je unaven� alebo hladn�. V
ka�dom pr�pade je to utrpenie. Ke� ste chor�, trp�te. �lovek mus� prejs� cez
narodenie, starnutie, chorobu a smr�, aby mohol utrpen�m splati� karmick� dlhy.
Je v�m dan� �al�ia pr�le�itos�, aby sa videlo, �i sa dok�ete vr�ti� k
po�iatku. Preto �udsk� bytosti spadli do bludiska. Potom �o ste spadli sem
dole, je pre v�s vytvoren� tento p�r o��, tak�e nem��ete vidie� in� dimenzie a
pravdu o skuto�nosti. Ak sa m��ete vr�ti�, najtrpkej�ie utrpenie je aj
najcennej�ie. Mus�te prejs� cez mnoh� utrpenia, ke� sa kultivujete sp� k
svojmu p�vodu prebuden�m sa uprostred il�zie; �lovek to preto m��e uskuto�ni�
r�chlo. Ak sa stanete hor��m, v� �ivot bude odstr�nen�. Preto v ich o�iach
�ivot �loveka nie je na to, aby bol �lovekom. Je ur�en� na n�vrat k p�vodn�mu, prav�mu
ja. Svetsk� �lovek to nem��e pochopi�. Svetsk� �lovek je jednoducho be�n�
�lovek v be�nej �udskej spolo�nosti, �lovek, ktor� mysl� na to, ako bude
napredova� a dobre si �i�. ��m lep�ie si �ije, t�m sa st�va sebeckej��m, chce
ma� viac a vz�a�uje sa �oraz �alej od povahy vesm�ru. Potom kr��a k z�hube.
Viden� z vysokej �rovne, zatia� �o si m��ete
myslie�, �e idete dopredu, v skuto�nosti idete dozadu. �udstvo si mysl�, �e
rozv�ja vedu a rob� pokrok; v skuto�nosti iba nasleduje z�kon vesm�ru. Majster
�ang Kuo, jeden z �smich taoistick�ch bo�stiev, jazdil na svojom oslovi oto�en�
chrbtom napred. Sotva niekto vie, pre�o jazdil na svojom oslovi chrbtom napred.
Objavil, �e �s� dopredu znamen� �s� dozadu, tak�e jazdil na oslovi chrbtom
napred. Tak�e len �o chc� �udia praktizova� kultiv�ciu, v�znamn� osvieten�
�udia si bud� ve�mi ceni� toto srdce a poskytn� pomoc bezv�hradne. Je to
rovnak� ako s praktizuj�cimi, ktor� tu sedia dnes. Ak chcete praktizova�
kultiv�ciu, m��em v�m pom�c� bezv�hradne. Ale ak si chcete lie�i� choroby a �s�
bu� za t�mto alebo za tamt�m ako be�n� osoba, zabudnite na to, ja v�m pom�c�
nem��em. Pre�o je to tak? Je to preto, �e chcete by� be�nou osobou a be�n�
�udia by mali prejs� cez narodenie, starnutie, chorobu a smr� � malo by to tak
by�. V�etko m� svoj karmick� vz�ah, do ktor�ho nemo�no zasahova�. V� �ivot
spo�iatku neobsahoval kultiva�n� prax, ale teraz chcete praktizova� kultiv�ciu.
Preto mus� by� v� bud�ci �ivot preusporiadan� a m��eme upravi� va�e telo.
Ke� chce �lovek praktizova� kultiv�ciu, hne�
ako vznikne toto �elanie, ve�k� osvieten� �udia ho uvidia a pova�uj� ho za
ve�mi cenn�. Ale ako mu m��u pom�c�? Kde vo svete m��e n�js� majstra? Navy�e m�
u� viac ako p�desiat rokov. Ve�k� osvieten� �udia nem��u t�to osobu u�i�. Je
to preto, �e ak by sa prejavili a u�ili ju Z�kon ako aj cvi�enia, bolo by to
prezr�dzanie nebesk�ch tajomstiev; oni sami by museli spadn�� dole. �udia
spadli do bludiska, lebo sa dopustili zl�ch skutkov, a tak musia praktizova�
kultiv�ciu osvieten�m sa v bludisku. Preto ich ve�k� osvieten� �udia nem��u
u�i�. Ak sa �iv�, skuto�n� Budha uk�e pred o�ami �ud� a u�� ich Z�kon aj
cvi�enia, aj t� s neodpustite�n�mi hriechmi by sa pri�li u�i�. Ka�d� tomu bude
veri�. �o by potom zostalo na osvietenie? Nebola by tu ot�zka osvietenia.
�udsk� bytosti by mali by� zni�en�, preto�e spadli do bludiska kv�li svojim
�inom. Ale je v�m dan� �al�ia pr�le�itos� vr�ti� sa z bludiska k svojmu p�vodu.
Ak ste schopn� vr�ti� sa k p�vodu, vr�tite sa. Ak to nedok�ete, o�ak�va v�s
opakovan� prevte�ovanie a zni�enie.
�lovek mus� kr��a� svojou vlastnou cestou. �o
sa stane, ke� chce �lovek praktizova� kultiv�ciu? Vymysleli sp�sob. �chi-kung
bol v tom �ase na vzostupe a bol to d�sledok zmeny v kozmickej kl�me. Aby
spolupracovali s touto kozmickou kl�mou, osvieten� �udia dodali tomuto �loveku
kung na z�klade �rovne jeho charakteru. Pripojili k jeho telu m�kk� trubicu,
ktor� funguje ako vodovodn� koh�tik a ke� bol otvoren�, kung pri�iel. Ak �lovek
chcel vysiela� kung, kung pri�iel. On s�m nemohol vysiela� kung, ke�e s�m kung
nevlastnil. Bolo to pr�ve takto. Toto sa naz�va �obr�ten� kultiv�cia� a �lovek
sa kultivuje zhora nadol a� po dov��enie.
Norm�lne praktizujeme kultiv�ciu z n�zkej
�rovne na vysok� �rove� a� po odomknutie alebo dov��enie kultiv�cie. T�to
obr�ten� kultiv�cia bola pre t�ch star��ch �ud�, ktor� nemali dos� �asu na
praktizovanie kultiv�cie z n�zkej �rovne na vysok� �rove�. Preto bolo
r�chlej�ie, ak praktizovali z vysokej �rovne na n�zku �rove�. Toto bol tie�
fenom�n vytvoren� v tej dobe. Tak�to �lovek musel ma� charakter ve�mi vysokej
�rovne a bola mu dan� energia na z�klade jeho charakterovej �rovne. Ak� boli
��ely? Jeden bol spolupracova� s kozmickou kl�mou v tej dobe. Ke� tento �lovek
robil dobr� skutok, mohol s��asne zn�a� utrpenia. Je to preto, �e uprostred
be�n�ch �ud� mu mohli prek�a� r�zne be�n� �udsk� prip�tanosti. Ke� vylie�il
pacientovu chorobu, pacient to nemusel oceni�. Ke� lie�il pacienta, mohol z
pacientovho tela odstr�ni� mno�stvo zl�ch vec�. Hoci vylie�il pacienta do takejto
miery, nemuseli tam by� v tom �ase �iadne o�ividn� zmeny. Pacient teda nebol
��astn� a namiesto vyjadrenia v�aky ho mohol obvini� z podv�dzania. Cez tak�to
probl�my si v tomto prostred� zoce�oval myse�. ��elom dodania energie bolo
umo�ni� mu praktizova� kultiv�ciu a zv��i� si �rove�. Roben�m dobr�ch skutkov
si mohol vyvin�� svoje vlastn� nadprirodzen� schopnosti a zv��i� si kung; av�ak
niektor� �udia nepoznali tento princ�p. Nespom�nal som, �e nikto nemohol tohto
�loveka u�i� Z�kon? Bolo na nich, aby to pochopili. Je to ot�zka osvietenia. Ak
to �lovek nedok�zal pochopi�, ni� sa nedalo robi�.
Ke� niektor� �udia dostali kung, jednej noci im
bolo po�as sp�nku ve�mi hor�co a sotva mohli vydr�a� pod prikr�vkou. Ke�
nasleduj�ce r�no vstali, dostali elektrick� �ok, kdeko�vek polo�ili svoje ruky.
Vedeli, �e z�skali kung. Ak niekoho nie�o bolelo, prebehli ponad to rukou a
fungovalo to celkom dobre. Odvtedy vedeli, �e maj� kung. Stali sa
�chi-kungov�mi majstrami a vyvesili si tabule. Ozna�ili sa za �chi-kungov�ch
majstrov a zriadili si svoje praxe. Spo�iatku bol tento �lovek ve�mi dobr�. Ke�
vylie�il choroby druh�ch �ud�, pon�kali mu peniaze alebo nejak� dar�eky, ktor�
mo�no odmietol a nechcel prija�. Ale tento �lovek nemohol odola� zne�isteniu z
ve�k�ho pestrofarebn�ho kotla svetsk�ch �ud�. Preto�e t�to �udia z obr�tenej
kultiv�cie nikdy nepre�li opravdivou kultiv�ciou charakteru, bolo pre nich
ve�mi �a�k� dobre vl�dnu� svojmu charakteru. Postupne tento �lovek prijal mal�
dar�eky. Nesk�r prijal aj ve�k� dary. Nakoniec bol dokonca urazen�, ke� bolo
darov m�lo. Napokon povedal: �Na�o mi d�vate to�ko vec�? Dajte mi peniaze!�
Nebol spokojn�, ak dostal pr�li� m�lo pe�az�. Na��van�m lich�tok druh�ch �ud� o
tom, ak� je schopn�, takisto nere�pektoval �chi-kungov�ch majstrov z
opravdiv�ch prax�. Ak niekto o �om povedal nie�o zl�, bol roz��len�. V�etky
jeho prip�tanosti k sl�ve a osobn�m z�ujmom sa zv��ili a pova�oval sa za
v�nimo�n�ho a lep�ieho ako ostatn�. Chybne si myslel, �e mu bol dan� kung, aby
sa stal �chi-kungov�m majstrom a zarobil ve�k� majetok, pri�om v skuto�nosti to
bolo kv�li tomu, aby praktizoval kultiv�ciu. Len �o si rozvinul prip�tanosti k
sl�ve a prospechu, jeho charakter skuto�ne poklesol.
Povedal som, �e �rove� kungu �loveka je tak�
vysok� ako jeho �rove� charakteru. Ke� charakter poklesne, �loveku nie je u�
poskytovan� tak� mno�stvo energie, preto�e t� sa mus� dod�va� pod�a �rovne
charakteru. �rove� kungu je tak� vysok� ako �rove� charakteru. ��m je �lovek
viac prip�tan� k sl�ve a osobn�mu z�ujmu, t�m ni��ia je �rove�, na ktor� klesne
medzi svetsk�ch �ud�. Aj jeho kung n�sledkom toho poklesne. Napokon, ke� �lovek
spadol �plne na dno, nebude mu viac dodan� kung. T�to osoba nebude ma� �iaden
kung. Pred p�r rokmi bolo vcelku dos� tak�chto �ud� a porovnate�ne viac bolo
�ien nad p�desiat rokov. Hoci ste mohli vidie� star�iu �enu praktizova�
�chi-kung, nikdy nedostala �iadne opravdiv� u�enie. Mohla sa nau�i� v
�chi-kungovom semin�ri zop�r pohybov na lie�enie a udr�ovanie kond�cie. Jedn�ho
d�a mala zrazu kung. Len �o sa jej charakter zhor�il, alebo sa jej vyvinuli
prip�tanosti k sl�ve a osobn�mu z�ujmu, jej �rove� klesla. Skon�ila teraz ako
nikto a jej kung sa takisto vytratil. Teraz je mnoho �ud� z obr�tenej
kultiv�cie, ktor�ch �rovne klesli. Iba zop�r z nich tu e�te je. Pre�o?
Nevedeli, �e im to bolo poskytnut� na praktizovanie kultiv�cie a mylne
predpokladali, �e to bolo na to, aby zarobili ve�k� bohatstvo, z�skali sl�vu a
stali sa �chi-kungov�mi majstrami. V skuto�nosti to bolo na praktizovanie
kultiv�cie.
�o je �po�i�iavanie kungu�? To nem� vekov�
ohrani�enie, je tam ale jedna po�iadavka: �lovek mus� ma� ve�mi dobr�
charakter. Tento �lovek vie, �e �chi-kung sa d� pou�i� na praktizovanie
kultiv�cie a on chce praktizova� kultiv�ciu. M� srdce pre kultiv�ciu, ale kde
m��e n�js� majstra? Pred p�r rokmi boli naozaj opravdiv� �chi-kungov� majstri
vyu�uj�ci �chi-kung. Av�ak to, �o u�ili, bolo v�lu�ne na lie�enie a udr�ovanie
kond�cie. Nikto ne��ril veci, ktor� viedli k vysok�m �rovniam, ani neboli
�udia, ktor� by v�s u�ili.
Pri rozpr�van� o po�i�iavan� kungu sa zmienim o
�al�ej ot�zke. Okrem hlavnej du�e (hlavn�ho vedomia) m� �lovek aj pomocn� du�u
(pomocn� vedomie). Niektor� �udia maj� jednu, dve, tri, �tyri, alebo p�
pomocn�ch du��. Pohlavie pomocnej du�e nemus� by� rovnak� ako pohlavie jeho
fyzick�ho tela � niektor� m��u by� mu�i a niektor� m��u by� �eny a s� v�etci
rozli�n�. V skuto�nosti pohlavie hlavnej du�e tie� nie je nevyhnutne rovnak�
ako pohlavie fyzick�ho tela, preto�e sme zistili, �e v s��asnosti m� mnoho mu�ov
�ensk� hlavn� du�u, pri�om mnoho �ien m� mu�sk� hlavn� du�u. Toto presne
s�hlas� s kozmickou kl�mou, ako ju popisuje �kola Tao, kde jin a jang s�
prevr�ten�, s jinom v rozkvete a s jangom v �padku.
Pomocn� du�a zvy�ajne poch�dza z vy��ej �rovne
ako hlavn� du�a. Najm� u niektor�ch �ud� ich pomocn� du�a poch�dza z ve�mi
vysokej �rovne. Pomocn� du�a nie je duch posadnutia, ke�e bola zroden� s��asne
s vami z lona va�ej matky, m� rovnak� meno ako vy a je to �as� v�ho tela.
Norm�lne, ke� �udia o nie�om prem���aj� alebo nie�o robia, je na hlavnej du�i,
aby spravila rozhodnutie. Pomocn� du�a sa predov�etk�m �o najviac pok��a
zabr�ni� hlavnej du�i v dop���an� sa zl�ch skutkov. Ke� je v�ak hlavn� du�a
ve�mi tvrdohlav�, pomocn� du�a s t�m nem��e ni� robi�. Pomocn� du�a nie je
klaman� be�nou �udskou spolo�nos�ou, zatia� �o hlavn� du�a je �ahko podveden�.
Niektor� pomocn� du�e poch�dzaj� z ve�mi
vysok�ch �rovn� a s� pravdepodobne na pokraji dosiahnutia Prav�ho ovocia v
kultiv�cii. Pomocn� du�a chce praktizova� kultiv�ciu, nem��e s t�m v�ak ni�
robi�, ak to hlavn� du�a nechce. Ke� bol �chi-kung na vzostupe, jedn�ho d�a
chcela aj hlavn� du�a praktizova� �chi-kung. My�lienka na zu��ach�ovanie sa k
vy���m �rovniam bola samozrejme ve�mi �ist� a prost�; �lovek net��il po veciach,
ako s� sl�va a osobn� zisk. Pomocn� du�a sa ve�mi pote�ila: �Chcem praktizova�
kultiv�ciu, ale ja nerob�m rozhodnutia. Teraz chce� aj ty praktizova�
kultiv�ciu a to je pr�ve to, �o chcem ja.� Ale kde by mohla n�js� majstra?
Pomocn� du�a bola pomerne schopn� a opustila telo, aby na�la ve�k� osvieten�
bytos�, ktor� poznala vo svojom minulom �ivote. Preto�e niektor� pomocn� du�e
poch�dzaj� z ve�mi vysok�ch �rovn�, mohli opusti� telo. Ke� dorazili tam hore,
vyjadrili svoje prosby oh�adom kultiv�cie a po�i�ania kungu. T� to pova�ovali
za ve�mi dobr� a prirodzene jej poskytli pomoc v jej kultiv�cii. Takto si
pomocn� du�a po�i�ala nejak� kung. Norm�lne je tento kung vy�aruj�ca energia
dodan� cez r�rku. Niektor� po�i�an� energia prich�dza aj v tvaroch a zvy�ajne
nesie nadprirodzen� schopnosti.
Ke� sa toto stalo, �lovek mohol ma� s��asne
nadprirodzen� schopnosti a prejs� cez nie�o, �o som popisoval pred chv��ou:
Jednej noci mu bolo po�as sp�nku ve�mi teplo. Ke� sa nasleduj�ceho r�na
zobudil, mal energiu. Dostal elektrick� �ok od v�etk�ho, �oho sa dotkol. Bol
schopn� lie�i� choroby druh�ch a tie� si uvedomil, �e z�skal kung. Odkia� kung
poch�dza? Nebolo mu to jasn�. Mal iba pribli�n� predstavu, �e pri�iel z
priestoru vesm�ru. Nevedel v�ak, ako konkr�tne pri�iel. Pomocn� du�a mu to
nepovedala, preto�e to bola pomocn� du�a, �o praktizovala kultiv�ciu. Vedel iba
to, �e z�skal kung.
Zvy�ajne nebolo pre �ud�, ktor� si po�i�ali
kung, vekov� ohrani�enie a hlavn� �as� z nich boli mlad� �udia. Tak�e pred
nieko�k�mi rokmi boli �udia r�zneho veku, ktor� vy�li na verejnos�. Niektor�
boli v dvadsiatke, niektor� v tridsiatke a niektor� v �tyridsiatke. Boli tam aj
nejak� star�� �udia. Pre mlad�ho �loveka bolo �a��ie spr�va� sa dobre. Mo�no
vid�te, �e tento �lovek je zvy�ajne ve�mi dobr� a star� sa m�lo o sl�vu a
osobn� z�ujem, k�m nem� ve�a schopnost� v be�nej �udskej spolo�nosti. Hne� ako
sa stal zn�mym, sl�va a prospech ho ovplyvnili. Myslel si, �e m� pred sebou v
�ivote e�te dlh� cestu a st�le chcel nie�o z�ska�, dosta� sa trochu dopredu a
dosiahnu� nejak� ciele svetsk�ch �ud�. Tak�e hne� ako si vyvinul nadprirodzen�
schopnosti a nejak� sp�sobilosti, pou�il ich ako prostriedky na usilovanie sa o
osobn� ciele. Tie potom nefungovali a mali zak�zan�, aby boli pou�it� t�mto
sp�sobom. ��m viac kung pou��val, t�m menej ho mal a napokon skon�il s ni��m.
Je dokonca viac �ud�, ktor�ch �rove� spadla t�mto sp�sobom. Zistil som, �e u�
neostal ani jeden.
Oba pr�pady, o ktor�ch som pr�ve hovoril, sa
t�kali kungu, ktor� z�skali �udia s pomerne dobr�m charakterom. Tento kung
nebol vyvinut� ich vlastnou kultiv�ciou. Poch�dzal od ve�k�ch osvieten�ch �ud�,
a tak kung samotn� bol dobr�.
Mnoh� z v�s mohli po�u� v spolo�enstve
kultivuj�cich nie�o o posadnutiach zvieratami, ako s� l�ky, lasice, duchovia a
hady. O �om to cel� je? Niektor� �udia hovoria o vyv�jan� nadprirodzen�ch
schopnost� praktizovan�m �chi-kungu. V skuto�nosti nadprirodzen� schopnosti nie
s� vyvinut�; s� to jednoducho �udsk� vroden� schopnosti. Ide iba o to, �e s pokrokom
�udskej spolo�nosti sa �udia viac s�stre�uj� na hmatate�n� veci v na�om
fyzickom svete, a tak sa stali z�vislej��mi na na�ich modern�ch pom�ckach. V
d�sledku toho na�e �udsk� vroden� vlastnosti neust�le degenerovali, a� sa
napokon stalo, �e sa �plne stratili.
Ak chce niekto ma� nadprirodzen� schopnosti,
mus� si ich vyvin�� kultiva�nou praxou a vr�ti� sa pomocou kultiv�cie k svojmu
p�vodn�mu, prav�mu ja. Zvierat� v�ak nemaj� komplikovan� my�lienky ako �udia,
tak�e s� spojen� s povahou vesm�ru a maj� svoje vroden� in�tinkty. Niektor�
�udia tvrdia, �e zvierat� m��u praktizova� kultiv�ciu, �e l�ky vedia, ako
kultivova� elix�r a �e hady vedia, ako praktizova� kultiv�ciu a tak �alej. Nie
je to tak, �e tieto zvierat� vedia, ako praktizova� kultiv�ciu. Spo�iatku
takisto v�bec nevedia, �o je to kultiv�cia. Maj� iba tento vroden� in�tinkt.
Tak�e za ur�it�ch podmienok a okolnost� ich vroden� in�tinkt m��e ma� po �ase
nejak� ��inok. Bud� schopn� z�ska� kung a vyvin�� si nadprirodzen� schopnosti.
T�mto sp�sobom bude ma� zviera zvl�tne
schopnosti. V minulosti by sme povedali, �e toto zviera z�skalo jemn� sily,
alebo �e dostalo zvl�tne schopnosti. V o�iach svetsk�ch �ud� s� zvierat� tak�
hrozn�, �e m��u �ahko manipulova� �ud�. V skuto�nosti, hovor�m, �e nenah��aj� hr�zu
a s� ni��m pred prav�mi praktizuj�cimi. Hoci m��ete n�js� jedno, ktor�
praktizovalo kultiv�ciu takmer tis�c rokov, mal��ek bude viac ako posta�uj�ci
na jeho rozmlia�denie. Hovorili sme, �e zvierat� maj� tento vroden� in�tinkt a
m��u ma� zvl�tne schopnosti. Av�ak v na�om vesm�re je princ�p: Zvierat� nemaj�
dovolen� uspie� v kultiv�cii. Preto m��ete ��ta� v starod�vnych knih�ch, �e raz
za ka�d�ch nieko�ko sto rokov s� zvierat� zabit� vo ve�kej pr�rodnej pohrome
alebo v malom ne��ast�. Ke� kung zviera�a po �ase vyrastie do ur�itej �rovne,
musia by� zabit� alebo zasiahnut� bleskom at�. Maj� zak�zan� praktizova�
kultiv�ciu, preto�e nemaj� �udsk� vroden� povahu; nem��u praktizova� kultiv�ciu
ako �udsk� bytosti, ke�e nemaj� �udsk� kvality. Ak uspej� v kultiv�cii, ur�ite
sa stan� d�monmi. A tak im nie je dovolen� uspie� v kultiv�cii. Inak ich nebes�
zabij�. Oni to vedia tie�. Ale ako som povedal, �udsk� spolo�nos� je teraz vo
ve�kom �padku a niektor� �udia sa dop���aj� v�etk�ch druhov hriechov. Ke� to
dosiahlo tento bod, nie je �udsk� spolo�nos� v nebezpe�enstve?
Veci sa ur�ite obr�tia po dosiahnut� extr�mu!
Zistili sme, �e zaka�d�m, ke� �udsk� spolo�nosti v prehistorick�ch �asoch
za�ili pravideln� z�nik, v�dy sa to uskuto�nilo vtedy, ke� bolo �udstvo skazen�
a� do krajnosti. Dimenzia ob�van� �udsk�mi bytos�ami a rovnako aj mno�stvo
in�ch dimenzi� s� teraz v�etky vo ve�mi nebezpe�nej situ�cii. Rovnako je to
pravda s in�mi dimenziami na tejto �rovni; bytosti, �o s� tam, sa tie�
pon�h�aj� unikn�� a chc� �s� hore na vy��ie �rovne. Myslia si, �e vy�plhan�m sa
na vy��ie �rovne m��u unikn��. Ale ako to m��e by� tak� jednoduch�? Ak sa
chcete kultivova�, mus�te ma� �udsk� telo. To je preto aj jednou z pr��in,
pre�o boli niektor� �chi-kungov� cvi�enci posadnut� duchom.
Niektor� �udia sa �uduj�: �Ke�e je tak�
mno�stvo ve�k�ch osvieten�ch �ud� alebo majstrov na vysok�ch �rovniach, pre�o
sa o to nepostaraj�?� V na�om vesm�re je �al�� princ�p: Ak sa usilujete, alebo
chcete nie�o, in� do toho nebud� zasahova�. Tu u��me ka�d�ho, aby nasledoval
spravodliv� cestu a v rovnakom �ase v�m d�kladne vysvet�ujeme Z�kon, aby sme
v�m umo�nili sta� sa osvieten�mi sami od seba. Je to va�a vlastn� vec, �i sa ho
chcete u�i�. Majster v�s prevedie cez vchod, ale praktizovanie kultiv�cie je na
v�s. Nikto v�s nebude n�ti� alebo presvied�a�, aby ste praktizovali kultiv�ciu.
Je to va�a vlastn� vec, �i praktizujete kultiv�ciu. In�mi slovami, nikto nebude
zasahova� do toho, ktorou cestou sa vyberiete, �o chcete, alebo �o sa pok��ate
dosta�. My m��eme len �u�om radi�, aby boli dobr�.
Hoci zist�te, �e niektor� �udia praktizuj�
�chi-kung, v skuto�nosti v�etko z�skal duch posadnutia. Ako sa �lovek stane
posadnut�m? Ko�ko cvi�encov �chi-kungu po celej krajine m� za svoj�m telom
duchov, ktor� ich posadli? Ak odhal�m to ��slo, mnoho �ud� bude pr�li�
vy�akan�ch, aby praktizovali �chi-kung. To ��slo je stra�idelne ve�k�! Pre�o je
tu teda t�to situ�cia? Tieto veci sp�sobuj� nepr�jemnosti pre be�n� �udsk�
spolo�nos�. Pre�o sa to st�va tak�mto v�nym fenom�nom? Je to tie� vyvolan�
�u�mi samotn�mi, ke�e �udstvo je skazen� a d�moni s� v�ade. Konkr�tne, v�etci
t� falo�n� �chi-kungov� majstri nes� na svojich tel�ch duchov posadnutia a toto
je to, �o odovzd�vaj� vo svojich u�eniach. Po�as �udskej hist�rie mali zvierat�
zak�zan� posadn�� �ud�. Ke� to spravili, boli zabit�; ktoko�vek to videl, by to
nedovolil. V dne�nom svete sa k nim v�ak niektor� �udia modlia o pomoc, chc�
ich a uctievaj� ich. Niektor� �udia si m��u myslie�: �Ja som o to konkr�tne
ne�iadal!� Ne�iadali ste o to, ale h�adali ste nadprirodzen� schopnosti. D� v�m
ich ve�k� osvieten� osoba z opravdivej kultiv�cie? Usilovanie je prip�tanos�
svetsk�ch �ud� a t�to prip�tanos� mus� by� zanechan�. Tak�e kto v�m ich d�? Iba
d�moni z in�ch dimenzi� a r�zne zvierat� v�m ich m��u da�. Nie je to rovnak�,
ako �iada� od nich tie veci? Oni potom pr�du.
Ko�ko �ud� praktizuje �chi-kung so spr�vnymi
my�lienkami? �chi-kungov� prax vy�aduje, aby si �lovek v�il cnos�, robil dobr�
skutky a bol l�skav�. �lovek by sa mal takto spr�va� vo v�etkom a za v�etk�ch
okolnost�. �i praktizuj� �chi-kung v parku alebo doma, ko�ko �ud� takto
rozm���a? Nikto nevie, ak� druh �chi-kungu praktizuj� niektor� �udia. Zatia� �o
cvi�� a kol�e telom, �lovek �omre: �Och, moja nevesta nem� ku mne �ctu. Moja
svokra je tak� stra�n�!� Niektor� �udia dokonca v�etko komentuj� � od ich
pracoviska a� po z�le�itosti �t�tu. Nie je ni�, o �om nebud� hovori� a bud�
dos� nahnevan�, ak niekto nes�hlas� s ich sp�sobom myslenia. Nazvali by ste to
praktizovan�m �chi-kungu? �alej e�te, t�to osoba praktizuje cvi�enie v stoji s
nohami tras�cimi sa od �navy. Ale jej myse� neoddychuje: �V dne�n�ch �asoch s�
veci ve�mi drah� a ceny sa zvy�uj�. Pracovisko mi nem��e zaplati� moju mzdu.
Pre�o si nem��em vypestova� nejak� nadprirodzen� schopnosti praktizovan�m
�chi-kungu? Ak si vypestujem nadprirodzen� schopnosti, aj ja sa stanem
�chi-kungov�m majstrom a zbohatnem. Mohol by som prij�ma� pacientov a zarobi�
peniaze.� Len �o vid�, �e druh� �udia si vyvinuli nadprirodzen� schopnosti, e�te
viac ho to rozru��. P�jde za nadprirodzen�mi schopnos�ami, usiluj�c sa o tretie
oko a schopnos� lie�i� chorobu. Prem���ajte o tom, v�etci: Ako �aleko je to od
Pravdivosti-S�citu-Zn�anlivosti, povahy n�ho vesm�ru! Ide to �plne opa�nou
cestou. Poveda� to tro�ku v�nej�ie, tento �lovek praktizuje zl� cestu! Rob� to
v�ak nevedome. ��m viac takto rozm���a, t�m hor�ie my�lienky vysiela jeho
myse�. Tento �lovek nez�skal Z�kon a nevie si v�i� cnos�. Potom si mysl�, �e
si m��e vyvin�� kung jednoducho vykon�van�m cvi�en� a �e m��e dosta�, �oko�vek
chce, usilovan�m sa. Toto si tento �lovek mysl�.
Je to presne kv�li nespr�vnym my�lienkam, �e si
�lovek na seba uval� nedobr� veci. Zviera to v�ak m��e vidie�: �Tento �lovek
chce zbohatn�� �chi-kungovou praxou a tamten chce by� sl�vny a z�ska�
nadprirodzen� schopnosti. �love�e, jeho telo nie je zl� a takisto nesie ve�mi
dobr� veci. Ale jeho myse� je naozaj zl� a usiluje sa o nadprirodzen�
schopnosti! M��e ma� majstra, ale hoci aj m� majstra, ja sa neboj�m.� Zviera
vie, �e majster z opravdivej kultiva�nej praxe mu ned� nadprirodzen�
schopnosti, ke� uvid�, �e sa o ne takto usiluje. ��m viac ich chce, t�m menej
pravdepodobne mu ich jeho majster d�, ke�e je to presne t� prip�tanos�, ktor�
m� by� odstr�nen�. ��m viac takto rozm���a, t�m menej nadprirodzen�ch
schopnost� dostane a menej pravdepodobne bude k tomu osvieten�. ��m viac sa o
ne usiluje, t�m hor�ou sa st�va jeho myse�. Napokon, ke� jeho majster vid�, �e
je to s n�m bezn�dejn�, s povzdychom ho opust� a u� sa o neho viac nestar�.
Niektor� �udia nemaj� majstra a pravdepodobne sa o nich star� okoloid�ci
majster, ke�e v r�znych dimenzi�ch je mnoho ve�k�ch osvieten�ch �ud�. Jedna
ve�k� osvieten� bytos� sa m��e na tohto �loveka pozrie� a sledova� ho jeden
de�. Potom ho osvieten� bytos� opust�, ke� zist�, �e nie je dobr�. Nasleduj�ci
de� m��e pr�s� in� ve�k� osvieten� bytos� a tie� ho opust�, ke� zist�, �e nie
je dobr�.
Zviera vie, �e �i m� alebo nem� majstra alebo
okoloid�ceho majstra, jeho majster mu ned� to, o �o sa usiluje. Ke�e zvierat�
nie s� schopn� vidie� dimenzie, kde sa zdr�iavaj� ve�k� osvieten� bytosti,
neboja sa a vyu��vaj� medzeru. V na�om vesm�re je princ�p, �e norm�lne druh�
�udia nem��u br�ni� ni�omu, o �o sa �lovek usiluje a chce pre seba. Zviera
vyu�ilo t�to medzeru, �Ak nie�o chce, ja mu to d�m. Nie je pre m�a nespr�vne mu
pom�c�, �e nie?� Zviera mu to d�. Spo�iatku sa ho neodv�i posadn�� a najsk�r
mu d� trochu kungu na vysk��anie. Jedn�ho d�a �lovek n�hle u seba objav� kung,
o ktor� sa usiloval a m��e aj lie�i� choroby. Zviera vid�, �e to fungovalo
celkom dobre a bude to pou��va� ako hudobn� predohru: �Ke�e to chce, prip�tam
sa na jeho telo. T�mto sp�sobom mu m��em da� viac vec� a spravi� to �ahko.
Nechce tretie oko? Teraz mu d�m v�etko.� Potom ho posadne.
Zatia� �o m� t� my�lienku, �e to chce, jeho
tretie oko sa otvor� a m��e aj vysiela� kung s nejak�mi bezv�znamn�mi
schopnos�ami. Bude od radosti cel� bez seba a mysl� si, �e kone�ne dostal to, o
�o sa sna�il a �e to poch�dza z jeho cvi�enia. V skuto�nosti svoj�m cvi�en�m
nedosiahol ni�. Mysl� si, �e m��e vidie� skrz �udsk� telo a zis�ova�, kde v
tele �loveka s�dli choroba. V skuto�nosti jeho tretie oko nie je v�bec
otvoren�; to zviera riadi jeho myse�. Toto zviera premieta to, �o vid� svojimi
o�ami, do jeho mozgu, tak�e on si potom mysl�, �e sa jeho tretie oko otvorilo.
�Vysiela� kung? Nech sa p��i.� Ke� natiahne svoju ruku, aby vyslal kung, zviera
tie� vytiahne svoj paz�r spoza jeho chrbta. Hne� ako vyd�va kung, z hlavy hada
sa vysunie rozdvojen� jazyk, aby ol�zal chor� �as� alebo opuchnut� miesto
pacienta. Je vcelku dos� tak�chto pr�padov a v�etci t�to �udia boli posadnut�
kv�li svojim vlastn�m usilovaniam.
Tak�e tento �lovek sa o nie�o usiluje, sn�va o
tom, �e zbohatne a bude sl�vny. �Dobre teda!� � dostane schopnosti, m��e lie�i�
�ud� a m��e vidie� svoj�m tret�m okom. To ho ve�mi pote��. Zviera to vid�:
�Nechce� z�ska� bohatstvo? V�borne, nech�m �a zbohatn��.� Je ve�mi �ahk�
manipulova� myse� be�n�ho �loveka. Zviera m��e zariadi�, �e mnoho �ud�, cel� z�stupy,
sa pr�du k nemu lie�i�. Dobr� bo�e, k�m tu on lie�i chorobu, zviera zariadi, �e
novin�ri mu bud� robi� reklamu tamto v novin�ch. Manipuluje svetsk�ch �ud�, aby
robili tieto veci. Ak mu pacient nezaplat� dos� pe�az�, nie je to dovolen�;
zviera sp�sob�, �e pacienta bude bolie� hlava. V ka�dom pr�pade mu �lovek mus�
zaplati� ve�a pe�az�. Dosiahol sl�vu aj bohatstvo, ke�e zarobil peniaze, stal
sa zn�mym a teraz je �chi-kungov�m majstrom. �udia ako on si zvy�ajne necenia
charakter a odv�ia sa poveda� �oko�vek. �Som druh� hne� po nebesiach.�
Odva�uje sa vyhl�si�, �e je prevtelen�m zn�mych bo�stiev ako Kr�ovn� matka
alebo �lt� cis�r. Dokonca si dovol� naz�va� sa Budhom. Preto�e v skuto�nosti
nepodst�pil kultiv�ciu charakteru, usiluje sa vo svojom cvi�en� o nadprirodzen�
schopnosti. N�sledkom toho si na seba prinesie posadnutie.
Niektor� �udia si m��u myslie�: ��o je na tom
zl�? Je to dobr�, pokia� t�m m��em zarobi� peniaze alebo zbohatn�� a m��em sa
takisto sta� sl�vnym.� Mnoho �ud� rozm���a takto. Dovo�te mi poveda� v�m
v�etk�m, �e zviera m� v skuto�nosti svoj vlastn� z�mer a nedalo by v�m ni� bez
pr��iny. Tento vesm�r m� princ�p: ��iadna strata, �iaden zisk�. �o z�ska ono?
Nehovoril som pr�ve o tejto ot�zke? Chce z�ska� esenciu vo va�om tele na
kultiv�ciu �udskej podoby a zbiera �udsk� esenciu z tela �loveka. �udsk� telo
m� iba tento jeden diel esencie. Ak chce �lovek praktizova� kultiv�ciu, je iba
tento jeden diel. Ak nech�te zviera, aby v�m ho vzalo, m��ete zabudn�� na
praktizovanie kultiv�cie � ako sa budete potom kultivova�? Neostane v�m ni� a
nem��ete praktizova� kultiv�ciu v�bec. Niektor� �udia m��u tvrdi�: �Ja ani
nechcem praktizova� kultiv�ciu, chcem iba zbohatn��. Pokia� m�m peniaze, je to
v poriadku. �o ma po tom!� Dovo�te mi poveda�, �e m��ete chcie� zbohatn��, ale
nebudete takto rozm���a�, ke� v�m poviem, ako to funguje. �o sa teda stane? Ak
opust� va�e telo skoro, va�e �tyri kon�atiny bud� ve�mi slab�. Potom budete
tak�to po zvy�ok svojho �ivota, preto�e zobralo pr�li� ve�a va�ej esencie. Ak
opust� va�e telo neskoro, budete �ivou m�tvolou a budete le�a� v posteli po
zvy�ok svojho �ivota len s jedn�m dychom vzduchu. Hoci m�te peniaze, ste
schopn� ich min��? Hoci m�te sl�vu, ste schopn� si ju u�i�? Nie je to hrozn�?
Tieto veci s� ve�mi v�ne a s� be�n� medzi
�u�mi, ktor� dnes praktizuj� �chi-kung. Zviera m��e nielen posadn�� osobu, ale
aj zabi� jej hlavn� du�u, dosta� sa do pal�ca ni-wan a usadi� sa tam. Hoci
osoba vyzer� ako �udsk� bytos�, nie je �ou. Dokonca tak�to veci sa m��u sta� v
dne�n�ch �asoch. Je to preto, �e �udsk� mor�lne hodnoty sa zmenili. Ke� niekto
rob� nie�o zl� a vy mu poviete, �e rob� nie�o zl�, nebude v�m veri�. Mysl� si,
�e je dobr� a vhodn� zarobi� peniaze, t��i� po peniazoch a zbohatn�� a �e je to
spr�vne. Preto bude ubli�ova� a robi� �kodu druh�m. Aby zarobil peniaze,
nezastav� sa pred ni��m a odv�i sa spravi� hoci�o. Zviera nez�ska, ak
nestrat�. Ako v�m m��e da� nie�o za ni�? Chce dosta� veci z v�ho tela.
Samozrejme, povedali sme, �e �lovek sa dostane do probl�mov, preto�e jeho
vlastn� hodnoty a my�lienky nie s� spr�vne a spravodliv�.
Vyu�ujeme Falun Dafa. V praktizovan� kultiv�cie
na�ej �koly nebudete ma� �iadne probl�my, pokia� si dok�ete udr�iava� svoj
charakter, ke�e �jedno dobro dok�e porazi� sto ziel�. Ak si nedok�ete
udr�iava� svoj charakter a idete za t�mto alebo tamt�m, ur�ite sa dostanete do
�a�kost�. Niektor� �udia sa jednoducho nem��u vzda� toho, �o kedysi
praktizovali. Vy�adujeme, aby �udia praktizovali iba jednu kultiva�n� cestu,
ke�e �lovek by mal by� v opravdivej kultiva�nej praxi s�streden� na jeden
cie�. Hoci niektor� �chi-kungov� majstri nap�sali knihy, hovor�m v�m, �e tieto
knihy obsahuj� v�etky druhy vec� a s� rovnak� ako to, �o praktizuj�: S� to
hady, l�ky a lasice. Ke� ��tate tieto knihy, tieto veci vyjd� zo slov. Hovoril
som, �e falo�n� �chi-kungov� majstri ��selne mnohokr�t prevy�uj� skuto�n�ch
majstrov a vy ich nie ste schopn� rozozna�. Preto sa mus�te dobre spr�va�.
Nehovor�m tu, �e mus�te praktizova� Falun Dafa. M��ete praktizova� v �ubovo�nej
�kole. Ale v minulosti bolo pr�slovie: �Rad�ej by �lovek nez�skal prav� u�enia
po tis�c rokov, ako by kultivoval met�du divej l�ky jeden de�.� �lovek sa teda
mus� spr�va� dobre a naozaj praktizova� kultiv�ciu pod�a opravdiv�ho u�enia.
Nemie�ajte to s ni��m in�m v kultiv�cii, neprid�vajte ani my�lienky. Faluny
niektor�ch �ud� s� zdeformovan�. Pre�o s� zdeformovan�? Tvrdia, �e
nepraktizovali in� �chi-kung. Av�ak ke� praktizuj�, vo svojich mysliach
prid�vaj� veci z ich predo�l�ch prax�. Nie s� tieto veci primie�an� do
praktizovania? To je v�etko, �o chcem poveda� o ot�zke posadnutia.
�o je �kozmick� jazyk�? Je to, ke� �lovek m��e
zrazu rozpr�va� nezn�mym jazykom � mrmle nie�o, �omu ani on s�m nerozumie.
�lovek s telepatickou schopnos�ou m��e zachyti� v�eobecn� v�znam, ale nie je
schopn� poveda� konkr�tne, o �om tento �lovek rozpr�va. Niektor� �udia m��u
rozpr�va� mno�stvom r�znych jazykov. Niektor� to dokonca pova�uj� za dos�
obdivuhodn� a ber� to ako talent alebo nadprirodzen� schopnos�. Nie je to ani
nadprirodzen� schopnos�, ani talent praktizuj�ceho, ani to nem��e vyjadrova�
�rove� �loveka. �o to teda je? Je to tak, �e va�a myse� je ovl�dan� cudz�m
duchom. Ale vy to st�le m��ete pova�ova� za celkom dobr�, chcete to a ste radi,
�e to m�te. ��m viac ste pote�en�, t�m lep�ie v�s ovl�da. Ako prav�
praktizuj�ci, ako ho m��ete necha�, aby v�s ovl�dal? Navy�e poch�dza z ve�mi
n�zkej �rovne. Ako opravdiv� praktizuj�ci by sme preto nemali privol�va� tieto
probl�my.
�udsk� bytosti s� najcennej�ie a s� najm�drej�ie
zo v�etk�ch tvorov. Ako m��ete by� ovl�dan� t�mito vecami? Nechcete u� dokonca
ani svoje telo � ak� smutn�! Niektor� z t�chto vec� s� prip�tan� na �udsk�
tel�. Niektor� nie s� a ost�vaj� v ur�itej vzdialenosti od �ud�. Av�ak
manipuluj� vami a ovl�daj� v�s. Ke� chcete rozpr�va�, nechaj� v�s rozpr�va� a
mrmla�. Re� m��e by� tie� odovzdan� in�mu �loveku, ak sa ju aj on chce u�i�. Ak
je tento �lovek dostato�ne odv�ny, aby to sk�sil, m��e �ou hovori� tie�. V
skuto�nosti tieto veci prich�dzaj� v skupin�ch. Ak �ou chcete hovori�, jeden k
v�m pr�de a nech� v�s to odrieka�.
Pre�o m��e t�to situ�cia nasta�? Ako som
povedal, chc� si zlep�i� svoje vlastn� �rovne. Ale tam u nich nie s� �iadne
�a�kosti, tak�e nem��u praktizova� kultiv�ciu a zlep�ova� sa. Pri�li s n�padom.
Chc� pom�ha� �u�om roben�m dobr�ch skutkov, ale nevedia ako. Vedia v�ak, �e
energia, ktor� vydaj�, m��e potla�i� pacientovu chorobu a na chv��u u�ah�i�
pacientovo utrpenie, hoci nem��e chorobu vylie�i�. Vedia teda, �e toto m��e by�
dosiahnut� pou�it�m �st osoby na vysielanie energie. Toto je to, �o sa stane.
Niektor� �udia to naz�vaj� nebesk�m jazykom a s� in�, ktor� to naz�vaj� jazykom
Budhu. Toto je r�hanie sa Budhom. Naz�vam to ��rym nezmyslom!
Viete, �e Budhovia nerozpr�vaj� �ahkov�ne.
Keby mali otvori� svoje �sta a rozpr�va� v na�ej dimenzii, mohli by sp�sobi�
�udstvu zemetrasenie. S tak�m hlasn�m zvukom, ako to m��e by� dovolen�?
Niektor� �udia hovoria: �Videl som tret�m okom, �e so mnou hovoril.� On
nehovoril s vami. Niektor� �udia tie� videli moje telo Z�kona robi� to ist�.
Ani ono nehovorilo s vami. Odkaz, ktor� vysiela, je v stereo zvuku. Ke� to
po�ujete, znie to, akoby rozpr�valo. Zvy�ajne rozpr�va vo svojej dimenzii.
Av�ak potom, �o je to prenesen� sem, nem��ete po�u� jasne, �o hovor�, preto�e
pojmy �asu a priestoru s� medzi dvoma dimenziami odli�n�. Jeden kr�tky �asov�
�sek v na�ej dimenzii s� teraz asi dve hodiny, ale v tej ve�kej dimenzii tam sa
jeden n� kr�tky �asov� �sek rovn� jedn�mu roku. N� �as je teda pomal�� ako
�as tam.
V minulosti bolo pr�slovie: �Je to len jeden
de� v nebesiach, ale na Zemi pre�lo tis�c rokov.� Toto sa vz�ahuje na
zjednoten� raje, ktor� nemaj� pojmy �asu a priestoru. Menovite, s� to raje, kde
preb�vaj� ve�k� osvieten� �udia, ako napr�klad Z�padn� raj, Smaragdov� raj,
Falun raj a Lotosov� raj. Vz�ahuje sa to na tieto miesta. Av�ak v tej ve�kej
dimenzii je �as namiesto toho r�chlej�� ako n�. Ak ste to schopn� prija�,
m��ete po�u� niekoho rozpr�va�. Niektor� �udia maj� schopnos� jasnosluchu a
maj� svoje u�i otvoren�. S� schopn� po�u� niekoho rozpr�va�, ale nie jasne.
V�etko, �o po�ujete, sa bude podoba� �tebotaniu vt�ka alebo hraniu magnetof�nu
na r�chlych ot��kach; �lovek nedok�e poveda�, �o to je. Samozrejme, niektor�
�udia m��u po�u� hudbu a rozpr�vanie. Ale �asov� rozdiel mus� by� odstr�nen�
pomocou nadprirodzenej schopnosti, ktor� sl��i ako pren�a�. Zvuk potom m��e
dostihn�� va�e u�i, a tak to m��ete po�u� jasne. Je to pr�ve takto. Niektor�
�udia to naz�vaj� jazykom Budhov, av�ak v�bec to nie je jazyk Budhov.
Ke� sa dvaja ve�k� osvieten� �udia spolu
stretn�, m��u v�etk�mu rozumie� s jedn�m �smevom. Je to kv�li bezzvukovej
telepatii a �o je prij�man�, je v stereo zvuku. Ke� sa usmej�, ich my�lienky s�
u� prenesen�. Toto nie je jedin� met�da, ktor� pou��vaj�, ke�e niekedy pou�ij�
in� sp�sob. Viete, �e v tantrizme tibetsk� l�movia ve�mi dbaj� na pou��vanie
znakov r�k. Ke� sa v�ak sp�tate l�mu, �o s� znaky r�k, povie v�m, �e je to
najvy��ia joga. Na�o konkr�tne s�? Nevie to ani on. V skuto�nosti s� jazykom ve�k�ch
osvieten�ch �ud�. Ke� je tam mnoho �ud�, pou�ije ve�k� znaky r�k; s� ve�mi
n�dhern� a s� utvoren� z r�znych ve�k�ch znakov r�k. Ke� je tam iba zop�r �ud�,
pou�ije mal� znaky r�k; tie s� takisto ve�mi n�dhern� a s� utvoren� z mal�ch
znakov r�k. S� ve�mi prepracovan� a bohat�, preto�e je to jazyk. V minulosti to
bolo nebesk� tajomstvo a teraz sme to prezradili. �o sa pou��va v Tibete, je
iba nieko�ko pohybov v�lu�ne na praktizovanie a �udia ich zatriedili a
usporiadali. Sl��ia iba ako jazyk pri praktizovan� a je to len t�ch nieko�ko
foriem pre praktizovanie. Opravdiv� znaky r�k s� omnoho zlo�itej�ie.
Ke� ma uvidia, bud� niektor� �udia dr�a� moju
ruku a nepustia ju. Ke� ostatn� vidia t�chto �ud� potriasa� si so mnou ruku,
tie� sa pridaj�. Viem, o �o im ide. Niektor� �udia s� ve�mi ��astn�, �e si
pod�vaj� ruku s U�ite�om. Niektor� �udia chc� dosta� nejak� odkazy a nepustia
mi ruku. Povedali sme v�m, �e prav� kultiva�n� prax je va�ou vlastnou
z�le�itos�ou. Nie sme tu kv�li lie�eniu a udr�ovaniu kond�cie, alebo aby sme
v�m d�vali nejak� odkazy a lie�ili va�e choroby, ani sa tak�mito vecami
nezaober�me. Va�e choroby bud� vylie�en� priamo mnou. T�m, �o praktizuj� na
cvi�ebn�ch miestach, vylie�i ich choroby moje telo Z�kona. T�m, �o sa u�ia
praktizova� sami ��tan�m kn�h, vylie�i ich choroby moje telo Z�kona tie�.
Mysl�te si, �e si zv��ite kung dotknut�m sa mojej ruky? Nie je to vtip?
Kung z�vis� na zu��ach�ovan� vlastn�ho
charakteru. Ak opravdivo nepraktizujete kultiv�ciu, kung nerastie; je to preto,
�e je tam charakterov� norma. Zatia� �o v� kung rastie, niekto na vysokej
�rovni m��e vidie�, �e ke� je va�a prip�tanos�, t� substancia, odstr�nen�,
meradlo vyrastie nad va�ou hlavou. Toto meradlo existuje vo forme st�pa kungu.
Meradlo je tak� vysok� ako v� st�p kungu. Zn�zor�uje kung, ktor� ste
kultivovali. Takisto zn�zor�uje v��ku v�ho charakteru. Nebude to ��inn�, nech
v�m ho druh� �udia pridaj� akoko�vek ve�a. Nem��u prida� ani mal� k�sok, ke�e
tam neostane a v�etok od�de. M��em v�m urobi� okam�it� dosiahnutie stavu �tri
kvetiny nad hlavou�. Av�ak len �o vykro��te z t�chto dver�, kung od�de, preto�e
nie je v� a nie je z va�ej kultiv�cie. Preto�e va�a charakterov� norma tam
e�te nie je, nem��e tam zosta�. Ktoko�vek si �el� v�m ho prida�, nebude to
schopn� urobi�, preto�e kung poch�dza v�lu�ne z va�ej vlastnej kultiv�cie.
Kultivujte svoju myse�, pevne zvy�ujte svoj kung, neust�le sa zlep�ujte a
prisp�sobte sa povahe vesm�ru � iba potom p�jdete nahor. Niektor� �udia ma
�iadaj� o autogram, ale ja ho nie som ochotn� poskytn��. Niektor� �udia sa
chv�lia, �e maj� U�ite�ov autogram. Chc� ho predv�dza� alebo chc�, aby ich
chr�nil U�ite�ov odkaz. Nie je to �al�ia prip�tanos�? Mus�te praktizova�
kultiv�ciu samostatne. O ak�ch odkazoch to hovor�te? Mali by ste o ne �iada� v
kultiv�cii vysokej �rovne? Na�o je to dobr�? Je to iba nie�o na lie�enie a
udr�ovanie kond�cie.
Na ve�mi mikroskopickej �rovni, kung, ktor�
vyv�jate, alebo ka�d� mikroskopick� �iasto�ka tohto kungu, vyzer� presne
rovnako ako vy. Po dosiahnut� za Z�kon trojit�ho sveta budete praktizova�
kultiv�ciu tela Budhu. Tento kung preberie v�zor Budhu. Je ve�mi n�dhern�,
sediac na lotosovom kvete. Ka�d� mikroskopick� �iasto�ka je tak�to. Av�ak kung
zviera�a je nie�o ako mal� l�ky a hady. Aj jeho jemn� �iasto�ky na ve�mi
mikroskopickej �rovni s� tak�to veci. Niektor� �udia tie� veria na takzvan�
�odkazy�, pomie�aj� trochu vody s �ajov�mi l�stkami a po�iadaj� v�s, aby ste to
vypili a to m� by� vraj kung. Be�n� �lovek chce len do�asne ut�i� bolesti
odlo�en�m a potla�en�m svojej choroby. Napokon, be�n� �lovek je be�n� �lovek.
Nestar�me sa o to, ako si po�kodzuje svoje telo. Vy ste v�ak praktizuj�ci.
Preto v�m tieto veci hovor�m. Odteraz by ste nemali robi� tieto veci. Nikdy
ne�iadajte o tak� veci, ako s� takzvan� �odkazy�, tak�to alebo onak�. Jeden
�chi-kungov� majster tvrd�: �D�m v�m odkazy a m��ete ich dosta� vo v�etk�ch
�astiach krajiny.� �o dostanete? Hovor�m v�m, �e tieto veci nemaj� ve�k�
pou�itie. Za predpokladu, �e s� dobr�, st�le s� len na lie�enie a udr�ovanie
kond�cie. Av�ak ako praktizuj�ci, n� kung poch�dza z na�ej vlastnej
kultiv�cie. Odkazy od druh�ch �ud� nem��u zv��i� v� kung, ale iba lie�i�
choroby u be�n�ch �ud�. �lovek si mus� udr�iava� spravodliv� myse�; nikto
nem��e praktizova� kultiv�ciu za v�s. Iba ke� naozaj sami praktizujete
kultiv�ciu, m��ete si zv��i� svoju �rove�.
�o som v�m teda dal? Ka�d� vie, �e mnoho z
na�ich �iakov nikdy nepraktizovalo �chi-kung a ich tel� nes� choroby. Hoci ve�a
�ud� praktizovalo �chi-kung po mnoho rokov, st�le sa ponevieraj� na �rovni �chi
a nemaj� �iaden kung. Samozrejme, niektor� �udia lie�ili pacientov bez toho,
aby vedeli, ako to robili. Ke� som hovoril o ot�zke posadnutia, u� som
odstr�nil v�etk�ch t�ch duchov � nech to bolo �oko�vek � z tiel opravdiv�ch
�iakov Dafa a odstr�nil som v�etky tieto veci zvn�tra a zvonka ich tiel. Ke�
t�, �o sami praktizuj� opravdiv� kultiv�ciu, ��taj� tento Ve�k� Z�kon, takisto
o�ist�m ich tel�. Navy�e, va�e dom�ce prostredie mus� by� takisto o�isten�.
Pon�h�ajte sa a zaho�te pam�tn� dosku, na ktorej sa usadila l�ka �i lasica,
pred ktorou ste predt�m obetovali. V�etky u� boli odstr�nen� a u� viac
neexistuj�. Preto�e chcete praktizova� kultiv�ciu, m��eme pre v�s otvori�
najpohodlnej�ie dvere a urobi� v�etko toto. Ale sprav�me to iba pre skuto�n�ch
praktizuj�cich. Samozrejme, niektor� �udia nechc� praktizova� kultiv�ciu a do
tejto chv�le tomu nerozumej�. N�sledkom toho sa o nich ani nem��eme postara�.
My sa star�me iba o opravdiv�ch praktizuj�cich.
Existuje aj �al�� druh �loveka. Niekomu bolo v
minulosti povedan�, �e je posadnut�. On to tie� tak c�til. Av�ak potom, �o to
mal odstr�nen�, jeho myse� sa t�m st�le znepokojuje. St�le si mysl�, �e to tam
je a toto je u� prip�tanos� naz�van� podozrievavos�. Po �ase si to tento �lovek
m��e na seba prinies� op�, ak ned�va pozor. �lovek by sa mal vzda� tejto
prip�tanosti, ke�e toto posadnutie u� viac neexistuje. Niektor� �udia u� boli
o�isten� od t�chto vec� v na�ich predch�dzaj�cich semin�roch. U� som pre nich
spravil tieto veci a odstr�nil som v�etky posadnutia.
�kola Tao vy�aduje polo�enie z�kladne v praxi
n�zkej �rovne. Nebesk� okruh, elix�rov� pole a niektor� in� veci musia by�
takisto vytvoren�. Tu v�m poskytneme Falun, energetick� mechanizmy a v�etky
mechanizmy pre kultiva�n� prax a tak �alej � viac ako desa�tis�c vec�. Bud� v�m
v�etky dan� ako semienka zasaden� do v�ho tela. Po odstr�nen� va�ich chor�b
sprav�m v�etko, �o je potrebn� spravi� a d�m v�m v�etko, �o m�te ma�. Potom
budete schopn� naozaj pokra�ova� v kultiva�nej praxi v na�ej �kole a� do konca.
Inak, ak v�m ni� ned�m, je to len na lie�enie a udr�ovanie kond�cie. �primne
povedan�, niektor� �udia si necenia charakter a bolo by pre nich lep�ie robi�
fyzick� cvi�enia.
Ak praktizujete opravdiv� kultiv�ciu, mus�me by�
za v�s zodpovedn�. Samo�tuduj�ci �iaci takisto z�skaj� rovnak� veci, musia v�ak
by� opravdiv�mi praktizuj�cimi. D�me v�etky tieto veci opravdiv�m
praktizuj�cim. Povedal som, �e v�s mus�m naozaj vies� ako svojich u�en�kov.
Navy�e, mus�te d�kladne �tudova� Z�kon vysokej �rovne a vedie�, ako praktizova�
kultiv�ciu. P� cvi�en� v�s nau��me naraz a zvl�dnete ich v�etky. Ke� pr�de
�as, budete schopn� dosiahnu� ve�mi vysok� �rove� � tak�, ktor� je tak vysoko,
�e je to nad va�ou predstavivos�ou. Nebude pre v�s probl�m dosiahnu� Prav�
ovocie v kultiv�cii. Pri vyu�ovan� tohto Z�kona som za�lenil r�zne �rovne. Vo
va�ej bud�cej kultiv�cii na r�znych �rovniach zaka�d�m zist�te, �e v�s st�le
m��e vies�.
Ako praktizuj�ci, va�a �ivotn� cesta bude
odteraz zmenen�. Moje telo Z�kona ju pre v�s preusporiada. Ako ju preusporiada?
Ko�ko rokov m� e�te �lovek v tomto �ivote? Nevie to. Niektor� �udia m��u dosta�
v�nu chorobu za rok alebo za pol roka a mo�no bud� takto chor� po nieko�ko
rokov. Niektor� �udia m��u dosta� por�ku alebo in� chorobu a nebud� sa m�c�
v�bec h�ba�. Ako m��ete praktizova� kultiv�ciu vo zvy�ku svojho �ivota? Mus�me
to pre v�s v�etko o�isti� a pred�s� tomu, aby sa tieto veci vyskytli. Dopredu
v�ak mus�me urobi� jasno v tom, �e tieto veci m��eme spravi� iba pre
opravdiv�ch praktizuj�cich. Nie je dovolen� ich neuv�ene vykona� u svetskej
osoby, to by bolo konanie nedobr�ho skutku. U svetsk�ch �ud� veci ako
narodenie, starnutie, choroba a smr� maj� v�etky karmick� vz�ahy a tie nem��u
by� svojvo�ne po�kodzovan�.
My berieme praktizuj�cich ako najvz�cnej��ch
�ud�. Preto m��eme robi� veci iba pre praktizuj�cich. Ako ich rob�me? Ak m�
majster ve�k� cnos� � to jest, ak m� ve�k� silu kungu � tento majster m��e
odstr�ni� va�u karmu. Ak je majstrova energetick� �rove� vysok�, m��e odstr�ni�
ve�a va�ej karmy. Ak je majstrova energetick� �rove� n�zka, m��e odstr�ni� iba
trochu va�ej karmy. Pou�ime pr�klad. D�me dohromady va�u r�znu karmu vo va�om
bud�com �ivote a odstr�nime �as� z nej, povedzme polovicu. Zvy�n� polovica je st�le
vy��ia ako hora a vy ju nedok�ete prekona�. �o teda sprav�me? Ke� v bud�cnosti
dosiahnete Tao, mnoho �ud� z toho bude ma� prospech, tak�e mnoho �ud� bude pre
v�s nies� podiel. Samozrejme, pre nich to nie je ni�. Pomocou praktizovania si
tie� vyviniete vo va�om tele mnoho bytost�. Okrem va�ej hlavnej du�e a va�ej
pomocnej du�e mnoho va�ich ja bude pre v�s nies� podiel. Pre v�s neostane v
�ase, ke� prech�dzate cez utrpenia, takmer ni�. Hoci neostalo takmer ni�, je to
st�le pomerne dos� a vy to st�le nie ste schopn� prekona�. �o sa teda stane?
Bude to rozdelen� do po�etn�ch �ast� pre r�zne f�zy va�ej kultiva�nej praxe.
Bud� pou�it� na zlep�enie v�ho charakteru, premenu va�ej karmy a zv��enie
v�ho kungu.
Navy�e, nie je to �ahk� vec, ak chce �lovek
praktizova� kultiv�ciu. Povedal som, �e toto je ve�mi v�na vec. Je to nie�o
nad be�n�mi �u�mi a je to �a��ie ako �oko�vek, �o robia be�n� �udia. Nie je to
nadprirodzen�? Tak�e to od v�s vy�aduje viac ako ak�ko�vek vec svetsk�ch �ud�.
Ako �udsk� bytosti m�me hlavn� du�u a hlavn� du�a nezanikne. Ak hlavn� du�a
nezanikne, prem���ajte o tom, v�etci: Nedopustila sa hlavn� du�a zl�ch skutkov
v spolo�ensk�ch p�sobeniach v�ho predch�dzaj�ceho �ivota? Je to ve�mi
pravdepodobn�. Mohli ste niekoho zabi�, dlhova� niekomu, tyranizova� niekoho,
alebo niekomu ubl�i�. Ak je to pravda, ke� praktizujete kultiv�ciu tu, oni v�s
odtia� m��u jasne vidie�. Nestaraj� sa, ak si lie�ite choroby a udr�ujete
kond�ciu, ke�e vedia, �e vtedy iba od�a�ujete dlh. Ak nespl�cate teraz, budete
spl�ca� nesk�r a v bud�cnosti budete za to plati� viac. Tak�e sa nestaraj�, ak
nespl�cate v tomto momente.
Ke� poviete, �e idete praktizova� kultiv�ciu,
nenechaj� v�s to robi�: �Chce� praktizova� kultiv�ciu a od�s�. Ke� si
vypestuje� kung, nebudeme �a schopn� dostihn��, alebo sa �a dotkn��.� Nenechaj�
to udia� sa a vysk��aj� v�etko, aby v�s zastavili v praktizovan� kultiv�cie.
Preto bud� pou�it� v�etky druhy met�d, aby v�s ru�ili. Dokonca v�s pr�du
skuto�ne zabi�. Samozrejme, va�a hlava nebude odseknut� po�as vykon�vania
medit�cie v sede. To je nemo�n�, ke�e to mus� by� v s�lade so stavom be�nej
�udskej spolo�nosti. Mo�no v�s zraz� auto, len �o vykro��te z dver�, alebo
m��ete spadn�� z budovy alebo stretn�� in� nebezpe�enstv�. Tieto veci m��u
nasta� a bud� dos� nebezpe�n�. Opravdiv� kultiv�cia nie je tak� jednoduch�, ako
si predstavujete. Mysl�te si, �e ak chcete praktizova� kultiv�ciu, budete to
schopn� uskuto�ni�? Len �o chcete naozaj praktizova� kultiv�ciu, v� �ivot bude
ihne� v nebezpe�enstve a t�to ot�zka sa v�s bude okam�ite t�ka�. Mnoho
�chi-kungov�ch majstrov sa neodv�i vyu�ova� �iakov k vy���m �rovniam. Pre�o?
Jednoducho sa nedok�u postara� o t�to z�le�itos� a nedok�u v�s chr�ni�.
V minulosti bolo mnoho mudrcov a t� mohli u�i�
iba jedn�ho �iaka � bolo to v poriadku, ak chr�nili len jedn�ho �iaka. Robi� to
v takom �irokom meradle by sa v�ak priemern� osoba v�bec neodv�ila. Ale my sme
v�m tu povedali, �e ja to dok�em spravi�, preto�e m�m mnoho tiel Z�kona, ktor�
m��u prejavi� svoje mocn� bo�sk� sily Z�kona. Navy�e, to, �o rob�me dnes, nie
je tak� jednoduch�, ako to, �o vid�te na povrchu a ja som nevy�iel na verejnos�
na nejak� n�hly podnet. M��em v�m poveda�, �e mnoho ve�k�ch osvieten�ch bytost�
sleduje t�to udalos�. Toto je posledn�kr�t, �o vyu�ujeme opravdiv� u�enie v
Obdob� Konca Z�kona. Zatia� �o to uskuto��ujeme, nie je n�m dovolen� odbo�i�.
Ak naozaj nasledujete spravodliv� cestu v kultiva�nej praxi, nikto sa neodv�i
svojvo�ne v�m nie�o spravi�. Okrem toho m�te ochranu m�jho tela Z�kona a nebudete
v �iadnom nebezpe�enstve.
�o sa dlhuje, mus� by� splaten�. Preto sa m��u
v priebehu kultiva�nej praxe vyskytn�� niektor� nebezpe�n� veci. Av�ak ke� sa
tieto veci prihodia, nebudete vystra�en�, ani nebude dovolen�, aby ste boli v
skuto�nom nebezpe�enstve. M��em v�m da� nejak� pr�klady. Ke� som vyu�oval
triedu v Pekingu, jedna �ia�ka prech�dzala cez cestu na svojom bicykli. Ako
i�la cez z�krutu, pri�lo luxusn� auto a v tejto ostrej z�krute zrazilo na�u
�ia�ku, �enu star�iu ako p�desiat rokov. S buchotom sa s �ou zrazilo a
narazilo do nej ve�mi tvrdo. �udia po�uli hlasn� �bum�, ako jej hlava narazila
o auto. V tom momente boli nohy tejto �ia�ky st�le na ped�loch bicykla. Hoci
jej hlava bola narazen�, nec�tila �iadnu boles�. Nielen�e nec�tila boles�, ale
jej hlava ani nekrv�cala � nebola ani opuchnut�. Vodi� bol vystra�en� na smr� a
vysko�il z auta. N�hlivo sa jej sp�tal, �i je zranen� a navrhol, aby i�li do
nemocnice. Ona odpovedala, �e je v poriadku. Samozrejme, t�to �ia�ka mala ve�mi
vysok� �rove� charakteru a nedostala by vodi�a do probl�mov. Povedala, �e
v�etko je v poriadku, ale zr�ka zanechala na aute ve�k� priehlbinu.
Pr�du v�etky veci podobn� t�mto, aby vzali
�loveku �ivot, ale �lovek nebude ohrozen�. Ke� sme naposledy usporiadali
semin�r na �i-linskej univerzite, praktizuj�ci tla�il svoj bicykel pri
prech�dzan� cez hlavn� vchod �i-linskej univerzity. Hne� ako pri�iel do stredu
vozovky, n�hle ho medzi seba vtla�ili dve aut�. Aut� ho takmer zrazili, ale on
nebol v�bec vystra�en�. Zvy�ajne nie sme v�bec zdesen�, ke� sa stretneme s
t�mito vecami. V tej istej sekunde aut� zastavili a ni� sa nestalo.
V Pekingu bol tak�to pr�pad. V zime sa dos�
skoro stmieva a �udia chodia skoro do postele. Ulice boli pr�zdne a v�etko bolo
tich�. Praktizuj�ci sa pon�h�al domov na bicykli a pred n�m �iel iba jeden
d��p. N�hle tento d��p zabrzdil. Praktizuj�ci ned�val pozor a pokra�oval v
ped�lovan� napred so sklonenou hlavou. Ale tento d��p n�hle zac�val a pohol sa
dozadu ve�mi ve�kou r�chlos�ou. Keby sa tieto dve sily stretli, vzalo by mu to
�ivot. Tesne predt�m, ako by sa boli zrazili, nejak� sila n�hle potiahla jeho
bicykel sp� o viac ako pol metra a d��p zastavil na kolese jeho bicykla. Mo�no
vodi� d��pu spozoroval, �e je niekto za n�m. Tento praktizuj�ci takisto nebol v
tom momente vystra�en�. Nikto z t�ch, ktor� sa stretli s t�mito situ�ciami,
nebol vystra�en�, hoci mohol by� vystra�en� nesk�r. Prv� vec, ktor� ho napadla,
bola: �Ach! Kto ma stiahol dozadu? Mus�m mu po�akova�!� Ke� sa obr�til a i�iel
vyjadri� svoju v�aku, zistil, �e ulica je ve�mi tich�, s nik�m nabl�zku. Ihne�
pochopil: �Bol to U�ite�, kto ma ochr�nil.�
�al�� pr�pad sa stal v �chang-�chune. Budova
bl�zko domu praktizuj�ceho bola vo v�stavbe. Dnes sa budovy stavaj� ve�mi
vysok� a le�enie je vyroben� zo �elezn�ch ty��, ktor� maj� priemer dva palce a
d�ku �tyri metre. Potom �o tento praktizuj�ci vy�iel z domu, �elezn� ty�
spadla z vysoko �nej�cej budovy rovno na jeho hlavu. �udia na ulici ustrnuli v
��ase. Povedal: �Kto ma to pot�apkal?� Myslel si, �e ho niekto pot�apkal po
hlave. Pr�ve v tom okamihu obr�til svoju hlavu a uvidel ve�k� Falun, ot��aj�ci
sa nad jeho hlavou. T�to �elezn� ty� sa sk�zla popri jeho hlave a zabodla sa do
zeme. Keby sa naozaj zabodla do jeho tela � prem���ajte o tom, v�etci � prenikla
by jeho telom, akoby ste prepichovali cukrom obalen� bobu�ku hlohu, ke�e bola
tak� �a�k�. Bolo to ve�mi nebezpe�n�!
T�chto pr�padov je to�ko, �e sa nedaj�
spo��ta�. Ale nevyskytlo sa �iadne nebezpe�enstvo. Nie v�etci sa stretn� s
t�mito druhmi vec�, ale niektor� �udia sa do nich dostan�. �i si s nimi
skr�ite cestu alebo nie, m��em v�s ubezpe�i�, �e nebudete v �iadnom
nebezpe�enstve � toto m��em zaru�i�. Niektor� praktizuj�ci nenasleduj�
po�iadavky na charakter, ke�e iba praktizuj� cvi�enia bez zu��ach�ovania
svojho charakteru. T� nem��u by� pova�ovan� za praktizuj�cich.
Ak sa p�tate, �o v�m v� U�ite� dal, toto je
to, �o som v�m dal. Moje telo Z�kona v�s bude ochra�ova�, pokia� nie ste
schopn� ochr�ni� sa sami. V tom �ase budete na prahu kultiv�cie nad Z�konom
trojit�ho sveta a u� budete ma� dosiahnut� Tao. Mus�te sa ale pova�ova� za
prav�ch praktizuj�cich a len potom to dok�ete uskuto�ni�. Bol �lovek, ktor� sa
prech�dzal po ulici s mojou knihou v ruke, vykrikuj�c: �M�m ochranu U�ite�a Li,
tak�e sa neob�vam, �e ma zraz� auto.� Toto bolo po�kodzovanie Dafa. Tak�hoto
�loveka nebudeme chr�ni�. V skuto�nosti, opravdiv� praktizuj�ci nebude robi�
tak�to vec.
Ke� praktizujeme, je okolo n�s pole. Ak� je to
pole? Niektor� �udia ho naz�vaj� pole �chi, magnetick� pole, alebo elektrick�
pole. V skuto�nosti je to nespr�vne, nech ho naz�vate ak�mko�vek po�om, ke�e
hmota obsiahnut� v tomto poli je mimoriadne bohat�. Takmer ka�d� hmota, ktor�
tvor� v�etky dimenzie n�ho vesm�ru, sa nach�dza v tomto kungu. Je pre n�s teda
vhodnej�ie naz�va� ho energetick� pole, a tak ho zvy�ajne naz�vame energetick�
pole.
Tak�e �o m��e toto pole robi�? Ako v�etci
viete, na�i praktizuj�ci opravdiv�ho u�enia maj� tento pocit: Preto�e
prech�dzame kultiv�ciou opravdiv�ho u�enia, ktor� zd�raz�uje s�cit a ktor� je
prisp�soben� povahe vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, ke� na�i �iaci
sedia v tomto poli, ich myse� je bez zl�ch my�lienok a mnoh� praktizuj�ci
nemyslia ani na faj�enie, ke� tu sedia. V�etci c�tia atmosf�ru pokoja a mieru,
�o je ve�mi pr�jemn�. Toto je vplyv v r�mci dosahu energetick�ho po�a, ktor� m�
�iak opravdiv�ho u�enia. Nesk�r, po tomto semin�ri, v��ina na�ich
praktizuj�cich bude ma� kung � opravdivo vyvinut� kung. Preto�e to, �o v�s
u��m, je nie�o z kultiv�cie opravdiv�ho u�enia, mali by ste tie� na seba
uplatni� tento charakterov� �tandard. Ako neust�le rob�te cvi�enia a
nasledujete v kultiva�nej praxi na�e po�iadavky na charakter, va�a energia bude
postupne mocnie�.
U��me sp�su n�s aj druh�ch, sp�su v�etk�ch
vn�maj�cich bytost�. Falun teda m��e spasi� �loveka ot��an�m sa dovn�tra a
spasi� druh�ch ot��an�m sa von. Ke� sa to�� von, vyd�va energiu a m��e
prospieva� druh�m. T�mto sp�sobom bud� ma� z toho ��itok �udia v dosahu v�ho
energetick�ho po�a a m��u sa c�ti� ve�mi pr�jemne. �i ste na prech�dzke ulicou,
v pr�ci, alebo doma, m��ete ma� tento ��inok na druh�ch. �udia vo va�om poli
m��u ma� ne�myselne vylie�en� svoje choroby, ke�e toto pole m��e opravi�
v�etky odchyln� stavy. �udsk� telo by nemalo ochorie� a by� chor� je nespr�vny
stav. Ono m��e napravi� tento nespr�vny stav. Ke� zlomyse�n� osoba rozm���a o
nie�om zlom, t�to osoba m��e zmeni� svoje my�lienky kv�li mocn�mu ��inku v�ho
po�a; nemus� u� viac chcie� robi� zl� skutky. Mo�no chce osoba na niekoho
nad�va�. N�hle si to m��e rozmyslie� a nebude chcie� nad�va�. Iba energetick�
pole z kultiva�nej praxe opravdiv�ho u�enia m��e vyvola� tento ��inok. Preto
bolo v minulosti v budhizme tak�to pr�slovie: �Budhovo svetlo �iari v�ade,
spr�vnos� a spravodlivos� v�etko harmonizuje.� Toto je to, �o to znamen�.
Po semin�ri si mnoho na�ich praktizuj�cich
mysl�, �e t�to prax je ve�mi dobr� a chc� ju odovzda� svojim pr�buzn�m alebo
priate�om. �no, ka�d� z v�s ju m��e ��ri� a odovzda� ju komuko�vek. Je tu ale
jedna vec, ktor� mus�me ka�d�mu objasni�. Ka�d�mu sme dali to�ko vec�, ktor�
nem��u by� ohodnoten� peniazmi. Pre�o ich d�vame ka�d�mu? S� pre va�u
kultiv�ciu. Iba ak praktizujete kultiv�ciu, m��em v�m ich da�. In�mi slovami,
ke� ��rite met�du v bud�cnosti, nem��ete pou�i� tieto veci na h�adanie sl�vy a
osobn�ho z�ujmu. Nem��ete teda usporiada� semin�r a vybera� poplatky tak ako
ja. Preto�e potrebujeme tla�i� knihy a materi�ly a cestova� kv�li vyu�ovaniu
praxe, potrebujeme pokry� n�klady. Na�e poplatky s� u� najni��ie v krajine, ale
poskytovan� veci s� najpo�etnej�ie. My opravdivo priv�dzame �ud� k vy���m
�rovniam; ka�d� pozn� tento bod s�m. Ako �iak Falun Dafa, ke� ��rite met�du v
bud�cnosti, m�me na v�s dve po�iadavky.
Prv� je t�, �e nem��ete vybera� poplatky.
Ned�vame v�m v�etky tieto veci, aby ste zbohatli a stali sa sl�vnymi, ale aby
sme v�s spasili a umo�nili v�m praktizova� kultiv�ciu. Ak vyber�te poplatky,
moje telo Z�kona vezme sp� v�etko, �o sme v�m dali a vy u� viac nebudete
patri� k Falun Dafa. To, �o ste ��rili, nebol n� Falun Dafa. Ke� ho ��rite,
nemali by ste sa usilova� o sl�vu a osobn� zisk, ale by ste mali sl��i�
ostatn�m dobrovo�ne. V�etci praktizuj�ci to robia t�mto sp�sobom celo�t�tne a
asistenti z r�znych oblast� tie� id� sami pr�kladom. Ak sa chcete u�i� na�u
met�du, m��ete pr�s�, pokia� sa ju chcete u�i�. M��eme by� za v�s zodpovedn� a
nebudeme v�m ��tova� ani halier.
Druh� po�iadavka je, �e nem��ete prid�va�
osobn� veci do Dafa. In�mi slovami, pri ��ren� praxe, bez oh�adu na to, �i je
va�e tretie oko otvoren�, �i ste nie�o videli, alebo ste si vyvinuli nejak�
nadprirodzen� schopnosti, nem��ete pou�i� to, �o ste videli, na vysvet�ovanie
n�ho Falun Dafa. Ten mal� k�sok, ktor� ste videli na va�ej �rovni, je ni� a je
�aleko od skuto�n�ho zmyslu Z�kona, ktor� vyu�ujeme. Tak�e ke� ��rite prax v
bud�cnosti, mali by ste by� ve�mi opatrn� v tejto ot�zke. Iba tak m��eme
zaisti�, �e p�vodn� veci v na�om Falun Dafa ostan� nezmenen�.
Navy�e, nikto nem� dovolen� vyu�ova� prax
sp�sobom, ak�m to rob�m ja, nikto nem� dovolen� vyu�ova� Z�kon vo forme ve�kej
predn�ky, ktor� pou��vam ja � vy nie ste schopn� vyu�ova� Z�kon. Je to preto,
�e to, �o vyu�ujem ja, m� ve�mi hlbok� s�vislosti a zah��a to veci z vysok�ch
�rovn�. Praktizujete kultiv�ciu na r�znych �rovniach. V bud�cnosti, potom �o
sprav�te pokrok, ke� budete po��va� t�to nahr�vku op�, budete sa neust�le
zlep�ova�. Ak ju st�le po��vate, zaka�d�m z�skate nov� pochopenie a nov�
v�sledky. To plat� e�te viac pre ��tanie tejto knihy. Do m�jho u�enia som
za�lenil nie�o ve�mi hlbok� a na vysokej �rovni. Vy preto nie ste schopn�
vyu�ova� tento Z�kon. Nem�te ho dovolen� poveda� pou�it�m mojich p�vodn�ch slov
ako va�ich, inak je to �in plagi�torstva Z�kona. M��ete pou�i� iba moje p�vodn�
slov�, aby ste to povedali, dodaj�c, �e takto to hovor� U�ite� alebo takto je
to nap�san� v knihe. M��ete to poveda� iba takto. Pre�o? Preto�e ke� to poviete
takto, bude to nies� silu Ve�k�ho Z�kona. Nem��ete ��ri� svoje pochopenie ako
Falun Dafa. Inak to, �o odovzd�vate, nie je Falun Dafa a to, �o rob�te, je to
ist� ako po�kodzovanie n�ho Falun Dafa. Ak poviete nie�o na z�klade va�ich
n�padov a va�ej mysle, nie je to Z�kon a nem��e to spasi� �ud�; ani to nebude
ma� �iaden ��inok. Nikto in� preto nem��e vyu�ova� tento Z�kon.
Sp�sob, ak�m sa m� ��ri� t�to prax, je p���anie
audiokaziet alebo videokaziet pre �iakov na cvi�ebn�ch miestach alebo na
miestach v�u�by a asistenti ich potom m��u u�i� cvi�enia. M��ete pou�i� formu
semin�ra, aby v�etci vz�jomne komunikovali a m��ete diskutova� a vz�jomne si
vymie�a� sk�senosti. Vy�adujeme, aby ste to robili t�mto sp�sobom. �al�ou vecou
je, �e nem��ete naz�va� praktizuj�ceho (u�en�ka), ktor� ��ri Falun Dafa
�U�ite�� alebo �Majster�, preto�e je iba jeden majster v Dafa. V�etci
praktizuj�ci s� �iaci, nech za�ali svoje praktizovanie kedyko�vek.
Ke� ��rite met�du, niektor� �udia si m��u
myslie�: �U�ite� m��e nain�talova� Falun a upravi� telo �loveka, ale my to
nem��eme spravi�.� Na tom nez�le��. U� som v�m povedal, �e za ka�d�m �iakom je
moje telo Z�kona a nielen jedno. Preto sa moje telo Z�kona postar� o tieto
veci. Ke� niekoho u��te praktizovanie, dostane Falun priamo tam, ak m�
predur�en� vz�ah. Ak nem� dobr� predur�en� vz�ah, potom �o je jeho telo
upraven�, m��e ho z�ska� postupne pomocou praktizovania. Moje telo Z�kona mu
pom��e upravi� jeho telo. Okrem t�chto vec�, hovor�m v�m, �e ak sa �lovek u��
Z�kon a praktizovanie ��tan�m mojej knihy, sledovan�m mojich videokaziet, alebo
po��van�m mojich nahr�vok a ak sa naozaj pova�uje za praktizuj�ceho, tie�
dostane veci, ktor� m� dosta�.
Nedovo�ujeme �iakom prij�ma� pacientov, ke�e
�iaci Falun Dafa maj� absol�tne zak�zan� lie�i� choroby pre druh�ch �ud�. U��me
v�s vyst�pi� v kultiv�cii a nenech�me v�s vyvin�� si prip�tanosti alebo si
pokazi� svoje vlastn� telo. Pole na na�om cvi�ebnom mieste je lep�ie ako
hociktor� in�. Pokia� budete robi� cvi�enia v tomto poli, je to ove�a lep�ie,
ako keby ste si lie�ili svoj zdravotn� probl�m. Moje tel� Z�kona sedia v kruhu
a nad energetick�m po�om je kupola, nad ktorou je ve�k� Falun. Ve�k� telo
Z�kona nad kupolou str�i pole. Toto pole nie je be�n�m po�om, ani to nie je
pole ako na be�n�ch miestach praktizovania: Je to kultiva�n� pole. Mnoho na�ich
�iakov s nadprirodzen�mi schopnos�ami videlo, �e toto pole Falun Dafa je
chr�nen� �erven�m svetlom a je �erven� v�ade nav�kol.
Moje telo Z�kona m��e tie� priamo nain�talova�
Falun u praktizuj�ceho, my v�ak nechceme povzbudzova� va�e prip�tanosti. Ke�
u��te osobu cvi�enia, m��e poveda�: �Och, m�m teraz Falun.� Vy si nespr�vne
mysl�te, �e je nain�talovan� vami, pri�om nie je. Hovor�m v�m to, aby ste si
nevypestovali prip�tanos�. Je to v�etko uskuto��ovan� moj�m telom Z�kona. Takto
by mali na�i �iaci Falun Dafa ��ri� prax.
Ktoko�vek, kto sa pok�si zmeni� cvi�enia Falun
Dafa, po�kodzuje Dafa a t�to �kolu praktizovania. Niektor� �udia obr�tili
cvi�ebn� in�trukcie na r�my a to absol�tne nie je dovolen�. Opravdiv�
kultiva�n� cesta je v�dy zdeden� z prehistorick�ho �asu. Bola zdeden� z dos�
vzdialen�ho veku a �spe�ne sa pomocou nej vykultivoval ve�k� po�et ve�k�ch
osvieten�ch �ud�. Nikto sa neodv�i zmeni� ani k�sok z nej. Tak�to vec sa m��e
sta� iba v tomto Obdob� Konca Z�kona. Tak�to veci sa nestali nikdy v hist�rii.
Nikdy, nikdy na to nezabudnite.
V spolo�enstve kultivuj�cich sa �asto spom�na
vz�ah medzi stratou a ziskom. Hovor� sa o �om aj medzi be�n�mi �u�mi. Ako by
mali na�i �iaci bra� straty a zisky? Je to odli�n� od be�n�ch �ud�. �o chc�
be�n� �udia, je osobn� zisk a ako �i� dobre a pohodlne. Na�i praktizuj�ci nie
s� tak�to, ale presne opa�n�. My neh�ad�me to, �o chc� svetsk� �udia. Ale to,
�o dostaneme my, je nie�o, �o svetsk� �udia nem��u z�ska� i ke� chc�... iba�e
by sa kultivovali.
Strata, o ktorej sa zvy�ajne zmie�ujeme my, nie
je strata v �zkom rozsahu. Ke� �lovek hovor� o strate, bude myslie� na
darovanie nejak�ch pe�az�, pom�hanie t�m, ktor� s� v n�dzi, alebo nak�menie
�obr�ka na ulici. Tieto s� tie� formou vzdania sa a formou straty. Av�ak toto
hovor� iba o brat� z�ahka pe�az� a vlastn�ctva, tejto jednej veci. Vzd�vanie sa
bohatstva je samozrejme tie� jednou str�nkou straty a tie� pomerne d�le�itou
str�nkou. Ale strata, o ktorej hovor�me my, nie je obmedzen� na tento �zky
rozsah. V priebehu kultiv�cie sa mus�me ako praktizuj�ci vzda� mnoh�ch
prip�tanost�, ako napr�klad predv�dzanie sa, z�vis�, s��a�ivos� a pr�li�n�
nad�enie. Mno�stvo r�znych prip�tanost� mus� by� odstr�nen�ch, preto�e t�
strata, o ktorej hovor�me my, je strata v �irokom zmysle. V priebehu celej kultiv�cie
by sme mali strati� v�etky prip�tanosti a r�zne t��by svetsk�ch �ud�.
�lovek si m��e myslie�: �Praktizujeme
kultiv�ciu medzi svetsk�mi �u�mi. Ak strat�me v�etko, nie sme rovnak� ako mn�si
a mn�ky? Zd� sa by� nemo�n� strati� v�etko.� V na�ej �kole praktizovania, t�
�o praktizuj� kultiv�ciu medzi be�n�mi �u�mi, s� povinn� praktizova� kultiv�ciu
pr�ve v be�nej �udskej spolo�nosti a zapadn�� medzi svetsk�ch �ud� do takej
miery, ako je to mo�n�. Nevy�aduje sa od v�s skuto�ne nie�o materi�lne strati�.
Nez�le�� na tom, ak� vysok� je va�e postavenie, alebo ko�ko bohatstva
vlastn�te. K���om je, �i dok�ete opusti� t�to prip�tanos�.
Na�a �kola praktizovania sa priamo zameriava na
myse� �loveka. K���ovou ot�zkou je, �i dok�ete bra� tie veci z�ahka a menej dba�
o ot�zky individu�lneho zisku a medzi�udsk�ch konfliktov. Kultiva�n� met�dy v
kl�toroch alebo vo vzdialen�ch hor�ch a lesoch �plne odsekn� v� pr�stup do
be�nej �udskej spolo�nosti, ��m v�s n�tia strati� prip�tanosti svetsk�ch �ud� a
odopieraj� v�m ak�ko�vek materi�lne v�hody, tak�e ich mus�te strati�.
Praktizuj�ci medzi svetsk�mi �u�mi nejde touto cestou. Od tohto �loveka sa
vy�aduje, aby ich bral z�ahka v tomto prostred� svetsk�ch �ud�. Samozrejme,
toto je ve�mi �a�k�. Je to tie� najrozhoduj�cej�ia str�nka na�ej �koly
praktizovania. Preto strata, o ktorej sa zmie�ujeme my, je v �irokom zmysle a
nie v �zkom. Tak�e �o sa t�ka robenia dobr�ch skutkov a darovania nejak�ch
pe�az�, pozrite sa na dne�n�ch �obr�kov na ulici � niektor� z nich s�
profesion�lmi a maj� viac pe�az� ako vy. Mali by sme sa zamera� na �ir�ie
spektrum namiesto menej d�le�it�ch mali�kost�. Kultiva�n� prax by sa mala
zamera� s otvorenos�ou a d�stojnos�ou na �irok� perspekt�vu. V priebehu na�ich
str�t to, �o v skuto�nosti strat�me, s� nedobr� veci.
�udia si �asto myslia, �e v�etko, o �o sa
usiluj�, je dobr�. V skuto�nosti, z poh�adu vysokej �rovne, je to na
uspokojenie t�ch mal�ch z�ujmov medzi svetsk�mi �u�mi. V n�bo�enstve sa hovor�,
�e bez oh�adu na to, ko�ko m�te pe�az�, alebo ak� vysok� je va�e postavenie,
trv� to iba nieko�ko desa�ro��. �lovek si to nem��e prinies� pri naroden� alebo
odnies� po smrti. Pre�o je kung tak� cenn�? Je to pr�ve preto, �e rastie priamo
na va�ej hlavnej du�i a d� sa prinies� pri naroden� a vzia� �alej po smrti.
Navy�e priamo ur�uje va�u �rove� ovocia v kultiv�cii, a preto je �a�k� ho
kultivova�. In�mi slovami, to, �o strat�te, je nie�o nedobr�. A tak sa m��ete
vr�ti� k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja. Tak�e �o z�skate? Zlep�enie va�ej
�rovne; napokon dosiahnete Prav� ovocie a dosiahnete dov��enie, ��m vyrie�ite
z�kladn� ot�zku. Ur�ite nebude pre v�s �ahk� naraz zanecha� v�etky druhy t��ob
svetsk�ch �ud� a dosiahnu� �tandard prav�ho praktizuj�ceho. Mus�te to robi�
postupne. Ke� ma po�ujete hovori�, �e to m�te robi� postupne, mohli by ste
hovori�: �U�ite� mi povedal, �e to m�m robi� postupne, a tak to budem robi�
pomaly.� To nie je dovolen�! Mus�te by� na seba pr�sni, i ke� v�m dovol�me
zlep�i� sa postupne. Keby ste to mohli spravi� v�etko naraz dnes, boli by ste Budhom
dnes, a to nie je realistick�. Budete to schopn� dosiahnu� postupne.
To, �o strat�me, je v skuto�nosti nie�o
nedobr�. �o to je? Je to karma a t� ide ruka v ruke s r�znymi �udsk�mi
prip�tanos�ami. Napr�klad, svetsk� �udia maj� v�etky druhy nedobr�ch my�lienok.
Kv�li osobn�mu z�ujmu sa dop���aj� r�znych nedobr�ch skutkov a nadobudn� t�to
�iernu l�tku, karmu. Toto priamo s�vis� s na�imi prip�tanos�ami. Aby sa
odstr�nila t�to negat�vna vec, mus�te najsk�r zmeni� svoju myse�.
Existuje proces premeny medzi bielou a �iernou
l�tkou. Potom �o nastane konflikt medzi jedn�m a druh�m, udeje sa tento proces
premeny. Ke� �lovek rob� dobr� skutok, z�ska bielu l�tku, cnos�. Ke� �lovek
rob� nedobr� skutok, z�ska �iernu l�tku, karmu. Existuje aj dedi�n� proces.
�lovek sa m��e p�ta�: �Je to preto, �e �lovek spravil nedobr� veci skor�ie vo
svojom �ivote?� Nemus� to by� �plne tak, preto�e karma nie je zhroma��ovan� iba
v jednom �ivote. Spolo�enstvo kultivuj�cich ver�, �e hlavn� du�a nezanikne. Ak
hlavn� du�a nezanikne, �lovek pravdepodobne mal spolo�ensk� styky pred t�mto
�ivotom. Tak�e mohol nie�o niekomu dlhova�, tyranizova� niekoho, alebo spravi�
in� zl� veci, ako napr�klad zab�janie, ktor� vyvolali t�to karmu. Tieto veci sa
pripo��tavaj� v inej dimenzii a �lovek ich st�le nos�; rovnako je to tie�
pravda s bielou l�tkou. Toto nie je jedin� zdroj, ke�e je aj �al�ia situ�cia.
V priebehu gener�ci� v rodine ju m��u predkovia takisto nazhroma�di� pre
neskor�ie gener�cie. V minulosti star�� �udia hovorievali: �Zhroma��uj cnos�,
zhroma��uj cnos�!� �Tvoji predkovia zhroma��ovali cnos�.� �Tento �lovek str�ca
cnos�, zmen�uje si cnos�.� �o hovorili, bolo ve�mi spr�vne. Dnes be�n� �udia u�
viac nepo��vaj� toto pr�slovie. Ak poviete mlad�m �u�om o ch�baj�cej cnosti
alebo nedosta�uj�cej cnosti, nevezm� si to v�bec k srdcu. V skuto�nosti je jej
v�znam naozaj ve�mi hlbok�. Nie je to iba nejak� koncept, ktor� poch�dza z
myslenia a postoja posledn�ch gener�ci�, ale naozaj materi�lne existuje. Na�e
�udsk� tel� maj� obidve tieto l�tky.
Niekto sa p�tal: �Je to tak, �e ak m� �lovek
pr�li� ve�a �iernej l�tky, nie je schopn� kultivova� sa do vysokej �rovne?�
Dalo by sa to tak poveda�, ke�e schopnos� porozumenia bude ovplyvnen�
mno�stvom �iernej l�tky. Vytvor� pole okolo v�ho tela a obklop� v�s � odre�e
v�s od povahy vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. Schopnos� porozumenia
tejto osoby m��e teda by� biedna. Ke� �udia hovoria o kultiva�nej praxi a
�chi-kungu, tento �lovek ich bude v�etk�ch pova�ova� za pover�iv�ch a v�bec im
nebude veri�. Bude ich poklada� za smie�nych. Je to zvy�ajne takto, ale nie
absol�tne. Je to tak, �e pre tohto �loveka je pr�li� �a�k� praktizova�
kultiv�ciu a �e jeho kung nem��e r�s� ve�mi vysoko? Nie je to tak. Povedali
sme, �e Ve�k� Z�kon je bezhrani�n� a praktizovanie kultiv�cie z�vis� �plne na
va�om srdci. Majster v�s prevedie cez vchod a je na v�s samotn�ch praktizova�
kultiv�ciu. V�etko z�vis� na tom, ako vy s�m praktizujete kultiv�ciu. �i m��ete
praktizova� kultiv�ciu, z�vis� v�lu�ne od toho, �i m��ete vydr�a�, prinies�
obe� a trpie�. Ak na to dok�ete upn�� svoju myse�, �iadne �a�kosti v�s nem��u
zastavi�. Povedal by som, �e tu nie je probl�m.
Osoba s mno�stvom �iernej l�tky bude musie�
zvy�ajne obetova� viac ako osoba s mno�stvom bielej l�tky. Preto�e biela l�tka
je priamo prisp�soben� povahe vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, pokia�
�lovek zlep�uje svoj charakter a dok�e sa zlep�ova� v konfliktoch, jeho kung
sa bude zv��ova�. Je to takto jednoduch�. �lovek s mno�stvom cnosti m� dobr�
schopnos� porozumenia. Dok�e trpie� a vydr�a� fyzick� ako aj du�evn� utrpenia.
I ke� trp� viac fyzicky a menej du�evne, jeho kung sa st�le zvy�uje. Nie je to
tak u osoby s mno�stvom �iernej l�tky, ke�e t� mus� najprv prejs� t�mto
procesom: Mus� premeni� �iernu l�tku na bielu l�tku. Tento proces je aj dos�
bolestiv�. Preto osoba s biednou schopnos�ou porozumenia mus� zvy�ajne vydr�a�
viac tr�pen�. S ve�kou karmou a biednou schopnos�ou porozumenia je pre t�to
osobu �a��ie praktizova� kultiv�ciu.
Vezmime si konkr�tny pr�pad. Pozrime sa, ako
t�to osoba praktizuje kultiv�ciu. Medit�cia v sede vy�aduje prekr�i� nohy na
dlh� �as. Po zaujat� poz�cie bud� nohy bolestiv� a st�pnut�. Postupom �asu sa
�lovek za�ne c�ti� dos� nepohodlne, a potom sa stane nepokojn�m. Fyzick� a du�evn�
utrpenie m��e sp�sobi�, �e telo aj myse� bud� v dos� ve�kom nepohodl�. Niektor�
�udia nem��u vydr�a� boles� pri seden� s prekr�en�mi nohami, vzdaj� sa a
zlo�ia nohy. Niektor� �udia u� nem��u �alej vydr�a�, ke� sedia tro�ku dlh�ie.
Hne� ako zlo�ia nohy, praktizovanie vyjde navnivo�. Len �o nohy bolia, �lovek
vysko��, rozh�be sa, a potom zasa prekr�i nohy. Zis�ujeme, �e toto nem� v�bec
�iaden ��itok. Je to preto, �e sme videli, �e ke� nohy bolia, �ierna l�tka sa
pres�va do n�h. �ierna l�tka je karma, ktor� m��e by� odstr�nen� utrpen�m;
potom m��e by� premenen� na cnos�. Hne� ako je poci�ovan� boles�, karma sa
za��na odstra�ova�. ��m viac karmy pr�de, t�m viac bolesti nohy c�tia. Preto
boles� v noh�ch neprich�dza bez pr��iny. Zvy�ajne bud� nohy pri medit�cii v
sede bolie� preru�ovane. Po chv��ke ve�mi nepr�jemnej bolesti je to pre� a je
tam trochu uvo�nenia. �oskoro za�ne op� boles�. Zvy�ajne sa to deje t�mto
sp�sobom.
Ako sa karma odstra�uje k�sok po k�sku, nohy sa
bud� c�ti� o tro�ku lep�ie, ke� je k�sok odstr�nen�. �oskoro pr�de �al�� k�sok
a nohy bud� op� c�ti� boles�. Potom �o je �ierna l�tka odstr�nen�, nerozpt�li
sa, t�to l�tka nezanikne � hne� ako je odstr�nen�, je priamo premenen� na bielu
l�tku, ktorou je cnos�. Pre�o m��e by� premenen� t�mto sp�sobom? Je to preto,
�e t�to osoba trpela, priniesla obe� a vydr�ala utrpenie. Povedali sme, �e
cnos� je z�skavan� zn�an�m a pretrpen�m utrpenia a konan�m dobr�ch skutkov.
Preto sa t�to situ�cia objav� pri medit�cii v sede. Niektor� �udia r�chlo zlo�ia
nohy hne� ako ich za�n� bolie� a urobia nejak� rozohriatie pred n�vratom do
poz�cie v sede. T�mto sa nedosiahne v�bec ni�. Po�as cvi�enia v stoji sa ruky
m��u unavi� z vykon�vania polohy dr�ania kolesa. Ke� to �lovek u� nem��e �alej
vydr�a� a zlo�� ruky, nebude to sl��i� �iadnemu ��elu. Za�o sa po��ta t�to
tro�ka bolesti? Povedal by som, �e je jednoducho pr�li� �ahk�, ak �lovek m��e
uspie� v kultiv�cii iba tak�mto dr�an�m r�k. Toto sa stane, ke� �udia
praktizuj� medit�ciu v sede.
Na�a �kola praktizovania nepostupuje v prvom
rade t�mto sp�sobom, ale aj tak to hr� ur�it� �lohu. Vo v��ine pr�padov �lovek
premen� karmu pri konfliktoch s in�mi �u�mi, ktor� sk��aj� n� charakter. Takto
sa to obvykle prejav�. Konflikty �i medzi�udsk� trenice m��u by� dokonca hor�ie
ako boles�. Povedal by som, �e telesn� boles� je naj�ah�ie vydr�a� � zatnete
zuby a je po nej. Ke� sa vyskytne vz�jomn� konflikt, naj�a��ie je ovl�da�
myse�.
Napr�klad, hne� ako �lovek pr�de na pracovisko,
za�uje dvoch �ud�, ako ho �karedo ohov�raj�, to, �o hovoria, je jednoducho
hrozn� a za�ne v �om kypie� hnev. Av�ak povedali sme, �e ako praktizuj�ci by
�lovek nemal odpoveda� �derom na �der a ur�kou na ur�ku, ale by sa mal
spr�va� pod�a vy��ej normy. A tak si mysl�, �e U�ite� povedal, �e ako praktizuj�ci
by sme nemali by� rovnak� ako in� a mus�me by� ve�kodu�n�. Nebude sa h�da� s
t�mito dvoma osobami. Ale zvy�ajne, ke� nastane probl�m, ak nepodr�di �loveka
psychicky, tak sa nepo��ta, je zbyto�n� a neumo�n� mu zlep�i� sa. Jeho myse� sa
teda nem��e cez to dosta�, st�le ho to ob�a�uje a mo�no to nedok�e pusti� z
hlavy. Neust�le sa chce obr�ti�, aby sa pozrel na t�ch dvoch �ud�. Hne� ako sa
obzrie, vid� dve zlovestne vyzeraj�ce tv�re v hor�com rozhovore. Nedok�e to u�
�alej zvl�dnu� a ve�mi sa rozru��. M��e s nimi dokonca za�a� bojova� priamo
tam. Ke� sa vyskytne vz�jomn� konflikt, je ve�mi �a�k� ovl�da� myse�. Hovor�m,
�e by bolo �ahk�, keby sa dalo o v�etko postara� v medit�cii v sede, av�ak tak
to nefunguje.
Tak�e vo va�ej bud�cej kultiv�cii sa dostanete
do v�etk�ch druhov tr�pen�. Ako m��ete praktizova� kultiv�ciu bez t�chto
tr�pen�? Ak s� v�etci na seba dobr�, nie s� tam konflikty z�ujmov a ni�
nezasahuje do va�ej mysle, ako sa m��e v� charakter zlep�i� iba t�m, �e
sed�te? To je nemo�n�. �lovek sa mus� opravdivo zoce�ova� v re�lnych �ivotn�ch
situ�ci�ch � iba tak sa m��ete zlep�i�. Niekto sa p�ta: �Pre�o m�me st�le
tr�penia v kultiva�nej praxi? Tieto probl�my sa ve�mi neodli�uj� od probl�mov
svetsk�ch �ud�.� Je to preto, �e praktizujete kultiv�ciu medzi svetsk�mi �u�mi.
Nebudete n�hle obr�ten� zhora dole s hlavou smeruj�cou k zemi, lietaj�c tam
hore a trpiac v povetr� � nebude to tak. V�etko prevezme formu ka�dodenn�ch
udalost�, ako napr�klad, �e niekto v�s mohol dnes popudi�, niekto v�s vyviedol
z rovnov�hy, niekto s vami zle zaobch�dzal, alebo niekto na v�s n�hle rozpr�va
bez re�pektu. Je to, aby sa videlo, ako budete reagova� na tieto z�le�itosti.
Pre�o sa stret�vate s t�mito probl�mami? V�etky
s� zapr��inen� va�ou vlastnou karmou. U� sme pre v�s odstr�nili ve�k� po�et jej
�ast�, ponechaj�c iba tento drobn� k�sok, ktor� je rozdelen� do tr�pen� na
r�znych �rovniach kv�li zlep�eniu v�ho charakteru, zoceleniu va�ej mysle a
odstr�neniu va�ich r�znych prip�tanost�. S� to v�etko va�e vlastn� tr�penia a pou�ijeme
ich na zlep�enie v�ho charakteru. Budete ich schopn� prekona�. Pokia� si
zlep�ujete svoj charakter, m��ete ich prekona� � iba�e by ste to vy sami
nechceli uskuto�ni�. Ak chcete, m��ete ich prekona�. Preto odteraz, ke� sa
stretnete s konfliktom, nemali by ste ho pova�ova� za n�hodu. Je to preto, �e
ke� sa vyskytne konflikt, prihod� sa neo�ak�vane. Ale nie je to n�hoda � je to
na zlep�enie v�ho charakteru. Pokia� sa pova�ujete za praktizuj�ceho, dok�ete
to vhodne zvl�dnu�.
Samozrejme, nebudete o tr�pen� alebo konflikte
informovan� dopredu. Ako m��ete praktizova� kultiv�ciu, ak v�m je v�etko
povedan�? Nemalo by to �iaden ��inok. Zvy�ajne sa vyskytn� neo�ak�vane, tak�e
m��u preveri� charakter �loveka a naozaj jeho charakter zlep�i�. Iba potom
mo�no uvidie�, �i si �lovek dok�e udr�ova� svoj charakter. Preto ke� vyst�pi
konflikt, nevyskytne sa n�hodne. T�to ot�zka bude pr�tomn� pri premene karmy
po�as cel�ho priebehu kultiva�nej praxe. Na rozdiel od toho, �o si predstavuj�
svetsk� �udia, je to ove�a �a��ie ako trpie� fyzicky. Ako si m��ete zv��i� kung
jednoducho praktizovan�m cvi�en� o k�sok dlh�ie, ke� s� ruky ubolen� od
zdvihnutia a nohy s� unaven� od st�tia? Ako si m��ete zv��i� kung iba zop�r
viac hodinami cvi�enia? Tie sl��ia iba na premenu p�vodn�ho tela, ale st�le je
tu potrebn� energia na zosilnenie. Nepom��e to zv��i� �rove�. Zoce�ovanie mysle
je k���om k opravdiv�mu zlep�eniu va�ej �rovne. Ak m��e �lovek spravi� pokrok
iba fyzick�m utrpen�m, povedal by som, �e ��nski ro�n�ci trpia najviac. Nemali
by potom v�etci by� ve�k�mi �chi-kungov�mi majstrami? Nech trp�te fyzicky
akoko�vek ve�a, netrp�te to�ko, �o oni � pracuj� tvrdo a pilne na poliach ka�d�
de� pod p�liacim slnkom. Nie je to tak� jednoduch� vec. Preto sme povedali, �e
aby sa �lovek naozaj zlep�il, mal by opravdivo zlep�i� svoju myse�. Iba tak sa
m��e naozaj zlep�i�.
Po�as procesu premeny karmy, ak to m�me dobre
zvl�dnu� a nie skomplikova� veci ako svetsk� osoba, mus�me ma� st�le s�citn�
srdce a pokojn� myse�. Ak potom n�hle naraz�te na probl�m, budete schopn� sa o�
vhodne postara�. Ke� si st�le udr�ujete pokojn� a s�citn� myse�, budete ma� �as
a priestor na stlmenie konfront�cie a zamyslenie sa, ke� probl�m vyst�pi n�hle.
Ak st�le mysl�te na s��a�enie s druh�mi a bojovanie o toto alebo tamto, povedal
by som, �e za�nete boj s druh�mi v�dy ke� sa vyskytne probl�m � to je zaru�en�.
A tak, ke� sa stretnete s probl�mom, povedal by som, �e je na to, aby premenil
va�u �iernu l�tku na bielu l�tku, cnos�.
Ke� sa na�e �udstvo vyvinulo do tohto dne�n�ho
stup�a, takmer ka�d� sa rod� s karmou na karme a ka�d�ho telo m� dos� ve�a
karmy. Pri premene karmy sa preto zvy�ajne vyskytne t�to situ�cia: Zatia� �o sa
v� kung zvy�uje a v� charakter zlep�uje, va�a karma sa odstra�uje a premie�a.
Ke� sa �lovek dostane do konfliktu, m��e sa to prejavi� vo vz�jomnom spore,
ktor� zocel� v� charakter. Ak to m��ete vydr�a�, va�a karma bude odstr�nen�,
v� charakter sa zlep�� a v� kung sa takisto zv��i. V�etko toto je navz�jom
spojen�. �udia v minulosti mali ve�a cnosti a za��nali s dobr�m charakterom.
Pokia� trpeli malou tro�kou �a�kost�, mohli si zv��i� svoj kung. �udia dnes nie
s� tak�to. Hne� ako trpia, nechc� praktizova� kultiv�ciu. �alej e�te, stali sa
menej osvieten�mi, ��m je pre nich �a��ie praktizova� kultiv�ciu.
V kultiva�nej praxi m��u by� dva scen�re, ke�
m�te s niek�m konflikt, alebo ke� s vami druh� zaobch�dzaj� zle. Jeden je, �e
vy ste mohli s touto osobou zaobch�dza� zle vo svojom predch�dzaj�com �ivote.
C�tite vo svojom srdci, �e je to nespravodliv�. �Pre�o sa spr�va takto?� Potom
pre�o ste sa vy takto spr�vali k tejto osobe v minulosti? Mohli by ste tvrdi�,
�e ste to vlastne v tom �ase nevedeli a �e tento �ivot nem� ni� do�inenia s
in�m �ivotom. Nie je to v�ak tak. Je tam �al�ia ot�zka. V konfliktoch je zahrnut�
ot�zka premeny karmy. Preto by sme mali pri rie�en� ur�it�ch konfliktov
odp���a� a nie po��na� si ako be�n� �udia. Toto by sa malo uplat�ova� na
pracovisku alebo v in�ch pracovn�ch prostrediach. Rovnako je to tak aj u
s�kromn�kov, preto�e t� tie� maj� spolo�ensk� styky. Je nemo�n� neby� v styku
so spolo�nos�ou, ke�e prinajmen�om je tam kontakt medzi susedmi.
V spolo�ensk�ch p�sobeniach sa �lovek stretne
so v�etk�mi druhmi konfliktov. Pre t�ch, ktor� praktizuj� kultiv�ciu medzi
svetsk�mi �u�mi, nez�le�� na tom, ko�ko m�te pe�az�, v akom vysokom postaven�
ste, alebo ak� druh s�kromn�ho podnikania alebo podniku spravujete, nie je v
tom rozdiel, ke�e by ste mali obchodova� �estne a udr�ova� si spravodliv�
myse�. V�etky povolania v �udskej spolo�nosti by mali existova�. Je to sk�r
�udsk� srdce, ktor� nie je spravodliv� a nes�vis� to s druhom zamestnania. V
minulosti bolo pr�slovie: �Deviati z desiatich obchodn�kov s� podvodn�ci.� Toto
hovoria svetsk� �udia. Ja by som v�ak povedal, �e je to z�le�itos� �udsk�ho
srdca. Pokia� je va�e srdce spravodliv� a obchodujete �estne, zasl��ite si
zarobi� viac pe�az�, ak vynaklad�te v��ie �silie. Je to preto, �e ste odmenen�
za �silie, ktor� ste vynalo�ili medzi svetsk�mi �u�mi. �iadna strata, �iaden
zisk. Z�skali ste to pr�cou. M��ete by� dobr�m �lovekom v akejko�vek
spolo�enskej vrstve. Existuj� odli�n� konflikty pre �ud� v odli�n�ch
spolo�ensk�ch vrstv�ch. Vy��ia spolo�ensk� vrstva m� konflikty vy��ej
spolo�enskej vrstvy, ktor� sa v�etky daj� vhodne vyrie�i�. V ktorejko�vek
spolo�enskej vrstve m��ete by� dobr�m �lovekom a menej sa stara� o r�zne t��by
alebo prip�tanosti. �lovek m��e dok�za�, �e je dobr� v r�znych spolo�ensk�ch
vrstv�ch a m��e praktizova� kultiv�ciu vo svojej vlastnej spolo�enskej vrstve.
V dne�n�ch d�och, �i ste v �t�tnej firme alebo
v in�ch podnikoch v ��ne, medzi�udsk� konflikty sa stali ve�mi svojr�znymi. V
in�ch krajin�ch a po�as hist�rie sa tento jav nikdy nevyskytol. Tak�e
konflikty, ktor� medzi sebou maj� �udia, ke� sa chc� dosta� dopredu, s� mimoriadne
intenz�vne, stroja proti sebe �klady, bojuj� kv�li nepatrn�mu zisku a
my�lienky, ktor� maj� a triky, ktor� pou��vaj�, s� hrozn�. Dokonca by� dobr�m
�lovekom je �a�k�. Napr�klad pr�dete na svoje pracovisko a c�tite, �e atmosf�ra
tam nie je dobr�. Nesk�r v�m niekto povie, �e ten a ten o v�s zle hovoril a
podal na v�s hl�senie ��fovi, ��m v�s dostal do stra�nej situ�cie. V�etci na
v�s uprene h�adia so zvl�tnym poh�adom. Ako to m��e be�n� osoba tolerova�? Ako
to �lovek m��e strpie�? �Ak mi niekto rob� probl�my, ja mu to vr�tim. Ak m�
pr�vr�encov, ja m�m tie�. Po�me bojova�.� Ak to rob�te medzi svetsk�mi �u�mi,
povedia, �e ste siln�. Ako praktizuj�ci je to v�ak �plne stra�n�. Ak s��a��te a
bojujete ako be�n� �lovek, ste be�n�m �lovekom. A ak to rob�te s e�te v��ou
chu�ou ako on, ste dokonca hor�� ako ten be�n� �lovek.
Ako by ste mali kona� v tejto z�le�itosti? Ke�
sa dostanete do konfliktu, mali by sme si predov�etk�m zachova� chladn� hlavu a
nemali by sme sa spr�va� rovnako ako ten �lovek. Samozrejme, m��eme vec s
dobr�m �myslom vysvetli� a objasni� � nie je to probl�m. Ale nemali by ste k
tomu by� pr�li� prip�tan�. Ak sa stretnete s t�mito probl�mami, nemali by ste
s��a�i� a bojova� ako druh�. Ak rob�te to, �o spravil ten �lovek, nie ste
be�n�m �lovekom? Nielen�e by ste nemali s��a�i� a bojova� ako on, ale nemali by
ste ho ani nen�vidie�. Skuto�ne, nemali by ste ho nen�vidie�. Ak ho nen�vid�te,
nie ste nahnevan�? Nenasledovali ste zn�anlivos�. My sa sna��me by� pravdiv�,
s�citn� a zn�anliv�. Navy�e, neuk�zal sa ani v� s�cit. Tak�e by ste nemali
by� ako on alebo sa na�ho skuto�ne hneva�, napriek tomu, �e v�s dostal do tejto
stra�nej situ�cie, v ktorej dokonca nem��ete ani zdvihn�� svoju hlavu. Namiesto
toho, aby ste boli na�ho nahnevan�, mali by ste mu �akova� z h�bky svojho srdca
a �akova� mu �primne. Be�n� �lovek m��e rozm���a� takto: �Nie je to by� ako ten
�bo�iak A-Q?� Hovor�m v�m, �e to tak nie je.
Prem���ajte o tom, v�etci: Ste praktizuj�ci.
Nemalo by sa od v�s vy�adova�, aby ste sp��ali vy��� �tandard? Nemali by ste sa
riadi� princ�pmi svetsk�ch �ud�. Ako praktizuj�ci, nie je to, �o z�skate, nie�o
vysok�ch �rovn�? Preto mus�te nasledova� princ�py vysokej �rovne. Ak rob�te to,
�o spravil ten �lovek, nie ste rovnak� ako on? Pre�o by ste mu teda mali �akova�?
Prem���ajte o tom: �o z�skate? V tomto vesm�re je princ�p, ktor� hovor�:
��iadna strata, �iaden zisk�. Aby z�skal, mus� �lovek strati�. Tento �lovek v�s
dostal do stra�nej situ�cie medzi svetsk�mi �u�mi a je tou stranou, ktor�
z�skala na v� ��et. ��m hor�ia situ�cia, do ktorej v�s dostal a ��m v���
dopad, t�m viac znesiete a t�m viac cnosti on strat�. T�to cnos� bude v�etka
dan� v�m. Zatia� �o vy toto v�etko zn�ate, m��ete sa o to menej stara� a
nebra� si to k srdcu.
V tomto vesm�re je �al�� princ�p: Ke� ste
trpeli ve�a, karma vo va�om tele bude premenen�. Preto�e ste priniesli obe�,
ko�ko ste zniesli, to�ko bude premenen�, v�etko sa zmen� na cnos�. Nie je cnos�
t�m, �o praktizuj�ci chce? Z�skate dvoma sp�sobmi, ke�e aj va�a karma je
odstr�nen�. Ak by t�to osoba nevytvorila pre v�s t�to situ�ciu, ako by ste si
mohli zlep�i� svoj charakter? Ak vy a ja sme na seba mil� a sed�me tu v
harm�nii, ako si bude mo�n� zv��i� kung? Presne preto, �e t�to osoba vytvorila
pre v�s tento spor, je tu pr�le�itos� na zlep�enie charakteru a vy ju m��ete
vyu�i� na zlep�enie svojho charakteru. Nezlep�� sa t�m v� charakter? Z�skali
ste tromi sp�sobmi. Ste praktizuj�ci. Ak sa v� charakter zlep��, nezv��i sa aj
v� kung? Z�skali ste �tyrmi sp�sobmi jednou ranou. Pre�o by ste tej osobe
nemali �akova�? Mali by ste jej �primne po�akova� z h�bky v�ho srdca � je to
skuto�ne tak.
Samozrejme, zm���anie tejto osoby nebolo
poctiv�, lebo inak by v�m nedala cnos�. Ale ona skuto�ne vytvorila pr�le�itos�
na zlep�enie v�ho charakteru. In�mi slovami, mus�me venova� pozornos�
zu��ach�ovaniu charakteru. V rovnakom �ase, ako si zu��ach�ujete charakter,
odstra�uje sa va�a karma a premie�a sa na cnos�, tak�e m��ete vyst�pi� na
vy��iu �rove�; toto ide jedno s druh�m. Z h�adiska vysokej �rovne s� tieto
princ�py v�etky zmenen�. Be�n� osoba tomu nebude rozumie�. Ke� sa pozriete na
tieto princ�py z vysokej �rovne, v�etko bude odli�n�. Medzi svetsk�mi �u�mi
m��ete tieto princ�py pova�ova� za pravdiv�, ale v skuto�nosti nie s� spr�vne.
Iba to, �o je viden� z vysokej �rovne, je naozaj spr�vne. Zvy�ajne je to tak.
D�kladne som vysvetlil tieto princ�py ka�d�mu a
d�fam, �e v bud�cej kultiva�nej praxi sa bude ka�d� pova�ova� za praktizuj�ceho
a bude naozaj praktizova� kultiv�ciu, ke�e princ�py s� tu u� predlo�en�. Mo�no
si niektor� �udia myslia, preto�e s� medzi svetsk�mi �u�mi, �e hmatate�n�
materi�lne z�ujmy priamo pred nimi s� aj tak praktickej�ie. Uprostred mocn�ho
pr�du svetsk�ch �ud� sa st�le nedok�u spr�va� pod�a vysok�ho �tandardu. Ak
chcete by� dobr�m be�n�m �lovekom, m��ete si vzia� za vzor hrdinov a vzorov�ch
ob�anov, ale to s� vzory be�n�ch �ud�. Ak chcete by� praktizuj�cim, v�etko
z�vis� na zu��ach�ovan� v�ho srdca a va�e porozumenie celkom z�vis� od v�s,
ke�e tam nie s� vzory. Na��astie, dnes sme zverejnili tento Ve�k� Z�kon. V
minulosti, ak ste si �elali praktizova� kultiv�ciu, nikto by v�s neu�il. Tak�e
nasledujte Ve�k� Z�kon a mo�no sa budete �ini� lep�ie. �i m��ete praktizova�
kultiv�ciu, �i to m��ete uskuto�ni�, a ak� �rove� m��ete dosiahnu�, v�etko
z�vis� od v�s sam�ch.
Samozrejme, sp�sob, ak�m sa premie�a karma sa
neuskuto��uje v�lu�ne tak, ako som pr�ve pop�sal; m��e sa to prejavi� v in�ch
oblastiach. M��e sa to sta� v spolo�nosti, doma � jednoducho hocikde. K�m
�lovek kr��a po ulici, alebo je v inom spolo�enskom prostred�, m��u ho
postretn�� nejak� �a�kosti. Budete prin�ten� opusti� v�etky prip�tanosti,
ktor�ch sa nem��ete vzda� medzi svetsk�mi �u�mi. Pokia� ich m�te, v�etky tieto
prip�tanosti musia by� odstr�nen� v r�znych prostrediach. Budete prin�ten�
potkn�� sa, aby ste z toho pochopili pravdu. Takto �lovek postupuje cez
kultiva�n� prax.
Je tu �al�ia typick� situ�cia. V priebehu
kultiva�nej praxe mnoh� z v�s zistia, �e ke� praktizujete �chi-kung, va�a
man�elka sa �asto stane ve�mi ne��astnou. Len �o za�nete cvi�i�, dostane
z�chvat hnevu. Ak rob�te nie�o in�, nebude jej to vadi�. Nech premrh�te
ko�koko�vek �asu hran�m Mah-jongu, va�a man�elka m��e by� ne��astn�, ale nie a�
tak, ako ke� cvi��te �chi-kung. Va�a �chi-kungov� prax neob�a�uje va�u man�elku
a ak� dobr� vec to je, ke�e si cvi��te telo, aby sa udr�ovalo v kond�cii a
nevyru�ujete ju. Ale hne� ako za�nete cvi�i� �chi-kung, va�a man�elka bude
rozhadzova� veci a za�ne h�dku. Niektor� p�ry sa takmer rozviedli kv�li sporom
o �chi-kungovej praxi. Mnoho �ud� neuva�ovalo o tom, pre�o t�to situ�cia
nast�va. Ak sa jej sp�tate nesk�r: �Pre�o �a to tak rozlad�, ak cvi��m
�chi-kung?�, nedok�e to vysvetli� a bude skuto�ne bez argumentov. �Naozaj,
nemala by som sa tak hneva�.� Ale v tej chv�li sa jednoducho rozz�ri. �o sa v
skuto�nosti deje? Zatia� �o �lovek praktizuje, jeho karma sa mus� premeni�.
Nez�skate bez stratenia a to, �o strat�te, s� zl� veci. Mus�te prinies� obe�.
Mo�no hne� ako vst�pite do dver�, dostane va�a
man�elka z�chvat hnevu priamo pred vami. Ak to vydr��te, va�a n�maha pri
dne�nom praktizovan� nevyjde navnivo�. Niektor� �udia takisto vedia, �e pri
praktizovan� by si mal �lovek v�i� cnos�. Preto tento �lovek zvy�ajne vych�dza
so svojou �enou ve�mi dobre. Mysl� si: �Zvy�ajne sa so mnou neh�da. Dnes mi
v�ak sk��e po hlave.� Nedok�e sa ovl�dnu� a za�ne h�dku. Takto dne�n�
praktizovanie vyjde navnivo�. Preto�e tam bola karma, pom�hala mu ju odstr�ni�.
On to v�ak neprijal a za�al s �ou h�dku. Karma teda nemohla by� odstr�nen�. Je
mno�stvo t�chto pr�padov a mnoh� z n�s ich za�ili, ale nerozm���ali o pr��ine.
Va�a �ena by sa nestarala, ak by ste robili nie�o in�. Hoci je to dobr� vec,
ona zaka�d�m n�jde na v�s chybu. V skuto�nosti v�m pom�ha odstr�ni� karmu, hoci
o tom sama nevie. Nebojuje s vami iba na povrchu a st�le je na v�s dobr� vo
svojom srdci � nie je to tak. Je to skuto�n� hnev z h�bky jej srdca, preto�e
ktoko�vek z�skal karmu, sa c�ti nepr�jemne. Je zaru�en�, �e je to takto.
Preto�e v minulosti si mnoho �ud� nedok�zalo
udr�ova� dobr� charakter, objavilo sa mno�stvo probl�mov. Potom �o ich
praktizovanie dosiahlo ur�it� �rove�, nemohli spravi� �al�� pokrok. Niektor�
�udia sa narodia s ve�mi vysok�m charakterom a ke� robia kultiva�n� cvi�enia,
ich tretie oko sa okam�ite otvor� a m��e dosiahnu� ur�it� r�e. Preto�e t�to
osoba m� pomerne dobr� vroden� vlastnosti a vysok� �rove� charakteru, jej kung
sa r�chlo zvy�uje. Ke� sa kung zv��i po �rove� charakteru, ak chce �alej
zvy�ova� svoj kung, konflikty sa tie� stan� ve�mi v�nymi a bude musie�
postupne zlep�ova� svoj charakter. Toto plat� najm� pre �loveka s dobr�mi
vroden�mi vlastnos�ami. M��e si myslie�, �e jeho kung sa zvy�uje dobre a
praktizovanie ide tie� ve�mi dobre. Pre�o je tu odrazu to�ko probl�mov? V�etko
ide zle. �udia s n�m zle zaobch�dzaj� a jeho ��f mu takisto nie je naklonen�.
Dokonca aj situ�cia doma sa st�va ve�mi nap�tou. Pre�o je tu z ni�oho ni� to�ko
probl�mov? Tento �lovek na to s�m nemus� pr�s�. Kv�li jeho dobr�m vroden�m
vlastnostiam dosiahol ur�it� �rove�, ktor� priniesla t�to situ�ciu. Ale ako to
m��e by� �iakovo kone�n� krit�rium na dov��enie kultiv�cie? Je to �aleko od
konca kultiva�nej praxe! Mus�te pokra�ova� v zlep�ovan� sa. Kv�li tomu mal�mu
mno�stvu va�ich vroden�ch vlastnost� ste dosiahli tento stav. Aby ste st�pali
�alej, �tandard sa mus� takisto zdvihn��.
Niekto si m��e poveda�: �Zarob�m trochu viac
pe�az�, aby som dobre zabezpe�il svoju rodinu, tak�e sa nebudem musie� ni��m
znepokojova�. Potom budem praktizova� kultiv�ciu.� Povedal by som, �e sn�vate.
Nie ste schopn� zasahova� do �ivotov druh�ch, ani nem��ete riadi� osudy
druh�ch, vr�tane osudu va�ej �eny, det�, rodi�ov alebo s�rodencov. M��ete
rozhodova� o t�chto veciach? Navy�e, ako budete praktizova� kultiv�ciu, ak
nebudete ma� �iadne starosti alebo probl�my? Ako sa m��ete kultivova� pohodlne
a odpo�inkovo? Ako m��e existova� tak�to vec? Takto o tom rozm���ate vy, z
h�adiska svetsk�ch �ud�.
Kultiva�n� prax sa mus� uskuto��ova� skrz
utrpenia, aby sa preverilo, �i sa dok�ete vzda� a menej sa stara� o r�zne
�udsk� city a t��by. Ak ste prip�tan� k t�mto veciam, neuspejete v kultiv�cii.
V�etko m� svoj karmick� vz�ah. Pre�o m��u by� �udsk� bytosti �u�mi? Je to
preto, �e �udsk� bytosti maj� city. �ij� pr�ve pre tieto city. N�klonnos� medzi
�lenmi rodiny, l�ska medzi mu�om a �enou, l�ska k rodi�om, pocity, priate�stvo,
robenie vec� kv�li priate�stvu � nech idete kamko�vek, nem��ete sa vymani� z
citov. �i osoba nie�o rob� rada alebo nie, je ��astn� alebo ne��astn�, miluje
alebo nen�vid� nie�o � v�etko v celej �udskej spolo�nosti poch�dza z t�chto
citov. Ak city nie s� opusten�, nebudete schopn� praktizova� kultiv�ciu. Ak sa
odp�tate od citov, nikto na v�s nem��e ma� vplyv. Myse� svetskej osoby v�s
nebude schopn� ovplyvni�. �o ich nahrad�, je s�cit, �o je nie�o vzne�enej�ie.
Samozrejme, nie je �ahk� opusti� tieto city okam�ite. Kultiva�n� prax je dlh�m
procesom a procesom postupn�ho vzd�vania sa svojich prip�tanost�. Mus�te v�ak
by� na seba pr�sni.
Ako praktizuj�ci sa n�hle stretnete s konfliktami.
�o by ste mali robi�? Mali by ste si st�le udr�ova� srdce s�citu a l�skavosti.
Potom, ke� sa stretnete s probl�mami, budete ich schopn� dobre zvl�dnu�,
preto�e v�m to d� priestor na stlmenie konfront�cie. Mali by ste by� v�dy
zhovievav� a l�skav� k druh�m a bra� oh�ad na druh�ch, nech rob�te �oko�vek.
Kedyko�vek naraz�te na probl�m, najprv by ste mali zv�i�, �i druh� dok�u t�to
vec strpie�, alebo �i to niekomu neubl�i. Ak to rob�te takto, nebud� �iadne
probl�my. Preto by ste mali v kultiva�nej praxi nasledova� vy��� a e�te vy���
�tandard.
Niektor� �udia �asto nerozumej� t�mto ot�zkam.
Ke� je tretie oko �loveka otvoren� a vid� Budhu, p�jde domov a uctieva Budhu, a
vo svojej mysli sa s�a�uje: �Pre�o sa o m�a nestar�? Pom�� mi vyrie�i� tento
probl�m!� Tento Budha samozrejme nezasiahne, preto�e tento probl�m pripravil on
a ��elom bolo zlep�i� v� charakter, aby ste sa v zlo�it�ch situ�ci�ch
zlep�ili. Ako sa m��e Budha postara� o tento probl�m za v�s? On nebude rie�i�
tento probl�m za v�s v�bec. Ak by to spravil, ako by v� kung nar�stol? Ako by
ste si zlep�ili charakter a zv��ili �rove�? K���om je zv��i� v� kung. Ako to
vidia ve�k� osvieten� bytosti, by� �lovekom nie je cie�om: �ivot �loveka nie je
zam���an� na bytie �lovekom, ale na to, aby ste sa vr�tili. �udsk� bytosti
trpia ve�a. Ony si v�ak myslia, �e ��m viac �lovek trp�, t�m lep�ie, ke�e si
t�m ur�chli spl�canie svojich dlhov. Toto si myslia. Niektor� �udia tomu
nerozumej� a za�n� sa s�a�ova� na Budhu, ak ich modlenie nezaber�, �Pre�o mi nepom��e�?
Zapa�ujem kadidlo a klaniam sa ti ka�d� de�.� Kv�li tomu m��e �lovek dokonca
rozbi� sochu Budhu a potom za�ne zneva�ova� Budhu. Hne� ako ho znev�i, jeho
charakter klesne a jeho kung zmizne. �lovek vie, �e v�etko je pre�, a tak sa
bude zlosti� na Budhu e�te viac, veriac tomu, �e Budha ho ni��. �lovek meria
Budhov charakter krit�riom be�nej osoby. Ako ho m��ete takto mera�? Ako to m��e
fungova�, ak sa osoba pozer� na veci vysokej �rovne s normou svetsk�ch �ud�?
Tak�to probl�my sa �asto vyskytn�, ke� �udia pova�uj� svoje utrpenie v �ivote
za nespravodliv�. Mnoho �ud� spadne dole t�mto sp�sobom.
V minul�ch p�r rokoch mnoho �chi-kungov�ch
majstrov, vr�tane ve�mi zn�mych, spadlo nadol. Samozrejme, opravdiv�
�chi-kungov� majstri sa v�etci vr�tili, potom �o dokon�ili svoje poslania v
hist�rii. Iba niektor� zaostali a stratili sa medzi svetsk�mi �u�mi so svoj�m
upadnut�m charakterom. St�le s� akt�vni, ale teraz u� nemaj� �iaden kung. Zop�r
�chi-kungov�ch majstrov, ktor� boli ve�mi zn�mi v minulosti, s� st�le akt�vni v
spolo�nosti. Ich majstri videli, �e s� straten� medzi svetsk�mi �u�mi a nem��u
sa oslobodi� od posadnutia sl�vou a osobn�m ziskom a nemaj� �iadnu n�dej. Tak�e
ich majstri vzali pre� ich pomocn� du�u. V�etok kung bol vyvinut� na tele
pomocnej du�e. Je pomerne ve�a t�chto typick�ch pr�padov.
V na�ej �kole praktizovania s� tieto pr�pady
dos� zriedkav�. Ak aj s� nejak�, nie s� tak� v�znamn�. Je v�ak mno�stvo
vynikaj�cich pr�kladov t�kaj�cich sa zlep�enia charakteru. Ist� praktizuj�ci
pracuje v textilnej tov�rni v jednom meste provincie �an-tung. Potom �o sa
nau�il Falun Dafa, nau�il praktizova� aj �al��ch spolupracovn�kov. V�sledkom
bolo, �e v celej tov�rni sa zv��ila mor�lka. Zvykol si bra� domov k�sky
uter�kov z textilnej tov�rne a to ist� robil zvy�ok zamestnancov. Ke� sa nau�il
na�u prax, nielen�e prestal bra� veci domov, ale priniesol sp� do tov�rne to,
�o vzal predt�m domov. Ke� ostatn� videli jeho po��nanie, nikto viac nebral
veci domov. Niektor� zamestnanci takisto vr�tili do tov�rne to, �o predt�m
vzali. T�to situ�cia nastala v celej tov�rni.
Jeden dobrovo�n� riadite� mestsk�ho
in�truk�n�ho centra Dafa i�iel do tov�rne, aby videl, ako sa �iakom Falun Dafa
dar� v ich praktizovan�. Riadite� tov�rne vy�iel, aby ho priv�tal osobne:
�Odkedy �tuduj� Falun Dafa, t�to robotn�ci prich�dzaj� do pr�ce skoro a
odch�dzaj� domov neskoro. Pracuj� ve�mi usilovne a splnia ka�d� �lohu, ktor� im
d� ��f. Takisto u� viac nes��a�ia o osobn� zisk. T�m, �e to robia takto,
dosiahli, �e mor�lka v celej tov�rni sa zv��ila a ekonomick� v�nosy sa takisto
zlep�ili. Va�a met�da je tak� mocn�. Kedy pr�de v� U�ite�? Tie� by som sa r�d
z��astnil jeho predn�ok.� Hlavn�m ��elom n�ho kultivovania Falun Dafa je
vies� �ud� k vysok�m �rovniam. Hoci nem� v �mysle robi� tak� vec, m��e zohra�
v�znamn� �lohu propagovan�m duchovnej civiliz�cie v spolo�nosti. Ak ka�d� h�ad�
v sebe a zva�uje, ako sa spr�va� dobre, povedal by som, �e spolo�nos� sa upevn�
a �udsk� mor�lne �tandardy sa op� pozdvihn�.
Ke� som vyu�oval Z�kon a praktizovanie v
Tchaj-j�ene, bola tam praktizuj�ca, ktor� mala nad p�desiat rokov. Ona a jej
man�el pri�li nav�t�vi� moje predn�ky. Ke� sa dostali do stredu cesty,
prefr�alo okolo auto a jeho sp�tn� zrkadlo zachytilo �aty star�ej pani. So
zachyten�mi �atami ju auto �ahalo na vzdialenos� viac ako desa� metrov a
�Tresk!� � zhodilo ju na zem. Auto nezastavilo nasleduj�cich viac ako dvadsa�
metrov. Vodi� vysko�il z auta a bol ve�mi rozru�en�: �Hej, nepozerala si sa,
kadia� ide�.� Dnes sa �udia spr�vaj� takto a v prvom rade sa bud� vyh�ba�
zodpovednosti, potom �o sa stretn� s probl�mom, bez oh�adu na to, �i s� vinn�.
Spolucestuj�ci v aute povedal: �Zisti, ako �a�ko bola pani zranen�. Vezmime ju
do nemocnice.� Vodi� pri�iel k svojim zmyslom a povedal: �Ako ste na tom,
madam? Ste zranen�? Po�me do nemocnice a pozrieme sa na to.� T�to praktizuj�ca
pomaly vstala zo zeme a povedala: �Som v poriadku. M��ete od�s�.� Otriasla si
prach zo svojich �iat a odi�la s man�elom.
Pri�la na semin�r, povedala mi tento pr�beh a
ja som sa ve�mi pote�il. Charakter na�ej �ia�ky sa naozaj zlep�il. Povedala mi:
�U�ite�, dnes som �tudovala Falun Dafa. Keby som ne�tudovala Falun Dafa,
nekonala by som dnes pri tejto nehode takto.� Prem���ajte o tom, v�etci: Pre
d�chodky�u s� ceny tovarov dnes ve�mi vysok� a nie je �iadne soci�lne
zabezpe�enie. Osoba nad p�desiat rokov bola �ahan� autom tak �aleko a zrazen�
k zemi. Kde mohlo by� jej telo zranen�? V�ade. Mohla osta� na zemi a nevsta�.
Ideme do nemocnice? Dobre. Mohla osta� v nemocnici a nevy�la by von. Svetsk�
osoba by mohla by� tak�to, ale ona je praktizuj�ca a nespravila to. Hovor�me,
�e dobro alebo zlo poch�dza z jedinej my�lienky a r�zne my�lienky v tom okamihu
m��u prinies� r�zne n�sledky. V jej veku, keby bola svetskou osobou, ako by
mohla by� nezranen�? Av�ak jej ko�a nebola ani po�kraban�. Dobr� alebo zl�
poch�dza z jedinej my�lienky. Keby bola le�ala na zemi, vyhlasuj�c: �Och, c�tim
sa stra�ne. Bol� ma tu aj tu.�, potom by jej kosti mohli by� naozaj zlomen� a
ona by mohla ochrn��. Nech by jej dali ak�ko�vek mno�stvo pe�az�, ako by sa
mohla c�ti� pohodlne, ak by le�ala v nemocnici po zvy�ok svojho �ivota?
Okolostojaci dokonca pova�ovali za zvl�tne, �e star�ia pani vodi�a nevydierala
a ne�iadala od neho peniaze. V dne�n�ch d�och s� �udsk� mor�lne hodnoty
pokriven�. Vodi� skuto�ne riadil auto pr�li� r�chlo, ale ako by mohol zrazi�
niekoho z�merne? Nespravil to ne�myselne? Ale �udia s� dnes tak�to. Ak nebol
vydieran�, dokonca aj okolostojaci to pova�ovali za nespravodliv�. Povedal by
som, �e teraz �udia nedok�u rozl�i� dobr� od zl�ho. Ak �lovek povie druh�mu,
�e rob� nie�o zl�, on tomu nebude veri�. Preto�e �udsk� mor�lne hodnoty sa
zmenili, niektor� �udia neh�adaj� ni� in� ako osobn� zisk a pre peniaze spravia
�oko�vek. �Ak �lovek nejde za osobn�m z�ujmom, nebesia a zem ho zabij�� � toto
sa u� stalo heslom!
Jeden praktizuj�ci v Pekingu vzal svoje die�a
do n�kupnej oblasti �chien-men na popolud�aj�iu vych�dzku a uvidel reklamn�
vozidlo propaguj�ce lot�riu. Die�a to zaujalo a chcelo hra� lot�riu. Dal die�a�u
jeden jen na hranie a die�a skon�ilo s druhou cenou, luxusn�m detsk�m bicyklom.
Die�a bolo ve�mi nate�en�. Jemu okam�ite prebleskla hlavou my�lienka: �Ja som
praktizuj�ci. Ako m��em �s� za takouto vecou? Ko�ko cnosti mus�m odovzda�, ak
dostanem nie�o, za �o nie je zaplaten�?� Povedal die�a�u: �Nevezmime ho. Ak
chce� bicykel, m��eme si ho k�pi� sami.� Die�a sa nahnevalo: �Ja som �a prosil,
aby si mi k�pil bicykel, ale ty si nechcel. Teraz som ho vyhral a ty mi ho
nechce� necha�.� Die�a sa stra�ne rozplakalo a kri�alo. Tento mu� s t�m nemohol
ni� robi�, iba odtla�i� bicykel domov. Doma, ��m viac o tom prem���al, t�m
nepokojnej�ie sa c�til. Rozm���al o poslan� pe�az� t�m �u�om. Potom zva�oval:
�L�sy lot�rie s� pre�, nerozdelia si peniaze medzi sebou, ak im ich po�lem?
Venujem teda peniaze svojmu pracovisku.�
Na jeho pracovisku bolo na��astie vcelku dos�
�iakov Falun Dafa a jeho ��f ho dok�zal pochopi�. Keby sa to stalo v typickom
prostred� alebo na typickom pracovisku, kde by ste povedali, �e ste
praktizuj�ci, ktor� nechce bicykel z lot�rie a chce venova� peniaze pracovisku,
aj ��f by si myslel, �e ste bl�zon. Druh� by tie� robili nejak� pozn�mky:
Odbo�il tento �lovek vo svojej praxi alebo si vyvinul kultiva�n� pom�tenos�?
Povedal som, �e mor�lne hodnoty sa pokrivili. V p�desiatych a �es�desiatych
rokoch by toto nebol ve�k� probl�m a bolo by to celkom be�n� � nikto by to
nepova�oval za zvl�tne.
Povedali sme, �e nech sa �udsk� hodnoty
akoko�vek zmenili, t�to povaha vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, ostane
nav�dy nezmenen�. Ak niekto hovor�, �e ste dobr�, nemus�te by� naozaj dobr�. Ak
niekto hovor�, �e ste zl�, nemus�te by� naozaj zl�. Je to preto, �e meradl�,
ktor� hodnotia dobr� a zl�, s� pokriven�. Iba ten, kto je v s�lade s touto
povahou vesm�ru, je dobr� �lovek. Je to jedin� krit�rium na ur�enie toho, kto
je dobr� �lovek a kto je zl� �lovek, ktor� je uzn�van� vesm�rom. Hoci sa v
�udskej spolo�nosti uskuto�nili ve�k� zmeny, �udsk� mor�lne hodnoty nesmierne
upadli. �udsk� mor�lka sa zhor�uje denne a �udia myslia len na peniaze. Av�ak
zmeny vo vesm�re sa nedej� pod�a zmien v �udstve. Praktizuj�ci nem��e
nasledova� normy svetsk�ch �ud�. Nie je dovolen�, ak idete robi� veci
jednoducho preto, �e svetsk� �udia ich pova�uj� za spr�vne. Ke� svetsk� �udia
povedia, �e je to dobr�, nemus� to by� dobr�. Ani ke� svetsk� �udia povedia, �e
to je zl�, nemus� to by� zl�. V tomto �ase pokriven�ch mor�lnych hodn�t, ak
niekto rob� nie�o zl� a vy mu poviete, �e rob� nie�o zl�, nebude tomu veri�!
Ako praktizuj�ci mus� �lovek posudzova� veci povahou vesm�ru. Iba potom m��e
rozl�i�, �o je opravdivo dobr� a �o je naozaj zl�.
V spolo�enstve kultivuj�cich je nie�o, �o sa
naz�va zasv�tenie. Zasv�tenie je n�bo�ensk� ritu�l z kultiva�nej cesty
tantrizmu v budhovskej �kole. Jeho ��elom je to, �e skrz proced�ru zasv�tenia
�lovek u� �alej nebude nasledova� in� �koly kultiv�cie a bude prijat� v tej
konkr�tnej �kole ako prav� u�en�k. �o je teraz na tom zvl�tne, je to, �e t�to
n�bo�ensk� formalita sa objavila aj v �chi-kungov�ch met�dach. Nie je
praktizovan� iba v tantrizme, ale aj v �kole Tao. Povedal som, �e v�etci t�,
ktor� u�ia v spolo�nosti met�du tantrizmu pod vlajkou tantrizmu, s� podvodn�ci.
Pre�o to hovor�m takto? Je to preto, �e Tchang tantrizmus u� zmizol z na�ej
krajiny pred viac ako tis�c rokmi a u� viac neexistuje. Kv�li jazykovej bari�re
sa Tibetsk� tantrizmus nikdy �plne neroz��ril v oblasti Chan. Obzvl, preto�e
je to ezoterick� n�bo�enstvo, mus� by� praktizovan� tajne v kl�toroch. Mus�
by� taktie� tajne vyu�ovan� majstrom a majster mus� osobu vzia�, aby
praktizovala tajne. Ak tieto podmienky nie s� splnen�, celkom iste sa to nem��e
vyu�ova�.
Mnoh� �udia id� do Tibetu �tudova� �chi-kung s
t�mto �myslom: Chc� n�js� majstra a �tudova� Tibetsk� tantrizmus, aby sa v
bud�cnosti stali �chi-kungov�mi majstrami a stali sa bohat�mi a sl�vnymi.
Prem���ajte o tom, v�etci: Skuto�n�, �ij�ci budhistick� l�ma, ktor� prijal
opravdiv� u�enie, m� ve�mi mocn� nadprirodzen� schopnosti a m��e ��ta� myse�
takejto osoby. Pre�o sem tento �lovek prich�dza? Bude to okam�ite vedie�
pre��tan�m si jeho mysle: �Prich�dza� sem, aby si �tudoval t�to met�du a stal
sa tak �chi-kungov�m majstrom, aby si zbohatol a bol sl�vny. Pri�iel si
po�kodzova� t�to �kolu kultiv�cie Budhovstva.� Ako m��e by� t�to seri�zna
met�da v kultiv�cii Budhovstva neuv�ene znivo�en� len preto, aby sa stal
�chi-kungov�m majstrom, aby zbohatol a bol sl�vny? �o je to za motiv�ciu? Preto
nebude u�i� t�to osobu v�bec ni�, ani t�to osoba nedostane �iadne opravdiv� u�enia.
Pri takom mno�stve kl�torov nabl�zku sa �lovek samozrejme m��e nau�i� nejak�
povrchn� veci. Ak jeho my�lienky nie s� spravodliv� a chce sa sta�
�chi-kungov�m majstrom, aby mohol kona� zl� veci, potom bude pri�ahova� duchov
posadnutia. Duchovia zvierat maj� takisto energiu, ale to nie je Tibetsk�
tantrizmus. T�, ktor� id� do Tibetu �primne kv�li h�adaniu Z�kona, sa tam mo�no
usadia a u� sa nevr�tia � to s� prav� praktizuj�ci.
Je zvl�tne, �e teraz aj mnoho taoistick�ch
prakt�k vykon�va zasv�tenie. �kola Tao pou��va energetick� kan�ly. Pre�o by
mala robi� takzvan� zasv�tenie? Bol som predn�a� na Juhu. Pod�a toho, �o viem,
je tam viac ako desa� blud�rskych prakt�k, ktor� vykon�vaj� zasv�tenie, najm� v
oblasti Kuang-tong. �o sa pok��aj� robi�? Ak v�m majster rob� zasv�tenie,
stanete sa jeho u�en�kom a nem��ete sa u�i� in� met�dy. Ak to rob�te, potrest�
v�s a toto je to, �o rob�. Nie je to vykon�vanie diabolskej praktiky? To, �o
vyu�uje, je nie�o na lie�enie a udr�ovanie kond�cie. �udia sa to u�ia jednoducho
preto, �e chc� ma� zdrav� telo. Pre�o by mal robi� tieto veci? Niekto tvrd�, �e
ak �udia cvi�ia jeho �chi-kung, nem��u cvi�i� �iaden in� �chi-kung. M��e spasi�
�ud� a privies� ich k dov��eniu? Je to zav�dzanie �iakov. Mnoho �ud� rob� veci
t�mto sp�sobom.
�kola Tao nerob� zasv�tenie, ale teraz m� tie�
takzvan� zasv�tenie. Zistil som, �e �chi-kungov� majster, ktor� rob� najv���
hluk okolo zasv�tenia, m� st�p kungu vysok� iba ako dvoj- alebo trojposchodov�
budova. Mysl�m si, �e na ve�mi zn�meho majstra sa jeho kung zmen�il dos�
po�utovaniahodne. Stovky �ud� sa pred n�m stavaj� do radu, aby pre nich vykonal
zasv�tenie. Jeho kung je obmedzen� do tejto v��ky a �oskoro spadne na nulu. �o
m��e pou�i� na vykonanie zasv�tenia potom? Nepodv�dza �ud�? Ke� ho pozorujeme z
inej dimenzie, opravdiv� zasv�tenie sp�sob�, �e kosti �loveka vyzeraj� ako
biely jadeit od hlavy po p�ty. In�mi slovami, pou��va sa kung,
vysokoenergetick� l�tka, aby sa va�e telo o�istilo od hlavy po p�ty. M��e to
tento �chi-kungov� majster uskuto�ni�? Nem��e. �o rob�? Samozrejme,
pravdepodobne nerob� nie�o n�bo�ensk�ho. Jeho cie�om je, �e hne� ako �tudujete
jeho met�du, patr�te mu. Mus�te nav�tevova� jeho hodiny, aby ste �tudovali jeho
veci. Cie�om je z�ska� va�e peniaze. Nezarob� peniaze, ak nikto ne�tuduje jeho
met�du.
Rovnako ako �iaci v in�ch kultiva�n�ch met�dach
budhovskej �koly, �iaci Falun Dafa za�ij� mnohokr�t zasv�tenie od majstra v
in�ch dimenzi�ch, ale nebude v�m to povedan�. �udia s nadprirodzen�mi
schopnos�ami alebo citliv� �udia to m��u c�ti� po�as sp�nku alebo v inom �ase,
ke� tepl� pr�d n�hle z�de od temena hlavy do cel�ho tela. ��elom zasv�tenia nie
je zv��i� v� kung, ke�e kung si mus�te vyvin�� svojou vlastnou kultiv�ciou.
Zasv�tenie je zosil�ovacia met�da na o�istenie a �al�ie upratanie v�ho tela.
�lovek prejde cez zasv�tenie mnohokr�t � va�e telo mus� by� upratan� na ka�dej
�rovni. Preto�e kultiv�cia z�vis� na vlastnom �sil�, zatia� �o premena kungu je
uskuto��ovan� majstrom, my nepraktizujeme ritu�l zasv�tenia.
Niektor� �udia prejd� form�lnym obradom, aby sa
stali �iakmi svojho majstra. Ke� o tom hovor�m, r�d by som nie�o spomenul.
Mnoho �ud� chce prejs� form�lnym obradom, aby sa stali mojimi �iakmi. Toto na�e
historick� obdobie je odli�n� od obdobia ��nskej feud�lnej spolo�nosti. Stanete
sa form�lne �iakom, ak pok�aknete a klaniate sa? My nepraktizujeme tento
ritu�l. Mnoho �ud� si mysl�: �Ak sa klaniam, zapa�ujem kadidlo, uctievam Budhu
a ke� som tro�ku pobo�n�, m�j kung sa zv��i.� Ja to pova�ujem za dos� smie�ne.
Opravdiv� kultiva�n� prax z�vis� v�lu�ne od toho, ako sa kultivujete � je m�rne
v nie�o d�fa�. Nemus�te sa kla�a� Budhovi alebo p�li� kadidlo. Pokia� skuto�ne
praktizujete kultiv�ciu pod�a �tandardu praktizuj�ceho, naozaj sa pote��, ke�
v�s uvid�. Ak st�le rob�te zl� skutky, ke� ste vonku vo svete, bude znechuten�,
ke� v�s uvid�, hoci p�lite kadidlo a klaniate sa mu. Nie je to pravda?
Opravdiv� kultiva�n� prax z�vis� na �loveku samotnom. Mo�no sa mi dnes
poklon�te a prejdete cez nejak� form�lny obrad, aby ste sa stali moj�m �iakom,
av�ak len �o budete op� sami, budete sa dr�a� svojich star�ch sp�sobov � k
�omu by to potom bolo? My sa nestar�me o t�to formalitu v�bec. Mohli by ste
dokonca po�kodi� moju poves�!
Dali sme ka�d�mu to�ko vec�. Ka�d�ho, pokia�
naozaj praktizuje kultiv�ciu a spr�va sa pr�sne pod�a Ve�k�ho Z�kona, budem
vies� ako svojho �iaka. Pokia� praktizujete Falun Dafa, budem v�s bra� ako
�iakov a povediem v�s. Ak nechcete praktizova�, nem��eme pre v�s urobi� ni�. Ak
nepraktizujete kultiv�ciu, k �omu je nosenie tohto titulu? Nez�le�� na tom, �i
ste z prv�ho cyklu semin�rov alebo z druh�ho cyklu. Ako m��ete by� na�imi
�iakmi, ak rob�te iba cvi�enia? Aby ste z�skali zdrav� telo a naozaj spravili
pokrok k vysok�m �rovniam, mus�te praktizova� kultiv�ciu skuto�n�m nasledovan�m
na�ej charakterovej normy. Preto sa nestar�me o tieto formality. Pokia�
praktizujete kultiv�ciu, ste �iakom v na�ej �kole praktizovania. Moje tel�
Z�kona vedia v�etko. Nech mysl�te na �oko�vek, vedia to a m��u vykona�
�oko�vek. Nebud� sa o v�s stara�, ak nepraktizujete kultiv�ciu. Ak praktizujete
kultiv�ciu, bud� v�m pom�ha� celou cestou a� do konca.
V niektor�ch �chi-kungov�ch met�dach
praktizuj�ci, ktor� nikdy nevideli svojich majstrov, tvrdia, �e ak zaplatia
zop�r sto jenov a poklonia sa do ur�it�ho smeru, bude to sta�i�. Nie je to
sebaklam a podv�dzanie druh�ch? Navy�e t�to �iaci s� potom ve�mi oddan� a za�n�
obra�ova� svoje praktiky a majstrov. Taktie� hovoria druh�m, aby ne�tudovali
in� praktiky. Ja to pova�ujem za dos� smie�ne. S� aj �udia, ktor� robia
takzvan� ritu�l �dotknutia sa hlavy�. Neviem, ako by ten dotyk mohol nie�o
spravi�.
Nielen t�, ktor� vyu�uj� svoje met�dy pod
vlajkou tantrizmu, s� falo�n�; v�etci t�, ktor� vyu�uj� �chi-kung v mene
budhizmu, s� tak� ist�. Prem���ajte o tom, v�etci: Po nieko�ko tis�c rokov boli
kultiva�n� met�dy v budhizme v t�chto form�ch. Ako to e�te m��e by� budhizmus,
ak to niekto pozmen�? Kultiva�n� met�dy s� na seri�znu kultiv�ciu Budhovstva a
s� mimoriadne zlo�it�. Drobn� zmena sp�sob� chaos. Preto�e premena kungu je
ve�mi zlo�it�, to, �o �lovek c�ti, sa nepo��ta za ni�. �lovek nem��e
praktizova� kultiv�ciu na z�klade toho, �o c�ti. N�bo�ensk� forma pre mn�chov
je kultiva�n� met�da; akon�hle je raz zmenen�, nebude to u� nie�o z tej �koly.
Ka�d� �kolu m� na starosti ve�k� osvieten� osoba a v ka�dej �kole sa
vykultivovalo mnoho ve�k�ch osvieten�ch �ud�. Nikto sa neodv�i neuv�ene meni�
kultiva�n� met�du v tej �kole. Ak� mocn� cnos� m� bezv�znamn� �chi-kungov�
majster, �e sa odv�i ur�a� jej majstra a zmeni� t� met�du kultiv�cie
Budhovstva? Ak by naozaj bola zmenen�, bola by to e�te t� �kola? Falo�n�
�chi-kung sa d� rozl�i�.
�Umiestnenie tajomn�ho priechodu� sa naz�va aj
�Jeden otvor tajomn�ho priechodu�. Tieto pojmy mo�no n�js� v Knihe o elix�re, v
Taoistickom k�none a v Spise o prirodzenosti a dlhovekosti. Tak�e �o to je?
Mnoho �chi-kungov�ch majstrov to nevie vysvetli�. Je to preto, �e na �rovni
priemern�ho �chi-kungov�ho majstra to �lovek nie je schopn� vidie�, ani to nem�
dovolen� vidie�. Ak to chce praktizuj�ci vidie�, mus� dosiahnu� horn� �rove�
Zraku m�drosti alebo vy��ie, iba potom to m��e vidie�. Be�n� �chi-kungov�
majster nem��e dosiahnu� t�to �rove�, a tak to nem��e vidie�. Po�as hist�rie
spolo�enstvo kultivuj�cich diskutovalo o tom, �o je Tajomn� priechod, kde je
Jeden otvor a ako ho umiestni�. Kniha o elix�re, Taoistick� k�non a Spis o
dlhovekosti a prirodzenosti diskutuj� iba o te�ri�ch a podstaty sa v�bec
nedotkn�. Vysvet�uj� a vysvet�uj�, ale t�m v�s len viac poplet�. Nevysvet�uj�
veci jasne, preto�e podstatu svetsk� �udia nem��u vedie�.
Nie�o v�m poviem a je to len preto, �e ste
�iaci Falun Dafa, �e v�m hovor�m tieto slov�: Nikdy ne��tajte tie zm�ten�
�chi-kungov� knihy. Nemysl�m t�m vy��ie uveden� klasick� diela, ale falo�n�
�chi-kungov� knihy p�san� �u�mi dnes. Nemali by ste ich ani otv�ra�. Ak
my�lienka prebleskne vo va�ej mysli, �aha, t�to veta vyzer� rozumne,� hne� ako
t�to my�lienka prebleskne, duchovia posadnutia v knihe sa prip�taj� na va�e
telo. Mnoho kn�h bolo nap�san�ch pod veden�m duchov posadnutia, ktor�
manipuluj� �udsk�mi prip�tanos�ami k sl�ve a zisku. Je ve�a � dos� ve�a �
falo�n�ch �chi-kungov�ch kn�h. Mnoho �ud� je nezodpovedn�ch a p�u knihy, ktor�
maj� duchov posadnutia a in� pom�ten� veci. Zvy�ajne je lep�ie ani ne��ta�
klasick� knihy spomenut� vy��ie alebo in� s t�m s�visiace klasick� texty, ke�e
to zah��a ot�zku zamerania sa na jednu met�du.
Jeden funkcion�r z ��nskej spolo�nosti pre
vedeck� v�skum �chi-kungu mi porozpr�val pr�beh, ktor� ma naozaj rozosmial.
Povedal, �e v Pekingu bol �lovek, ktor� �asto chodil na �chi-kungov� semin�re.
Nav�tevoval ich jeden po druhom a po �ase sa mu zdalo, �e na �chi-kungu u� nie
je ni� viac ako to, �o po�ul. Preto�e ka�d� bol na rovnakej �rovni, v�etci rozpr�vali
o rovnak�ch veciach. Myslel si, rovnako ako t� falo�n� �chi-kungov� majstri, �e
�chi-kung nie je viac ako toto!� �Dobre teda, nap�em aj ja �chi-kungov�
knihu.� Prem���ajte o tom, v�etci: Niekto, kto nepraktizuje �chi-kung, chce
nap�sa� knihu o �chi-kungu. V dne�n�ch d�och sa �chi-kungov� knihy kop�ruj�
jedna od druhej � on odkop�ruje va�u, vy odkop�rujete jeho, ... P�sal a p�sal,
k�m sa nedostal k ot�zke Tajomn�ho priechodu a nemohol �s� �alej. Kto vie, �o
je Tajomn� priechod? Dokonca medzi opravdiv�mi �chi-kungov�mi majstrami iba
zop�r z nich to vie. I�iel sa sp�ta� falo�n�ho �chi-kungov�ho majstra. Nevedel,
�e t� osoba bola falo�n�, ke�e on ani nerozumel �chi-kungu. Ale ak by tento
falo�n� �chi-kungov� majster nedok�zal odpoveda� na ot�zku, neuvedomili by si
ostatn�, �e je podvodn�k? Preto sa to odv�il vymyslie� a povedal, �e Jeden
otvor tajomn�ho priechodu je na konci mu�sk�ho prirodzenia. Znie to dos�
smie�ne. Nesmejte sa v�ak, preto�e t�to kniha je u� publikovan� v spolo�nosti.
T�mto je povedan�, �e �chi-kungov� knihy s� dnes tak�to smie�ne. K �omu je
dobr�, ak ��tate nie�o tak�to? Nesl��i to na ni� a m��e v�m to len u�kodi�.
�o je Umiestnenie tajomn�ho priechodu? Po�as
kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta, ke� je kultiv�cia osoby za strednou �rov�ou
alebo na vysokej �rovni v Z�kone trojit�ho sveta, tejto osobe za��na r�s�
nesmrte�n� die�a. Nesmrte�n� die�a a cherub�ni, o ktor�ch hovor�me, s� dve
odli�n� veci. Cherub�ni s� drobn� a hrav� a radostne pobehuj�. Nesmrte�n� die�a
sa nepohybuje. Ak nad n�m hlavn� du�a neprevezme kontrolu, nesmrte�n� die�a
bude nehybne sedie� na lotosovom kvete s oboma nohami prekr�en�mi a s rukami
spojen�mi v poz�cii �ie-jin. Nesmrte�n� die�a vyrast� z elix�rov�ho po�a a m��e
by� viden� na mikroskopickej �rovni, dokonca i ke� je men�ie ako �pi�ka ihly.
R�d by som vyjasnil �al�iu ot�zku. Je iba jedno
skuto�n� elix�rov� pole a je to pole v priestore spodku brucha. Je nad bodom
chuej-jin vo vn�tri tela pod spodnou �as�ou brucha. Mnoho foriem kungu,
mno�stvo schopnost�, mno�stvo vec� techn�k, telo Z�kona, nesmrte�n� die�a,
cherub�ni a mnoh� in� bytosti v�etky vyrastaj� z tohto po�a.
V minulosti zop�r praktizuj�cich hovorilo o
hornom elix�rovom poli, strednom elix�rovom poli a spodnom elix�rovom poli.
Povedal by som, �e nemali pravdu. Niektor� �udia takisto tvrdia, �e ich majstri
ich tak u�ili po gener�cie a �e aj knihy tak hovoria. Dovo�te mi poveda� v�m
v�etk�m, �e brak bol aj v d�vnych �asoch. Hoci niektor� veci mohli by�
odovzd�van� po mnoho rokov, m��u by� nespr�vne. Niektor� men�ie svetsk�
kultiva�n� cesty boli v�dy odovzd�van� medzi svetsk�mi �u�mi, ale nie s� na
kultiv�ciu a nie s� dobr� na ni�. Ke� to naz�vaj� horn� elix�rov� pole, stredn�
elix�rov� pole a spodn� elix�rov� pole, hovoria, �e elix�rov� pole je v�ade, kde
sa m��e vytv�ra� elix�r. Nie je to vtip? Ke� sa myse� �loveka s�stred� niekde
do tela na dlh� �as, vyvinie sa energetick� zhluk a vytvor� sa tam elix�r. Ak
tomu never�te, udr�ujte va�u myse� s�streden� na va�e rameno a nechajte ju tak
po dlh� �as a vytvor� sa tam elix�r. Tak�e niektor� �udia videli t�to situ�ciu
a vyhlasuj�, �e elix�rov� pole je v�ade. Toto znie e�te smie�nej�ie. Myslia si,
�e elix�rov� pole je v�ade, kde sa vytvor� elix�r. V skuto�nosti je to elix�r,
ale nie pole. M��ete poveda�, �e elix�r je v�ade, alebo �e je horn� elix�r,
stredn� elix�r a spodn� elix�r. Av�ak, je iba jedno skuto�n� pole, ktor� m��e
vyvin�� ve�k� po�et Z�konov a je to pole v priestore spodku brucha. Preto
v�roky o hornom elix�rovom poli, strednom elix�rovom poli a spodnom elix�rovom
poli s� nespr�vne. Kdeko�vek sa myse� s�stred� na dlh� �asov� obdobie, tam sa
vytvor� elix�r.
Nesmrte�n� die�a vyrast� pomaly z elix�rov�ho
po�a v priestore spodku brucha a st�va sa v���m a v���m. Ke� vyrastie do
ve�kosti pingpongovej lopti�ky, tvar jeho cel�ho tela bude dobre vidite�n� a
nos a o�i bud� vytvoren�. V �ase, ke� je nesmrte�n� die�a tak� ve�k� ako
pingpongov� lopti�ka, vyrastie pri �om mal� okr�hla bublina. Po sformovan� bude
bublina r�s� spolu s nesmrte�n�m die�a�om. Ke� nesmrte�n� die�a dosiahne v��ku
�tyri palce, objav� sa lupienok lotosov�ho kvetu. Ke� vyrastie na p� alebo
�es� palcov, lupienky lotosov�ho kvetu bud� v podstate vytvoren� a objav� sa
vrstva lotosov�ho kvetu. �iariace, zlat� nesmrte�n� die�a bude sedie� na zlatom
lotosovom kvete, vyzeraj�c ve�mi n�dherne. Toto je nezni�ite�n� telo Vad�ru,
ktor� sa naz�va �telo Budhu� v budhovskej �kole, alebo �nesmrte�n� die�a� v
�kole Tao.
Na�a �kola praktizovania kultivuje a vy�aduje
obidve formy tiel � va�e p�vodn� telo mus� by� tie� premenen�. Viete, �e telo
Budhu nem� dovolen� prejavi� sa medzi svetsk�mi �u�mi. S mno�stvom �silia m��e
uk�za� svoj tvar a jeho svetlo mo�no vidie� o�ami svetskej osoby. Av�ak po
premene fyzick� telo vyzer� by� rovnak� ako telo priemernej osoby medzi
svetsk�mi �u�mi. Svetsk� �lovek ich nedok�e rozl�i�, hoci toto telo sa m��e
pohybova� medzi dimenziami. Ke� nesmrte�n� die�a dosiahne �tyri alebo p�
palcov, aj vzduchov� bublina vyrastie do tejto v��ky a je prieh�adn� ako
vzduchov� bal�n. Nesmrte�n� die�a sed� nehybne v medita�nej poz�cii. Ke�
vyr�stlo do tejto ve�kosti, vzduchov� bublina u� dor�stla a mus� opusti�
elix�rov� pole. �Mel�n odpadne, ke� je zrel�,� hovor� sa. Tak�e sa bude
pohybova� nahor. Proces jej pohybu nahor je ve�mi pomal�, ale jej pohyb m��e
by� pozorovan� denne. Postupne sa pohybuje nahor vy��ie a vy��ie. So
starostlivou pozornos�ou sme schopn� c�ti� jej existenciu.
Ke� vzduchov� bublina dosiahne bod tchan-�ung v
strede hrudn�ka, nachv��u tam ostane. Preto�e je tam mno�stvo esencie �udsk�ho
tela (srdce je tie� tam), vo vzduchovej bubline sa vytvor� syst�m vec�. T�to
esencia bude dodan� do vzduchovej bubliny. Po chv�li sa bude op� pohybova�
nahor. Ke� prech�dza cez hrdlo, �lovek sa bude c�ti� pridusen�, akoby cievy
boli v�etky zablokovan� a bude sa c�ti� dos� nepr�jemne opuchnut�. Toto bude
trva� iba p�r dn�. Potom dosiahne hlavu a to naz�vame �vzostup k ni-wanu�.
Hovor� sa, �e dosiahla ni-wan, pri�om v skuto�nosti je tak� ve�k� ako cel� va�a
hlava. Budete c�ti�, akoby va�a hlava bola opuchnut�. Preto�e ni-wan je ve�mi
d�le�it� miesto pre �udsk� bytos�, jeho esencia mus� tie� by� vytvoren� vo
vzduchovej bubline. Potom sa vzduchov� bublina bude sna�i� pretla�i� von cez
tunel tretieho oka a toto je dos� nepr�jemn� pocit. Tretie oko bude stla�en� a�
do bodu bolestivosti a sp�nky bud� opuchnut�, pri�om v o�iach bude pocit, akoby
sa v�tali dovn�tra. Tento pocit bude trva� dovtedy, k�m sa vzduchov� bublina
nedostane cez tunel tretieho oka a potom bude visie� pred �elom. Toto sa naz�va
Umiestnenie tajomn�ho priechodu � ona tam vis�.
V tomto �ase �udia s otvoren�m tret�m okom nie
s� schopn� vidie� ni�. Je to preto, �e v kultiva�nej praxi v budhovskej �kole
alebo v �kole Tao sa jeho dvere zatvoria, aby sa ur�chlilo vytvorenie vec�
vn�tri Tajomn�ho priechodu. S� tam dvoje predn� dvere a dvoje zadn� dvere, a
v�etky s� zatvoren�, ako priechod br�nou N�mestia nebesk�ho pokoja v Pekingu,
s� tam dvoje ve�k� dvere na ka�dej strane. Aby sa Tajomn� priechod r�chlo
vytvoril a posilnil, dvere nie s� otvoren�, jedine za ve�mi �peci�lnych
okolnost�. Ten, kto m��e vidie� veci tret�m okom, nem��e vidie� veci v tejto
f�ze, ke�e to nie je dovolen�. Ak� je ��el jeho visenia? Preto�e v tomto bode
sa stret�vaj� stovky energetick�ch kan�lov n�ho tela, musia v�etky kr��i� cez
Tajomn� priechod a potom vyjs�. Musia �s� cez Tajomn� priechod a cie�om je
polo�i� nejak� dodato�n� z�kladne a vytvori� syst�m vec� vn�tri Tajomn�ho
priechodu. Preto�e �udsk� telo je mal� vesm�r, vytvor� sa mal� svet a vo vn�tri
bude sformovan� cel� esencia �udsk�ho tela. Ale vytvor� sa len s�bor zariaden�
a nie je to e�te plne funk�n�.
V kultiva�nej met�de �koly �chi-men je Tajomn�
priechod otvoren�. Ke� je Tajomn� priechod vystr�en�, vych�dza von v tvare
trubice, ale postupne sa bude zagu�acova�. Tak�e dvere na oboch stran�ch s�
otvoren�. Preto�e �kola �chi-men nekultivuje Budhovstvo ani Tao, musia sa
chr�ni� sami. Je mnoho majstrov v budhovskej �kole alebo v �kole Tao a v�etci
v�s m��u ochr�ni�. Nepotrebujete teda vidie� veci, ani sa nestretnete s
probl�mami. Nie je to v�ak tak v �kole �chi-men, ke�e tam sa �lovek mus�
chr�ni� s�m. Preto si mus� udr�ova� schopnos� vidie� veci. V tom �ase vid�
tretie oko veci, akoby sa d�valo cez trubicu �alekoh�adu. Potom �o je tento
syst�m vytvoren�, pribli�ne za mesiac, za��na sa vraca�. Ke� sa vr�ti dovn�tra
hlavy, naz�va sa to �Tajomn� priechod men� poz�cie�.
Ke� sa Tajomn� priechod vr�ti dovn�tra, hlava
sa bude c�ti� nepr�jemne opuchnut�. Potom sa pretla�� von cez bod j�-�en na
z�tylku. Toto pretla�enie tie� sp�sob�, �e sa �lovek c�ti nepr�jemne, akoby
jeho hlava praskla a otvorila sa. Potom naraz vyjde cel� von a �lovek okam�ite
poc�ti ��avu. Potom �o vyjde von, bude visie� vo ve�mi hlbokej dimenzii a
existova� v telesnej forme tej hlbokej dimenzie. Preto sa �lovek o to nebude
udiera� po�as sp�nku. Ale je tam jedna vec: Ke� sa Umiestnenie tajomn�ho
priechodu vyskytne po prv�kr�t, �lovek c�ti nie�o pred o�ami. Hoci je to v inej
dimenzii, �lovek st�le c�ti, �e o�i s� zakalen�, akoby ich nie�o pokr�valo, ��m
sa �lovek c�ti ve�mi nepr�jemne. Preto�e bod j�-�en je d�le�it� k���ov�
priechod, mus� sa tam vzadu tie� vytvori� syst�m vec�. Potom sa op� vr�ti
dovn�tra tela. �Jeden otvor Tajomn�ho priechodu� nie je v skuto�nosti iba
jedn�m otvorom � mus� by� umiestnen� viackr�t. Ke� sa vr�ti do ni-wana, za��na
v tele zostupova�, pokia� nedosiahne bod ming-men medzi obli�kami. V bode
ming-men op� vyraz� von.
Bod ming-men v �udskom tele je mimoriadne
d�le�it� a hlavn� bod. Naz�va sa �otvor� v �kole Tao a �priechod� u n�s. Je to
d�le�it�, hlavn� priechod, ktor� sa naozaj podob� na �elezn� br�nu � na ve�k�
po�et vrstiev �elezn�ch br�n. Je zn�me, �e �udsk� telo m� mnoho vrstiev. Na�e
fyzick� bunky s� jedna vrstva a molekuly vn�tri �al�ia. Je tam br�na umiestnen�
na ka�dej vrstve at�mov, prot�nov, elektr�nov, ve�mi mikroskopick�ch �ast�c,
nesmierne mikroskopick�ch �ast�c a od nesmierne mikroskopick�ch �ast�c dole k
e�te men��m mikroskopick�m �asticiam. Preto je ve�k� po�et nadprirodzen�ch
schopnost� a mno�stvo vec� techn�k zamknut�ch vn�tri br�n odli�n�ch vrstiev.
In� met�dy kultivuj� elix�r. Ke� ide elix�r explodova�, najprv sa mus� v�buchom
otvori� bod ming-men. Ak nie je otvoren� v�buchom, nadprirodzen� schopnosti
nem��u by� uvo�nen�. Potom �o Tajomn� priechod vytvor� syst�m v bode ming-men,
op� sa vr�ti dovn�tra tela. Potom sa vr�ti do priestoru spodku brucha. Toto sa
naz�va �Tajomn� priechod sa vr�til na poz�ciu�.
Po svojom n�vrate sa Tajomn� priechod nevr�ti
na svoje p�vodn� miesto. Nesmrte�n� die�a u� vyr�stlo do dos� ve�kej v��ky.
Vzduchov� bublina pokryje nesmrte�n� die�a a obal� ho. Ke� nesmrte�n� die�a
rastie, rastie spolu s n�m. V �kole Tao, ke� nesmrte�n� die�a vyrastie na �es�
alebo sedemro�n� die�a, bude mu dovolen� opusti� telo; toto sa naz�va �zrod
nesmrte�n�ho die�a�a�. M��e vyjs� von a pohybova� sa pod kontrolou hlavnej
du�e. Fyzick� telo sa neh�be a jeho hlavn� du�a vyjde von. Ak je to nesmrte�n�
die�a v budhovskej �kole, bude zvy�ajne mimo ak�hoko�vek nebezpe�enstva, ke� je
vypestovan� na rovnak� ve�kos� ako ten �lovek. V tom �ase je nesmrte�n�mu
die�a�u zvy�ajne dovolen� opusti� telo a vyjs�. Teraz nesmrte�n� die�a vyr�stlo
do rovnakej ve�kosti ako samotn� osoba a jeho obal je taktie� ve�k�. Obal sa u�
roz��ril zvonka tela a to je Tajomn� priechod. Preto�e nesmrte�n� die�a
vyr�stlo do takejto ve�kosti, Tajomn� priechod sa ur�ite roz��ri mimo tela.
Mo�no ste videli sochy a obr�zky Budhov v
chr�moch a v�imli ste si, �e Budhovia s� v�dy vn�tri kruhu. Obzvl Budhov
portr�t m� v�dy kruh, v ktorom Budha sed�. Mnoho portr�tov Budhu je tak�chto a
najm� tie v star�ch chr�moch s� v�etky tak�to. Pre�o Budha sed� vn�tri kruhu?
Nikto to nedok�e jasne vysvetli�. Dovo�te mi poveda�, �e to je Tajomn�
priechod, ale v tom �ase sa u� viac nenaz�va Tajomn�m priechodom. Naz�va sa
�raj�, hoci to v skuto�nosti e�te nie je raj, ke�e m� iba toto zariadenie. Je
to ako tov�re� so zariaden�m, ale bez schopnosti vyr�ba�. Mus� ma� energiu a
surov� materi�ly, predt�m, ako za�ne vyr�ba�. Pred p�r rokmi mnoho
praktizuj�cich hovorilo: �Moja �rove� kungu je vy��ia ako u B�dhisattvy,� alebo
�Moja �rove� kungu je vy��ia ako u Budhu.� Ke� to ostatn� po�uli, pova�ovali to
za dos� nepredstavite�n�. V skuto�nosti to, �o povedali, nebolo v�bec
nepredstavite�n�, preto�e kung mus� by� naozaj vyvinut� do ve�mi vysokej �rovne
v �udskom svete.
Pre�o je tu teda t�to situ�cia, �e sa �lovek
vykultivoval vy��ie ako Budha? Nemo�no to ch�pa� tak povrchne. Kung tejto osoby
je naozaj na ve�mi vysokej �rovni. Je to preto, �e ke� jeho kultiv�cia dosiahne
ve�mi vysok� �rove� a dosiahne �pln� osvietenie, alebo odomknutie, jeho �rove�
kungu bude naozaj ve�mi vysok�. P�r okamihov pred odomknut�m a �pln�m
osvieten�m bude osem desat�n jeho kungu odobrat�ch spolu s jeho charakterovou
normou a t�to energia bude pou�it� na vytvorenie jeho raja � jeho vlastn�ho
raja. Ka�d� vie, �e �iakov kung a najm� jeho �rove� charakteru je kultivovan�
skrz pretrpenie ve�k�ho po�tu celo�ivotn�ch tr�pen� a za�itie zlo�it�ch
prostred�. Je preto mimoriadne cenn�. Osem desat�n tejto cennej l�tky je
pou�it�ch na obohatenie jeho raja. Preto ke� nesk�r uspeje v kultiv�cii,
dostane �o chce jednoducho natiahnut�m svojich r�k a bude ma� v�etko, �o chce.
M��e robi� �o chce a v jeho raji je v�etko. To je jeho mocn� cnos�, ktor� bola
vykultivovan� jeho vlastn�m utrpen�m.
Energia tejto osoby m��e by� premenen� na
�oko�vek pod�a �ubov�le. Preto ak chce Budha nie�o ma�, nie�o jes�, alebo sa s
nie��m hra�, m��e to robi�. Poch�dza to z jeho vlastnej kultiv�cie, je to jeho
Budhovsk� stav. Bez neho �lovek nem��e uspie� v kultiv�cii. V tom �ase to mo�no
naz�va� jeho vlastn�m rajom. Tento �lovek bude ma� iba dve desatiny svojho
zvy�n�ho kungu na dosiahnutie dov��enia a z�skanie Tao. Hoci mu ostali iba dve
desatiny kungu, jeho telo nie je zamknut�, alebo nem� �iadne telo, alebo ak aj
m�, toto telo u� bolo premenen� vysokoenergetickou l�tkou. V tomto �ase sa
prejavia jeho ve�k� bo�sk� sily, ktor� maj� neporovnate�n� moc. Ke� �lovek
praktizuje kultiv�ciu medzi svetsk�mi �u�mi, zvy�ajne je zamknut� a nem� tak�
ve�k� schopnosti. Nech je �rove� jeho kungu ak�ko�vek vysok�, st�le je
obmedzovan�. Teraz to bude in�.
Symbolom n�ho Falun Dafa je Falun. T� s
nadprirodzen�mi schopnos�ami m��u vidie�, �e tento Falun sa ot��a. Rovnako to
plat� aj pre na�e mal� odznaky Falun, ktor� sa tie� ot��aj�. Na�a kultiva�n�
prax je veden� povahou vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a� a princ�pmi
kozmick�ho v�voja. Preto to, �o kultivujeme, je jednoducho obrovsk�. V ur�itom
v�zname je tento embl�m Faluna miniat�rou vesm�ru. Budhovsk� �kola ch�pe vesm�r
ako svet desiatich smerov so �tyrmi smermi a �smimi stranami. Mo�no niektor�
�udia m��u vidie� zvisl� energetick� st�p nad a pod n�m. Preto, ke� zar�tame
vrch a spodok, dostaneme desa�smern� svet, ktor� predstavuje tento vesm�r.
Predstavuje zhrnutie vesm�ru budhovskou �kolou.
Tento vesm�r pozost�va samozrejme z mnoh�ch
galaxi�, vr�tane na�ej Mlie�nej dr�hy. Cel� vesm�r sa pohybuje a v�etky galaxie
v celom vesm�re sa pohybuj� tie�, tak�e Tchaj-�i symboly a mal� svastiky 
�v embl�me sa taktie�
ot��aj�. Cel� Falun sa ot��a a ve�k� svastika 
�v strede sa ot��a taktie�. V ur�itom zmysle
symbolizuje na�u Mlie�nu dr�hu a s��asne, preto�e sme z budhovskej �koly, m�me
v strede symbol budhovskej �koly; takto vyzer� jeho povrch. V�etky rozdielne
l�tky maj� svoje formy existencie v in�ch dimenzi�ch a v t�ch in�ch dimenzi�ch
maj� ve�mi bohat� a ve�mi zlo�it� priebeh v�voja a formy existencie. Tento
embl�m Faluna je miniat�rou vesm�ru. Tie� m� svoju vlastn� formu existencie a
priebeh v�voja vo v�etk�ch ostatn�ch dimenzi�ch, a tak ho naz�vam svetom.
Ke� sa Falun ot��a v smere hodinov�ch ru�i�iek,
m��e automaticky pohlcova� energiu z vesm�ru. Ot��aj�c sa proti smeru
hodinov�ch ru�i�iek m��e odovzd�va� energiu. Ot��anie dovn�tra (v smere hodinov�ch
ru�i�iek) pon�ka samospasenie, zatia� �o ot��anie von (proti smeru hodinov�ch
ru�i�iek) pon�ka sp�su druh�m � toto je jedine�n� vlastnos� na�ej met�dy.
Niektor� �udia sa p�tali: �Ke�e sme z budhovskej �koly, pre�o s� tam aj
Tchaj-�i? Nepatr� Tchaj-�i k �kole Tao?� Je to preto, �e to, �o kultivujeme, je
ve�mi obrovsk�, je to akoby sme kultivovali cel� vesm�r. Prem���ajte teda o
tom, v�etci: Tento vesm�r pozost�va z dvoch hlavn�ch �k�l, budhovskej �koly a
�koly Tao. Ak niektor� z nich vynech�me, nevytvor� to �pln� vesm�r, ani to
nem��e by� naz�van� �pln�m vesm�rom, a preto sme zahrnuli veci zo �koly Tao.
Niektor� �udia povedali, �e okrem samotnej �koly Tao existuje aj kres�anstvo,
konfucianizmus, in� n�bo�enstv� at�. Dovo�te mi poveda�, �e potom, ako
kultiv�cia v konfucianizme dosiahne ve�mi vysok� �rove�, patr� k �kole Tao; ke�
mnoho z�padn�ch n�bo�ensk�ch kultiva�n�ch met�d dosiahne ve�mi vysok� �rovne,
patria do syst�mu u�en� budhovskej �koly. S� iba dve hlavn� �koly.
Potom pre�o dva Tchaj-�i vzory maj� �erven�
farbu navrchu a modr� farbu naspodku a �al�ie dva Tchaj-�i vzory maj� �erven�
farbu navrchu a �iernu farbu naspodku? V�eobecne si �udia myslia, �e Tchaj-�i
je vytvoren� z dvoch l�tok, �iernej a bielej, �chi jinu a jangu. T�to predstava
poch�dza z ve�mi n�zkej �rovne, ke�e Tchaj-�i m� odli�n� prejavy v odli�n�ch
dimenzi�ch. Na najvy��ej �rovni sa jeho farby prejavuj� t�mto sp�sobom. Tao,
ktor� pozn�me, m� t�to �erven� farbu navrchu a t�to �iernu farbu naspodku.
Napr�klad, tretie oko niektor�ch na�ich �iakov je otvoren� a oni objavili, �e
�erven� farba, ktor� vidia svojimi fyzick�mi o�ami, je zelen� v dimenzii len o
jednu vrstvu �alej. Zlat� farbu vidno v inej dimenzii ako purpurov�, ke�e m�
toto prevr�tenie. In�mi slovami, farby sa menia od dimenzie k dimenzii.
Tchaj-�i s �ervenou farbou navrchu a modrou farbou naspodku patr� k Ve�kej
prap�vodnej �kole Tao, ktor� zah��a kultiva�n� met�dy zo �koly �chi-men. �tyri
men�ie svastiky 
�s� z
budhovskej �koly. S� rovnak� ako t� v strede a v�etky s� z budhovskej �koly.
Falun v t�chto farb�ch je pomerne jasn� a my ho pou��vame ako symbol Falun
Dafa.
Falun, ktor� vid�me cez tretie oko, nie je
nevyhnutne v t�chto farb�ch, preto�e jeho farba pozadia sa m��e meni�, hoci
jeho usporiadanie sa nemen�. Ke� sa Falun, ktor� som vlo�il do priestoru v�ho
spodku brucha, ot��a, va�e tretie oko ho m��e vidie� ako �erven�, purpurov�,
zelen� alebo mo�no bezfarebn�. Jeho farba pozadia sa nepretr�ite men� v porad�
�erven�, oran�ov�, �lt�, zelen�, belas�, modr� a purpurov�. Tak�e m��ete vidie�
odli�n� farby, ale farby a vzor svast�k a Tchaj-�i vo vn�tri Faluna sa nemenia.
Zd� sa n�m, �e t�to farba pozadia embl�mu vyzer� pekne, a tak sme si ju
osvojili. T� s nadprirodzen�mi schopnos�ami m��u vidie� mno�stvo vec� za touto
dimenziou.
Niektor� �udia hovoria: �T�to svastika 
�vyzer� ako t� vec, ktor� mal
Hitler.� Dovo�te mi poveda�, �e tento symbol nem� ni� do �inenia so �iadnymi
triednymi bojmi. Niektor� �udia hovoria: �Ak sa jej roh preklop� do tejto
strany, bude to Hitlerov symbol.� Nie je to tak, preto�e sa ot��a oboma smermi.
V �udskej spolo�nosti bol tento symbol v�eobecne zn�my pred 2500 rokmi,
spoznali ho v dobe ��kjam�niho. Od Hitlerovej doby a 2. svetovej vojny pre�lo
iba nieko�ko desa�ro��. On ukradol tento symbol pre vlastn� pou�itie, ale
farba, ktor� pou�il, sa l�ila od na�ej. Bol �ierny, jeho roh smeroval nahor a
bol pou�it� vo zvislej polohe. Poviem iba to�koto oh�adne Faluna, hoci som
spomenul iba jeho povrchn� formu.
�o potom t�to svastika 
�symbolizuje v na�ej budhovskej �kole? Niektor�
�udia hovoria, �e to zna�� ��astie, �o je v�klad svetsk�ch �ud�. Dovo�te mi
poveda�, �e svastika 
�ozna�uje
�rove� Budhu. Maj� ju len t�, �o dosiahli �rove� Budhu. B�dhisattva a Arhat ju
nemaj�. Ale najvy��ie B�dhisattvy, �tyri Najvy��ie B�dhisattvy, ju maj�.
Zistili sme, �e tieto Najvy��ie B�dhisattvy �aleko prev��ili �rove� be�n�ch
Budhov a s� dokonca vy��ie ako Tath�gata. Nad �rov�ou Tath�gatu je mnoho
Budhov. Tath�gata m� iba jednu svastiku 
. T�, ktor� sa dostali nad �rove� Tath�gatu,
bud� ma� viac svast�k .
Budha, ktor�ho �rove� je dvakr�t vy��ia ako �rove� Tath�gatu, m� dve svastiky . T�, ktor� s� e�te vy��ie,
maj� tri, �tyri, p� svast�k a tak �alej. Niektor� maj� tak ve�a svast�k, �e s�
v�ade po ich tele. Objavia sa na hlave, pleciach, kolen�ch a ke� ich je pr�li�
ve�a, aby sa tam zmestili, objavia sa dokonca na ich dlaniach, prstoch,
chodidl�ch, prstoch na nohe at�. Ako sa �rove� postupne zvy�uje, po�et svast�k �bude narasta�. Preto
svastika 
�reprezentuje
�rove� Budhu. ��m vy��� je Budhov stav, t�m m� viac svast�k .
Okrem budhovskej �koly a �koly Tao existuje
�kola �chi-men, ktor� sam� seba naz�va kultiva�n� met�da �chi-men. �o sa t�ka
kultiva�n�ch met�d, svetsk� �udia maj� t�to predstavu: Od d�vnej ��ny do
dne�n�ho d�a �udia pova�ovali budhovsk� �kolu a �kolu Tao za �tandardn�
kultiva�n� cesty a taktie� ich naz�vaj� prav�mi �kolami kultiva�nej praxe. T�to
�kola �chi-men nebola nikdy zverejnen� a ve�mi m�lo �ud� vie o jej existencii.
�udia ju poznaj� len z umenia a literat�ry.
Existuje �kola �chi-men? �no. V priebehu mojej
kultiv�cie, najm� v posledn�ch rokoch, som sa stretol s tromi vynikaj�cimi
majstrami zo �koly �chi-men, ktor� mi odovzdali podstatu svojich prakt�k, ktor�
je ve�mi jedine�n� a ve�mi dobr�. Pr�ve preto, �e je ve�mi jedine�n�, to, �o
kultivuje, je dos� nezvy�ajn� a nem��e to by� pochopen� v��inou �ud�. Navy�e
hovoria: �Ani Budha, ani Tao� � nekultivuj� Budhovstvo a nekultivuj� Tao. Po
zisten�, �e nekultivuj� Budhovstvo ani Tao, ich �udia naz�vaj� ne�ikovn� cesty
bo�n�ch dver�. Oni sa naz�vaj� �kola �chi-men. N�zov �ne�ikovn� cesty bo�n�ch
dver� nie je pr�ve lich�tka, ale tu nie je v negat�vnom zmysle. Neznamen� to,
�e je to zl� met�da � to je ist�. Ani povrchov� v�znam tohto pojmu nenazna�uje,
�e by to bola zl� met�da. V hist�rii sa budhovsk� �kola a �kola Tao naz�vali
prav�mi �kolami kultiva�nej praxe. Ke�e �udia nerozumej� �kole �chi-men,
naz�vaj� ju �bo�n� dvere� � nie hlavn� dvere a nie prav� u�enie. �o je
�ne�ikovn� cesta�? �Ne�ikovn�� nazna�uje nemotornos� alebo nemotorn� cestu.
�Ne�ikovn�� v��inou v slovnej z�sobe starej ��n�tiny znamenalo by� trochu
nemotorn�. �Ne�ikovn� cesta bo�n�ch dver� nesie tento podtext.
Pre�o to nie je zl� cesta? Je to preto, �e m�
tie� pr�sne po�iadavky na charakter. Jej kultiva�n� prax takisto nasleduje
povahu vesm�ru. Neporu�uj� povahu alebo z�kony vesm�ru, ani nerobia zl� skutky,
tak�e ju nemo�no nazva� zlou cestou. Budhovsk� �kola a �kola Tao s� opravdiv�
u�enia nie preto, �e povaha vesm�ru je v s�lade s ich met�dami, ale preto�e
met�dy budhovskej �koly a �koly Tao s� v s�lade s povahou vesm�ru. Ak
kultiva�n� prax �koly �chi-men je tie� v s�lade s povahou vesm�ru, nie je to
zl� met�da, ale takisto spravodliv� �kola. Je to preto, �e krit�riom na
rozl�enie dobr�ho a zl�ho alebo cnosti a skazenosti je povaha vesm�ru. Jej
kultiv�cia je zalo�en� na povahe vesm�ru, tak�e je to takisto opravdiv� u�enie,
napriek tomu, �e jej po�iadavky sa odli�uj� od t�ch v budhovskej �kole a v
�kole Tao. Nepraktizuj� vyu�ovanie �iakov vo ve�kom, vyu�uj� len mal� okruh.
�kola Tao vyu�uje mnoho �iakov, ale iba jeden z nich dostane opravdiv� u�enie.
Budhovsk� �kola ver� na spasenie v�etk�ch bytost� � ak sa m��ete kultivova�,
kultivujte sa.
Met�da �koly �chi-men nem��e by� odovzdan� dvom
osob�m, preto�e sa odovzd�va iba jednej vybratej osobe po dlhom �asovom obdob�
v hist�rii. Preto po�as hist�rie nemohla by� viden� svetsk�mi �u�mi.
Samozrejme, ke� bol �chi-kung na vzostupe, zistil som, �e zop�r �ud� z tejto
�koly takisto vy�lo von u�i�. Po nejakom verejnom vyu�ovan� si v�ak uvedomili,
�e to nie je uskuto�nite�n�, preto�e majster zak�zal nie�o z toho odovzda�
verejnosti. Ak to chcete u�i� verejnos�, nem��ete si vybera� �iakov. T�, ktor�
sa pr�du u�i�, si prines� r�zne �rovne charakteru a r�zne sp�soby zm���ania,
ke�e s� to najr�znej�� �udia. Nebudete si m�c� vybera� �iakov. Preto �kola
�chi-men nem��e by� �iroko vyu�ovan� na verejnosti. T�m by sa mohlo �ahko
sp�sobi� nebezpe�enstvo, preto�e veci, ktor� maj�, s� skuto�ne v�nimo�n�.
Niektor� si myslia: �Budhovsk� �kola kultivuje
Budhovstvo a �kola Tao kultivuje Opravdiv�ho �loveka, ��m sa teda stane �iak
�koly �chi-men po dov��en� kultiv�cie?� Bude putuj�cim nesmrte�n�m bez
ustanovenej oblasti na nebesiach. Je zn�me ka�d�mu, �e Tath�gata ��kjam�ni m�
Raj Saha, Budha Amit�bha m� Z�padn� raj a Budha Lie�ite� m� Smaragdov� raj.
Ka�d� Tath�gata alebo ve�k� Budha m� svoj vlastn� raj. Ka�d� ve�k� osvieten�
osoba si buduje raj pod�a seba a �ije tam mnoho jej �iakov. Ale t� zo �koly
�chi-men nemaj� ustanoven� hranicu vo vesm�re � s� ako t�lav� bohovia alebo
putuj�ci nesmrte�n�.
�o je �praktizovanie zlej kultiv�cie�? M�
nieko�ko pod�b. S� �udia, ktor� sa �pecializuj� na praktizovanie zlej
kultiv�cie, ke�e v hist�rii boli �udia, ktor� odovzd�vali tieto veci. Pre�o s�
odovzd�van�? Je to preto, �e h�adaj� sl�vu, osobn� zisk a peniaze medzi
svetsk�mi �u�mi; toto je to, �o chc�. Samozrejme, tak�to osoba nem� vysok�
�rove� charakteru a nem��e dosta� kung. �o teda dostane? Karmu. Ak m� �lovek
ve�a karmy, m��e sa takisto sta� formou energie. Ale jeho �rove� je ni��m a
nem��e sa porovn�va� s praktizuj�cim. Av�ak m��e ma� moc nad svetsk�mi �u�mi,
preto�e karma je tie� formou energie. Ke� sa jej hustota stane ve�mi vysokou,
m��e takisto zosilni� nadprirodzen� schopnosti v tele �loveka a vytvori� tak�to
��inok. Preto to po�as hist�rie niektor� �udia vyu�ovali. Tak�to osoba tvrd�:
�Konan�m zl�ch skutkov a nad�van�m si m��em zv��i� svoj kung.� Nezvy�uje si
kung. V skuto�nosti zvy�uje hustotu tejto �iernej l�tky, ke�e konanie zl�ch
skutkov m��e prinies� �iernu l�tku, karmu. Bezv�znamn� vroden� nadprirodzen�
schopnosti tejto osoby m��u by� teda zosilnen� touto karmou. M��e si taktie�
zosilni� tie drobn� vroden� nadprirodzen� schopnosti, av�ak tie nem��u vykona�
ni� ve�k�. T�to �udia sa dr�ia toho, �e konan�m zl�ch skutkov si m��u zv��i�
kung � toto oni hovoria.
Niektor� �udia hovoria: �Ke� Tao vyrastie o
jednu stopu, d�mon vyrastie desa�kr�t to�ko.� Toto je nepravdiv� tvrdenie
vymyslen� svetsk�mi �u�mi. D�mon nebude nikdy vy��ie ako Tao. Je tu t�to
skuto�nos�: Vesm�r, ktor� pozn�me ako �udsk� bytosti, je jeden drobn� spomedzi
po�etn�ch vesm�rov a my ho v stru�nosti vol�me vesm�r. Zaka�d�m po prejden�
dlh�ho �asov�ho obdobia sa tento n� vesm�r stretne s obrovskou vesm�rnou
katastrofou. T�to katastrofa zni�� v�etko vo vesm�re, dokonca plan�ty m��u by�
zni�en� a m��e zni�i� v�etky �iv� veci vo vesm�re. Pohyb vesm�ru nasleduje
z�kon. V na�om vesm�re tohto cyklu �udsk� bytosti nie s� jedin�, �o sa
pokazili. Mnoho bytost� u� vypozorovalo situ�ciu, �e ak pou�ijeme s��asn� pojem
�asu, v priestore tohto vesm�ru sa ve�mi d�vno udial ve�k� v�buch. Dnes ho
astron�movia nem��u pozorova�, preto�e to, �o m��eme vidie� teraz s
najsilnej��mi �alekoh�admi, s� veci 150 tis�c sveteln�ch rokov sp�. Aby sme
videli zmeny dej�ce sa dnes vo vesm�rnych tel�ch, mus�me �aka� �al��ch 150
tis�c rokov. To je dos� vzdialen� vek.
V s��asnosti u� cel� vesm�r podst�pil ve�k�
zmenu. Ke� sa uskuto�n� tak�to zmena, v�etky �ivoty v celom vesm�re bud� �plne
vyhladen� a zni�en�. V�dy, ke� sa vyskytne t�to situ�cia, povaha a v�etka hmota
vo vn�tri predch�dzaj�ceho vesm�ru mus� by� zni�en� v�buchom. Zvy�ajne bud�
v�etky �ivoty zabit� v tejto expl�zii. Ale pri ka�dom v�buchu nie je zni�en�
v�etko. Ke� je nov� vesm�r op� vybudovan� ve�k�mi osvieten�mi bytos�ami na
mimoriadne vysok�ch �rovniach, zost�va v �om nejak� �ivot, ktor� nebol zabit�
v�buchom. Ve�k� osvieten� bytosti vybuduj� vesm�r pod�a svojej vlastnej povahy
a noriem. Preto m� odli�n� povahu od tej predch�dzaj�ceho vesm�ru.
T�, ktor� neboli pri v�buchu zabit�, sa bud�
na�alej dr�a� predch�dzaj�cej povahy a princ�pov pri roben� vec� v tomto
vesm�re. Novovytvoren� vesm�r bude vo svojej �innosti sledova� charakteristiky
a z�kony tohto nov�ho vesm�ru. A tak t�, ktor� unikli v�buchu, sa stali
d�monmi, ktor� zasahuj� do princ�pov vesm�ru. Napriek tomu nie s� tak� zl�,
ke�e iba zachov�vaj� povahu vesm�ru predch�dzaj�ceho obdobia. To s� t�, o
ktor�ch �udia hovoria ako o nebesk�ch d�monoch. Nie s� v�ak hrozbou pre
svetsk�ch �ud�, ani neubli�uj� �u�om. Oni iba lipn� na svojich z�konoch pri
roben� vec�. V minulosti to svetsk� �udia nesmeli vedie�. Povedal som, �e je
mnoho Budhov nad �rov�ou Tath�gatu. T�to d�moni s� ni��m! S� ve�mi nepatrn�, ak
ich porovn�me s ostatn�mi. Starnutie, choroba a smr� s� tie� formy d�monov, ale
s� vytvoren� aj preto, aby chr�nili a udr�iavali povahu vesm�ru.
Budhizmus ver� na prevte�ovanie, v ktorom sa
hovor� o r�i asurov. V skuto�nosti sa to vz�ahuje na �ij�ce bytosti v in�ch
dimenzi�ch, ktor� v�ak nemaj� �udsk� podstatu. Pre ve�k� osvieten� bytos� s� na
ve�mi n�zkej �rovni a s� dos� slab�, ale v o�iach svetsk�ch �ud� s�
hr�zostra�n�, ke�e maj� ur�it� mno�stvo energie. Pova�uj� svetsk�ch �ud� za
zvierat�, a tak sa radi �ivia �u�mi. V posledn�ch rokoch takisto vy�li vyu�ova�
nejak� praktiky. Ak� mrzk� tvor! Pozrite sa mu do tv�re � mohli by ste ho
nazva� �lovekom? Vyzer� ve�mi hr�zostra�ne. Len �o sa u��te ich veci, budete
musie� �s� s nimi a sta� sa jedn�m z nich. Ak maj� niektor� �udia pri cvi�en�
�chi-kungu zl� my�lienky, ktor� s�hlasia s ich mentalitou, pr�du u�i� t�chto
�ud�. Jedno dobro m��e prem�c� sto ziel. Ak sa o ni� neusilujete, nikto sa v�s
neodv�i dotkn��. Ale ak m�te zl� my�lienky, alebo idete za nie��m nedobr�m,
pr�du v�m pom�c� a vy budete nasledova� d�monick� cestu. Tento probl�m sa
vyskytuje.
�al�ia situ�cia sa naz�va nevedom�
praktizovanie zlej cesty. �o je �nevedom� praktizovanie zlej cesty�? Je to
praktizovanie zlej cesty bez toho, aby sme si to uvedomovali. Tento probl�m je
ve�mi be�n� a jednoducho pr�li� roz��ren�. Ako som povedal minule, mnoho �ud�
praktizuje �chi-kung s nespr�vnymi my�lienkami vo svojej mysli. Hoci praktizuj�
cvi�enie v stoji s rukami a nohami tras�cimi sa od �navy, ich myse� neodpo��va.
Jeden prem���a: �Ceny id� hore. Mus�m �s� nakupova�, len �o docvi��m. Ak sa
nepopon�h�am, veci bud� drah�ie.� �al�ia osoba prem���a: �Pracovisko teraz
pride�uje byty. Azda jeden dostanem? Osoba zodpovedn� za pride�ovanie bytov je
v�dy proti mne.� ��m viac tento �lovek o tom prem���a, t�m zlostnej�� sa st�va:
�Ur�ite mi byt nepridel�. Ako by som s �ou mal bojova��� Vynoria sa v�emo�n�
my�lienky. Ako som povedal, rozpr�vaj� jednoducho o v�etkom, od rodinn�ch
ot�zok po �t�tne z�le�itosti. Ke� hovoria o veciach, ktor� ich hnevaj�, stan�
sa e�te zlostnej��mi.
Ke� praktizujete, mus�te bra� v�ne cnos�. Pri
vykon�van� cvi�en�, ak nemysl�te na dobr� veci, nemali by ste myslie� ani na
nedobr� veci. Najlep�ie je, ak nemysl�te na ni�. Je to preto, �e po�as
praktizovania na n�zkej �rovni mus� by� polo�en� z�klad�a. T�to z�klad�a bude
hra� rozhoduj�cu rolu, preto�e �udsk� aktivity mysle hraj� podstatn� �lohu.
Prem���ajte o tom, v�etci: Ak prid�vate veci k svojmu kungu, ako m��e by� to,
�o vytvor�te praktizovan�m, dobr�? Ako by to nebolo �ierne? Ko�ko �ud�, ktor�
robia cvi�enia, nemaj� tak�to my�lienky? Hoci neust�le cvi��te, pre�o va�e
choroby neodi�li? Niektor� �udia s�ce nemaj� tak�to nedobr� my�lienky na
cvi�ebn�ch miestach, av�ak ke� cvi�ia, chc� z�ska� nadprirodzen� schopnosti,
chc� z�ska� toto alebo tamto, maj� v�emo�n� stavy mysle a mnoho siln�ch t��ob.
V skuto�nosti praktizuj� zl� kultiv�ciu nevedome. Ak im poviete, �e praktizuj�
zl� cestu, bud� ne��astn�: �Ten a ten �chi-kungov� majster je m�j u�ite�.� Ale
ten ve�mi zn�my �chi-kungov� majster v�s �iadal bra� v�ne cnos�. Robili ste
to? Po�as cvi�enia zaka�d�m prid�vate nejak� zl� my�lienky. Z�skate n�m teda
dobr� veci? Toto je ten probl�m a je to nevedom� praktizovanie zlej kultiv�cie
� nie�o ve�mi be�n�.
V spolo�enstve kultivuj�cich existuje
kultiva�n� met�da naz�van� p�rov� kultiv�cia mu�a a �eny. Mo�no ste videli
kultiva�n� met�dy Tibetsk�ho tantrizmu, kde na soche alebo portr�te Budhu
mu�sk� postava dr�� �ensk� telo, praktizuj�c kultiv�ciu. Mu�sk� postava niekedy
vyzer� ako Budha a dr�� nah� �enu. Niektor� m��u by� premenami Budhu do podoby
Vad�ru s b��ou hlavou a konskou tv�rou, takisto dr�iaci vyzle�en� �ensk� telo.
Pre�o je to takto? Najprv si nie�o vyjasnime. ��na nie je jedinou krajinou na
na�ej plan�te, ktor� bola ovplyvnen� konfucianizmom. Pred p�r storo�iami mala
cel� na�a �udsk� rasa podobn� mor�lne hodnoty. Preto t�to kultiva�n� met�da v
skuto�nosti nepoch�dzala z tejto na�ej plan�ty. Pri�la z inej plan�ty, ale t�to
met�da m��e by� naozaj pou�it� na kultiv�ciu. Ke� bola t�to kultiva�n� met�da
predstaven� v ��ne v tej dobe, bola neprijate�n� pre ��nskych �ud� pr�ve kv�li
jej �astiam p�rovej kultiv�cie mu�a a �eny a kv�li jej tajn�m praktik�m. Preto
ju ��nsky cis�r po�as obdobia Chuej-�changa dynastie Tchang zak�zal. Bolo
zak�zan� ju vyu�ova� v oblastiach Chan a v tom �ase sa naz�vala Tchang
tantrizmus. Bola v�ak st�le odovzd�van� vo v�nimo�nom prostred� Tibetu, �o je
zvl�tna oblas�, ktor� m� jedine�n� situ�ciu. Pre�o praktizuj� kultiv�ciu
takto? P�rov� kultiv�cia mu�a a �eny je na zhroma��ovanie jinu, aby sa doplnil
jang a na zhroma��ovanie jangu, aby sa doplnil jin, tak�e jin a jang sa
vz�jomne dop��aj� a vz�jomne kultivuj�, ��m sa umo�n� dosiahnutie cie�a
rovnov�hy jinu a jangu.
Je zn�me, �e bu� pod�a budhovskej �koly alebo
�koly Tao, najm� pod�a taoistickej te�rie jinu a jangu, m� �udsk� telo vo
svojej podstate jin a jang. Preto�e �udsk� telo m� jin a jang, m��e si vyvin��
kultiva�nou praxou rozmanit� nadprirodzen� schopnosti a �ij�ce bytosti ako
nesmrte�n� die�a, cherub�nov, telo Z�kona at�. Kv�li existencii jinu a jangu si
m��e �lovek kultiv�ciou vyvin�� mnoho �ij�cich bytost�; rovnako to plat� pre
mu�sk� telo aj pre �ensk� telo a v�etky m��u r�s� v elix�rovom poli. T�to
te�ria skuto�ne d�va zmysel. �kola Tao zvy�ajne pova�uje horn� �as� tela za
jangov� a spodn� �as� tela za jinov�. Niektor� �udia tie� pova�uj� zadn� �as�
tela za jangov� a predn� �as� tela za jinov�. In� pova�uj� �av� stranu tela za
jangov� a jeho prav� stranu za jinov�. V ��ne m�me pr�slovie �mu� na�avo, �ena
napravo� a toto je takisto odvoden� z t�chto ve�mi rozumn�ch d�vodov. �udsk�
telo m� vo svojej podstate jin a jang, tak�e vz�jomn�m p�soben�m jinu a jangu
m��e telo samo dosiahnu� rovnov�hu jinu a jangu; m��e teda zrodi� mnoho �iv�ch
bytost�.
Toto potom objas�uje ot�zku, pre�o mo�no aj bez
pou�itia met�dy p�rovej kultiv�cie mu�a a �eny dosiahnu� ve�mi vysok� �rove� v
kultiv�cii. Pri pou�it� met�dy p�rovej kultiv�cie mu�a a �eny, ak je pou�it�
nespr�vne, vyvol� �lovek d�monick� zasahovanie a stane sa to zlou praxou. Ak sa
na ve�mi vysokej �rovni v tantrizme ide pou�i� p�rov� kultiv�cia mu�a a �eny,
vy�aduje sa, aby mn�ch alebo lama dosiahol ve�mi vysok� �rove� kultiv�cie. V
tom �ase bude potom majster vies� �loveka v tomto druhu kultiva�nej praxe.
Preto�e �rove� charakteru tejto osoby je vysok�, dok�e sa dobre spr�va� a
zabezpe�i�, �e sa to nezmen� na nie�o zl�. Av�ak �lovek s charakterom na n�zkej
�rovni by vonkoncom nemal pou��va� t�to met�du. Inak bude ur�ite nasledova� zl�
prax. Kv�li obmedzenej �rovni jeho charakteru � preto�e neodstr�nil t��by
svetsk�ch �ud�, st�le m� �iadostivos�, �i�e tam je jeho charakterov� meradlo �
bude ur�ite zl�, ak sa pou�ije. Preto hovor�me, �e ak sa neuv�ene propaguje na
n�zkej �rovni, je to vyu�ovanie zlej praxe.
V posledn�ch rokoch vcelku dos� majstrov
vyu�ovalo p�rov� kultiv�ciu mu�a a �eny. Je tu v�ak jedna trochu zvl�tna vec.
P�rov� kultiv�cia mu�a a �eny sa dokonca objavila v praktik�ch �koly Tao.
Neza�alo to v�ak dnes, vzniklo to u� v dynastii Tchang. Ako m��e ma� �kola Tao
p�rov� kultiv�ciu mu�a a �eny? Pod�a te�rie Tchaj-�i v �kole Tao je �udsk� telo
mal� vesm�r, ktor� m� vo svojej podstate jin a jang. V�etky opravdiv� u�enia
Ve�k�ho Z�kona s� odovzd�van� z d�vneho veku. Ak�ko�vek neuv�en� zmena alebo
neuv�en� dodatok naru�� t� �kolu praktizovania a sp�sob�, �e nebude schopn�
dosiahnu� cie� dov��enia kultiva�nej praxe. Tak�e ak va�a met�da nem� p�rov�
kultiv�ciu mu�a a �eny, nikdy ju v kultiv�cii nerobte. Inak p�jdete nespr�vne a
dostanete sa do probl�mov. Konkr�tne v na�ej �kole Falun Dafa nie je p�rov�
kultiv�cia mu�a a �eny, ani o nej nehovor�me. Takto sa my pozer�me na t�to
ot�zku.
Ot�zku kultivovania mysle a tela som u�
podrobne vysvetlil. Kultivovanie mysle a tela sa vz�ahuje na kultivovanie
charakteru v rovnakom �ase, ako je kultivovan� telo. In�mi slovami, premie�ate
p�vodn� telo. V procese premeny bud� �udsk� bunky postupne nahraden�
vysokoenergetickou l�tkou a starnutie sa spomal�. Telo �loveka bude prejavova�
znaky n�vratu k mladosti, postupn�ho n�vratu a postupnej premeny. Ke� je
napokon �plne nahraden� vysokoenergetickou l�tkou, va�e telo u� bolo premenen�
na telo z in�ho druhu l�tky. Toto telo, ako som povedal, prekro�ilo P� prvkov.
Ke�e u� nie je medzi Piatimi prvkami, va�e telo nebude viac degenerova�.
Kultiva�n� prax v chr�moch sa zaober� iba
kultiv�ciou povahy, tak�e nevyu�uje cvi�enia, ani nezu��ach�uje telo.
Praktizuj� nirv�nu, ktor� sa objavila u� v �ase met�d, ktor� odovzd�val
��kjam�ni. V skuto�nosti mal ��kjam�ni pokro�il�, ve�k� met�du a bol schopn�
�plne premeni� svoje p�vodn� telo na vysokoenergetick� l�tku a vzia� ho so
sebou. Ale aby zanechal t�to kultiva�n� met�du, on s�m i�iel cestou nirv�ny.
Pre�o to u�il t�mto sp�sobom? Robil to preto, aby sa �udia v �o najv��om
rozsahu vzdali prip�tanost� a v�etk�ho, dokonca napokon vr�tane svojho
fyzick�ho tela; �iadna prip�tanos� nemala zosta�. Aby to �udia dosiahli do
takej miery, ako sa len d�, i�iel cestou nirv�ny. Preto budhistick� mn�si v
hist�rii i�li v�etci cestou nirv�ny. Nirv�na znamen�, �e ke� mn�ch zomrie,
opust� svoje fyzick� telo a jeho du�a vyst�pi s kungom.
�kola Tao zd�raz�uje kultivovanie tela. Preto�e
si vyber� u�en�kov a nepon�ka sp�su v�etk�m bytostiam, m� ve�mi v�nimo�n�ch
�iakov. Preto vyu�uje techniky a veci, ako zu��ach�ova� telo. Ale v
budhistickom syst�me v pr�snom zmysle a najm� v budhistickom n�bo�enstve to
v�eobecne nerobia. Nie je to v�ak tak pre ka�d� budhistick� prax, preto�e mnoho
hlbok�ch budhistick�ch prax� Ve�k�ho Z�kona to tie� m�. Na�a �kola
praktizovania to m�. V na�om Falun Dafa chceme oboje, p�vodn� telo aj
nesmrte�n� die�a; medzi t�mito dvoma s� rozdiely. Nesmrte�n� die�a je telo
vytvoren� z vysokoenergetickej l�tky, ale nem��e sa neuv�ene uk�za� v tejto
na�ej dimenzii. Aby sme si udr�ali v�zor svetskej osoby v tejto dimenzii po
dlh� �as, mus�me ma� svoje p�vodn� telo. Ke� bolo va�e p�vodn� telo premenen�,
hoci boli va�e bunky nahraden� vysokoenergetickou l�tkou, usporiadanie va�ich
molek�l sa nezmen�, tak�e va�e telo bude vyzera� takmer rovnako ako telo
svetskej osoby. Ale st�le je tam rozdiel � menovite, toto telo m��e vstupova�
do in�ch dimenzi�.
Prax, ktor� zu��ach�uje oboje, myse� aj telo,
m��e ma� omladzovac� ��inok a sp�sobi�, �e vyzer�te omnoho mlad��, ako ste.
Jedn�ho d�a sa ma ist� �ena sp�tala: �U�ite�, ko�ko rokov si mysl�te, �e m�m?�
V skuto�nosti sa pribli�ovala k sedemdesiatim rokom, ale vyzerala �osi nad
�tyridsa�. Nemala �iadne vr�sky a jej tv�r vyzerala hladko a jemne, tro�ku
doru�ova. Nevyzerala ako osoba bl�iaca sa k sedemdesiatke. Toto sa stane na�im
�iakom Falun Dafa. Ke� to trochu z�ah��m, mlad� �eny si rady kr�muj� tv�r, aby
mali kraj�iu a lep�iu ple�. Povedal by som, �e ak naozaj nasledujete kultiva�n�
prax mysle a tela, prirodzene dosiahnete tento cie�. Zaru�ujem, �e si nebudete
musie� kr�mova� tv�r. Nebudeme v�ak d�va� viac tak�chto pr�kladov. V minulosti
bolo relat�vne viac star��ch �ud� v r�znych profesi�ch, tak�e ma pova�ovali za
mlad�ho mu�a. Veci sa teraz zlep�uj� a v ka�dej profesii je pomerne viac
mlad�ch �ud�. V skuto�nosti u� nie som mlad�, ide mi na p�desiatku, ke�e m�m
u� teraz �tyridsa�tri rokov.
Pre�o je pole okolo obrazu Budhu? Mnoho �ud� to
nedok�e vysvetli�. Niektor� �udia hovoria: �Socha Budhu m� pole, preto�e mn�si
pred �ou odriekaj� sv�t� p�sma.� In�mi slovami, pole poch�dza z mn�chovej
kultiva�nej praxe pred �ou. �i to je z kultiva�nej praxe mn�chov alebo in�ch,
t�to energia je rozpt�len� a nie nasmerovan�. Podlaha, stropy a steny cel�ho
chr�mu by mali ma� rovnak� pole. Pre�o potom m� iba socha Budhu tak� mocn�
pole? Najm� obraz Budhu vo vzdialen�ch hor�ch, v jaskyni alebo na skale m�
zvy�ajne pole. Pre�o je tam toto pole? Niektor� �udia to vysvet�ovali tak�m alebo
onak�m sp�sobom, a st�le nem��u pr�s� s nie��m presved�iv�m. Socha Budhu m� v
skuto�nosti pole preto, �e m� na sebe telo Z�kona ve�kej osvietenej osoby.
Preto�e je tam telo Z�kona ve�kej osvietenej bytosti, m� energiu.
�i to bol ��kjam�ni alebo B�dhisattva
Aval�kit�vara, ak naozaj existovali v hist�rii � prem���ajte o tom, v�etci �
neboli tie� praktizuj�cimi po�as svojej kultiva�nej praxe? Ke� �lovek
praktizuje kultiv�ciu na ve�mi vysokej �rovni nad Z�konom trojit�ho sveta,
vyvinie si telo Z�kona. Telo Z�kona je zroden� v priestore elix�rov�ho po�a a
je stvoren� zo Z�kona a kungu. Prejavuje sa v in�ch dimenzi�ch. Telo Z�kona m�
t� ist� obrovsk� silu ako t� samotn� osoba, ale vedomie a my�lienky tela Z�kona
s� ovl�dan� jeho hlavnou bytos�ou. No samotn� telo Z�kona je takisto �pln�,
nez�visl� a skuto�n� individu�lny �ivot, preto m��e robi� �oko�vek nez�visle,
sam� od seba. Telo Z�kona rob� presne rovnak� veci, ktor� by chcelo robi�
hlavn� vedomie �loveka � presne rovnak� veci. �lovek by to robil rovnako, ak by
to mal robi� s�m a jeho telo Z�kona to bude robi� tak ako on; toto je telo
Z�kona, o ktorom hovor�me. �o chcem robi� ja, ako napr�klad upravenie tiel
opravdiv�ch praktizuj�cich, m��e by� v�etko vykonan� moj�m telom Z�kona.
Preto�e telo Z�kona nem� telo svetskej osoby, prejavuje sa v in�ch dimenzi�ch.
Forma tej bytosti nie je pevn� a nemenn�, m��e sa zv��i� alebo zmen�i�.
Niekedy sa stane ve�mi ve�k�m, tak�m ve�k�m, �e �lovek nem��e vidie� jeho cel�
hlavu. Niekedy sa stane ve�mi mal�m, dokonca men��m ako bunka.
Socha Budhu zhotoven� v tov�rni je iba kusom
umenia. �Zasv�tenie� je pozvanie tela Z�kona Budhu na sochu Budhu, ktor� potom
bud� �udia uctieva� ako re�lne vtelenie. Ke� m� praktizuj�ci zbo�n� srdce a
kultivuje sa, telo Z�kona v soche Budhu bude ochra�ova� Z�kon pre tohto
�loveka, stara� sa o neho a chr�ni� ho pri kultiv�cii. Toto je skuto�n�m ��elom
zasv�tenia. Toto m��e by� uskuto�nen� iba so spravodliv�mi my�lienkami
vyslan�mi pri form�lnom obrade zasv�tenia, alebo ve�k�mi osvieten�mi bytos�ami
na vysok�ch �rovniach, alebo praktizuj�cimi na ve�mi vysok�ch �rovniach
kultiv�cie, ktor� maj� t�to moc.
V chr�moch sa hovor�, �e sochy Budhu potrebuj�
zasv�tenie a �e nebud� fungova�, ak nepre�li zasv�ten�m. Dnes v chr�moch medzi
mn�chmi u� viac niet t�ch ve�k�ch majstrov � v�etci odi�li. Po �Kult�rnej
revol�cii� sa niektor� z t�ch mlad�ch mn�chov, ktor� nedostali �iadne skuto�n�
u�enia, stali op�tmi. Mnoho u�en� sa stratilo. Ak sa sp�tate niektor�ho z nich:
�Ak� je ��el zasv�tenia?� Povie: �Socha Budhu bude po zasv�ten� fungova�.�
Nedok�e vysvetli� jasne, ako to vlastne funguje, tak�e iba vykon�va obrad.
Polo�� budhistick� sv�t� p�smo dovn�tra sochy Budhu, zape�at� sochu papierom a
odrieka k nej sv�t� p�sma. Potom vyhl�si, �e zasv�tenie bolo vykonan�, ale m��e
by� cie� zasv�tenia naozaj dosiahnut�? To z�vis� od toho, ako odriekal sv�t�
p�sma. ��kjam�ni hovoril o spravodliv�ch my�lienkach � mali by ste odrieka�
sv�t� p�sma s nerozdelenou pozornos�ou, aby ste naozaj zatriasli svetom va�ej
kultiva�nej met�dy. Iba potom m��ete pozva� ve�k� osvieten� osobu. A iba ke�
jedno z tiel Z�kona ve�kej osvietenej osoby pr�de na sochu Budhu, m��e by� cie�
zasv�tenia dosiahnut�.
Po�as odriekania sv�t�ho p�sma niektor� mn�si
uva�uj� vo svojej mysli: �Ko�ko pe�az� mi zaplatia po zasv�ten�?� Alebo pri
odriekan� sv�t�ho p�sma prem���aj�: �Ten a ten sa ku mne spr�va tak zle.� Oni
tie� maj� vz�jomn� intrigy a konflikty. Teraz je Obdobie Konca Z�kona a nemo�no
poprie�, �e tento jav existuje. Nekritizujeme tu budhizmus. Niektor� chr�my
jednoducho nie s� pokojn� v Obdob� Konca Z�kona. Ak je myse� �loveka pln�
t�chto vec� a vysiela tak�to zl� my�lienky, ako by mohla ve�k� osvieten� osoba
pr�s�? Cie� zasv�tenia vonkoncom nem��e by� dosiahnut�. Ale nie je to
absol�tne, ke�e je e�te zop�r dobr�ch chr�mov a taoistick�ch kl�torov.
V jednom meste som videl mn�cha, ktor� mal
ve�mi tmav� ruky. Vopchal sv�t� p�sma dovn�tra sochy Budhu a nedbanlivo ju
zape�atil. Potom zamrmlal zop�r slov a pova�oval to za zasv�tenie. Potom vzal
�al�iu sochu Budhu a op� zamrmlal zop�r slov. ��toval si 40 jenov za ka�d�
zasv�tenie. V dne�n�ch d�och mn�si obchodne vyu�ili zasv�covanie a zar�baj� na
�om peniaze. Pozrel som sa na to a �iadne zasv�tenie som nevidel, ke�e on to
v�bec nemohol uskuto�ni�. Dne�n� mn�si si dokonca dovolia robi� tak�to vec. �o
som e�te videl? �lovek, ktor� vyzeral by� laick�m budhistom, prehl�sil, �e rob�
zasv�tenie sochy Budhu v chr�me. Dr�al zrkadlo oto�en� proti slnku, aby
odrazilo slne�n� l��e na sochu Budhu. Potom tvrdil, �e zasv�tenie vykonal.
Stalo sa to tak�mto smie�nym! Dnes sa budhizmus vyvinul do tohto bodu a je to
ve�mi be�n� �kaz.
V meste Nan-�ing bola vyroben� ve�k� bronzov�
socha Budhu a umiestnili ju na ostrov Lantau v Hongkongu. Je to obrovsk� socha
Budhu. Mnoho mn�chov z cel�ho sveta ju pri�lo zasv�ti�. Jeden z mn�chov dr�al
zrkadlo oproti slnku, aby odrazilo slne�n� svetlo na tv�r sochy Budhu a naz�val
to zasv�ten�m. Ako mohli spravi� tak� vec na takom ve�kolepom zhroma�den�, pri
takejto v�nej pr�le�itosti? Pova�ujem to za skuto�ne �alostn�! Ne�udo, �e
��kjam�ni povedal: �V Obdob� Konca Z�kona bud� ma� mn�si v kl�toroch probl�my
spasi� sami seba, nehovoriac o pon�knut� sp�sy druh�m.� Navy�e mnoho mn�chov
vyklad� budhistick� sv�t� p�sma zo svojho vlastn�ho poh�adu. Dokonca taoistick�
p�smo Kr�ovnej Matky Z�padu si na�lo svoju cestu do chr�mov. Mnoho vec�, ktor�
nie s� budhistick�mi p�smami, takisto vst�pilo do chr�mov a sp�sobilo ve�k�
chaos a zm�tok. Teraz je to naozaj v zlom stave. Samozrejme, s� mn�si, ktor�
st�le opravdivo praktizuj� kultiv�ciu a s� celkom dobr�. Zasv�tenie je v
skuto�nosti pozvanie tela Z�kona ve�kej osvietenej osoby, aby ostalo na soche
Budhu. Toto je zasv�tenie.
Ak socha Budhu nebola zasv�ten�, nemali by ste
ju uctieva�. Ak ju uctievate, bude to ma� v�ne d�sledky. Ak� v�ne d�sledky?
�udia, ktor� dnes �tuduj� �udsk� telo, objavili, �e �udsk� my�lienky a aktivita
mozgu m��u vytv�ra� l�tku. Na ve�mi vysokej �rovni vid�me, �e je to skuto�ne
l�tka, ale t�to l�tka nie je vo forme mozgov�ch v�n, ktor� sme dnes v�skumom
objavili. Namiesto toho je vo forme �pln�ho �udsk�ho mozgu. L�tka, ktor�
svetsk� �udia vysielaj�, ke� prem���aj� vo svojom ka�dodennom �ivote, je vo
forme �udsk�ho mozgu, ale r�chlo sa rozpt�li, preto�e nem� energiu. Energia praktizuj�ceho,
na druhej strane, m��e by� zachovan� ove�a dlh�ie. T�mto nie je povedan�, �e
socha Budhu m� myse�, potom �o je zhotoven� v tov�rni. Nie, nem�. Niektor�
sochy Budhu nepre�li procesom zasv�tenia a aj ke� ich vezmete do chr�mov, cie�
zasv�tenia nebude dosiahnut�. Ak zasv�tenie vykon� falo�n� �chi-kungov� majster
alebo osoba zo zlej praxe, bude to e�te nebezpe�nej�ie � l�ka alebo lasica sa
potajomky vkradne na sochu Budhu.
Ak uctievate sochu Budhu, ktor� nepre�la
obradom zasv�tenia, bude to ve�mi nebezpe�n�. Ako nebezpe�n�? Povedal som, �e
�udstvo sa dnes vyvinulo do bodu, ke� sa v�etko zhor�uje, cel� spolo�nos� a
v�etko v celom vesm�re sa jedno za druh�m st�va skazen�m a v�etko, �o sa st�va
svetsk�m �u�om, si sp�sobili sami. Je ve�mi �a�k� n�js� opravdiv� u�enie a
nasledova� opravdiv� cestu, vzh�adom na ru�iv� zasahovanie z r�znych str�n.
�lovek chce uctieva� Budhu, ale kto je Budha? Je ve�mi �a�k� robi� to. Ak tomu
never�te, dovo�te mi to vysvetli�. Ke� prv� osoba uctieva sochu Budhu, ktor�
nepre�la obradom zasv�tenia, bude to hrozn�. Ko�ko �ud� teraz uctieva Budhu,
aby dosiahlo Prav� ovocie v kultiv�cii? Je iba m�lo tak�chto �ud�. Ak� je
motiv�cia v��iny �ud� pri uctievan� Budhu? H�adaj� odstr�nenie ne��ast�,
vyrie�enie probl�mov a zbohatnutie. S� tieto veci v budhistick�ch sv�t�ch
p�smach? Tam tak�to veci v�bec nie s�.
Ak �lovek, ktor� uctieva Budhu, chce z�ska�
peniaze, hne� ako padne na tv�r pred sochou Budhu alebo B�dhisattvy
Avalokit�vary alebo Tath�gatu a povie: �Pros�m, pom�� mi zbohatn��,� nu� teda,
vytvor� sa �pln� my�lienka. Ke�e to, �o vysiela, je zameran� na sochu Budhu,
okam�ite sa to na �u dostane. V inej dimenzii sa objekty m��u sta� ve�k�mi
alebo mal�mi a ke� t�to my�lienka pr�de k tomu objektu, socha Budhu bude ma�
mozog a m��e rozm���a�, ale nem� telo. In� �udia takisto pr�du uctieva� sochu
Budhu, uctievaj� ju a uctievaj�, a tak jej daj� nejak� mno�stvo energie. Bude
to nebezpe�nej�ie, ak ju uctievaj� praktizuj�ci, preto�e toto uctievanie jej
postupne d� energiu a umo�n� jej vytvori� si skuto�n� telo. Ale toto skuto�n�
telo je vytvoren� v inej dimenzii. Potom �o je vytvoren�, existuje v inej
dimenzii a m��e sa aj nau�i� nejak� pravdy vesm�ru, tak�e m��e robi� nie�o pre
�ud� a t�mto sp�sobom si m��e vyvin�� trochu kungu. Ale pom�ha �u�om
podmiene�ne a za cenu. Pohybuje sa vo�ne v inej dimenzii a m��e ovl�da�
svetsk�ch �ud� �plne �ahko. Toto skuto�n� telo vyzer� presne rovnako ako socha
Budhu. Tak�e takto vznikne uctievan�m falo�n� B�dhisattva Aval�kit�vara alebo
falo�n� Tath�gata. Vznikli �udsk�m uctievan�m a vyzeraj� presne rovnako ako
sochy Budhu a maj� podobu Budhu. Ale myse� falo�n�ho Budhu alebo falo�nej
B�dhisattvy je mimoriadne zl� a je na peniaze. Je zroden� v inej dimenzii, m��e
rozm���a� a pozn� tro�ku pravdy. Neodv�i sa kona� ve�mi zl� skutky, ale odv�i
sa robi� men�ie zl� skutky. Niekedy taktie� pom�ha �u�om; ak by nepom�hal
�u�om, bol by �plne zl� a bol by zabit�. Ako pom�ha �u�om? Ke� sa niekto modl�:
�Budha, pom�� mi, preto�e niekto z rodiny je chor�,� dobre, pom��e v�m. Po�iada
v�s, aby ste venovali nejak� peniaze do schr�nky na milodary, preto�e jeho
myse� je na peniaze. ��m viac pe�az� vlo��te do schr�nky na milodary, t�m
r�chlej�ie bude choroba vylie�en�. Ke�e m� nejak� energiu, m��e z inej
dimenzie manipulova� svetskou osobou. Bude obzvl nebezpe�n�, ak ho ide
uctieva� �lovek, ktor� m� kung. Za �o sa tento praktizuj�ci modl�? Za peniaze.
Prem���ajte o tom, v�etci: Pre�o by mal praktizuj�ci chcie� peniaze? Aj
modlenie sa za odstr�nenie ne��astia a chor�b u �lenov rodiny je prip�tanos� k
n�klonnosti k rodine. Chcete zmeni� osudy druh�ch �ud�? Ka�d� m� svoj vlastn�
osud! Ak ho uctievate a mrmlete: �Pros�m pom�� mi zarobi� nejak� peniaze,�
dobre, pom��e v�m. Trasie sa od radosti, ak chcete viac pe�az�, preto�e ��m viac
ich chcete, t�m viac vec� od v�s m��e vzia�. To je primeran� v�mena. In� �udia
vlo�ili mnoho pe�az� do schr�nky na milodary a on v�m umo�n� nejak� z�ska�. Ako
sa to uskuto�n�? M��ete n�js� pe�a�enku, len �o vykro��te z dver�, alebo v�m v
pr�ci m��u da� mimoriadne pr�mie. Vymysl� si hoci�o, len aby ste z�skali
peniaze. Ako v�m v�ak m��e pom�c� bezpodmiene�ne? �iadna strata, �iaden zisk.
Zoberie �as� v�ho kungu, preto�e chce kung, alebo zoberie v� elix�r alebo in�
veci, ktor� ste kultivovali. On chce tieto veci.
T�to falo�n� Budhovia s� niekedy ve�mi
nebezpe�n�. Mnoho na�ich praktizuj�cich s otvoren�m tret�m okom si mysl�, �e
videli Budhov. Niekto povedal, �e dnes do tohto chr�mu pri�la skupina Budhov a
�e jeden z takzvan�ch Budhov sa volal tak a tak a viedol skupinu. Hovor� tie�,
ak� to bola skupina v�era, ak� skupina je to dnes a �e kr�tko potom, ako jedna
skupina odch�dza, �al�ia prich�dza. Kto s� to? T� pr�ve patria do tejto triedy
� nie s� to skuto�n� Budhovia, ale falo�n�. Je ich tam dos� ve�a.
Je nebezpe�nej�ie, ak sa to stane v chr�me. Ak
ho mn�si uctievaj�, postar� sa o nich: �Neuctievate ma? Jasne a zrete�ne ma
uctievate! Chcete teda praktizova� kultiv�ciu? Ja sa o v�s postar�m a
usporiadam va�u kultiv�ciu.� Tak�e pre v�s usporiada veci, ale kam v�s vezme
va�a kultiv�cia? Ke�e ste sa kultivovali pod�a jeho usporiadan�, �iadna �kola
praktizovania na vy���ch �rovniach v�s neprijme. Usporiadal va�u kultiv�ciu,
tak�e odteraz budete pod jeho veden�m. Neskon�� va�a kultiv�cia bezv�sledne?
Povedal som, �e teraz je ve�mi �a�k� pre �ud� z�ska� v kultiv�cii Prav� ovocie.
Tento �kaz je dos� be�n�. Mnoh� z v�s videli Budhovo svetlo vo ve�mi zn�mych
hor�ch a pozd� ve�k�ch riek. V��ina z nich patr� do tejto kateg�rie. M�
energiu a m��e sa uk�za�. Skuto�n� ve�k� osvieten� osoba sa len tak neukazuje.
V minulosti bolo menej takzvan�ch �pozemsk�ch
Budhov� a �pozemsk�ch Tao�, teraz ich je v�ak mnoho. Ke� sa dopustia zl�ch
skutkov, nebo ich zabije a oni bud� uteka� na sochu Budhu, ke� vidia, �e im ide
o �ivot. Zvy�ajne ve�k� osvieten� osoba n�hodne nezasahuje do princ�pov
svetsk�ch �ud�. ��m vy��ia je �rove� ve�kej osvietenej bytosti, t�m menej bude
zasahova� do princ�pov svetsk�ch �ud� � neporu�� ich ani tro�ku. Nem��e predsa
n�hle rozbi� sochu Budhu bleskom, rozhodne nesprav� tak�to vec. Vy��ia bytos�
sa teda o nich u� nezauj�ma, ke� ute�� na sochu Budhu. Vie, �e m� by� zabit�,
preto utek�. Je teda B�dhisattva Aval�kit�vara, ktor� vid�te, skuto�nou
B�dhisattvou Aval�kit�varou? Je Budha, ktor�ho vid�te, naozajstn� Budha? �a�ko
poveda�.
Mnoh� z v�s m��u prem���a� o tejto ot�zke: ��o
m�me spravi� so sochou Budhu doma?� Mo�no ve�a �ud� rozm���alo o mne. Aby som
pomohol praktizuj�cim v kultiva�nej praxi, poviem v�m, �e to m��ete spravi�
takto: Vezmite moju knihu (preto�e kniha m� moju fotografiu) alebo moju
fotografiu a dr�te sochu Budhu v ruke. Potom spravte Znak ruky Ve�k� lotosov�
kvet a po�iadate U�ite�a o zasv�tenie, akoby ste to �iadali odo m�a. Bude to
vykonan� za pol min�ty. Dovo�te mi v�ak poveda� v�m, �e toto m��e by� vykonan�
iba pre na�ich praktizuj�cich. Toto zasv�tenie nefunguje pre va�ich pr�buzn�ch
alebo priate�ov, ke�e my sa star�me iba o praktizuj�cich. Niektor� �udia
hovoria, �e vezm� moju fotografiu do domov svojich pr�buzn�ch alebo priate�ov,
aby sa zl� duchovia nepribli�ovali. Nie som tu na odh��anie duchov pre
svetsk�ch �ud� � to je najhor�ia ne�cta k U�ite�ovi.
Hovoriac o pozemsk�ch Budhoch a pozemsk�ch Tao
je tu �al�ia ot�zka. V d�vnej ��ne bolo mnoho �ud� praktizuj�cich kultiv�ciu vo
vzdialen�ch hor�ch a hlbok�ch lesoch. Pre�o tam nie s� dnes? V skuto�nosti
nezmizli. Iba�e nedaj� svetsk�m �u�om o sebe vedie� a ani jeden z nich nech�ba.
T�to �udia maj� v�etci nadprirodzen� schopnosti. Nie je to tak, �e po�as rokov
vymizli � st�le ich je tu pomerne dos�. Dnes je ich vo svete st�le nieko�ko
tis�c. Je ich relat�vne viac v na�ej krajine, najm� v t�ch sl�vnych ve�k�ch
hor�ch a pozd� ve�k�ch riek. S� tie� v niektor�ch vysok�ch hor�ch, ale
zape�atili svoje jaskyne nadprirodzen�mi silami, tak�e nem��ete vidie� ich
existenciu. Ich kultiva�n� pokrok je dos� pomal� a ich met�dy s� pomerne
nemotorn�, ke�e neuchopili podstatu kultiv�cie. My naopak priamo mierime na
myse� �loveka a praktizujeme kultiv�ciu pod�a najvy��ej povahy vesm�ru a formy
vesm�ru. Prirodzene, kung sa zvy�uje dos� r�chlo. Je to preto, �e cesty
kultiva�n�ch met�d s� ako pyram�da; iba prostredn� trasa je Ve�kou Cestou. Pri
kultiv�cii na t�ch bo�n�ch cest�ch nemus� by� �rove� charakteru �loveka vysok�.
�lovek sa m��e sta� odomknut�m bez dosiahnutia vysokej �rovne kultiv�cie. S�
v�ak �aleko od Ve�kej Cesty opravdivej kultiv�cie.
�lovek z takejto �koly praktizovania tie�
odovzd�va cestu a vyu�uje �iakov. Pomocou ich met�d sa mo�no kultivova� len
takto vysoko, tak�e ich charakter je len tak�to vysok� a v�etci �iaci
praktizuj� kultiv�ciu iba k tejto �rovni. ��m bli��ie je met�da k okraju
kultiv�cie, t�m viac po�iadaviek bude ma� a t�m zlo�itej�ia bude ich met�da,
ke�e nem��e pochopi� podstatu kultiv�cie. V kultiv�cii si m� �lovek hlavne
zu��ach�ova� charakter. Oni si to v�ak neuvedomuj� � myslia si, �e m��u
praktizova� kultiv�ciu iba trpen�m �a�kost�. Preto po dlhom �asovom obdob� a
praktizovan� kultiv�cie po nieko�ko sto rokov alebo hoci aj po tis�c rokoch
z�skali iba mal� k�sok kungu. V skuto�nosti kung nepoch�dza z utrpenia, cez
ktor� pre�li. Odkia� poch�dza? Je to ako s be�n�m �lovekom: �lovek m� v
mladosti mnoho prip�tanost�, ale ke� zostarne, postupom �asu vyzer� jeho
bud�cnos� bezn�dejne. Tieto prip�tanosti s� prirodzene opusten� a opotrebovan�.
Tieto met�dy postrann�ch ciest teda pou��vaj� t�to met�du. Zistili, �e si m��u
zv��i� kung medit�ciou, silou koncentr�cie a trpen�m �a�kost� v priebehu
kultiv�cie. Nevedia v�ak, �e ich prip�tanosti svetsk�ch �ud� sa pomaly
opotrebovali po dlhom a drsnom �asovom obdob� a �e ich kung sa zv��il kv�li
pomal�mu vzdaniu sa t�chto prip�tanost�.
Ale my sa zameriavame a naozaj poukazujeme na
tieto prip�tanosti, aby sme ich mohli odstr�ni�. �lovek tak sprav� ve�mi prudk�
pokrok v kultiv�cii. Bol som na nieko�k�ch miestach, na ktor�ch som sa �asto
stretol s t�mi �u�mi, ktor� praktizovali kultiv�ciu po mnoho rokov. Povedali:
�Nikto nevie, �e sme tu. Nebudeme zasahova� do toho, �o rob�, ani sp�sobova�
ak�ko�vek probl�my.� T�to patria do skupiny t�ch, ktor� s� celkom dobr�.
Boli tie� niektor� zl�, s ktor�mi sme sa museli
zaobera�. Napr�klad, ke� som po prv�kr�t u�il triedu v Kuej-�ou, niekto ma
pri�iel vyh�ada� po�as hodiny. Povedal, �e jeho ve�majster ma chce vidie� a �e
jeho ve�majster je ten a ten a ako sa kultivoval po mnoho rokov. Videl som, �e
tento �lovek m� jinov� �chi, ktor� bola ve�mi zl� a jeho tv�r bola chorobne
�lt�. Povedal som, �e nem�m �as sa s n�m stretn�� a odmietol som ho. N�sledkom
toho bol jeho ve�k� majster nahnevan� a za�al mi robi� �a�kosti, zotrv�vaj�c v
roben� mi �a�kost� ka�d� de�. Ja som �lovek, ktor� ner�d bojuje s in�mi, ani
nemalo cenu s n�m bojova�. V�dy, ke� sem priniesol zl� veci, tak som ich iba
odpratal. Potom som pokra�oval vo vyu�ovan� Z�kona.
Bol jeden taoista v dynastii Ming, ktor�ho
po�as jeho kultiv�cie posadol had. Nesk�r tento taoista zomrel bez toho, aby
dov��il svoju kultiv�ciu. Had vzal jeho telo a kultivoval �udsk� podobu.
Ve�majster tohto mu�a bola �udsk� podoba, ktor� vykultivoval ten had. Preto�e
jeho povaha sa nezmenila, premenil sa na ve�k�ho hada, aby mi robil �a�kosti.
Pomyslel som si, �e za�iel pr�li� �aleko, tak�e som ho chytil do ruky a pou�il
som mocn� kung, naz�van� �rozp���ac� kung�, aby som rozpustil spodn� �as� jeho
tela na vodu. Horn� �as� jeho tela utiekla tam, odkia� pri�iel.
Jedn�ho d�a jeho mlad� nasledovn�k nav�t�vil
dobrovo�n� riadite�ku v na�om in�truk�nom centre v Kuej-�ou a povedal, �e jeho
ve�majster ju chce vidie�. Riadite�ka tam i�la a vst�pila do tmavej jaskyne, v
ktorej nemohla vidie� ni� okrem tie�a sediaceho tam s o�ami �iariacimi zelen�m
svetlom. Ke� otvoril o�i, jasky�a bola jasn�. Jasky�a bola op� tmav�, ke� sa
jeho o�i zatvorili. Povedal v miestnom n�re��: �Li Chung-� prich�dza op� a
tentoraz nikto z n�s nebude robi� tie veci. M�lil som sa. Li Chung-� prich�dza
pon�knu� �u�om sp�su.� Jeho nasledovn�k ho po�iadal: �Ve�k� Majster, vsta�,
pros�m. �o je s tvojimi nohami?� On odpovedal: �Nem��em u� viac vsta�, lebo
moje nohy s� zranen�.� Ke� sa ho sp�tal, ako boli zranen�, za�al popisova�, ako
robil �a�kosti. Ale na v�stave Orient�lne zdravie 1993 v Pekingu ma op�
vyru�oval. St�le sa dop���al zl�ch skutkov a zasahoval do m�jho vyu�ovania
Ve�k�ho Z�kona, tak�e som ho potom �plne odstr�nil. Potom �o bol odstr�nen�,
jeho sestry a bratia v praxi chceli v�etci zasiahnu�. Vtedy som povedal zop�r
slov. V�etci boli otrasen�, a tak sa vystra�ili, �e sa neodv�ili ni� urobi�.
Bolo im jasn�, o �o i�lo. Niektor� z nich boli st�le �plne be�n�mi �u�mi, hoci
praktizovali kultiv�ciu po dlh� �as. To je zop�r pr�kladov, ktor� d�vam pri
rozpr�van� o ot�zke zasv�tenia.
�o je �arodejn�cky odbor? V priebehu vyu�ovania
svojej praxe to mnoho �ud� v spolo�enstve kultivuj�cich vyu�uje ako triedu
kultiv�cie. V skuto�nosti to nie je s��as�ou kultiv�cie. Je to odovzd�van� ako
nejak� triky, zakl�nania a techniky. Formy, ktor� pou��va, ako kreslenie
symbolov, p�lenie kadidla, p�lenie papierikov, odriekanie zakl�nadiel at�.,
m��u lie�i� �ud� a ich lie�ebn� met�dy s� ve�mi unik�tne. Napr�klad, ak niekomu
vyr�stol vred na tv�ri, praktizuj�ci �arodejn�ckeho odboru namo�� �tetec do
rumelkov�ho farbiva, nakresl� kruh na zemi a do stredu kruhu sprav� kr�.
Po�iada toho �loveka, aby st�l v strede kruhu. Potom za�ne odrieka� zakl�nadl�.
N�sledne pou�ije �tetec namo�en� v rumelkovom farbive na nakreslenie kruhov na
jeho tv�r. Zatia� �o kresl�, bude odrieka� zakl�nadl�. Kresl� a kresl�, a� k�m
�tetcom nesprav� na vrede bodku a odriekanie zakl�nadiel je skon�en�. Povie mu,
�e teraz je to v poriadku. �loveku sa zd� vred naozaj men�� a u� nie je na
dotyk bolestiv�. Fungovalo to. M��e lie�i� men�ie choroby, ale nie v��ie. �o
bude robi�, ak v�s bol� ruka? Za�ne odrieka� zakl�nadl� a po�iada v�s, aby ste
natiahli ruky. F�kne do bodu che-ku na tejto ruke a nech� to vyjs� z bodu che-ku
va�ej druhej ruky. Uc�tite z�van vetra a ke� sa dotknete svojej ruky, nebude u�
tak� bolestiv� ako predt�m. Navy�e, niektor� �udia pou��vaj� met�dy p�lenia
papierikov, kreslenia symbolov, ve�ania amuletov at�. Robia tak�to veci.
Mal� svetsk� cesty v �kole Tao nezu��ach�uj�
telo. Robia len predpovedanie bud�cnosti, ��tanie feng-�uej, vyh��aj� zl�ch
duchov a lie�ia choroby. Tieto veci sa �asto pou��vaj� na mal�ch svetsk�ch
cest�ch. M��u lie�i� choroby, ale pou��van� met�dy nie s� dobr�. Nebudem
poukazova� na to, �o pou��vaj� na lie�enie, ale praktizuj�ci n�ho Ve�k�ho
Z�kona by ich nemali pou��va�, ke�e nes� ve�mi n�zke a ve�mi zl� odkazy. V
d�vnej ��ne boli lie�ebn� met�dy zatrieden� do r�znych odborov, napr�klad
lie�enie zlomen�n, akupunkt�ra, mas�, chiropraktika, akupres�ra, �chi-kungov�
lie�enie, lie�enia bylinkami a tak �alej. Boli zatrieden� do mnoh�ch kateg�ri�.
Ka�d� lie�ebn� met�da sa naz�vala odbor. Tento odbor �arodejn�ctva bol
zatrieden� ako trin�sty odbor. Preto jeho pln� n�zov je �Trin�sty odbor
�arodejn�ctva�. �arodejn�cky odbor nie je �as�ou kultiv�cie. Nepoch�dza z kungu
z�skan�ho kultiva�nou praxou. Je to len nie�o ako technika.
V spolo�enstve kultivuj�cich existuje fr�za
�kultiva�n� pom�tenos��. Mala ve�mi ve�k� vplyv na verejnos�, najm� preto, �e
niektor� �udia z nej robili ve�k� vec, tak�e niektor� �udia sa za�ali b�
praktizova� �chi-kung. Ke� �udia po�uj�, �e praktizovanie �chi-kungu m��e vies�
ku kultiva�nej pom�tenosti, bud� pr�li� vystra�en�, aby ho vysk��ali. Dovo�te
mi poveda�, �e v skuto�nosti kultiva�n� pom�tenos� v�bec neexistuje.
Vcelku dos� �ud� bolo posadnut�ch, preto�e ich
myse� nie je spravodliv�. Ich hlavn� vedomie sa nie je schopn� ovl�da� a oni to
pova�uj� za �chi-kung. Ich tel� ovl�daj� duchovia, ktor� ich posadli, s�
du�evne dezorientovan�, vykrikuj� a ja�ia. Ke� �udia vidia, �e �chi-kungov�
prax je tak�to, s� pr�li� vystra�en�, aby praktizovali. Mnoh� z v�s si myslia,
�e toto je �chi-kung, ale ako to m��e by� �chi-kungov� prax? Toto je iba
najni��� stav lie�enia a udr�ovania kond�cie, navy�e je to ve�mi nebezpe�n�. Ak
si na to zvyknete a va�e hlavn� vedomie bude neschopn� ovl�da� v�s, potom m��e
by� va�e telo ovl�dan� pomocn�m vedom�m, cudz�mi odkazmi, duchmi posadnutia
at�. M��ete by� zapojen� v nejak�ch nebezpe�n�ch �inoch a sp�sobi� ve�k� �kodu
spolo�enstvu kultivuj�cich. Toto je sp�soben� t�m, �e myse� �loveka nie je
spravodliv� a jeho prip�tanos�ou k predv�dzaniu sa � nie je to kultiva�n�
pom�tenos�. Neviem, ako m��u niektor� �udia vystupova� ako takzvan�
�chi-kungov� majstri, ke�e tie� hovoria o kultiva�nej pom�tenosti. V
skuto�nosti �chi-kungov� prax nevedie ku kultiva�nej pom�tenosti. V��ina �ud�
sa dozvie o tomto pojme z liter�rnych diel, z rom�nov o bojov�ch umeniach a tak
�alej. Ak tomu never�te, m��ete sa pozrie� do d�vnych kn�h alebo kn�h o
kultiv�cii, kde nie s� �iadne tak�to veci. Ako m��e existova� kultiva�n�
pom�tenos�? Je nemo�n�, aby sa tak�to vec stala.
Zvy�ajne sa ver� tomu, �e kultiva�n� pom�tenos�
m� nieko�ko pod�b. To, �o som pr�ve spomenul, je tie� jedna z jej pod�b.
Preto�e my�lienky �loveka nie s� spravodliv�, privod� si posadnutie, m� r�zne
sp�soby zm���ania, usiluje sa napr�klad o nejak� ��chi-kungov� stav� kv�li
predv�dzaniu sa at�. Niektor� �udia sa usiluj� o nadprirodzen� schopnosti,
alebo praktizovali falo�n� �chi-kung a ke� robia �chi-kungov� cvi�enia, s�
zvyknut� op���a� svoje hlavn� vedomie. Neuvedomuj� si ni� a odovzdaj� svoje
tel� in�m. Stan� sa du�evne dezorientovan�mi a nechaj� svoje tel� pod dikt�tom
svojich pomocn�ch vedom� alebo cudz�ch odkazov, tak�e sa prejavuj� nejak�m
neobvykl�m spr�van�m. Ak mu niekto povie, aby vysko�il z budovy, vysko��, ak mu
niekto povie, aby sko�il hlavou do vody, sko��. On s�m nebude chcie� �i� a
odovzd� svoje telo druh�m. Toto nie je kultiva�n� pom�tenos�, ale odbo�enie v�
praxi a bolo to sp�soben� t�m, �e tak na za�iatku vedome konal. Mnoho �ud� si
mysl�, �e nevedom� hojdanie sa sem a tam je �chi-kungov� prax. V skuto�nosti,
ak �lovek naozaj praktizuje �chi-kung v tomto stave, m��e to vies� k v�nym
n�sledkom. To nie je �chi-kungov� prax, ale v�sledok prip�tanost� a usilovan�
svetsk�ch �ud�.
�al�� pr�pad je, �e v �chi-kungovej praxi bude
�lovek vystra�en�, ke� sa �chi niekde zastav�, alebo ke� �chi dosiahne temeno hlavy
a nem��e z�s� dole. �udsk� telo je mal� vesm�r. Najm� v taoistickej praxi sa
�lovek dostane do t�chto probl�mov, ke� �chi ide cez priechod. Ak �chi nem��e
prejs� cez priechod, ostane tam. M��e sa to vyskytn�� nielen na temene hlavy,
ale aj v in�ch �astiach tela; av�ak, najcitlivej��m miestom �loveka je temeno
hlavy. Ke� �chi vyst�pi do temena hlavy a potom nem��e �s� dole a prejs� cez
priechod, �lovek bude ma� pocit, �e jeho hlava je �a�k� a opuchnut�, akoby mal
hrub� klob�k z �chi at�. Ale �chi nem� �iadnu obmedzuj�cu silu, ani nem��e
sp�sobi� �iadnu �a�kos� a ani nem��e prinies� v�bec �iadnu chorobu. Niektor�
�udia nepoznaj� pravdu o �chi-kungu a robia nejak� nezodpovedn� pozn�mky v
senza�nom t�ne a toto sp�sobilo ve�k� zm�tok. Preto si �udia myslia, �e ak �chi
vyst�pi do temena hlavy a nem��e z�s� dole, �lovek bude ma� kultiva�n�
pom�tenos�, p�jde nespr�vne a tak �alej. Len preto je mnoho �ud� vystra�en�ch.
Ak �chi vyst�pi do temena hlavy a nem��e z�s�
dole, je to iba do�asn� stav. U niektor�ch �ud� to m��e trva� ve�mi dlh� �as,
mo�no pol roka, a st�le e�te nep�jde dole. Ak je to tento pr�pad, �lovek m��e
po�iada� skuto�n�ho �chi-kungov�ho majstra, aby viedol �chi a ona potom m��e
z�s� dole. Ke� sa v na�ej praxi nem��eme dosta� cez priechod, alebo ke� �chi
nem��e z�s� dole, mali by sme h�ada� pr��iny vo svojom charaktere, aby sme
ur�ili, �i nie sme zaseknut� na tejto �rovni pr�li� dlho a �i by sme si nemali
zlep�i� svoj charakter! Len �o si naozaj zlep��te svoj charakter, zist�te, �e
hne� ide dole. Ak sa zameriavate len na premenu kungu bez zd�raz�ovania
zlep�ovania svojho charakteru, viete, ten probl�m tu zostane, k�m si nezlep��te
svoj charakter � iba potom sprav�te celostn� zmenu. Ak sa �chi naozaj zastav�,
st�le to nesp�sob� �iaden probl�m. Zvy�ajne to sp�sobuj� na�e vlastn� psychick�
�initele. Okrem toho �lovek bude vystra�en�, ke� sa dozvie od falo�n�ho
�chi-kungov�ho majstra, �e ak sa �chi dostane do temena hlavy, m��e sa nie�o
sta�. S t�mto strachom to m��e naozaj prinies� �loveku nejak� �a�kosti. Len �o
ste vystra�en�, je to prip�tanos� k strachu. Nie je to prip�tanos�? Len �o sa
va�a prip�tanos� objav�, nemala by by� odstr�nen�? ��m viac sa toho boj�te, t�m
viac probl�m vyzer� ako choroba. T�to va�a prip�tanos� mus� by� odstr�nen�. Je
to nato, aby ste sa z tejto lekcie pou�ili, zbavili sa svojho strachu a mohli
ste sa tak zlep�i�.
Praktizuj�ci sa nebud� c�ti� fyzicky pohodlne
vo svojej bud�cej kultiv�cii, ke�e ich tel� si vyvin� mnoho druhov kungu a
v�etko s� to ve�mi mocn� veci pohybuj�ce sa sem a tam vn�tri ich tiel; tie
sp�sobia, �e sa budete c�ti� nepohodlne bu� tak alebo onak. Pr��ina v�ho
nepohodlia je hlavne v tom, �e sa st�le boj�te onemocnenia nejakou chorobou. V
skuto�nosti veci, ktor� s� vyvinut� vo va�om tele, s� dos� mocn� a s� to v�etko
kung, nadprirodzen� schopnosti a mnoho �iv�ch bytost�. Ke� sa pohybuj� sem a
tam, budete c�ti� fyzick� svrbenie, boles�, nepohodlie at�. Zakon�enia
nervov�ho syst�mu s� obzvl citliv� a objavia sa r�zne stavy. Pokia� va�e
telo nie je �plne premenen� na vysokoenergetick� l�tku, budete sa c�ti� takto.
V ka�dom pr�pade sa na to m� pozera� ako na dobr� vec. Ste praktizuj�ci, tak�e
ak sa pova�ujete za svetsk� osobu a st�le si mysl�te, �e m�te choroby, ako
m��ete praktizova� kultiv�ciu? Ke� v kultiva�nej praxi pr�de tr�penie, ak sa
st�le pova�ujete za svetsk� osobu, povedal by som, �e v� charakter v tej
chv�li spadol na �rove� svetsk�ch �ud�. Prinajmen�om v tejto jednej ot�zke ste
spadli na �rove� svetsk�ch �ud�.
Ako prav� praktizuj�ci sa m�me pozera� na veci
z ve�mi vysokej �rovne a nie z h�adiska svetsk�ch �ud�. Keby ste verili tomu,
�e ste chor�, m��e to naozaj sp�sobi�, �e ochoriete. Je to preto, �e len �o
prijmete, �e ste chor�, va�a �rove� charakteru bude tak� vysok� ako u svetsk�ch
�ud�. �chi-kungov� prax a skuto�n� kultiva�n� prax, najm� ten kultiva�n� stav,
nepovedie k chorobe. Je zn�me, �e to, �o naozaj sp�sobuje u �ud� ochorenie, je
zo 70 percent psychick� a z 30 percent fyzick�. V��inou sa �lovek najsk�r
du�evne zr�ti, nedok�e to zvl�dnu� a m� �a�k� du�evn� bremeno, �o ve�mi r�chlo
zhor�� stav choroby; je to zvy�ajne takto. Napr�klad bol raz �lovek, ktor� bol
prip�tan� k posteli. Vzali jednu z jeho r�k a povedali mu, �e ju pore��, aby
vykrv�cal. Potom zaviazali jeho o�i a �krabli ho na z�p�st�. (V�bec nekrv�cal).
Otvorili vodovodn� koh�tik, tak�e mohol po�u� kvapkanie vody, a tak si myslel,
�e to je jeho krv, �o kvapk�. Ten mu� zomrel kr�tko potom. V skuto�nosti v�bec
nekrv�cal � bola to kvapkaj�ca voda z vodovodn�ho koh�tika. Jeho myse� mu sp�sobila
smr�. Ak v�dy ver�te tomu, �e ste chor�, m��e to vies� k chorobe. Je to preto,
�e v� charakter poklesol na �rove� svetsk�ch �ud� a svetsk� �lovek bude ma�
samozrejme choroby.
Ak si ako praktizuj�ci zaka�d�m mysl�te, �e je
to choroba, v skuto�nosti si ju �iadate. Ak si �iadate chorobu, pr�de dovn�tra
v�ho tela. Ako praktizuj�ci mus�te ma� vysok� �rove� charakteru. Nestrachujte
sa st�le, �e je to choroba, preto�e tento strach z choroby je prip�tanos� a
m��e v�m takisto prinies� �a�kosti. V kultiva�nej praxi �lovek potrebuje
odstr�ni� karmu a to je bolestiv�. Ako si �lovek m��e zv��i� kung pohodlne? Ako
inak si �lovek m��e odstr�ni� svoje prip�tanosti? Dovo�te mi poveda� v�m pr�beh
z budhizmu. Bol raz �lovek, ktor� sa stal Arhatom po ve�kom �sil� v kultiv�cii.
I�iel pr�ve z�ska� Prav� ovocie v kultiv�cii a sta� sa Arhatom � ako by sa
nemal radova�? Prekra�oval Tri r�e! Ale t�to rados� je prip�tanos�,
prip�tanos� k radosti. Arhat by mal by� v stave ne-�innosti, so srdcom, ktor�m
ni� nepohne. Ale on spadol a jeho kultiv�cia skon�ila bezv�sledne. Ke�e sa
skon�ila bezv�sledne, musel za�a� znova od za�iatku, tak�e sa op� kultivoval
nahor. Po mno�stve �silia sa op� dostal nahor v kultiv�cii. Tentoraz mal
strach a povedal si: �Nemal by som sa radova�, inak op� neuspejem.� S t�mto
strachom op� spadol. Strach je tie� prip�tanos�.
Existuje �al�ia situ�cia: Ke� �lovek du�evne
ochorie, bude sa hovori�, �e m� kultiva�n� pom�tenos�. S� niektor� �udia, ktor�
dokonca �akaj� na m�a, aby som lie�il ich du�evn� choroby. Ja hovor�m, �e
du�evn� choroba nie je chorobou a ja nem�m �as stara� sa o tak�to veci. Pre�o?
Je to preto, �e pacient s du�evnou chorobou nem� �iaden v�rus a ani jeho telo
nem� �iadne chorobn� zmeny ani infekcie; z m�jho poh�adu to nie je choroba.
Du�evn� choroba sa vyskytne, ke� je hlavn� vedomie �loveka pr�li� slab�. Ak�
slab�? Je to ako s �lovekom, ktor� sa nedok�e ovl�da�. Hlavn� du�a du�evne
chor�ho �loveka je pr�ve tak�to. Nechce u� �alej ovl�da� toto telo. St�le je
om�men� a nedok�e osta� bdel�. Ke� sa to stane, jeho pomocn� vedomie alebo
cudzie odkazy pr�du a bud� do�ho zasahova�. Je mnoho �rovn� v ka�dej dimenzii.
V�etky mo�n� odkazy bud� do�ho zasahova�. Okrem toho mohla jeho hlavn� du�a
vykona� nejak� zl� skutky v predch�dzaj�cich �ivotoch a veritelia mu m��u
chcie� ubl�i�. V�etky mo�n� veci sa m��u prihodi�. Hovor�me, �e du�evn�
choroba je nie�o tak�hoto. Ako v�m ju m��em vylie�i�? Povedal by som, �e pr�ve
takto si �lovek v skuto�nosti vyvinie du�evn� chorobu. �o sa s t�m d� robi�?
Vychov�vajte �loveka a pom��te mu zobudi� sa � ale je to ve�mi �a�k� dosiahnu�.
Zist�te, �e ke� doktor v psychiatrickej lie�ebni vezme do ruky elektrick�
obu�ok, pacient bude okam�ite pr�li� vystra�en�, aby vyslovil �oko�vek
nezmyseln�. Pre�o je to tak? V tej chv�li jeho hlavn� du�a spozornie a boj� sa
elektrick�ho �oku.
Zvy�ajne, len �o �lovek vst�pi do dver�
kultiva�nej praxe, bude chcie� pokra�ova� v praktizovan�. Ka�d� m� budhovsk�
povahu a �elanie kultivova� sa. Tak�e ke� sa ju nau�ia, mnoho praktizuj�cich
bude praktizova� kultiv�ciu po zvy�ok svojho �ivota. Nez�le�� na tom, �i m��e
uspie� v kultiv�cii alebo z�ska� Z�kon, m� srdce pre h�adanie Tao a v�dy ho
bude chcie� praktizova�. Ka�d� vie, �e tento �lovek rob� �chi-kungov� prax.
�udia na jeho pracovisku to vedia, je to zn�me okoliu a v�etci susedia vedia,
�e praktizuje �chi-kung. Ale prem���ajte o tom, v�etci: Kto robil tak� vec ako
je opravdiv� kultiva�n� prax pred p�r rokmi? Nikto. Iba ak �lovek naozaj
praktizuje opravdiv� kultiv�ciu, m��e by� jeho �ivotn� cesta zmenen�. Ale on je
be�n�m �lovekom a praktizuje iba �chi-kung pre zdravie a udr�ovanie kond�cie.
Kto zmen� jeho cestu �ivota? Ako be�n� �lovek, jedn�ho d�a ochorie, alebo sa z
ni�oho ni� stretne s nejak�mi �a�kos�ami. M��e jedn�ho d�a du�evne ochorie�, alebo
sa aj por��a�. �ivot be�n�ho �loveka je pr�ve tak�to. Hoci vid�te �loveka v
parku praktizova� �chi-kung, v skuto�nosti nepraktizuje opravdivo kultiv�ciu.
Hoci si �el� praktizova� kultiv�ciu k vy��ej �rovni, nez�skal opravdiv� u�enie,
tak�e sa ani nem��e kultivova� nahor. M� iba t��bu praktizova� kultiv�ciu k
vy��ej �rovni a je st�le praktizuj�cim �chi-kungu na n�zkej �rovni lie�enia a
udr�ovania kond�cie. Nikto nezmen� jeho cestu �ivota, tak�e bude ma� choroby.
Ak �lovek neberie v�ne cnos�, ani jeho choroby nebud� vylie�en�. Nie je
pravda, �e len �o �lovek praktizuje �chi-kung, nedostane u� �iadnu chorobu.
�lovek mus� opravdivo praktizova� kultiv�ciu a
venova� pozornos� svojmu charakteru. Iba naozajstn�m praktizovan�m kultiv�cie
m��u by� jeho choroby odstr�nen�. Preto�e �chi-kungov� prax nie je fyzick�
cvi�enie ale nie�o nad svetsk�mi �u�mi, mus� tam by� vy��� princ�p a norma pre
praktizuj�cich. �lovek ju mus� nasledova�, aby dosiahol cie�. Ale mnoho �ud�
tak neu�inilo a ost�vaj� svetsk�mi �u�mi. Preto bud� st�le e�te chor�, ke�
pr�de ich �as. Tak�e �lovek m��e jedn�ho d�a n�hle dosta� por�ku, n�hle
klesn�� pod touto alebo tamtou chorobou, alebo zrazu du�evne ochorie�. Ka�d�
vie, �e praktizuje �chi-kung. Len �o du�evne ochorie, �udia povedia, �e m� kultiva�n�
pom�tenos� a daj� mu t�to ve�k� n�lepku. Prem���ajte o tom, v�etci: Je rozumn�
to robi�? Laik nevie, �o je pravda. Je �a�k� dokonca pre profesion�lov a
mnoh�ch praktizuj�cich vedie�, �o je vo veci. Ak tento �lovek du�evne ochorie
doma, nebude to a� tak� zl�, hoci �udia aj tak povedia, �e to dostal z
�chi-kungovej praxe. Ak �lovek du�evne ochorie na mieste, kde sa cvi��
�chi-kung, bude to stra�n�. Daj� tomu ve�k� n�lepku a nebude mo�n� sa jej
zbavi�. V�etky noviny o tom bud� p�sa�: ��chi-kungov� prax vedie ku kultiva�nej
pom�tenosti.� Niektor� �udia sa slepo stavaj� proti �chi-kungu: �Pozrite sa,
pred chv��ou bol v poriadku a cvi�il tu a teraz skon�il takto.� Ale on je be�n�
�lovek, tak�e sa mu stane to, �o sa mu m� sta�. M��e ma� in� choroby alebo sa
stretn�� s in�mi �a�kos�ami. Je spravodliv� obvi�ova� zo v�etk�ho �chi-kungov�
prax? Je to ako s lek�rom v nemocnici: Preto�e je lek�r, nemal by u� nikdy by�
chor� vo svojom �ivote � ako to m��e by� ch�pan� takto?
Mo�no preto poveda�, �e mnoho �ud� rozpr�va
nezmysly bez poznania skuto�nej pravdy o �chi-kungu alebo princ�pov za n�m. Len
�o sa vyskytne probl�m, pris�dia sa �chi-kungu v�etky druhy n�lepiek. �chi-kung
sa ��ri v spolo�nosti ve�mi kr�tke �asov� obdobie. Mnoho �ud� sa dr��
tvrdohlav�ch n�zorov a st�le ho neuzn�vaj�, nap�daj� a odmietaj�, ktohovie, �o
sa skr�va za ich zm���an�m. S� tak znechuten� �chi-kungom, akoby mal s nimi
nie�o do�inenia. Hne� ako je spomenut� slovo �chi-kung, bud� ho naz�va�
idealistick�m. �chi-kung je veda a je to vy��ia veda. Toto sa stane preto, �e
n�zory �ud� s� pr�li� skostnaten� a ich poznanie je pr�li� �zke.
Je �al�ia situ�cia v spolo�enstve
kultivuj�cich, naz�van� ��chi-kungov� stav�. Tak�to osoba vyzer�, �e nem�
v�etk�ch p� pohromade, ale nie je to kultiva�n� pom�tenos�. Osoba v tomto
stave je ve�mi rozumn�. Vysvetl�m najprv, �o je to �chi-kungov� stav. Je zn�me,
�e �chi-kungov� prax zah��a ot�zku vroden�ch vlastnost�. S� �udia v ka�dej
krajine na svete, ktor� veria v n�bo�enstvo. Po nieko�ko tis�c rokov boli v
��ne �udia veriaci na budhizmus a taoizmus. Veria, �e konanie dobra bude
odmenen� a konanie zla bude potrestan�. Ale niektor� �udia tomu neveria. Najm�
v obdob� �Kult�rnej revol�cie� to bolo kritizovan� a ozna�ovan� ako povera.
Niektor� �udia pova�uj� za poveru v�etko, �o nem��u pochopi�, �o sa nenau�ili z
u�ebn�c, �o modern� veda e�te nevyvinula a �o e�te nebolo pochopen�. Bolo mnoho
tak�chto �ud� pred p�r rokmi, ale teraz ich je relat�vne menej. Hoci nemus�te
uzna� niektor� javy, v skuto�nosti sa u� odrazili do na�ej dimenzie. Neodv�ite
sa ich uzna�, ale teraz �udia maj� odvahu o nich hovori�. Z po�utia a z videnia
sa u� �udia dozvedeli nie�o o �chi-kungu.
Niektor� �udia s� tak� predpojat�, �e ke�
spomeniete �chi-kung, bud� sa v�m smia� z h�bky svojho vn�tra. Myslia si, �e
ste pover�iv� a smie�ny. Len �o spomeniete fenom�n v �chi-kungovej praxi, bud�
v�s pova�ova� za nevzdelan�ho. Hoci je tak�to �lovek predpojat�, jeho vroden�
vlastnosti nemusia by� zl�. Ak m� dobr� vroden� vlastnosti a chce praktizova�
�chi-kung, jeho tretie oko sa m��e otvori� na ve�mi vysokej �rovni a takisto sa
m��u vynori� nejak� nadprirodzen� schopnosti. Never� na �chi-kung, ale nem��e
zaru�i�, �e neochorie. Ke� ochorie, p�jde do nemocnice. Ke� doktor z�padnej
medic�ny nem��e t� chorobu vylie�i�, p�jde nav�t�vi� doktora ��nskej medic�ny.
Ke� doktor ��nskej medic�ny takisto nem��e t� chorobu vylie�i� a ke� ani �udov�
recepty nefunguj�, spomenie si na �chi-kung a bude uva�ova�: �Sk�sim svoje
��astie a uvid�m, �i �chi-kung m��e naozaj vylie�i� moju chorobu.� Pr�de s
ve�k�m v�han�m. Kv�li jeho dobr�m vroden�m vlastnostiam, hne� ako praktizuje
�chi-kung, bude v �om ve�mi dobr�. Mo�no sa bude majster o neho zauj�ma�, a tak
mu tento vy��� �ivot v inej dimenzii pod� ruku. Z ni�oho ni� sa jeho tretie oko
otvor�, alebo je v stave poloosvietenia. Svoj�m tret�m okom otvoren�m na ve�mi
vysokej �rovni m��e n�hle vidie� nejak� pravdu vesm�ru. Navy�e bude ma�
nadprirodzen� schopnosti. Povedali by ste, �e ke� tento �lovek vid� tieto
sc�ny, jeho mozog to dok�e prija�? V akom du�evnom stave si mysl�te, �e bude?
�o kedysi pova�oval za pover�iv�, absol�tne nemo�n� a smie�ne, ke� o tom
hovorili in�, le�� teraz pred jeho o�ami a on je s t�m skuto�ne v styku. Jeho
myse� to nem��e vydr�a�, ke�e du�evn� n�por je jednoducho pr�li� ve�k�. Druh�
�udia nem��u prija� to, �o hovor�, hoci jeho myse� je logick�. Ale on
jednoducho nedok�e vyv�i� vz�ah medzi oboma stranami. Uvedomil si, �e to, �o
rob� �udstvo, je nespr�vne, pri�om to, �o sa rob� na druhej strane, je zvy�ajne
spr�vne. Ale ak rob� veci pod�a toho, ako sa robia tam, �udia povedia, �e nem�
pravdu. Nem��u ho pochopi�, tak�e povedia, �e m� kultiva�n� pom�tenos� z
praktizovania.
V skuto�nosti tento �lovek nem� kultiva�n�
pom�tenos�. V��ine z v�s, ktor� praktizujete �chi-kung, sa ni� podobn�ho
nestane. Iba t� ve�mi predpojat� �udia za�ij� �chi-kungov� stav. Mnoh� �udia tu
v publiku maj� otvoren� tretie oko � dos� ve�k� po�et �ud�. Oni naozaj
pozorovali veci v in�ch dimenzi�ch. Nie s� prekvapen�, myslia si, �e je to dobr�
a ich mozog nie je �okovan� a neza�ij� tento �chi-kungov� stav. Ke� je �lovek v
�chi-kungovom stave, je ve�mi racion�lny a rozpr�va rozumne, s ve�mi dobrou
logikou. Iba�e svetsk� �udia nebud� veri� tomu, �o hovor�. M��e v�m poveda�, �e
videl niekoho, kto zomrel a �e tento �lovek mu povedal, aby nie�o spravil. Ako
m��u tomuto svetsk� �udia uveri�? Nesk�r tento �lovek pochop�, �e by si tieto
veci mal necha� pre seba a rad�ej o nich nehovori�. Ke� sa nau�� spr�vne
nar�ba� so vz�ahom medzi oboma stranami, v�etko bude v poriadku. T�to �udia
v��inou maj� nadprirodzen� schopnosti, ale ani to nie je kultiva�n�
pom�tenos�.
Je �al�ia situ�cia naz�van� �prav� pom�tenos��
a t� je zriedkakedy viden�. �Prav� pom�tenos��, o ktorej hovor�me, neznamen�,
�e �lovek je naozaj pom�ten�. Nem� to tento v�znam. Znamen� to kultivovanie
toho, �o je pravdiv�. �o je prav� pom�tenos�? Povedal by som, �e medzi
praktizuj�cimi je tak�to �lovek zriedkakedy viden�, mo�no iba jeden zo stotis�c
�ud�. Tak�e to nie je be�n� a nem� to ani �iaden dopad na spolo�nos�.
Zvy�ajne je podmienka pre �prav� pom�tenos��, a
to, �e tento �lovek mus� ma� v�nimo�n� vroden� vlastnosti a mus� by� dos�
star�. Ke� je niekto star�, nem� dos� �asu na praktizovanie kultiv�cie. �udia s
v�nimo�n�mi vroden�mi vlastnos�ami s� tu zvy�ajne kv�li poslaniu a poch�dzaj� z
vysok�ch �rovn�. Ka�d� sa ob�va pr�s� do tejto be�nej �udskej spolo�nosti,
ke�e po vy�isten� mozgu nebude schopn� nikoho spozna�. Ke� �lovek pr�de do
tohto spolo�ensk�ho prostredia svetsk�ch �ud�, ru�iv� zasahovanie od �ud�
sp�sob�, �e sa bude usilova� o sl�vu alebo bohatstvo a napokon spadne nadol.
Nikdy pre�ho nebude d�a, aby odtia�to unikol. Preto sa sem nikto neodv�i pr�s�
a ka�d� sa bude strachova�. Ale s� tak� �udia, ktor� sem pri�li. Po pr�chode sa
naozaj nedok�u dobre spr�va� medzi svetsk�mi �u�mi. Naozaj spadn� na ni��ie
�rovne a dopustia sa mnoh�ch nedobr�ch skutkov vo svojom �ivote. Ke� �lovek
�ije, aby bojoval o osobn� zisk, dopust� sa mnoh�ch nedobr�ch skutkov a dlhuje
druh�m ve�mi mnoho. Jeho majster vid�, �e ide spadn�� dole. Ale on je niekto s
�rov�ou ovocia, tak�e nem��eme len tak sedie� a necha� ho takto spadn��! �o
m��eme spravi�? Jeho majster je ve�mi znepokojen�. Nie je in� cesta, ako by
mohol praktizova� kultiv�ciu. Kde by v tom �ase mohol n�js� majstra? Mus� sa
vr�ti�, mus� sa kultivova� sp� od za�iatku. Ale to sa �ah�ie povie, ako
uskuto�n�. T�m, �e je star�, je pre neho pr�li� neskoro praktizova� kultiv�ciu.
Kde by mohol n�js� kultiva�n� met�du mysle a tela?
Iba ak m� v�nimo�n� vroden� vlastnosti a za
tejto ve�mi mimoriadnej okolnosti sa na neho m��e pou�i� met�da pravej
pom�tenosti. In�mi slovami, ke� nie je absol�tne �iadna n�dej a v situ�cii, ke�
sa nem��e vr�ti� s�m, vtedy smie by� pou�it� t�to met�da � sprav� sa pom�ten�m
� a niektor� �as� jeho mozgu bude vypnut�. Napr�klad, ako �udsk� bytosti sa
boj�me chladu a �piny, a tak tie �asti mozgu, ktor� sa boja chladu a �piny,
bud� vypnut�. Potom �o s� tieto �asti vyraden� z prev�dzky, bude naozaj ma�
du�evn� probl�my a spr�va sa ako bl�zon. Ale tak�to �udia zvy�ajne nekonaj�
�iadne zl� skutky, ani neur�aj� alebo nebij� �ud�. Namiesto toho �asto robia
dobr� skutky, ale s� ve�mi krut� na seba. Preto�e si nie s� vedom� chladu, bud�
v zime pobehova� po snehu s hol�mi nohami a oblieka� si tenk� �aty. Ich
chodidl� bud� od zimy popraskan� a bud� krv�ca�. Preto�e si nie s� vedom�
�piny, odv�ia sa jes� �udsk� stolicu a pi� �udsk� mo�. Raz som poznal osobu,
ktor� si pochutn�vala na konskom truse, hoci bol zmrznut� ako skala. M��e
trpie� �a�kosti, ktor� by svetsk� �lovek nestrpel s vedomou mys�ou. Len si
predstavte, ko�ko utrpenia im t�to pom�tenos� sp�sobuje. Samozrejme, tak�to
�udia zvy�ajne maj� nadprirodzen� schopnosti; v��ina z nich s� star�ie �eny. V
minulosti mali star�ie �eny obviazan� nohy, ale jedna mohla aj tak bez n�mahy
presko�i� stenu vysok� viac ako dva metre. Ke� jej rodina videla, �e je
pom�ten� a st�le utek� z domu, zamkli ju v dome. Hne� ako �lenovia rodiny
opustili dom, namierila prst na z�mok, ktor� sa otvoril a ona potom utiekla
pre�. Nesk�r ju zadr�iavali �elezn�mi putami. Ke� v�etci opustili dom, po�ahky
put� striasla. Bolo nemo�n� ju zadr�a�. S t�mto trpela dos� ve�a �a�kost�.
Preto�e trpela ve�a a dos� drsne, �oskoro splatila dlhy zo svojich nedobr�ch
skutkov. Zabralo to najviac tri roky, no zvy�ajne iba jeden alebo dva roky,
ke�e to utrpenie bolo dos� obrovsk�. Potom okam�ite pochopila, �o sa stalo.
Preto�e ukon�ila svoju kultiv�ciu, okam�ite dosiahla odomknutie a vynorili sa
rozli�n� bo�sk� sily. Tieto pr�pady s� ve�mi zriedkav�, ale v hist�rii nejak�
boli. �udia s priemern�mi vroden�mi vlastnos�ami nemaj� dovolen� robi� to
takto. Je zn�me, �e v hist�rii naozaj boli pom�ten� mn�si alebo pom�ten�
taoisti, je to zdokumentovan�. Je mnoho klasick�ch pr�behov, ako napr�klad ten
o pom�tenom mn�chovi, ktor� vypr�il ministra �china z chr�mu metlou a in�
pr�behy o pom�ten�ch taoistoch.
�o sa t�ka �kultiva�nej pom�tenosti� alebo
�vojdenia do oh�a ako d�mon�, ke� vezmeme star� v�raz pre kultiva�n� pom�tenos�
skuto�ne doslovne, povedal by som, �e ur�ite neexistuje. Ak v�ak niekto dok�e
vyrobi� ohe�, povedal by som, �e tento �lovek je dos� v�nimo�n�. Ak �lovek
dok�e chrli� ohe� z �st a vysla� ho natiahnut�m ruky, alebo dok�e zap�li�
cigaretu prstom, nazval by som to nadprirodzenou schopnos�ou.
�o je �pri�ahovanie d�monov �chi-kungom�?
Znamen� to, �e ke� praktizujeme �chi-kung, �asto sa �ahko stretneme so
zasahovan�m. Ako m��e �chi-kung pri�ahova� d�monov? Je to v skuto�nosti ve�mi
�a�k�, ke� chce �lovek praktizova� kultiv�ciu. �lovek jednoducho nem��e uspie�
v opravdivej kultiv�cii bez ochrany m�jho tela Z�kona. Hne� ako vykro��te z
dver�, v� �ivot m��e by� v nebezpe�enstve. Hlavn� du�a �loveka nezanikne. To
znamen�, �e vo va�ich spolo�ensk�ch aktivit�ch v minul�ch �ivotoch ste mo�no
niekedy nie�o dlhovali druh�m, tyranizovali druh�ch, alebo ste sa dopustili
in�ch zl�ch skutkov. T� veritelia v�s bud� h�ada�. Je povedan� v budhizme, �e
�lovek �ije kv�li karmickej odplate. Ak niekomu nie�o dlhujete, n�jde si v�s
kv�li splateniu. Ak si od v�s vezme pr�li� ve�a, bude v�m to musie� vr�ti�
niekedy nabud�ce. Ak syn nie je dobr� k svojim rodi�om, vymenia si �lohy v
nasleduj�com �ivote. Takto prebieha odplata st�le dookola. Ale my sme skuto�ne
videli, �e d�moni zasahuj� a br�nia v�m v praktizovan� �chi-kungu. V�etky tieto
veci maj� karmick� vz�ahy a nie s� bez pr��iny. Nebude to tak dovolen� by� bez
pr��iny.
Najbe�nej�ia forma pri�ahovania d�monov v
�chi-kungu sa objav� nasledovne. Pred praktizovan�m �chi-kungu je va�e
prostredie pomerne pokojn�; preto�e ste sa nau�ili cvi�enia, v�dy ich radi
cvi��te. Av�ak hne� ako si sadnete meditova�, n�hle u� vonku ticho nie je. Aut�
tr�bia, �udia na chodbe hlu�ne chodia, zhov�raj� sa, b�chaj� dverami, alebo
niekto vonku zapne r�dio. Okam�ite u� nie je ticho. Ak nerob�te cvi�enia,
prostredie je dos� dobr�, ale hne� ako za�nete cvi�i�, je to takto. Mnoh� z v�s
hlb�ie nerozm���ali o tom, �o sa vlastne deje a pova�ujete to iba za zvl�tne a
c�tite sa sklaman�, lebo nem��ete �alej robi� cvi�enia. T�to �zvl�tnos��
zastav� va�e praktizovanie. Je to d�mon, ktor� v�m prek�a, ke�e manipuluje
�u�mi, aby v�s vyru�ovali. Toto je najjednoduch�ia forma zasahovania a m�
dosiahnu� cie� zastavenia va�ej praxe. Ak praktizujete �chi-kung a dosiahnete
Tao, �o s t�mi nesplaten�mi dlhmi, ktor� m�te vo�i ostatn�m? Oni sa s t�m
nem��u zmieri�, tak�e v�s nenechaj� praktizova�. Ale toto je tie� pr�znak
ur�itej �rovne. Po �ase tomuto javu u� viac nebude dovolen� existova�. In�mi
slovami, potom �o s� tieto dlhy splaten�, nebud� ma� dovolen� pr�s� a op�
zasahova�. Je to preto, �e t�, �o praktizuj� kultiv�ciu v na�om Falun Dafa,
robia prudk� pokrok a taktie� robia r�chle prielomy vo svojich �rovniach.
Je �al�ia forma d�monick�ho zasahovania. Viete,
�e �chi-kungovou praxou sa na�e tretie oko m��e otvori�. Potom �o sa ich tretie
oko otvor�, niektor� �udia m��u vidie� nejak� hr�zostra�n� sc�ny alebo
stra�ideln� tv�re, ke� robia doma cvi�enia. Niektor� maj� strapat� vlasy a
niektor� chc� s vami bojova�, alebo robia dokonca r�zne pohyby � je to naozaj
hr�zostra�n�. Niekedy, ke� �lovek rob� cvi�enia, uvid� ich visie� zvonka okna a
bud� vyzera� ve�mi stra�idelne. Pre�o sa m��e t�to situ�cia vyskytn��? Je to
forma d�monick�ho zasahovania. Av�ak v na�ej �kole Falun Dafa s� tieto pr�pady
ve�mi zriedkav�. Mo�no sa to stane jedn�mu zo sto �ud�. V��ina �ud� sa
nestretne s touto situ�ciou. Preto�e to nem� �iaden prospech pre va�u prax, nie
je dovolen�, aby to takto do v�s zasahovalo. V in�ch obvykl�ch met�dach je
tento druh zasahovania najbe�nej��m �kazom a trv� pomerne dlh� �asov� obdobie.
Niektor� �udia kv�li tomuto nem��u praktizova� � s� nasmr� vystra�en�. �lovek
si zvy�ajne zvol� tich� miesto, aby robil v noci cvi�enia. Ak vid� osobu
stojacu pred n�m, ktor� vyzer� ako poloduch a polo�lovek, bude pr�li�
vystra�en�, aby robil cvi�enia. Zvy�ajne sa toto v na�om Falun Dafa nestane,
ale je zop�r mimoriadne zriedkav�ch v�nimiek, ke�e niektor� �udia maj� ve�mi
zvl�tne situ�cie.
�al�� druh sa t�ka �ud�, ktor� robia prax so s��asnou
vn�tornou a vonkaj�ou kultiv�ciou � robia bojov� umenia a vn�torn� kultiv�ciu.
Tento druh praxe je naj�astej�� v �kole Tao. Len �o osoba �tuduje t�to prax,
�asto sa stretne s t�mto d�monom, ktor� sa nevyskytuje v be�nej praxi, okrem
met�d s��asnej vn�tornej a vonkaj�ej kultiv�cie alebo v met�dach bojov�ch
umen�. To jest, bud� �udia, ktor� ho vyzv� na s�boj. Je mnoho taoistick�ch
praktizuj�cich vo svete; mnoh� z nich s� �tudentmi bojov�ch umen� alebo
vn�tornej a vonkaj�ej kultiv�cie. �tudent bojov�ch umen� si tie� m��e vyvin��
kung. Pre�o je to tak? Ak sa �lovek zbav� prip�tanost�, napr�klad k sl�ve a
osobn�mu zisku, jeho kung m��e nar�s�. Ale opustenie jeho prip�tanosti k
s��a�ivosti zaberie �as a bude opusten� dos� neskoro. Preto �ahko sprav� tak�to
vec a m��e sa to dokonca sta� na ur�it�ch �rovniach. Po�as medit�cie bude v
polovedomom stave vedie�, kto praktizuje bojov� umenia. Jeho du�a opust� jeho
telo, aby vyzvala t� osobu na s�boj a zistilo sa, �ie majstrovstvo je lep�ie.
Potom vypukne tento boj. Tieto veci sa vyskytn� v inej dimenzii a s� �al��,
ktor� za n�m pr�du kv�li s�boju. Ak ich odmietne, naozaj sa ho pok�sia zabi�,
tak�e bojuj�, bojuj� a bojuj�. Len �o tento �lovek zasp�, niekto ho vyh�ad�
kv�li s�boju a toto ho priprav� o dobr� no�n� odpo�inok. V skuto�nosti je to
�as na odstr�nenie jeho prip�tanosti k s��a�ivosti. Ak toto s��a�iv� zm���anie
nie je opusten�, st�le bude na tom takto. Prejde �as, no st�le sa nem��e pohn��
nad t�to �rove� po nieko�ko rokov. Nebude m�c� pokra�ova� v praktizovan�. Ak
spotreboval pr�li� ve�a svojej energie, jeho telo to u� nemus� �alej znies� a v
najhor�om pr�pade ostane nevl�dny. Tak�e v met�dach s��asnej vn�tornej a
vonkaj�ej kultiv�cie sa m��e �lovek stretn�� s touto situ�ciou a je to tie�
dos� be�n�. V na�ej met�de vn�tornej kultiv�cie nie je tak�to situ�cia, ani nie
je dovolen�, aby sa vyskytla. T�chto nieko�ko foriem, o ktor�ch som pr�ve
hovoril, existuje dos� be�ne.
Je e�te in� forma d�monick�ho zasahovania, s
ktorou sa ka�d� stretne � aj v na�ej �kole praktizovania sa s �ou ka�d�
stretne. Je to d�mon �iadostivosti. Toto je nie�o ve�mi v�ne. V be�nej �udskej
spolo�nosti existuje man�elsk� vz�ah a len takto sa m��e �udstvo rozmno�ova�.
�udstvo sa jednoducho vyv�ja t�mto sp�sobom a v �udskej spolo�nosti s� city,
tak�e tak�to vec je u svetsk�ch �ud� �plne norm�lna. Ke�e �udsk� bytosti maj�
city... by� nahnevan� je cit, ��astie je cit, l�ska je cit, nen�vis� je cit,
robi� r�d jednu vec je cit, nerobi� r�d in� vec je cit, predstava, �e niekto je
sympatick� a niekto nie je, kon��ky a antipatie � v�etko patr� k citom a
svetsk� �udia �ij� pr�ve kv�li citom. Tak�e ako praktizuj�ci a �lovek, ktor�
vystupuje nad a za, nem��ete pou��va� t�to logiku na posudzovanie vec� a �lovek
sa od nich mus� odp�ta�. Preto �o sa t�ka mnoh�ch prip�tanost�, ktor�
poch�dzaj� z citov, mali by sme ich bra� z�ahka a napokon ich opusti�. Tak�
veci ako t��by a �iadostivos� s� v�etko �udsk� prip�tanosti a v�etk�ch z nich
by sme sa mali zbavi�.
Pre t�ch praktizuj�cich, ktor� praktizuj�
kultiv�ciu medzi svetsk�mi �u�mi, na�a �kola praktizovania v�s ne�iada sta� sa
mn�chom alebo mn�kou. Na�i mlad� by si st�le e�te mali zaklada� rodiny. Tak�e
ako by sa mala t�to vec rie�i�? Povedal som, �e na�a �kola praktizovania priamo
mieri na srdce �loveka. Nen�ti v�s skuto�ne nie�o materi�lne strati�, presne
naopak � m�te si zoce�ova� svoj charakter uprostred hmotn�ch prospechov
svetsk�ch �ud�. �o sa naozaj zlep�uje, je v� charakter. Ak sa dok�ete vzda�
tej prip�tanosti, ste schopn� opusti� v�etko. Ak ste po�iadan� vzda� sa
materi�lnych prospechov, ur�ite to budete schopn� spravi�. Ak nedok�ete necha�
t� prip�tanos� od�s�, nebudete schopn� odlo�i� ni�. Preto skuto�n�m ��elom
kultiv�cie je zu��ach�ova� svoje srdce. Kultiva�n� met�dy v kl�toroch v�s
n�tia strati� tieto veci, aby ste sa vzdali tejto va�ej prip�tanosti. T�m, �e
v�s nenechaj� na to myslie�, n�tia v�s, aby ste ich �plne odmietli. Oni si
osvojili tak�to met�du. Ale my nepo�adujeme, aby ste to tak robili. �iadame
v�s, aby ste sa starali menej o hmotn� z�ujmy, ktor� le�ia priamo pred vami.
Preto je kultiv�cia v na�ej �kole praktizovania najpevnej�ia. Ne�iadame v�s,
aby ste sa stali mn�chmi a mn�kami. Kultivujeme sa medzi svetsk�mi �u�mi a
nesk�r, ke� sa na�a met�da viac roz��ri, ne�lo by to, keby sa ka�d� premenil na
polomn�cha a ka�d�, kto praktizuje Falun Dafa, by sa stal tak�mto. V priebehu
praxe �iadame teda od ka�d�ho nasledovn�: Hoci vy praktizujete a v� partner
nemus�, nie je v�m dovolen�, aby ste sa rozviedli kv�li praktizovaniu. In�mi
slovami, mali by sme bra� t�to vec z�ahka a nemali by ste tomu priklada� a�
to�ko d�le�itosti, ako to robia be�n� �udia. Najm� v dne�nej spolo�nosti je
plno pornografick�ho braku, ako napr�klad �vo�n� l�ska�, ktor� ru�ivo zasahuje
do �ud�. Niektor� �udia sa ve�mi zauj�maj� o tak�to veci. Ako praktizuj�ci by
sme ich mali bra� z�ahka.
Z h�adiska vysokej �rovne sa svetsk� �udia
hraj� s blatom, zatia� �o s� v spolo�nosti, bez uvedomovania si, �e je �pinav�.
Hraj� sa s blatom na zemi. Povedali sme, �e by ste nemali sp�sobova� nes�lad vo
va�ej rodine kv�li tejto ot�zke. Preto by ste sa o to na s��asnom stupni mali
menej stara�. Je dobr� udr�ova� norm�lny a harmonick� man�elsk� �ivot. V
bud�cnosti, ke� dosiahnete ur�it� �rove�, bude tam in� situ�cia na tej �rovni.
V s��asnosti to m� by� takto a sta��, ak spln�te t�to po�iadavku. Samozrejme,
nem��ete nasledova� to, �o sa deje v spolo�nosti. Ako to m��e by� dovolen�?
V tejto ot�zke je zahrnut� �al�� �inite�.
Viete, �e tel� na�ich �iakov nes� energiu. Ke� vyjdete z triedy, osemdesiat a�
dev�desiat percent �ud� z tejto triedy bude ma� nielen vylie�en� svoje
choroby, ale bud� ma� tie� vyvinut� kung, tak�e va�e tel� nes� ve�mi mocn�
energiu. V� kung a va�a s��asn� �rove� charakteru si nezodpovedaj�. V� kung
je moment�lne v��� � razom som ho pre v�s zv��il � a teraz si zlep�ujete svoj
charakter. Postupne to v� charakter dobehne. Je zaru�en�, �e v tomto �asovom
obdob� to dobehne. Preto sme to spravili v predstihu. In�mi slovami, m�te teraz
nejak� mno�stvo energie. Preto�e energia kultivovan� z opravdiv�ho u�enia je
iba �ist� a s�citn�, ka�d�, kto tu sed�, c�ti pole pokoja a s�citu. Ja s�m som
sa zu��ach�oval t�mto sp�sobom a m�m tieto veci na sebe. Ka�d�, kto tu sed�,
c�ti t� harm�niu, je bez zl�ch my�lienok a nikto dokonca ani nemysl� na
faj�enie cigarety. Ak budete v bud�cnosti nasledova� po�iadavky n�ho Ve�k�ho
Z�kona, kung, ktor� si vyviniete kultiva�nou praxou, bude tie� tak�to. S va�ou
st�le sa zvy�uj�cou silou kungu, energia vy�arovan� z kungu vo va�om tele bude
tie� dos� mocn�. Aj ke� nie je a� tak� mocn�, be�n� osoba vo va�om poli alebo
�udia, ktor� s� okolo v�s doma, t�to �udia bud� umier�ovan�. Cel� va�a rodina
m��e by� vami umier�ovan�. Pre�o je to takto? Nemus�te dokonca ani myslie�, a
preto, �e toto pole je pole r�dzej l�skavosti a s�citu � je to pole
spravodliv�ch my�lienok � �udia nebud� pravdepodobne myslie� na nedobr� veci
alebo kona� nedobr� skutky. Bude to ma� tento ��inok.
Minule som povedal, �e �Budhovo svetlo �iari
v�ade, spr�vnos� a spravodlivos� v�etko harmonizuje�. In�mi slovami, energia
rozpt�len� z na�ich tiel m��e napravi� v�etky odchyln� stavy. Preto pod
��inkami tohto po�a, ak nemysl�te na tieto veci, ne�myselne takisto umier�ujete
svojho partnera. Ak vy na ne nemysl�te a nebudete ma� tak� my�lienky, ani v�
partner na ne nebude myslie�. Ale nie je to absol�tne, ke�e v s��asnom
prostred� sta�� zapn�� telev�ziu a �lovek tam vid� v�emo�n� veci, ktor� m��u
�ahko podnecova� jeho t��by. Ale za norm�lnych okolnost� m�te tento umier�uj�ci
��inok. Ke� v bud�cnosti dosiahnete vysok� �rove� v kultiva�nej praxi, bez
toho, aby som v�m to hovoril, budete vedie�, �o robi�. Potom tu bude in� stav
na zabezpe�enie man�elsk�ho �ivota. Preto by ste t�m nemali by� pr�li�
znepokojen�, ke�e by� pr�li� znepokojen� je takisto prip�tanos�. Ot�zka
�iadostivosti medzi man�elom a man�elkou nie je, je tam len t��ba. Pokia� ju
dok�ete bra� z�ahka a nejdete do extr�mov, bude to v poriadku.
Tak�e s ak�mi druhmi d�monov �iadostivosti sa
�lovek stretne? Ak va�a schopnos� medita�n�ho s�stredenia nie je dostato�n�,
objav� sa to vo va�ich snoch po�as sp�nku. K�m sp�te, alebo sed�te v medit�cii,
n�hle sa to uk�e. Ak ste mu�, objav� sa kr�ska. Ak ste �ena, uk�e sa mu�
va�ich snov. Bud� v�ak �plne nah�. Len �o va�a myse� o tom prem���a, budete
ejakulova� a stane sa to skuto�nos�ou. Prem���ajte o tom, v�etci: V na�ej
kultiva�nej praxi je esencia tela pou�it� na kultivovanie �ivota; nem��ete
st�le takto ejakulova�. Medzit�m ste nepre�li sk��kou �iadostivosti. Ako to
m��e by� dovolen�? Preto v�m hovor�m, �e ka�d� sa zaru�ene stretne s touto
ot�zkou. Ke� vyu�ujem Z�kon, vtl��am ve�mi mocn� energiu do va�ej mysle.
Nemus�te si spomen��, �o konkr�tne som povedal, ke� vykro��te z dver�, ale ke�
sa naozaj stretnete s touto ot�zkou, spomeniete si, �o som povedal. Pokia� sa
pova�ujete za praktizuj�ceho, okam�ite si na to spomeniete a budete sa schopn�
ovl�dnu� a budete potom schopn� prejs� touto sk��kou. Ak neuspejete v sk��ke po
prv�kr�t, bude �a�k� prejs� �ou druh�kr�t. Ale s� tie� pr�pady, �e ke� �lovek
neuspeje v prvej sk��ke, bude to ve�mi �utova�, potom �o sa prebud� zo sp�nku.
Mo�no toto zm���anie a stav mysle zosiln� va�u spomienku na to. Ke� sa ot�zka
op� objav�, budete sa schopn� ovl�dnu� a prejdete sk��kou. Ale ak �lovek
neuspel v sk��ke a nedb� o to, bude �a��ie prejs� nesk�r. Je to zaru�ene tak.
T�to forma zasahovania m��e poch�dza� bu� od
d�monov alebo od majstra, ktor� premen� jeden objekt na druh�, aby v�s sk��al.
Obe formy existuj�, preto�e ka�d� mus� prejs� touto sk��kou. Za��name kultiva�n�
prax ako svetsk� �udia. Prv�m krokom je t�to sk��ka a ka�d� sa do nej dostane.
Dovo�te mi da� v�m pr�klad. Ke� som vyu�oval triedu vo Wu-chane, bol tam
tridsa�ro�n� mlad� mu�. Hne� potom, ako som hovoril o tejto t�me, i�iel domov a
sadol si do medit�cie. Okam�ite dosiahol stav medita�n�ho s�stredenia. Potom
n�hle uvidel, ako sa Budha Amit�bha objavil na jednej strane a Lao-c� na
druhej. Toto povedal vo svojom pr�spevku o sk�senostiach. Potom �o sa uk�zali,
obaja sa na�ho bez slova pozreli a zmizli. Nesk�r sa uk�zala B�dhisattva
Aval�kit�vara a v ruk�ch niesla v�zu, z ktorej vyst�pil biely dym. Ako tam
sedel a videl v�etko ve�mi �ivo, dos� sa pote�il. N�hle sa dym premenil na p�r
kr�sok � boli to tie lietaj�ce nebesk� diev�at�, ktor� s� ve�mi pr�a�liv�.
Tancovali pre�ho s ve�mi ladn�mi pohybmi. Pomyslel si: �Preto�e tu praktizujem,
B�dhisattva Aval�kit�vara ma chce odmeni� a premenila zop�r kr�sok, aby som
ich sledoval a nechala lietaj�ce nebesk� diev�at�, aby mi tancovali.� Ako sa
st�val pote�en�m touto my�lienkou, tieto kr�sky sa n�hle stali nah�mi a r�zne k
nemu pristupovali, prich�dzali obja� jeho krk a pohladi� jeho driek. Charakter
tohto praktizuj�ceho sa zlep�il ve�mi r�chlo. V tom momente okam�ite spozornel.
Prv� my�lienka, ktor� mu pri�la na myse�, bola: �Ja nie som oby�ajn� �lovek. Ja
som praktizuj�ci. Nezaobch�dzajte so mnou takto, preto�e ja som praktizuj�ci
Falun Dafa.� Len �o sa t�to my�lienka vynorila, v�etko n�hle zmizlo, ke�e aj
tak boli v�etky vy�aren�. Potom sa Budha Amit�bha a Lao-c� objavili op�.
Lao-c� uk�zal na tohto praktizuj�ceho, usmial sa na Budhu Amit�bhu a povedal:
�Tento ml�denec sa d� u�i�.� Znamen� to, �e tento chlapec je dobr� a mo�no ho
u�i�.
Po�as hist�rie, alebo z h�adiska vy���ch
dimenzi�, boli ot�zky t��by a �iadostivosti ve�mi kritick� pri ur�ovan�, �i
�lovek m��e praktizova� kultiv�ciu. Tak�e naozaj mus�te bra� tieto veci z�ahka.
Av�ak my praktizujeme kultiv�ciu medzi svetsk�mi �u�mi, a tak v�s ne�iadame,
aby ste sa toho vzdali �plne. Prinajmen�om v s��asnom stave by ste to mali bra�
z�ahka a presta� by� tak�mi, ak�mi ste boli v minulosti. Ako praktizuj�ci by
�lovek mal by� tak�to. Kedyko�vek je tam tak� alebo onak� zasahovanie pri
praktizovan�, mali by ste h�ada� pr��iny v sebe a zisti�, �oho ste sa st�le
nevzdali.
�o je �vytv�ranie d�monov vo vlastnej mysli�?
�udsk� telo m� materi�lne pole v ka�dej dimenzii. V �peci�lnom poli m��e by�
v�etko vo vesm�re odrazen� do v�ho dimenzion�lneho po�a ako tie�. Hoci s� to
tiene, maj� materi�lnu existenciu. V�etko vo va�om dimenzion�lnom poli je
ovl�dan� my�lienkami vo va�om mozgu. To jest, ak pokojne pozer�te na veci
tret�m okom a bez pou�itia va�ej mysle, to, �o pozorujete, je pravdiv�. Ak
za�nete tro�ku myslie�, to, �o uvid�te, bude falo�n�. Toto sa naz�va
�vytv�ranie d�monov vo vlastnej mysli� alebo �premena pod�a my�lienok�. Je to
preto, �e niektor� praktizuj�ci sa nedok�u pova�ova� za praktizuj�cich a nie
s� schopn� n�le�ite sa spr�va�. Usiluj� sa o nadprirodzen� schopnosti a s� prip�tan�
k bezv�znamn�m zru�nostiam a technik�m alebo k tomu, �o po�uli v in�ch
dimenzi�ch � s� prip�tan� k vyh�ad�vaniu t�chto vec�. Preto si t�to �udia
najpravdepodobnej�ie vytvoria d�monov vo vlastnej mysli a spadn� na n�zke
�rovne. Nech je kultiva�n� �rove� �loveka ak�ko�vek vysok�, len �o sa vyskytne
tento probl�m, �lovek spadne a� na dno a bude �plne zni�en� � toto je
mimoriadne v�na ot�zka. Je to in� ako v in�ch oblastiach, kde ke� �lovek
neuspeje v sk��ke charakteru tentoraz, m��e sa zdvihn�� z p�du a pokra�ova� v
praktizovan� kultiv�cie. Ke� sa vyskytne vytv�ranie d�monov vo vlastnej mysli,
je to skuto�ne probl�m, ke�e jeho �ivot bude zni�en�. Najm� u �ud�, ktor�
praktizuj� s tret�m okom otvoren�m na ur�it�ch �rovniach, sa m��e tento probl�m
�ahko prihodi�. Niektor� �udia s� taktie� st�le vyru�ovan� cudz�mi odkazmi vo
svojom vedom� a nech im cudzie odkazy povedia �oko�vek, veria tomu � oni tie�
bud� ma� tento probl�m. Preto bud� niektor� z v�s, potom �o je va�e tretie oko
otvoren�, vyru�ovan� odkazmi z r�znych str�n.
Dovo�te mi da� v�m pr�klad. Pre �loveka je
ve�mi �a�k� udr�ova� si na n�zkej �rovni kultiv�cie nedotknut� myse�. Nemus�te
by� schopn� vidie� jasne, ako vyzer� v� U�ite�. Jedn�ho d�a m��ete n�hle
uvidie� ve�k�ho, vysok�ho nesmrte�n�ho. Tento ve�k� nesmrte�n� v�s pochv�li a
nie�o v�s nau��. Ak to prijmete, v� kung bude pomie�an�. Pote��te sa, prijmete
ho za svojho majstra a p�jdete sa od neho u�i�. Ale ani on nedosiahol Prav�
ovocie. V tej dimenzii sa v�ak jeho telo m��e zv��i� alebo zmen�i�. Toto sa
deje pred va�imi o�ami a vy naozaj vid�te tohto ve�k�ho nesmrte�n�ho � ak�
vzru�uj�ce. Hne� ako sa vynor� prip�tanos� k radosti, nep�jdete sa od neho
u�i�? Je ve�mi �a�k� spasi� praktizuj�ceho, ak sa nedok�e n�le�ite spr�va�.
M��e s�m seba �ahko zni�i�. Nebesk� bytosti s� v�etko bo�stv�, ale ony takisto
nez�skali Prav� ovocie a bud� tak �i tak prech�dza� cyklom prevte�ovan�. Ak
neuv�ene vezmete tak�to bytos� za svojho majstra a nasledujete ju, kam v�s
m��e vzia�? Nem��e dokonca ani s�m z�ska� Prav� ovocie � nebude va�a kultiv�cia
m�rna? Nakoniec bude v� vlastn� kung pomie�an�. Je ve�mi �a�k� pre �ud� zosta�
vo vn�tri nedotknut�. Hovor�m ka�d�mu, �e toto je ve�mi v�na ot�zka a mnoh� z
v�s bud� ma� nesk�r tento probl�m. Nau�il som v�s Z�kon. Z�le�� na v�s, �i sa
dok�ete n�le�ite spr�va�. Hovoril som len o jednej zo situ�ci�. Nenechajte si
svoju myse� vyru�i�, ke� uvid�te osvieten� osobu z inej �koly praktizovania.
Osta�te len pri jednej �kole praktizovania. �i je to Budha, Tao, bo�stvo alebo d�mon,
nemali by pohn�� va��m srdcom. Ak ste tak�to, �spech je ur�ite na obzore.
Vytv�ranie d�monov vo vlastnej mysli sa
prejavuje aj in�mi sp�sobmi. Mohli ste vidie� zosnul�ho pr�buzn�ho, ktor� do
v�s zasahuje a tento �lovek pla�e a �penlivo v�s pros�, aby ste spravili toto
alebo tamto. M��u sa prihodi� v�emo�n� veci. Ostane va�a myse� nedotknut�?
Mo�no zbo��ujete svoje die�a alebo ��bite svojich rodi�ov. Va�i rodi�ia zomreli
a teraz v�m povedali, aby ste spravili nejak� veci� veci, ktor� by ste nemali
robi� a bude hotov�m ne��ast�m, ak ich sprav�te. Je tak� �a�k� by�
praktizuj�cim. Hovor� sa, �e budhizmus je v zm�tku. Veci z konfucianizmu boli
tie� prevzat� do budhizmu, napr. synovsk� oddanos�, city medzi mu�om a �enou
at�. � tieto veci budhizmus prevzal. Ale tieto veci nepatria do budhizmu. �o to
znamen�? Ke�e skuto�n� �ivot �loveka je hlavn� du�a, ten, kto zrod� va�u
hlavn� du�u, je va�a skuto�n� matka. V priebehu cyklov prevte�ovania ste mali
matky, ktor� boli �udsk� i ne�udsk� a s� jednoducho nespo��tate�n�. Je takisto
nespo��tate�n�, ko�ko synov a dc�r ste mali vo v�etk�ch t�ch �ivotoch. Kto je
va�a matka? Kto je v� syn alebo dc�ra? Ke� posledn�kr�t vyd�chnete, nikto
nikoho nespozn� a vy st�le mus�te splati� karmu, ktor� dlhujete. �udsk� bytosti
�ij� v il�zii a jednoducho sa nedok�u vzda� t�chto vec�. Niektor�m �u�om
zomreli deti, ale oni sa ich nem��u pusti� a hovoria, ak� boli dobr�, alebo
hovoria o tom, ak� dobr� bola ich matka, ale umrela. T�to �udia to�ko �alostia,
akoby ich chceli nasledova� po zvy�ok svojho �ivota. Pre�o o tom neprem���ate?
Nerobia to preto, aby v�s tr�pili? Pou��vaj� t�to formu, aby v�m zabr�nili
vies� dobr� �ivot.
Mo�no tomu svetsk� �udia nerozumej�. Ak ste
prip�tan� k tomuto, nem��ete praktizova� kultiv�ciu v�bec. Budhizmus preto nem�
tak�to obsah. Ak chcete praktizova� kultiv�ciu, mus�te da� bokom �udsk� city.
Samozrejme, pri praktizovan� kultiv�cie v be�nej �udskej spolo�nosti si m�me
cti� rodi�ov a vychov�va� na�e deti. Za v�etk�ch okolnost� mus�me by� dobr� a
l�skav� k druh�m, ani nehovoriac o �lenoch svojej rodiny. S ka�d�m by sme mali
zaobch�dza� rovnak�m sp�sobom. Mus�me by� dobr� na na�ich rodi�ov a deti a by�
oh�adupln� k druh�m vo v�etk�ch smeroch. Ke� to rob�te, potom va�e srdce nie je
sebeck�, ale je to srdce s�citu � je to s�cit. City s� z�le�itos�ou svetsk�ch
�ud� a svetsk� �udia �ij� pr�ve pre ne.
Mnoh� �udia sa nedok�u dobre spr�va� a toto
sp�sobuje �a�kosti v ich kultiva�nej praxi. �lovek m��e tvrdi�, �e Budha mu
nie�o povedal. V�etci t�, ktor� v�m hovoria, �e budete ma� dnes tr�penia, alebo
sa v�m nie�o stane a oni v�m povedia, ako sa tomu vyhn��, alebo v�m niekto
povie ��sla prvej ceny v lot�rii a �iada v�s sk�si� ich, pokia� v� �ivot nie
je v nebezpe�� a oni v�m hovoria, ako sa z toho dosta�, v�etci, �o v�m hovoria,
ako z�ska� v�hody v be�nej �udskej spolo�nosti, s� d�moni. Ak zaka�d�m
dostanete to, �o chcete medzi svetsk�mi �u�mi a nem��ete prejs� touto sk��kou,
nesprav�te pokrok. Ak si �ijete ve�mi pohodlne medzi svetsk�mi �u�mi, ako
m��ete praktizova� kultiv�ciu? Ako m��e by� va�a karma premenen�? Kde budete
ma� prostredie, aby ste si zlep�ili svoj charakter a premenili va�u karmu?
V�etci si to zapam�tajte. D�mon v�s takisto m��e vychva�ova� a poveda� v�m, ak�
vysok� je va�a �rove�, ak� ste ve�k� Budha alebo ve�k� Tao a �e si mysl�, �e
ste ��asn� � v�etko je to klam. Ako ten, kto naozaj praktizuje kultiv�ciu k
vy���m �rovniam, by ste sa mali vzda� r�znych prip�tanost�. Ke� sa stret�vate s
t�mito ot�zkami, mali by ste by� v�etci na pozore!
Po�as kultiva�nej praxe sa va�e tretie oko m��e
otvori�. �udia s tret�m okom otvoren�m maj� svoje �a�kosti v kultiv�cii a t� s
tret�m okom zatvoren�m maj� tie� svoje �a�kosti v kultiv�cii. V ka�dom pr�pade
nie je �ahk� praktizova� kultiv�ciu. Potom, �o sa va�e tretie oko otvor�, bude
pre v�s naozaj �a�k� spr�va� sa dobre, ke� do v�s ru�ivo zasahuje mno�stvo
r�znych odkazov. V in�ch dimenzi�ch je v�etko pastva pre o�i, je to ve�mi
n�dhern� a mil� a v�etko v�s m��e pok��a�. Len �o ste t�m pohnut�, m��e to do
v�s zasahova� a v� kung bude pomie�an� � je to zvy�ajne takto. Preto ke� si
�lovek vytv�ra d�monov vo vlastnej mysli a nedok�e sa dobre spr�va�, m��e
nasta� ur�it� situ�cia. D�m v�m pr�klad: Hne� ako si �lovek vyvinie zl�
my�lienky, je to ve�mi nebezpe�n�. Jedn�ho d�a je jeho tretie oko otvoren� a
m��e vidie� veci dos� jasne. Prem���a: �Na tomto cvi�ebnom mieste je iba moje
tretie oko otvoren� ve�mi dobre. Mo�no nie som oby�ajn� �lovek? Bol som schopn�
nau�i� sa Falun Dafa U�ite�a Li a nau�il som sa ho ve�mi dobre, lep�ie ako
v�etci ostatn�. Asi nie som oby�ajn� �lovek.� U� tieto my�lienky nie s�
spr�vne. Potom si pomysl�: �Mo�no som tie� Budha. No�e, idem sa na seba
pozrie�.� Ke� sa na seba pozrie, zist�, �e je naozaj Budha. Pre�o je to tak? Je
to preto, �e v�etko v dimenzion�lnom poli okolo jeho tela sa premen� pod�a jeho
my�lienok, �o sa tie� naz�va �premena pod�a my�lienok�.
V�etko odrazen� z vesm�ru sa premen� jeho
my�lienkami, preto�e v�etko v jeho dimenzion�lnom poli je n�m ovl�dan�. Tiene
s� tie� materi�lnou existenciou � nie s� odli�n�. Tento �lovek prem���a: �Mo�no
som Budha a mo�no to, �o m�m oble�en�, je Budhovo r�cho.� Potom zist�, �e m�
naozaj oble�en� Budhovo r�cho. �Och, ja som naozaj Budha.� Bude ve�mi
naradosten�. �Mo�no dokonca nie som mal� Budha.� Pozrie sa a h�a � je ve�k�
Budha. �Mo�no som dokonca v��� ako Li Chung-�!� Idem sa pozrie�... �Och, som
naozaj v��� ako Li Chung-�.� S� tie� �udia, �o to po�uj� svojimi u�ami. D�mon
do�ho bude zasahova� a povie: �Si v��� ako Li Chung-�. Si o to�ko a to�ko v���
ako Li Chung-�.� Potom tomu uver�. Prem���ali ste o tom, ako budete
praktizova� kultiv�ciu od toho bodu? Praktizovali ste kultiv�ciu predt�m? Kto
v�s u�il kultiv�ciu? Dokonca ke� sem pr�de skuto�n� Budha nie�o spravi�, mus�
takisto praktizova� kultiv�ciu od za�iatku. Jeho p�vodn� kung mu nebude dan� a
bude len postupova� r�chlej�ie v praktizovan� kultiv�cie. Ke� sa toto stane,
hne� ako m� niekto tento probl�m, bude pre neho ve�mi �a�k� dosta� sa z toho
von a okam�ite si vyvinie t�to my�lienku. Potom �o sa vyvinie, odv�i sa
poveda� �oko�vek: �Som Budha. Nemus�te sa u�i� od in�ch. Ja som Budha, tak�e ja
v�m poviem, �o robi�.� Za�ne robi� tak�to veci.
Nem�me niekoho tak�ho v �chang-�chune?
Spo�iatku bol celkom dobr�. Nesk�r za�al robi� tak�to veci. Myslel si, �e je
Budha. Nakoniec sa pova�oval za v��ieho ne� v�etci ostatn�. Toto sa stane, ak
sa niekto nedok�e dobre spr�va� a vyvinie si prip�tanos�. Pre�o existuje tento
�kaz? Budhizmus u��, �e nech vid�te �oko�vek, mali by ste to ignorova�, preto�e
je to v�etko d�monick� il�zia a �e �lovek by mal jednoducho pokra�ova� v
kultiva�nom vzostupe pomocou medit�cie. Pre�o v�m nedovol� pozera� sa na ne a
by� k nim prip�tan�? Ob�va sa v�skytu tohto probl�mu. V budhistickej
kultiva�nej praxi nie s� intenz�vne kultiva�n� met�dy, ani v jej sv�t�ch
p�smach nie je �iaden n�vod, ako sa vyhn�� t�mto veciam. ��kjam�ni vtedy
nevyu�oval tak�to Z�kon. Aby sa vyhol probl�mu vytv�rania d�monov vo vlastnej
mysli alebo premene pod�a my�lienok, naz�val v�etky sc�ny pozorovan� v kultiva�nej
praxi d�monick�mi il�ziami. Tak�e hne� ako m�te prip�tanos�, vytvor� d�monick�
il�ziu a pre �loveka je ve�mi �a�k� sa od toho oslobodi�. Potom tento �lovek
m��e by� zni�en� a bude nasledova� d�monick� cestu. Preto�e sa naz�val Budhom,
u� vykro�il po d�monickej ceste. Napokon ho nie�o posadne, alebo na seba
privol� in� veci a bude �plne po �om. Jeho myse� sa pokaz� a on spadne �plne
dole. Je mnoho tak�chto �ud�. Dokonca v tejto triede s� �udia, ktor� zm���aj� o
sebe dos� vysoko a rozpr�vaj� dokonca in�m t�nom! �o sa t�ka toho, ak� je va�a
skuto�n� situ�cia, to je tabu dokonca aj v budhizme. Pr�ve som hovoril o �al�ej
situ�cii, ktor� sa naz�va �vytv�ranie d�monov vo vlastnej mysli� alebo �premena
pod�a my�lienok�. V Pekingu je nieko�ko tak�chto praktizuj�cich a objavili sa
aj v in�ch oblastiach. Navy�e sp�sobili ve�mi v�ne zasahovanie u
praktizuj�cich.
Niekto sa ma sp�tal: �U�ite�, pre�o neodstr�ni�
tento probl�m?� Prem���ajte o tom, v�etci: Ak odstr�nime v�etky prek�ky na
va�ej ceste kultiva�nej praxe, ako sa budete kultivova�? Iba za okolnost�
d�monick�ho zasahovania m��ete preuk�za�, �i dok�ete pokra�ova� vo va�ej
kultiv�cii, �i naozaj m��ete pochopi� pravdu, by� neovplyvnen� zasahovan�m a
by� pevn� v tejto �kole praktizovania. Ve�k� vlny zm�vaj� piesok, tak�to je
kultiva�n� prax a �o zostane, je opravdiv� zlato. Povedal by som, �e bez tejto
formy zasahovania je pre �loveka pr�li� �ahk� praktizova� kultiv�ciu. Aj v
mojich o�iach by va�a kultiv�cia bola pr�li� �ahk�. Tie ve�k� osvieten� bytosti
na vysokej �rovni by to mohli pova�ova� za nespravodliv�: ��o to rob�? Takto
zachra�uje� �ud�? Nie s� �iadne prek�ky na ich ceste kultiv�cie a m��u sa
kultivova� priamo a� do konca. Je toto kultiv�cia? ��m �alej praktizuj�, t�m je
to pohodlnej�ie a nemaj� �iadne zasahovanie. Ako to m��e by� dovolen�?� Toto je
t� ot�zka a ja som o tom prem���al tie�. Na za�iatku som odstr�nil mnoho
tak�chto d�monov. Mysl�m si v�ak, �e keby som to robil na�alej, nebolo by to
spr�vne. In� mi povedali: �Spravil si ich kultiv�ciu pr�li� �ahkou. �udia maj�
iba tro�ku svojich �a�kost� a s� to len tie drobnosti medzi �u�mi. Maj� mnoho
prip�tanost�, ktor�ch sa st�le nem��u zbavi�! Ost�va ot�zkou, �i m��u pochopi�
tvoj Ve�k� Z�kon, ke� pr�de zm�tok a chaos.� Je tu t�to ot�zka, tak�e bude zasahovanie
a sk��ky. Pr�ve som hovoril o jednej forme d�mona. Je ve�mi �a�k� naozaj spasi�
�loveka, ale tak ve�mi �ahk� zni�i� ho. Len �o va�a myse� nie je spravodliv�,
va�a kultiv�cia sa kon��.
�lovek spravil zl� skutky po�as svojich mnoh�ch
�ivotov a to m� pre �ud� za n�sledok ne��astia a pre praktizuj�ceho karmick�
prek�ky. Preto tu bude narodenie, starnutie, choroba a smr�. Toto je be�n�
karma. Je �al�ia mocn� karma, ktor� v�znamne ovplyv�uje praktizuj�cich � naz�va
sa my�lienkov� karma. Ke� �ijete, mus�te prem���a�. Preto�e �lovek je straten�
medzi svetsk�mi �u�mi, �asto si vo svojej mysli vyvinie my�lienky na sl�vu,
prospech, �iadostivos�, hnev at�. Postupne sa tieto my�lienky stan� mocnou
my�lienkovou karmou. V�etko v in�ch dimenzi�ch je �iv� a rovnako aj karma. Ke�
sa chce niekto kultivova� pod�a opravdiv�ho u�enia, mus� odstr�ni� svoju karmu.
Odstr�nenie karmy znamen� ma� karmu zmazan� a premenen�. Samozrejme, karma bude
vzdorova�, a tak bud� ma� �udia tr�penia a prek�ky. Ale my�lienkov� karma m��e
priamo zasahova� myse�, tak�e �lovek m��e v duchu nad�va� na U�ite�a alebo na
Dafa, alebo ma� v hlave zl� my�lienky a vulg�rne slov�. Ke� sa to stane,
niektor� praktizuj�ci nevedia, o �o ide a myslia si, �e s� to ich my�lienky.
Niektor� �udia si myslia, �e je to posadnutie, ale nie je to posadnutie. S�
v�sledkom odrazu my�lienkovej karmy do mozgu. Niektor� �udia nemaj� siln�
hlavn� vedomie, tak�e sa poddaj� my�lienkovej karme a konaj� zl� skutky. Tak�to
�udia s� odp�san� a spadn�. Av�ak v��ina �ud� ju m��e odstr�ni� a odporova�
jej siln�mi subjekt�vnymi my�lienkami (siln�m hlavn�m vedom�m). To ukazuje, �e
tento �lovek m��e by� spasen� a �e dok�e rozl�i� dobr� od zl�ho. In�mi
slovami, m� dobr� schopnos� porozumenia. Moje telo Z�kona mu pom��e odstr�ni�
v��inu tejto my�lienkovej karmy. T�to situ�cia je �ast�. Ke� sa vyskytne,
v�etko z�vis� na tom, �i �lovek dok�e prekona� tieto zl� my�lienky. Ak je
�lovek odhodlan�, karma m��e by� odstr�nen�.
�o s� �nespr�vne my�lienky�? Vz�ahuje sa to na
neschopnos� �loveka v�dy sa pova�ova� za praktizuj�ceho. Praktizuj�ci sa v
kultiva�nej praxi stretne s tr�peniami. Ke� pr�de tr�penie, m��e ma� formu
medzi�udsk�ch sporov, alebo sa mo�no vyskytn� veci ako boj o poz�ciu � tak�
veci, ktor� priamo p�sobia na v� charakter. Bude mnoho tak�chto pr�padov. S
��m sa e�te stretnete? Na�e tel� sa m��u n�hle c�ti� nepohodlne a je to preto,
�e mus�te splati� svoju karmu. Bude sa to prejavova� mnoh�mi r�znymi sp�sobmi.
V ur�itom �asovom bode nebudete schopn� rozl�i� jasne, �o je pravda a �o klam,
�i v� kung skuto�ne existuje, �i m��ete praktizova� kultiv�ciu a �i m��ete �s�
nahor pomocou kultiv�cie, alebo �i s� Budhovia a �i s� skuto�n�. V bud�cnosti
sa vynoria tieto situ�cie, aby v�m vytvorili falo�n� dojem a aby ste c�tili,
akoby neexistovali a v�etci boli falo�n�, a je to presne kv�li tomu, aby sa
uvidelo, �i dok�ete osta� odhodlan�. Ak si poviete, �e zostanete pevn�, potom
s touto my�lienkou to v tom �ase naozaj budete schopn� spravi� a prirodzene sa
v�m bude dari�, preto�e v� charakter sa u� zlep�il. Ale teraz ste e�te
nestabiln� a ak na v�s do�ahne toto tr�penie hne� teraz, nebudete v�bec vedie�,
o �o ide a to by bol koniec va�ej kultiv�cie. Tr�penia sa m��u prihodi� v
r�znych oh�adoch.
V priebehu kultiva�nej praxe mus� �lovek
praktizova� kultiv�ciu t�mto sp�sobom, aby vyst�pil na vy��ie �rovne. Ke� sa
niekto z v�s c�ti niekde v tele nedobre, bude si myslie�, �e je chor�. St�le m�
probl�m pova�ova� sa za praktizuj�ceho, tak�e ak sa mu to stane, bude to
pova�ova� za chorobu. �Pre�o je tu to�ko probl�mov?� Dovo�te mi poveda� v�m, �e
mnoho z nich som u� pre v�s odstr�nil a va�e tr�penia s� u� dos� trivi�lne. Ak
by neboli b�vali pre v�s odstr�nen�, mohlo by v�s to st� �ivot, keby ste sa
stretli s touto �a�kos�ou, alebo by ste nav�dy ostali prip�tan� na l��ko. Ke�
sa stretnete s drobnou nepr�jemnos�ou, hne� si mysl�te, �e je to �a�k�, ale ako
by to mohlo by� pohodln�? Napr�klad, ke� som u�il triedu v �chang-�chune, bol
tam �lovek s ve�mi dobr�mi vroden�mi vlastnos�ami. Bol naozaj z dobr�ho
materi�lu a videl som v �om ve�k� potenci�l. Zv��il som teda jeho tr�penia o
mal� k�sok, aby mohol r�chlo splati� karmu a sta� sa osvieten�m � takto som to
napl�noval. Av�ak jedn�ho d�a n�hle vyzeral akoby dostal por�ku, spadol na zem
a c�til, �e sa nem��e h�ba�, akoby mu kon�atiny vypovedali slu�bu. Poslali ho
do nemocnice na pohotovos�. Potom mohol op� chodi�. Prem���ajte o tom, v�etci:
Ako by sa �lovek po por�ke mohol tak r�chlo postavi� na nohy a op� pohybova�
rukami a nohami? On v�ak potom povedal, �e to mu ubl�il Falun Dafa.
Nerozm���al o tom, ako by sa mohol tak r�chlo uzdravi� z por�ky. Keby sa nebol
u�il Falun Dafa, mo�no by naozaj zomrel priamo tam, kde spadol. Mohol natrvalo
ochrn�� a naozaj ma� por�ku.
T�mto je povedan�, ako �a�ko je spasi� �loveka.
Tak ve�a bolo pre�ho vykonan�, ale on si to st�le neuvedomoval a namiesto toho
povedal nie�o tak�. Niektor� dlhoro�n� praktizuj�ci hovoria: �U�ite�, pre�o sa
c�tim nepohodlne po celom tele? Zaka�d�m idem do nemocnice, aby som dostal
injekcie, ale nepom�ha to. U��vanie liekov takisto nepom�ha.� Ani sa mi to
nehanbili poveda�! Samozrejme, �e nepomohli. Nebola to choroba, ako by teda
mohli pom�c�? M��ete �s� na prehliadku. Nie je tam ni� zl�, len sa jednoducho
c�tite nepohodlne. Jeden z na�ich �iakov i�iel do nemocnice a ohli na �om zop�r
ihiel na injek�n�ch strieka�k�ch. Napokon lie�ivo vystreklo von, ale ihla aj
tak nevnikla. Potom pochopil: �Och, ja som predsa praktizuj�ci. U� nechcem
�iadne injekcie.� Iba potom pochopil, �e by si nemal necha� d�va� injekcie.
Tak�e kedyko�vek sa stretneme s tr�peniami, mus�me to bra� v�ne. Niektor�
�udia si myslia, �e im jednoducho nedovo�ujem �s� do nemocnice, a tak
prem���aj�: �Ak ma nenech� �s� do nemocnice, p�jdem nav�t�vi� �chi-kungov�ho
majstra.� Oni to st�le e�te pova�uj� za chorobu a chc� nav�t�vi� �chi-kungov�ho
majstra. Kde m��u n�js� prav�ho �chi-kungov�ho majstra? Ak n�jdete falo�n�ho,
budete zni�en� okam�ite.
Sp�tali by sme sa teda, ako m��ete rozpozna�,
�i je nejak� �chi-kungov� majster skuto�n�? Mnoho �chi-kungov�ch majstrov je
samozvan�ch. Ja som bol overovan� a m�m v ruk�ch dokumenty z pokusov vedeck�ch
in�tit�ci�, ktor� v tom boli zapojen�. Mnoh� �chi-kungov� majstri s� falo�n� a
samozvan� a dos� z nich podv�dza �ud� a vod� ich za nos. Tak�to falo�n�
�chi-kungov� majster m��e taktie� lie�i� choroby. Pre�o to m��e robi�? Je
posadnut�. Ak by nebol posadnut�, nebol by schopn� podv�dza� �ud�! Duch
posadnutia m��e takisto vysiela� kung a lie�i� choroby. Preto�e je formou
existencie energie, m��e ovl�da� svetsk�ch �ud� dos� �ahko. Ale ako som
povedal: �Ke� t�to duchovia posadnutia lie�ia va�u chorobu, viete v�bec, ak�
veci vysielaj� na va�e telo?� Na ve�mi mikroskopickej �rovni je to v�etko obraz
toho ducha posadnutia. �o budete robi�, ke� je to vyslan� na va�e telo? �Je
�ah�ie pozva� bo�stvo, ako ho posla� pre�, hovor� sa. My tu nehovor�me o
svetsk�ch �u�och, ke�e t� chc� iba osta� svetsk�mi �u�mi a c�ti� sa nateraz
pohodlne. Av�ak vy ste praktizuj�ci. Nechcete si nepretr�ite o�is�ova� svoje
telo? Ak to dostanete na svoje telo, kedy budete schopn� sa toho zbavi�? Navy�e
m� tie� ur�it� mno�stvo energie. Niektor� �udia sa m��u �udova�: �Pre�o tomu
Falun dovol� vojs�? Nechr�ni n�s vari U�ite�ove telo Z�kona?� V na�om vesm�re
je princ�p: Nikto nezasiahne, ak to chcete vy s�m. Ak to chcete, nikto
nezasiahne. Moje telo Z�kona v�s zastav� a nazna�� v�m to. Ak zist�, �e ste
st�le tak�to, nebude sa �alej o v�s stara�. Ako m��e by� �lovek prin�ten�
praktizova� kultiv�ciu? Nemo�no v�s spracova� alebo prin�ti�, aby ste
praktizovali kultiv�ciu. Z�le�� na v�s, aby ste naozaj spravili pokrok. Nikto s
t�m nem��e ni� spravi�, ak si ne�el�te zlep�i� sa. Vysvetlil som v�m princ�py a
nau�il som v�s Z�kon. Koho m��ete obvi�ova�, ak sa st�le nechcete zlep�i�? Ak
je to nie�o, �o chcete vy s�m, ani Falun ani moje telo Z�kona s t�m nebud� ni�
robi� � to je ist�. Niektor� �udia dokonca i�li na predn�ky in�ch
�chi-kungov�ch majstrov a po pr�chode domov sa c�tili ve�mi mizerne. To je
prirodzen�. Pre�o v�s teda moje telo Z�kona neochr�nilo? Na�o ste tam i�li?
T�m, �e ste tam i�li po��va�, nechceli ste nie�o? Mohlo by to vst�pi�, ak by
ste to nepo��vali svojimi u�ami? Niektor� �udia si zdeformovali svoj Falun. Dovo�te
mi poveda� v�m, �e Falun je cennej�� ako v� �ivot. Je to vy��ia bytos�, ktor�
nem��ete �ahkov�ne zni�i�. Teraz je mnoho falo�n�ch �chi-kungov�ch majstrov a
niektor� z nich s� dos� zn�mi. Povedal som predstavite�om ��nskej spolo�nosti
pre vedeck� v�skum �chi-kungu, �e v d�vnych �asoch kr�ovsk� dvor su�ovala
konkub�na Ta. T� l�ka vykonala mnoho z�kern�ch vec�, ale aj tak nebola tak�
zl� ako falo�n� �chi-kungov� majstri dnes, ktor� jednoducho vniesli chaos do
celej krajiny a to�ko �ud� t�m trp�! Na povrchu mo�no vyzeraj� by� celkom
dobr�, ale viete, ko�ko �ud� nesie tieto veci na svojich tel�ch? Len �o falo�n�
�chi-kungov� majster vysiela tieto veci, budete ich ma� � s� jednoducho pr�li�
div�. Je preto �a�k� pre be�n�ho �loveka rozozna� to pod�a v�zoru.
Niektor� �udia si m��u myslie�: �Po nav�t�ven�
tohto �chi-kungov�ho semin�ra a vypo�ut� si toho, �o Li Chung-� dnes povedal,
som si uvedomil, ak� v�born� a hlbok� je �chi-kung! Ak bude �al�� �chi-kungov�
semin�r, p�jdem tam tie�.� Povedal by som, �e by ste tam rozhodne nemali �s�.
Ak ich po��vate, nedobr� veci vst�pia cez va�e u�i. Je ve�mi �a�k� spasi�
�loveka, je �a�k� zmeni� va�u myse� a je �a�k� upravi� va�e telo. Je pr�li�
mnoho falo�n�ch �chi-kungov�ch majstrov. Aj �o sa t�ka skuto�n�ho �chi-kungov�ho
majstra z opravdiv�ho u�enia, je naozaj �ist�? Niektor� zvierat� s� ve�mi
divok�. Hoci sa tieto veci nem��u prip�ta� na jeho telo, nem��e ich ani
odohna�. Tento �lovek nem� schopnos� poradi� si s t�mito vecami vo ve�kom
meradle. �o sa t�ka jeho �iakov, ke� vysiela kung, je v �om primie�an� v�etko
mo�n�. Hoci on s�m je poctiv�, jeho �iaci nie s�, a s� posadnut� v�emo�n�mi
duchmi � maj� na sebe v�etko.
Ak naozaj chcete praktizova� kultiv�ciu vo
Falun Dafa, nemali by ste ich �s� po��va�. Samozrejme, ak nechcete praktizova�
kultiv�ciu vo Falun Dafa a chcete praktizova� v�etko, m��ete vyrazi�. Ja v�s
nezastav�m, ke�e ani nie ste u�en�kom Falun Dafa. Ak nie�o p�jde zle,
netvr�te, �e je to v�sledkom praktizovania Falun Dafa. Iba ke� nasledujete
charakterov� normu a praktizujete kultiv�ciu pod�a Ve�k�ho Z�kona, ste
opravdiv�m �iakom Falun Dafa. Niekto sa sp�tal: �M��em sa stret�va� s
praktizuj�cimi in�ch �chi-kungov�ch met�d?� Dovo�te mi poveda� v�m, �e oni iba
praktizuj� �chi-kung, zatia� �o vy praktizujete kultiv�ciu vo Ve�kom Z�kone a
po ukon�en� tohto semin�ru bude va�a �rove� �aleko nad ich. Tento Falun je
vytvoren� kultiva�nou praxou mnoh�ch gener�ci� a je ohromne mocn�. Pravda�e, ak
pri kontakte s nimi m��ete zabezpe�i�, �e ni� od nich neprijmete alebo nevezmete
a budete iba norm�lni priatelia, nebude na tom ve�mi z�le�a�. Av�ak ak t� �udia
skuto�ne maj� nie�o na tele, bude to ve�mi zl� a je lep�ie nema� s nimi �iaden
kontakt. �o sa t�ka p�ru, mysl�m si, �e na tom takisto nebude ve�mi z�le�a�, ak
v� man�el alebo man�elka rob� in� �chi-kungov� prax. Je tam ale jedna vec:
Ke�e vy praktizujete opravdiv� u�enie, va�a prax bude prospieva� druh�m. Ak
v� partner rob� zl� prax, m��e na tele nies� nedobr� veci. Aby sa zaru�ila
va�a bezpe�nos�, mus�me ho tie� o�isti�. V�etko v in�ch dimenzi�ch bude pre v�s
o�isten�. Va�e dom�ce prostredie bude taktie� o�isten�. Ak va�e prostredie nie
je o�isten� a v�etky mo�n� veci do v�s ru�ivo zasahuj�, ako m��ete praktizova�
kultiv�ciu?
Je ale jedna situ�cia, v ktorej moje telo Z�kona
nem��e veci o�isti�. M�me praktizuj�ceho, ktor� jedn�ho d�a uvidel prich�dza�
moje telo Z�kona. Ve�mi sa pote�il: �U�ite�ovo telo Z�kona je tu. U�ite�,
pros�m, po� �alej.� Moje telo Z�kona povedalo: �Tvoja izba je v pr�li�nom
neporiadku a je tam pr�li� ve�a vec�.� Potom odi�lo. Zvy�ajne, ke� je pr�li�
mnoho zl�ch duchov v in�ch dimenzi�ch, moje telo Z�kona ich pre v�s vy�ist�.
Jeho izba v�ak bola pln� neporiadku zo v�emo�n�ch �chi-kungov�ch kn�h. Pochopil
to a odpratal knihy tak, �e niektor� sp�lil a niektor� predal do zberu. Moje
telo Z�kona sa potom vr�tilo. Toto mi tento praktizuj�ci povedal.
S� tie� �udia, ktor� nav�tevuj� ve�tcov. Niekto
sa ma sp�tal: �U�ite�, praktizujem teraz Falun Dafa. Ve�mi sa tie� zauj�mam o
Knihu premien alebo o veci ako je ve�tenie. M��em ich e�te pou��va�?� Dovo�te
mi poveda� to takto: Ak m�te ur�it� mno�stvo energie, va�e slov� bud� ma�
��inok. Ak nie�o tak nem� by�, v�aka va�im slov�m to tak bude a mo�no ste potom
spravili zl� skutok. Be�n� �lovek je ve�mi slab�. Jeho odkazy s� nest�le a m��u
sa meni�. Ak mu nie�o �ahkomyse�ne poviete, to tr�penie sa m��e naozaj sta�. Ak
m� tento �lovek mnoho karmy, ktor� mus� splati� a vy mu st�le hovor�te, �e ho
o�ak�vaj� dobr� veci, a potom nem��e splati� svoju karmu, bude to v poriadku?
Neubli�ujete mu? Niektor� �udia sa jednoducho nedok�u vzda� t�chto vec� a s� k
nim prip�tan�, akoby mali nejak� vlohy. Nie je to prip�tanos�? Okrem toho,
dokonca aj ke� naozaj viete, �o sa stane, ako praktizuj�ci by ste si mali
udr�ova� svoj charakter a nie neuv�ene odha�ova� nebesk� tajomstvo be�n�mu
�loveku. To je ten princ�p. Bez oh�adu na to, ako �lovek po��ta veci z Knihy
premien, aj tak nie�o z toho u� viac nie je pravda. Nech r�ta tak alebo onak,
vych�dzaj� pravdiv� aj nepravdiv� veci. Veci ako ve�tenie s� v be�nej �udskej
spolo�nosti dovolen�. Ke�e vy ste niekto, kto m� naozaj kung, povedal by som,
�e prav� praktizuj�ci by mal nasledova� vy��� �tandard. Ale niektor�
praktizuj�ci �iadaj� in�ch �ud�, aby im predpovedali ich osud: �Vyve�ti mi, ako
sa mi dar� a ako je to s mojou kultiva�nou praxou,� alebo ��akaj� ma nejak�
tr�penia?� Vyh�adaj� druh�ch, aby im predpovedali tieto veci. Ak s� va�e
tr�penia predpovedan�, ako sa m��ete zlep�i�? Cel� �ivot praktizuj�ceho bol
preusporiadan�. Jeho inform�cie z dlane, z tv�re, jeho osem slov a v�etky
odkazy v jeho tele s� u� odli�n� a boli zmenen�. Ak idete k ve�tcovi, budete mu
veri�. �o by ste tam inak robili? �o hovor�, s� nejak� povrchn� veci o va�ej
minulosti, ale ich podstata sa u� zmenila. Potom prem���ajte o tom, v�etci: Ak
idete k ve�tcovi, nepo��vate ho a never�te mu? Nesp�sob� v�m to du�evn�
bremeno? Ke� m�te du�evn� bremeno, budete na to myslie� � nie je to
prip�tanos�? Ako m��e by� t�to prip�tanos� odstr�nen�? Neulo�ili ste si s�m na
seba �al�ie tr�penie? Nebudete musie� trpie� viac, aby ste sa vzdali tejto vami
vytvorenej prip�tanosti? Ka�dou sk��kou alebo ka�d�m tr�pen�m bu� st�pnete
alebo klesnete v kultiv�cii. U� takto je to dos� �a�k�, ale vy si e�te prid�te
toto s�m sebou ulo�en� tr�penie. Ako ho m��ete prekona�? Mo�no sa v d�sledku
toho stretnete s �a�kos�ami alebo probl�mami. Va�u zmenen� cestu �ivota nem��u
in� vidie�. Ak by ju niekto mohol vidie�, alebo ak by v�m povedal, kedy budete
ma� tr�penie, ako by ste mohli praktizova� kultiv�ciu? Preto ju in� nemaj�
dovolen� vidie� v�bec. Nikto z in�ch �k�l praktizovania ju nem� dovolen� vidie�
a ani spolu�iaci z tej istej �koly praktizovania ju nemaj� dovolen� vidie�.
Nikto teda nebude schopn� predpoveda� veci spr�vne, preto�e tento �ivot bol
zmenen� a je to �ivot na kultiva�n� prax.
Niekto sa ma sp�tal, �i m��e ��ta� in�
n�bo�ensk� knihy a in� �chi-kungov� knihy. Hovor�me, �e n�bo�ensk� knihy,
osobitne budhistick�, tie� u�ia �ud�, ako si zu��ach�ova� svoj charakter. My
sme tie� z budhovskej �koly, tak�e by tam nemal by� �iaden probl�m. Ale je tu
jedna vec: Mnoho vec� vo sv�t�ch knih�ch bolo u� na za�iatku chybne prelo�en�ch
a navy�e mnoh� sv�t� knihy boli vylo�en� z poh�adov rozli�n�ch �rovn� a
�ahkomyse�ne definovali niektor� pojmy. Toto je po�kodzovanie Z�kona. �udia,
ktor� neuv�ene vykladali sv�t� knihy, boli pr�li� �aleko od r�e Budhov a
nerozumeli ich skuto�n�mu obsahu, preto bolo ich pochopenie odli�n�. Nebude pre
v�s �ahk� d�kladne im rozumie� a nem��ete im porozumie� sami. Ale ak poviete: �Ja
sa iba zauj�mam o sv�t� knihy,� a st�le �tudujete sv�t� knihy, budete sa
kultivova� v tej �kole praktizovania, ke�e vo sv�t�ch knih�ch je tie�
za�lenen� kung a Z�kon z tej �koly praktizovania. Len �o ich �tudujete, budete
sa u�i� t� �kolu praktizovania � je tu tento probl�m. Ak sa do nich zah�bite a
kultivujete sa pod�a nich, potom mo�no nasledujete t� �kolu praktizovania a
nekultivujete sa v na�ej. V kultiv�cii �udia v�dy hovorievali: ��iadna druh�
�kola�. Ak sa naozaj chcete kultivova� v tejto �kole, mali by ste ��ta� iba
texty v tejto �kole.
�o sa t�ka �chi-kungov�ch kn�h, ne��tajte ich,
ak sa chcete kultivova�. Najm� knihy publikovan� v dne�n�ch d�och � ne��tajte
ich. To ist� plat� o knih�ch, ako s� Kniha �lt�ho cis�ra o vn�tornom lek�rstve,
Spis o prirodzenosti a dlhovekosti, alebo Taoistick� k�non. Hoci nemaj� to�ko
zl�ch vec�, obsahuj� odkazy z odli�n�ch �rovn�. Ony samotn� s� takisto cestami
kultiva�nej praxe. Len �o ich ��tate, tieto veci sa pridaj� k va�im a bud� v�s
ru�i�. Ak uzn�te jednu z ich viet za dobr�, v poriadku, nie�o k v�m pr�de a
bude to pridan� k v�mu kungu. Hoci to nie je nie�o nedobr�, ako budete
praktizova� kultiv�ciu, ke� sa in� veci n�hle zmie�aj� s va�imi? Nesp�sob� to
probl�my? Ak prid�te nadbyto�n� �as� do elektronickej jednotky vn�tri
telev�zora, �o mysl�te, �o sa stane s t�mto telev�zorom? Okam�ite sa pokaz�.
Toto je princ�p. Navy�e mnoho �chi-kungov�ch kn�h v dne�n�ch �asoch je
falo�n�ch a nes� r�zne odkazy. Ke� jeden z na�ich praktizuj�cich obracal
str�nky �chi-kungovej knihy, vysko�il z nej ve�k� had. Samozrejme, nebudem
hovori� o detailoch. Pr�ve som hovoril o niektor�ch probl�moch, ktor� sa
vyskytli, ke� sa na�i praktizuj�ci neboli schopn� dobre spr�va�, �o znamen�, �e
tieto probl�my si sp�sobili sami nespr�vnymi my�lienkami. Je pre v�s prospe�n�,
�e o nich hovor�me. Pom��eme tak ka�d�mu vedie�, �o robi� a ako ich rozl�i�,
aby sa probl�my v bud�cnosti nevyskytli. Hoci som prehnane nezd�raznil to, �o
som pr�ve povedal, ka�d� by tomu mal venova� pozornos�, preto�e toto je �astou
pr��inou probl�mov a probl�my sa �asto vynoria pr�ve tu. Kultiva�n� prax je
mimoriadne nam�hav� a ve�mi v�na. Ak ste len tro�ku nepozorn�, m��ete spadn��
a okam�ite by� zni�en�. Preto musia by� va�e my�lienky spr�vne.
Okrem vn�torn�ch met�d kultiv�cie existuje
�chi-kung bojov�ch umen�. Ke� hovor�me o �chi-kungu bojov�ch umen�, mus�m
uvies� na prav� mieru jednu vec, ktor� sa t�ka mno�stva �chi-kungov, o ktor�ch
�udia v spolo�enstve kultivuj�cich dnes hovoria.
Teraz sa vynorilo nie�o ako �maliarsky
�chi-kung�, �hudobn� �chi-kung�, �kaligrafick� �chi-kung� a �tane�n� �chi-kung�
� v�etko mo�n�. S� to �chi-kungy? Ja to pova�ujem za ve�mi �udn�. Povedal by
som, �e to je hanobenie �chi-kungu. Nie je to len po�kodzovanie �chi-kungu, ale
vylo�en� hanobenie �chi-kungu. Ak� je ich teoretick� z�klad? Ak �lovek po�as
ma�ovania, spievania, tancovania alebo p�sania vst�pi do stavu om�menia � do
takzvan�ho ��chi-kungov�ho stavu� � hovoria, �e to je �chi-kung. Naozaj je?
Nemo�no to ch�pa� takto. Sp�tal by som sa: Nie je to hanobenie �chi-kungu?
�chi-kung je hlbok� a �alekosiahla met�da kultiv�cie �udsk�ho tela. Ach, tak�e
by� v neust�lom om�men� znamen�, �e je to �chi-kung? �o to potom bude, ak
p�jdeme om�men� na toaletu? Nie je to hanobenie �chi-kungu? Ja by som povedal,
�e to je hanoben�m �chi-kungu. Pred dvomi rokmi na v�stave Orient�lne zdravie
bol takzvan� kaligrafick� �chi-kung. �o je kaligrafick� �chi-kung? I�iel som sa
pozrie� k st�nku kaligrafick�ho �chi-kungu a videl som �loveka, ktor� tam p�sal
�tetcov�m perom. Ke� skon�il s p�san�m, poslal svojimi rukami �chi ka�d�mu
znaku, jedn�mu po druhom a vysielan� �chi bola �plne �ierna. Jeho myse� bola
pln� vec�, ako s� peniaze a sl�va. Ako mohol ma� kung? Ani jeho �chi nemohla
by� dobr�. Jeho kaligrafie boli vyvesen� s drah�mi cenovkami a kupovali ich len
bohat� turisti. Povedal by som, �e ktoko�vek si ich k�pil a priniesol domov,
mal smolu. Ako by mohla by� �ierna �chi dobr�? Dokonca tv�r toho �loveka
vyzerala tmavo, bol posadnut� peniazmi a myslel iba na peniaze � ako by mohol
ma� nejak� kung? Jeho vizitka v�ak niesla h�bu titulov, ako napr�klad
�Medzin�rodn� kaligrafick� �chi-kung� a tak �alej. Sp�tal by som sa, ako sa
tak�to vec m��e naz�va� �chi-kungom?
Prem���ajte o tom, v�etci: Osemdesiat a�
dev�desiat percent �ud� z tohto semin�ra bude ma� nielen vylie�en� svoje
choroby, ale takisto si vyvin� kung � opravdiv� kung. �o m�te teraz vo svojich
tel�ch, je u� dos� nadprirodzen�. Ak by ste praktizovali kultiv�ciu samostatne,
nevyviniete si to pomocou kultiv�cie dokonca ani za cel� �ivot. Aj keby mlad�
�lovek za�al praktizova� kultiv�ciu hne� teraz, v tomto �ivote si nebude
schopn� vyvin�� veci, ktor� som do v�s vlo�il, aj keby na�iel prav�ho, ve�k�ho
u�ite�a, ktor� by ho viedol. Trvalo n�m mnoho gener�ci�, aby sme vytvorili
tento Falun a tieto mechanizmy a teraz s� tieto veci vlo�en� do v�ho tela
v�etky naraz. Preto v�m hovor�m, nestra�te to �ahko iba preto, �e ste to �ahko
z�skali. S� nesmierne hodnotn� a neocenite�n�. Po tomto semin�ri to, �o m�te,
je skuto�n� kung, vysokoenergetick� l�tka. Ke� p�jdete domov a nap�ete zop�r
slov � nech je va�e p�smo ak�ko�vek � nesie to kung! Mal by by� teda ka�d� z
tejto triedy titulovan� menom �majster� a v�etci sa sta� �chi-kungov�mi
majstrami kaligrafie? Hovor�m, �e takto by sa to nemalo ch�pa�. Ako osoba s
opravdiv�m kungom a energiou ho nepotrebujete vysiela� z�merne; zanech�te
energiu na �omko�vek, �oho sa dotknete a v�etko to bude jasne �iari�.
Tie� som na�iel v �asopise spr�vu, v ktorej
st�lo, �e sa uskuto�n� semin�r o kaligrafickom �chi-kungu. Zbe�ne som si to
pre��tal, aby som videl, ako sa to vyu�uje. P�sali tam, �e �lovek by mal najprv
regulova� svoje d�chanie a kontrolova� n�dych a v�dych. N�sledne by mal
meditova� p�tn�s� a� tridsa� min�t, s�stre�ova� myse� na �chi v elix�rovom poli
a predstavova� si zdv�hanie �chi z elix�rov�ho po�a do predlaktia. Potom by mal
�lovek uchopi� �tetec a namo�i� ho do atramentu a presun�� �chi do kon�eka
�tetca. Ke� sa tam dostane jeho my�lienka, m��e za�a� p�sa�. Nie je to
podv�dzanie �ud�? Ach, ak �lovek m��e niekam presun�� �chi, bude to pova�ovan�
za �chi-kung? Ak pri jeden� chv��ku meditujeme, a potom uchop�me pali�ky,
presunieme �chi do koncov pali�iek a jeme, naz�valo by sa to �obedovac�
�chi-kung�, nie? To, �o jeme, by bola v�etko energia. Ja len ilustrujem tento
bod. Povedal by som, �e to je hanobenie �chi-kungu, ke�e oni ber� �chi-kung
ako nie�o tak� plytk�. Nem��ete sa na to teda pozera� t�mto sp�sobom.
Av�ak �chi-kung bojov�ch umen� sa po��ta za
nez�visl� �chi-kung. Pre�o je to tak? Preto�e bol odovzd�van� po tis�cky rokov
a m� �pln� syst�m kultiva�n�ch te�ri� a �pln� syst�m kultiva�n�ch met�d, m��e
by� pova�ovan� za �pln� syst�m. �chi-kung bojov�ch umen� napriek tomu ost�va
nie��m na najni��ej �rovni vn�torn�ch kultiva�n�ch met�d. Tvrd� �chi-kung je
forma zoskupenej energetickej hmoty, ktor� je ur�en� v�lu�ne na boj. Dovo�te mi
da� v�m pr�klad. Po z��astnen� sa n�ho semin�ra Falun Dafa nemohol
praktizuj�ci v Pekingu svojimi rukami ni� stla�i�. V jednom obchode chcel k�pi�
detsk� ko��k a rukou i�iel vysk��a�, ak� je pevn�. Ke� ho stla�il, �Tresk!�,
ko��k sa rozpadol. Zdalo sa mu to zvl�tne. Ke� si doma sadol na stoli�ku,
nemohol na �u zatla�i� rukami. Ak by to spravil, �Tresk!�, stoli�ka by sa
rozletela na kusy. P�tal sa ma, �o sa deje. Nepovedal som mu, lebo som nechcel,
aby si vypestoval prip�tanos�. Len som povedal, �e to je v�etko prirodzen�, aby
to nechal tak a nev��mal si to, ke�e to v�etko je dobr�. Ke� niekto ovl�da t�
nadprirodzen� schopnos�, m��e stla�en�m ruky rozdrvi� na prach kus kame�a. Nie
je to tvrd� �chi-kung? Ale on nikdy nepraktizoval tvrd� �chi-kung. V�etky tieto
nadprirodzen� schopnosti sa zvy�ajne vyvin� vo vn�torn�ch kultiva�n�ch
met�dach. Ale preto�e si �udia nevedia udr�iava� svoj charakter, zvy�ajne
nemaj� dovolen� ich pou�i�, aj ke� boli vyvinut�. Najm� ak sa �lovek kultivuje
na n�zkej �rovni, jeho charakter sa dos� nezlep�il, tak�e ke� sa vyvin� jeho
nadprirodzen� schopnosti na n�zkej �rovni, v�bec sa neuk�u. Ako prejde �as a
jeho �rove� sa zv��i, tieto veci u� �alej nebud� ma� �iaden ��itok a nebude
potrebn� ich uk�za�.
Ako konkr�tne sa praktizuje �chi-kung bojov�ch
umen�? Pri praktizovan� �chi-kungu bojov�ch umen� sa hovor� o veden� a pohybe
�chi, ale na za�iatku nie je �ahk� vies� �chi. Hoci �lovek m��e chcie� vies�
�chi, nemus� to by� schopn� dok�za�. �o by mal �lovek robi�? Mus� si cvi�i�
svoje ruky, obidve strany svojej hrude, chodidl�, nohy, ruky a hlavu. Ako si
ich �lovek cvi��? Niektor� �udia udieraj� svojimi rukami a dla�ami do stromu,
in� udieraj� rukami do skaly. M��ete si predstavi�, ak� je to bolestiv�, ke� na
�u narazia kosti. Ruky bud� krv�ca�, aj ke� pou�ij� iba mal� silu! �chi v�ak
st�le nedostali von. �o teda spravia? �lovek za�ne k�va� svojimi ramenami a
n�ti� krv, aby sa pohybovala sp� do r�k, tak�e ich predlaktia a ruky napuchn�.
Bud� naozaj napuchnut�. Ke� potom udrie do skaly, kosti bud� obalen� a nebud�
priamo nar�a� na skalu, tak�e to nebude tak bolie�. Ke� �lovek pokra�uje v
praktizovan�, majster ho bude u�i� a ako �as pokro��, nau�� sa vies� �chi.
Schopnos� vies� �chi v�ak nesta��, preto�e v skuto�nom boji protivn�k na v�s
�aka� nebude. Samozrejme, ke� �lovek dok�e vies� �chi, je schopn� odola�
�tokom a nemus� c�ti� boles�, ani ke� je udret� ve�mi hrubou palicou � m��e
vies� �chi a necha� napuchn�� nejak� miesto. Ale v �vodnom �t�diu je �chi
naozaj primit�vna vec a ke� �lovek pokra�uje v praktizovan�, jeho �chi sa
premen� na vysokoenergetick� l�tku. Ke� sa premen� na vysokoenergetick� l�tku,
postupne vytvor� energetick� zhluk ve�kej hustoty a tento energetick� zhluk m�
inteligenciu. Preto je tie� zhlukom schopnost�, alebo in�mi slovami druh
schopnosti. T�to schopnos� je v�ak v�lu�ne na �tok a na obranu a nebude
fungova�, ak ju pou�ijete na lie�enie chor�b. Preto�e t�to vysokoenergetick�
l�tka existuje v inej dimenzii a nepohybuje sa v na�ej dimenzii, jej �as ide
r�chlej�ie ako n�. Ak chcete niekoho udrie�, nepotrebujete u� vies� �chi,
alebo na to myslie�, ke�e kung tam u� bude. Ke� odvraciate niekoho �tok, kung
tam tie� u� bude. Nech d�te ranu akoko�vek r�chlo, kung bude r�chlej�� ako vy,
ke�e pojmy �asu s� na oboch stran�ch odli�n�. Praktizovan�m �chi-kungu
bojov�ch umen� si teda �lovek m��e vypestova� takzvan� �elezn� dla�, Rumelkov�
dla�, Diamantov� nohu a Chodidlo Arhata. Toto s� schopnosti svetsk�ch �ud�.
Pomocou fyzick�ho cvi�enia m��e be�n� �lovek dosiahnu� t�to �rove�.
Najv��� rozdiel medzi �chi-kungom bojov�ch
umen� a vn�torn�mi kultiva�n�mi met�dami je v tom, �e �chi-kung bojov�ch umen�
vy�aduje praktizovanie v pohybe, tak�e �chi sa pohybuje pod ko�ou. Preto�e sa
praktizuje v pohybe, �lovek nem��e dosiahnu� stav pokoja a jeho �chi nevst�pi
do elix�rov�ho po�a. Jeho �chi sa pohybuje pod ko�ou a cez svaly. Preto �lovek
nem��e kultivova� telo, ani nem��e kultivova� schopnosti vysok�ch �rovn�. Na�a
vn�torn� kultiva�n� prax vy�aduje praktizovanie v stave pokoja. V��ina t�chto
prakt�k vy�aduje, aby �chi vst�pila do elix�rov�ho po�a alebo do priestoru
spodku brucha. Vy�aduj� praktizovanie v stave pokoja a premenu p�vodn�ho tela.
M��u kultivova� telo a ved� ku kultiv�cii na vy���ch �rovniach.
Mohli ste sa dopo�u� o r�znych schopnostiach
kung-fu, o ktor�ch sa p�e v rom�noch, ako napr�klad �t�t zlat�ho zvona,
�elezn� ko�e�a a prerazenie topo�a zo vzdialenosti sto krokov, potom tu m�me
levita�n� schopnosti, ke� sa �lovek m��e pohybova� vysoko vo vzduchu a niektor�
m��u dokonca zmizn�� do inej dimenzie. Existuj� tak�to schopnosti? �no, to je
ist�. Av�ak neuvid�te ich medzi be�n�mi �u�mi. T�, ktor� si naozaj praktizovan�m
vypestovali tieto v�nimo�n� schopnosti, ich nem��u predv�dza� na verejnosti.
Preto�e tento �lovek nepraktizuje iba bojov� umenia a je �plne nad �rov�ou
svetsk�ch �ud�, mus� praktizova� kultiv�ciu nasledovan�m vn�tornej kultiva�nej
met�dy. �lovek mus� dba� na svoj charakter, mus� si zlep�ova� svoj charakter a
mus� sa m�lo stara� o veci, ako s� hmotn� z�ujmy. Hoci m��e kultivova� tak�to
schopnosti, nem��e ich u� potom vo�ne pou�i� medzi be�n�mi �u�mi. Je dovolen�
ich pou�i�, ke� nebude nikto nabl�zku, aby to videl. Ale pozrite, �o je v t�ch
rom�noch: Postava bojuje a zab�ja kv�li pr�ru�ke �ermiarskeho umenia, kv�li
pokladu alebo �en�m. V�etci s� vykreslen� s ve�k�mi schopnos�ami a pohybuj� sa
tak, ako to nedok�e �iaden �lovek. Prem���ajte o tom, v�etci: �lovek, ktor�
naozaj m� tieto schopnosti, nemus� si ich vypestova� vn�tornou kultiva�nou
praxou? Z�ska ich iba zu��ach�ovan�m svojho charakteru. Tak�e sl�va, peniaze a
rozmanit� t��by pre�ho ni� neznamenaj� u� dlh� �as. Ako m��e zab�ja� druh�ch?
Ako m��e ma� tak� ve�k� z�ujem o peniaze a bohatstvo? To je absol�tne nemo�n�.
S� to iba umeleck� zveli�ovania. �udia jednoducho prahn� po vzru�en� a spravia
�oko�vek, �o ut�i ich sm�d. Autori to vyu�ili a nap�u �oko�vek, �o ut�i v�
sm�d, alebo �o v�s pote��. ��m neuverite�nej�ie diela, t�m rad�ej ich budete
��ta�. S� to iba umeleck� zveli�ovania. Ten, kto skuto�ne m� tieto schopnosti,
sa nebude takto spr�va�, a u� v�bec ich nebude predv�dza� na verejnosti.
Kv�li praktizovaniu kultiv�cie medzi svetsk�mi
�u�mi nem��e mnoho na�ich praktizuj�cich opusti� mnoh� zo svojich prip�tanost�.
Mnoh� prip�tanosti sa im u� stali prirodzen�mi a t�to �udia si ich nedok�u
sami v�imn��. Predv�dzanie sa sa m��e prejavi� v akejko�vek situ�cii; m��e sa
vynori�, aj ke� rob�me dobr� skutok. Niektor� �udia sa �asto vychva�uj� a
predv�dzaj�, ke� z�skaj� nejak� postavenie alebo bohatstvo: �Som ve�mi schopn�
a siln�.� My tie� m�me tak�to pr�pady, kde len �o sa niekto kultivoval o tro�ku
lep�ie ako druh�, vid� tro�ku lep�ie tret�m okom, alebo s� jeho cvi�ebn� pohyby
o m�li�ko plynulej�ie, hne� sa s t�m ide predv�dza�.
�lovek m��e tvrdi�: �Po�ul som nie�o od U�ite�a
Li.� �udia ho obst�pia a po��vaj�, �o hovor�. Bude odovzd�va� ch�r prikr�len�
svoj�m vlastn�m pochopen�m. Pre�o to rob�? Chce sa predv�dza�. Niektor� �udia
medzi sebou ��ria ch�ry, on povie jemu, ona povie jej, s ve�kou rados�ou, akoby
boli dobre informovan� a akoby na�i praktizuj�ci nerozumeli, alebo nevedeli
to�ko, �o oni. Stalo sa to pre nich prirodzen�m a mo�no to robia nevedome. V
podvedom� maj� pr�ve t�to mentalitu predv�dzania sa. Pre�o by inak ��rili tie
ch�ry? Niektor� �udia klebetia o tom, kedy sa U�ite� vr�ti do h�r. Ja nie som z
h�r. Pre�o by som sa mal vr�ti� do h�r? E�te in� klebetia, �e som v ten a ten
de� tomu a tomu nie�o povedal, alebo som niekoho s�kromne vyu�oval. Na�o je
dobr� roz�irova� tak�to veci? Nie je to dobr� na ni�. Av�ak videli sme, �e toto
je ich prip�tanos� � druh predv�dzania sa.
Niektor� �udia si pri�li ku mne pre m�j
autogram. Za ak�m ��elom? Je to zvyk svetsk�ch �ud� ma� nie�� autogram ako
suven�r. Pozrite sa, ak nepraktizujete kultiv�ciu, ja v�m m��em da� svoj
autogram, ale nebude v�m na ni�. Ka�d� jedno slovo v mojej knihe nesie moju
podobu a Falun a ka�d� veta bola vysloven� mnou. Na�o st�le e�te potrebujete
m�j autogram? Niektor� �udia si myslia: �Ke� m�m autogram, U�ite�ov odkaz ma
bude chr�ni�.� Oni st�le e�te veria na tak� veci, ako s� odkazy. My sa
nestar�me o odkazy. U� teraz by malo by� zrejm�, �e t�to kniha je neocenite�n�.
�o st�le e�te h�ad�te? V�etko to s� odrazy t�ch prip�tanost�. Niektor� �udia si
tie� v��maj� spr�vanie �iakov, ktor� so mnou cestuj� a potom ich napodob�uj�
bez toho, aby vedeli, �i je to dobr� alebo zl�. V skuto�nosti nez�le�� na tom,
kto sa tak �i onak spr�va � je len jeden Z�kon. Iba nasledovan�m tohto Ve�k�ho
Z�kona m��e �lovek splni� opravdiv� �tandard. �udia, ktor� s� okolo m�a,
nedostali �iadne s�kromn� vyu�ovanie a s� rovnak� ako ostatn�; s� to jednoducho
zamestnanci V�skumnej spolo�nosti. Nevytvorte si tieto prip�tanosti. Ke�
dovol�me, aby sa t�to prip�tanos� vytvorila, �asto m��eme ne�myselne
po�kodzova� Dafa. Senza�n� ch�r, ktor� ste vytvorili, m��e dokonca vies� k
sporom alebo prebudi� �iakovu prip�tanos� dosta� sa bli��ie k U�ite�ovi, aby
po�ul viac vec� a tak �alej. Nie je to v�etko rovnakou ot�zkou?
�o e�te m��e t�to mentalita predv�dzania sa
�ahko vyvola�? U�il som praktizovanie dva roky. �as� na�ich dlhoro�n�ch �iakov
Falun Dafa m��e by� �oskoro odomknut� a �as� vst�pi do etapy postupn�ho
osvietenia � n�hle vst�pia do postupn�ho osvietenia. Pre�o sa tieto
nadprirodzen� schopnosti neobjavili sk�r? D�vodom je, �e by to nefungovalo, ak
by som v�s potla�il naraz na tak�to vysok� �rove�, pri�om v�etky va�e �udsk�
prip�tanosti by tam st�le boli. Samozrejme, v� charakter sa u� ve�mi zlep�il,
ale st�le m�te mnoho prip�tanost�, ktor� ste neopustili, tak�e v�m tie
nadprirodzen� schopnosti nem��eme da�. Potom �o prejdete cez t�to etapu a
ust�lite sa, privedieme v�s okam�ite do stavu postupn�ho osvietenia. V tomto
stave postupn�ho osvietenia bude va�e tretie oko otvoren� na ve�mi vysokej
�rovni a vyviniete si mnoho nadprirodzen�ch schopnost�. V skuto�nosti, dovo�te
mi poveda� v�m, �e ke� sa naozaj kultivujete, mnoho nadprirodzen�ch schopnost�
sa objav� hne� ako za�nete praktizova�. U� ste dosiahli tak� vysok� �rove�,
tak�e m�te mnoho nadprirodzen�ch schopnost�. T�to situ�cia m��e nasta� u
mnoh�ch z v�s v bl�zkej bud�cnosti. S� tie� nejak� �udia, ktor� nem��u
dosiahnu� vysok� �rove� v kultiv�cii a kombin�cia toho, �o si so sebou
priniesli a ich schopnosti vydr�a� je pevne dan�, tak�e niektor� �udia sa stan�
odomknut� a osvieten� � �plne osvieten� � na ve�mi n�zkych �rovniach. Bud�
tak�to �udia.
Poukazujem na to preto, aby ka�d� vedel, �e len
�o sa tak�to �udia objavia, ur�ite ich nesmiete pova�ova� za nejak� ��asn�
osvieten� bytosti. Toto je ve�mi v�na ot�zka v kultiva�nej praxi. Iba ak
kon�te pod�a Dafa, je to spr�vne. Nenasledujte in�ch a nepo��vajte ich, ke�
vid�te ich nadprirodzen� schopnosti, bo�sk� sily, alebo �oko�vek in�ho.
U�kod�te im, ke�e si vyvin� prip�tanos� k radosti a nakoniec stratia v�etko,
�o maj�, v�etko bud� ma� vypnut� a napokon spadn� nadol. Aj ten, kto je
odomknut�, m��e spadn��. Ak sa �lovek nedok�e spr�va� dobre, takisto m��e spadn��
dole, aj ke� je osvieten�. Dokonca aj Budha spadne dole, ak sa nespr�va dobre,
nehovoriac o v�s � niekom, kto sa kultivuje priamo medzi be�n�mi �u�mi! Preto
nez�le�� na tom, ko�ko schopnost� m�te, ak� mocn� s� va�e schopnosti, alebo ak�
mocn� s� va�e bo�sk� sily, mus�te sa spr�va� dobre. Ned�vno sme tu mali
nejak�ch �ud�, ktor� zmizli, zatia� �o tu sedeli a op� sa objavili o chv��u
nesk�r. Bolo to tak a mo�no sa vynoria e�te v��ie nadprirodzen� schopnosti. �o
budete robi�? Ste moji �iaci, moji u�en�ci, tak�e nez�le�� na tom, �i sa tieto
veci stan� v bud�cnosti v�m alebo in�m, nemali by ste ich idolizova� alebo sa
usilova� o tieto veci. Len �o v�s to vn�torne ovplyvn�, je to koniec a vy
spadnete. Mo�no ste dokonca na vy��ej �rovni ako oni, iba�e va�e nadprirodzen�
sily sa e�te nevynorili. Prinajmen�om na tejto konkr�tnej ot�zke ste spadli.
Preto mus� ka�d� venova� osobitn� pozornos� tejto veci. Poklad�me to za ve�mi
d�le�it� ot�zku, preto�e t�to situ�cia sa �oskoro vyskytne a len �o sa
vyskytne, bude neprijate�n�, ak sa nedok�ete spr�va� dobre.
Praktizuj�ci, ktor� si vyvinul kung a bol
odomknut� alebo naozaj osvieten�, sa nem� pova�ova� za niekoho zvl�tneho. �o
videl, s� veci na jeho vlastnej �rovni. Jeho kultiv�cia dosiahla tento bod, �o
znamen�, �e jeho schopnos� porozumenia, charakterov� �tandard a m�dros�
dosiahli tento bod. Preto mo�no nebude veri� veciam na vy���ch �rovniach.
Presne kv�li tomu, �e im never�, si mysl�, �e to, �o vid�, je absol�tne a �e
existuj� iba tieto veci. M� v�ak od toho �aleko, preto�e jeho �rove� je len
tam.
Niektor� �udia dosiahnu odomknutie na tejto
�rovni, ke�e sa u� nem��u kultivova� vy��ie, tak�e m��u by� odomknut� a
osvieten� iba na tejto �rovni. Medzi t�mi z v�s, ktor� uspej� v kultiv�cii v
bud�cnosti, niektor� bud� osvieten� na mal�ch svetsk�ch cest�ch, niektor� bud�
osvieten� na odli�n�ch �rovniach a niektor� bud� osvieten� s Prav�m Ovoc�m. Iba
osvietenie s Prav�m Ovoc�m je najvy��ie. Na r�znych �rovniach t�to �udia m��u
vidie� veci a veci sa pred nimi m��u naozaj prejavi�. Dokonca i t�, ktor� s�
odomknut� a osvieten� na najni��ej �rovni, �rovni svetsk�ch ciest, bud� m�c�
vidie� nejak� dimenzie a nejak� osvieten� bytosti a m��u s nimi komunikova�.
Nesta�te sa vtedy dom���av�mi. Nem��ete dosiahnu� Prav� ovocie, ke� ste
odomknut� na �rovni mal�ch svetsk�ch ciest alebo na n�zkej �rovni. To je ist�.
�o teda m��eme robi�? �lovek m��e iba osta� na tej �rovni a kultivova� sa k
vy���m �rovniam nesk�r. Od toho bodu m��e robi� len toto. Ale jeho najvy��ia
�rove� je len tak�to, tak�e pre�o ho neodomkn��? Hoci pokra�uje vo svojom
kultivovan�, jeho kultiv�cia u� nem��e �alej robi� pokrok, tak�e bude
odomknut�, ke�e dosiahol koniec svojej kultiv�cie; bude mnoho tak�chto �ud�.
Nech sa deje �oko�vek, �lovek si mus� udr�iava� svoj charakter a jedin� cesta,
ako to spravi�, je nasledova� Dafa. �i s� to va�e nadprirodzen� schopnosti
alebo va�e odomknutie, dosiahli ste to praktizovan�m kultiv�cie v Dafa. Ak
polo��te Dafa na druh� miesto a svoje bo�sk� sily na prv� miesto, alebo ak si ako
osvieten� mysl�te, �e toto alebo tamto va�e pochopenie je spr�vne, alebo ak sa
dokonca pova�ujete za ve�k�ho a nad Dafa, povedal by som, �e ste u� za�ali
pada�. Je to nebezpe�n� a vy sa stanete hor��m a hor��m. V tom �ase ste
skuto�ne v probl�moch a va�a kultiv�cia sa skon�� bezv�sledne a je mo�n�, �e
spadnete a kultivovali ste sa zbyto�ne.
Dovo�te mi v�m tie� poveda�, �e t�to kniha je
zhrnut�m Z�kona, ktor� som vyu�oval na nieko�k�ch semin�roch. V�etko s� to moje
slov� a ka�d� veta s� moje slov� a boli zachyten� a prep�san� z kazetov�ch
nahr�vok slovo po slove. Moji u�en�ci a praktizuj�ci mi pomohli prep�sa� to z
kazetov�ch nahr�vok. Potom som to opravoval znova a znova. V�etko je to m�j
Z�kon a to, �o u��m, je len tento jeden Z�kon.
Ot�zka zab�jania je ve�mi citliv�. Pre
praktizuj�cich sme stanovili pr�snu po�iadavku, �e nem��u zab�ja� �ivoty. �i je
to budhovsk� �kola, �kola Tao, alebo �kola �chi-men, bez oh�adu na to, ktor�
�kola alebo u�enie to je, pokia� je to opravdiv� kultiva�n� met�da, bude
h�adie� na t�to ot�zku ve�mi rozhodne a zak�e zab�janie � to je ist�. Preto�e
d�sledok zabitia �ivota je ve�mi v�ny, mus�me o �om rozpr�va� podrobne. V
p�vodnom budhizme sa zab�janie vz�ahovalo najm� na vzatie �udsk�ho �ivota, �o bol
najv�nej�� �in. Nesk�r to brali v�ne aj pri ve�k�ch �ivotoch, ve�k�ch
dom�cich zvierat�ch, alebo pomerne ve�k�ch zvierat�ch. Pre�o v spolo�enstve
kultivuj�cich ber� ot�zku zab�jania tak v�ne? V budhizme sa hovor�, �e ak s�
zabit� �ivoty, ktor� nemali zomrie�, stan� sa osamel�mi du�ami a duchmi bez
domova. Na tieto bytosti sa vz�ahuje �oslobodenie du�� z o�istca�, o ktorom sa
v minulosti hovorilo. Ak tie bytosti nie s� osloboden� z o�istca, trpeli by
hladom a sm�dom, �ij�c vo ve�mi trpkej situ�cii. Toto budhizmus povedal v
minulosti.
My hovor�me, �e ke� niekto sprav� druh�mu nie�o
zl�, mus� mu da� dos� ve�a cnosti na vyrovnanie. T�m v��inou mysl�me vzatie
vec�, ktor� patria in�m �u�om a tak �alej. Av�ak, ak je so �ivotom n�hle
skoncovan�, �i je to zviera alebo in� tvor, vytvor� to dos� ve�a karmy. Zabitie
sa kedysi vz�ahovalo hlavne na vzatie �udsk�ho �ivota a to vytvor� ve�mi ve�a
karmy. Av�ak zabitie in�ch be�n�ch �ivotov nie je men��m hriechom, ke�e to
taktie� priamo vytvor� ve�a karmy. Osobitne pre praktizuj�ceho, v priebehu
kultiva�nej praxe s� v�m dan� nejak� tr�penia na ka�dej odli�nej �rovni. V�etky
poch�dzaj� z va�ej vlastnej karmy a s� to va�e vlastn� tr�penia, ktor� s� pre
v�s umiestnen� na r�znych �rovniach, aby ste sa zlep�ili. Pokia� si zlep��te
svoj charakter, budete ich schopn� prekona�. Ale ak n�hle z�skate ve�mi ve�a
karmy, ako ju dok�ete prekona�? S va�ou �rov�ou charakteru to nebudete schopn�
dok�za� v�bec. M��e to sp�sobi�, �e budete �plne neschopn� praktizova�
kultiv�ciu.
Zistili sme, �e ke� je �lovek zroden�, s��asne
sa narodia mnoh� jeho �ja� v ur�itom okruhu tohto kozmick�ho priestoru. V�etci
vyzeraj� rovnako, maj� rovnak� meno a robia podobn� veci. Preto m��u by� tie�
nazvan� �as�ou jeho celej bytosti. Toto zah��a tak� ot�zku, �e ak jeden z nich
(ako aj v pr�pade �ivotov ve�k�ch zvierat) je n�hle m�tvy, zatia� �o jeho �ja�
vo v�etk�ch in�ch dimenzi�ch e�te len musia dokon�i� svoje predur�en� �ivotn�
cesty a st�le e�te maj� �i� ve�a rokov, potom t�to m�tva osoba bude v bezdomovskej
situ�cii a bude sa potulova� v kozmickom priestore. �udia verili, �e by bol
osamelou du�ou a duchom bez domova a trpel by hladom a sm�dom a mal by to ve�mi
�a�k�. Mo�no je to tak. M��eme v�ak s istotou poveda�, �e sme videli, �e je v
hroznej situ�cii, preto�e mus� �aka�, k�m ka�d� �on� v ka�dej dimenzii dokon��
svoju �ivotn� cestu a iba potom si m��u spolo�ne n�js� miesto na odpo�inok. ��m
dlh�ie to trv�, t�m viac trp�. ��m viac trp�, t�m viac karmy vytvorenej jeho
utrpen�m bude pridanej �loveku, ktor� ho zabil. Prem���ajte o tom: Ko�ko karmy
v�m to prid�? Toto sme pozorovali nadprirodzen�mi schopnos�ami.
Taktie� sme pozorovali t�to situ�ciu: Ke� sa
�lovek narod�, v ur�itej dimenzii bude existova� profil jeho cel�ho �ivota.
In�mi slovami, kde jeho �ivot je, �o by mal robi�, v�etko je tam. Kto
usporiadal jeho �ivot? Zvy�ajne je to vykonan� vy���m �ivotom. Napr�klad, v
na�ej be�nej �udskej spolo�nosti, po naroden� �lovek patr� do ur�itej rodiny,
chod� do ur�itej �koly, a ke� vyrastie, pracuje v ur�itom zamestnan� a cez
svoju pr�cu nadv�zuje r�zne kontakty. To jest, usporiadanie celej spolo�nosti
bolo napl�novan� t�mto sp�sobom. Ke� v�ak tento �ivot n�hle zomrie a u�
nenasleduje p�vodn�, ur�it� usporiadanie a veci sa zmenili, t� vy��ia bytos�
neodpust� tomu, kto do toho neopr�vnene zasiahol. Prem���ajte o tom, v�etci:
Ako praktizuj�ci chceme praktizova� kultiv�ciu k vy���m �rovniam. Ak tento
�ivot vy��ej �rovne neodpust� vrahovi, mysl�te si, �e tento �lovek m��e st�le
e�te praktizova� kultiv�ciu? �rove� niektor�ch majstrov nie je ani tak� vysok�
ako �rove� tohto vy��ieho �ivota, ktor� spravil toto usporiadanie. Majster
tejto osoby bude teda takisto potrestan� a poslan� dole na n�zku �rove�. Len o
tom prem���ajte: Je toto be�n� ot�zka? Tak�e akon�hle �lovek sprav� tak�to vec,
je pre neho ve�mi �a�k� praktizova� kultiv�ciu.
Spomedzi �iakov Falun Dafa m��u by� nejak�,
ktor� bojovali v �asoch vojny. Tieto vojny boli stavom sp�soben�m v���mi
kozmick�mi zmenami a vy ste boli iba prvkom v tejto z�le�itosti. Keby sa nikto
po�as kozmick�ch zmien ani nepohol, nesp�sobilo by to ten stav v be�nej �udskej
spolo�nosti a nenaz�valo by sa to kozmick�mi zmenami. Tieto udalosti sa
vyvinuli na z�klade v���ch zmien a neboli �plne va�ou chybou. To, o �om tu
hovor�me, je karma poch�dzaj�ca z vytrval�ho robenia nedobr�ch vec� pri h�adan�
osobn�ch ziskov, uspokojovania vlastn�ch z�ujmov, alebo ke� je v st�vke nejak�
va�a vec. Pokia� to zah��a zmeny v celom obrovskom priestore a hlavn� zmeny v
spolo�nosti, nie je to va�a chyba.
Zabitie vytvor� obrovsk� karmu. �lovek m��e
uva�ova�: �Nem��em zabi� �ivot, ale ja som doma kuch�rom. �o m� moja rodina
jes�, ak nem��em zab�ja�?� Do tak�chto podrobnost� nep�jdem. Ja vyu�ujem Z�kon
praktizuj�cim � nie som tu na to, aby som �ahkov�ne hovoril svetsk�m �u�om,
ako maj� �i�. �o sa t�ka konkr�tnych vec�, ohodno�te ich pod�a Ve�k�ho Z�kona a
spravte to, �o si mysl�te, �e je najlep�ie. Svetsk� �udia bud� robi�, �oko�vek
chc� a to je ich vec; nie je mo�n� pre ka�d�ho naozaj praktizova� kultiv�ciu.
Av�ak ako praktizuj�ci m� �lovek nasledova� vy��� �tandard, tak�e toto s�
po�iadavky pre praktizuj�cich.
�udsk� bytosti a zvierat� nie s� jedin�, ktor�
v sebe maj� �ivot, rastliny ho maj� tie�. V�etka hmota sa prejavuje v in�ch
dimenzi�ch vo forme �ivota. Ke� va�e tretie oko dosiahne �rove� Zraku Z�kona,
zist�te, �e skaly, steny, alebo �oko�vek in� v�s m��e oslovi� a pozdravi� v�s.
Mo�no niekto teraz uva�uje: �Obilniny a zelenina, ktor� jeme, maj� tie� �ivot.
�o m�me spravi�, ke� sa n�m do domu dostan� muchy a kom�re? V lete n�s �t�pu a
nie je to pr�jemn�, tak�e sa len m�me pozera�, ako na n�s sadaj� a �t�pu n�s?
M�me sa pozera�, ako si muchy sadaj� na na�e jedlo, ke�e ich nem��eme zabi�?
To je nepr�pustn�!� Dovo�te mi poveda� v�m, �e by sme nemali neuv�ene zabi� �ivot
bez pr��iny. Ale nemali by sme sa ani sta� prehnane opatrn�mi d�entlmenmi,
ktor� sa st�le zameriavaj� na tieto mali�kosti; sleduj� ka�d� krok, ktor�
spravia a poskakuj� okolo ob�vaj�c sa st�pi� na mravca. Povedal by som, �e by
ste �ili �navn� �ivot. Nie je to tie� prip�tanos�? Hoci poskakovan�m okolo ste
nemuseli zabi� mravca, mohli ste v�ak napriek tomu zabi� mno�stvo
mikroorganizmov. Je mnoho men��ch �ivotov na mikroskopickej �rovni, vr�tane
bacilov a bakt�ri�; mo�no ste takisto pri�liapli a zabili mnoho z nich. V tom
pr�pade by sme nemohli �alej �i�. Nechceme sa sta� tak�mito �u�mi, ke�e by sme
sa potom nemohli kultivova�. �lovek by sa mal zamera� na �ir�iu perspekt�vu a
praktizova� kultiv�ciu otvorene a d�stojne.
Ako �udsk� bytosti m�me pr�vo udr�ova� �udsk�
�ivoty. Preto na�e �ivotn� prostredie mus� tie� sp��a� potreby �udsk�ch
�ivotov. Nem��eme po�kodzova� alebo zab�ja� �ivoty �myselne, nemali by sme v�ak
by� pr�li� ustarosten� t�mito mali�kos�ami. Napr�klad, v�etka zelenina a
obilie, ktor� pestujeme, m� v sebe �ivot. Nem��eme presta� nie�o jes� alebo
pi�, preto�e to m� �ivot, lebo ako m��eme potom praktizova� kultiv�ciu? �lovek
by sa mal pozera� �alej. Napr�klad, zatia� �o sa prech�dzate, nejak� mravce
alebo hmyz v�m mohli vbehn�� pod nohy a by� zabit�. Mo�no maj� zomrie�, ke�e
ich nezab�jate �myselne. Vo svete organizmov a mikroorganizmov je tie� ot�zka
ekologickej rovnov�hy � ak ich je pr�li� mnoho, nekontrolovate�ne sa roz��ria.
Mali by sme teda praktizova� kultiv�ciu otvorene a d�stojne. Ke� s� muchy alebo
kom�re v dome, m��eme ich vyhna� von alebo namontova� sie� na okno, aby sme ich
udr�ali vonku. Niekedy ich ale nemo�no vyhna� a ke� ich potom zabijete, je to v
poriadku. Ak id� po�t�pa� alebo ubl�i� �u�om v priestore, kde �udsk� bytosti �ij�,
�lovek by ich mal ur�ite vyhna� von. Ak ich nemo�no vyhna�, �lovek sa nem��e
len tak pozera�, ako �t�pu �ud�. Ako praktizuj�cemu v�m nevadia a ste vo�i nim
im�nny, ale �lenovia va�ej rodiny nepraktizuj� kultiv�ciu, s� svetsk�mi �u�mi,
tak�e je tu ot�zka prenosn�ch chor�b. Nem��ete sledova� a ni� nespravi�, ke�
po�t�pu va�e die�a na tv�r.
Dovo�te mi da� v�m pr�klad. Existuje pr�beh o
��kjam�nim z jeho skor��ch rokov. Jedn�ho d�a sa ��kjam�ni i�iel ok�pa� v lese
a po�iadal u�en�ka, aby o�istil va�u. Jeho u�en�k i�iel k vani a zistil, �e je
pln� v�ade sa plaziaceho hmyzu. Hmyz by bol zabit�, ak by o�istil va�u. U�en�k
sa vr�til k ��kjam�nimu a povedal: �Va�a je pln� hmyzu.� ��kjam�ni sa na�ho
nepozrel a zopakoval: �Len cho� a o�isti va�u.� U�en�k i�iel sp� k vani a
nevedel, kde za�a�, lebo by zabil hmyz, len �o by ju za�al �isti�. Op� sa
vr�til k ��kjam�nimu a povedal: �V�en� u�ite�, va�a je pln� hmyzu. Ak ju
o�ist�m, hmyz bude zabit�.� ��kjam�ni na�ho pozrel a povedal: �Po�iadal som �a
o to, aby si o�istil va�u.� U�en�k n�hle pochopil a okam�ite o�istil va�u.
Tento pr�beh hovor� z�sadu: Nemali by sme sa presta� k�pa�, preto�e existuje
hmyz, ani by sme si nemali h�ada� in� miesto na �ivot, preto�e existuj� kom�re.
Tie� by sme si nemali zaviaza� svoj krk a presta� jes� alebo pi�, preto�e
obilniny aj zelenina maj� v sebe �ivot. Nemalo by to by� takto. Mali by sme
vhodne zvl�dnu� tento vz�ah a praktizova� otvorene a d�stojne. Je to v
poriadku, pokia� nepo�kod�me �iaden �ivot �myselne. �udia musia ma� svoj �udsk�
�ivotn� priestor a �ivotn� podmienky a tieto treba chr�ni� a udr�iava�. �udsk�
bytosti si musia udr�ova� svoje �ivoty a �i� norm�lne.
V minulosti niektor� falo�n� �chi-kungov�
majstri povedali: ��lovek m��e zabi� �ivoty prv�ho alebo p�tn�steho ka�d�ho lun�rneho
mesiaca.� Niektor� z nich dokonca tvrdili, �e je v poriadku zabi� dvojnoh�
zvierat�, akoby to neboli �ivoty. Nie je zabitie prv�ho alebo p�tn�steho
pova�ovan� za zabitie? �o to teda je, kopanie zeme? Niektor� falo�n�
�chi-kungov� majstri sa daj� rozpozna� pod�a ich spr�vania, pod�a toho, �o
hovoria a �o chc�. V�etci t� �chi-kungov� majstri robiaci tak�to vyhl�senia s�
zvy�ajne posadnut�. Len sa pozrite, ako �chi-kungov� majster posadnut� l�kou
je kur�a � zhltne ho a nie je dokonca ani ochotn� vyp��va� kosti.
Zabitie nevyvol� len mnoho karmy, ale takisto
zah��a ot�zku s�citu. Nemali by sme ma� s�cit ako praktizuj�ci? Ke� sa n�
s�cit vynor�, pravdepodobne uvid�me, �e v�etky �ij�ce bytosti trpia, �e ka�d�
trp�. Toto uvid�te.
Jedenie m�sa je tie� ve�mi citliv� ot�zka, ale
jedenie m�sa nie je zabitie �ivota. Hoci ste v�etci �tudovali Z�kon dos� dlho,
ne�iadali sme od v�s, aby ste prestali jes� m�so. Mnoho �chi-kungov�ch majstrov
v�m povie, aby ste prestali jes� m�so, len �o pr�dete do ich tried. M��ete si
myslie�: �Nie som e�te pripraven�, aby som z ni�oho ni� prestal jes� m�so.�
Jedlo pod�van� dnes doma m��e by� pe�en� kur�a alebo sma�en� ryba. Hoci vo�aj�
celkom dobre, nemali by ste dovolen� jes� ich. N�bo�ensk� kultiv�cia je rovnak�
� zakazuje jes� m�so. Be�n� met�dy v budhovskej �kole a niektor� met�dy v �kole
Tao tie� tak hovoria � �iadne jedenie m�sa. My v�s tu ne�iadame, aby ste to tak
robili, ale takisto sa zaober�me touto ot�zkou. �o teda vy�adujeme my? Preto�e
na�a prax je tak�, v ktorej Z�kon kultivuje praktizuj�cich, znamen� to, �e
ur�it� stavy vyst�pia z kungu a zo Z�kona. V priebehu praxe sa objavia odli�n�
stavy na odli�n�ch �rovniach. Tak�e jedn�ho d�a alebo po mojej predn�ke dnes
m��u by� niektor� �udia v tomto stave: Nem��u u� viac jes� m�so a m�so im bude
odporne smrdie�. Ak ho �lovek zje, bude chcie� vraca�. Nikto v�s nen�ti, ani vy
sami sa nen�tite nejes� m�so, poch�dza to z v�ho vn�tra. Po dosiahnut� tejto
�rovne nebudete schopn� jes� m�so, ke�e je to odzrkadlen� z kungu. Ak naozaj
prehltnete m�so, budete skuto�ne vraca�.
V�etci na�i dlhoro�n� �iaci vedia, �e t�to
situ�cia sa objav� v kultiva�nej praxi Falun Dafa, ke�e odli�n� �rovne
zodpovedaj� odli�n�m kultiva�n�m stavom. Niektor� praktizuj�ci maj� siln� t��bu
a siln� prip�tanos� k jedeniu m�sa � zvy�ajne jedia ve�a m�sa. Ke� druh�
pova�uj� m�so za ve�mi odporn�, oni to tak nec�tia a m��u ho st�le e�te jes�.
�o by sa malo spravi�, aby sa odstr�nila t�to prip�tanos�? Bude ich bolie�
brucho, ke� zjedia m�so. Ak neje m�so, brucho ho bolie� nebude. Nastane t�to
situ�cia a znamen� to, �e �lovek by viac nemal jes� m�so. Znamen� to, �e
odvtedy na�a �kola praktizovania nebude ma� ni� do�inenia s m�som? Nie je to
tak. Ako by sme sa mali vyrovna� s touto ot�zkou? Ak nie ste schopn� jes� m�so,
poch�dza to z v�ho vn�tra. �o je ��elom? Kultiva�n� met�dy v kl�toroch
�loveka n�tia nejes� m�so. Toto m� v skuto�nosti rovnak� d�vod, ako n�
vyvolan� stav neschopnosti jes� m�so, je to zam���an� na odstr�nenie tejto
�udskej t��by alebo prip�tanosti k jedeniu m�sa.
Niektor� �udia m��u sotva dosta� do seba to, �o
je na ich tanieroch, ak v tom nie je m�so. Toto je t��ba svetsk�ho �loveka.
Jedn�ho r�na, ke� som prech�dzal okolo zadn�ho vchodu Parku v�azstva v
�chang-�chune, vy�li z vchodu traja �udia, hlasno sa rozpr�vaj�c. Jeden z nich
povedal: ��o je to za �chi-kung � nedovol� ti jes� m�so? Rad�ej strat�m desa�
rokov �ivota, ako vzda� sa m�sa!� Ak� siln� t��ba! Prem���ajte o tom, v�etci:
Nemala by by� t�to t��ba odstr�nen�? Rozhodne mala. V priebehu kultiva�nej
praxe sa �lovek m� vzda� r�znych t��ob a prip�tanost�. Aby som to vyjadril
priamo, ak t��ba jes� m�so nie je odstr�nen�, nie je to tak, �e prip�tanos�
nebola opusten�? Ako m��e �lovek dov��i� kultiv�ciu? Preto, pokia� to je prip�tanos�,
mus� by� odstr�nen�. Ale to neznamen�, �e �lovek nebude nikdy op� jes� m�so.
Samotn� vzdanie sa jedenia m�sa nie je ��elom. ��elom je nenecha� v�s ma� t�to
prip�tanos�. Ak sa m��ete vzda� prip�tanosti v priebehu obdobia, ke� nem��ete
jes� m�so, mo�no ho budete schopn� jes� op� nesk�r. M�so potom nebude odporne
smrdie� alebo pr�erne chuti�. Tak�e v tom �ase budete schopn� jes� m�so a
nebude to probl�m.
Ak m��ete op� jes� m�so, u� ste sa va�ej
prip�tanosti a t��by po m�se vzdali. Udeje sa v�ak ve�k� zmena, ke�e m�so v�m
u� viac nebude chuti�. Ak ho doma uvaria, budete ho jes� spolu so svojou
rodinou. Ak ho doma neuvaria, nebude v�m ch�ba�. Ak ho jete, nebude u� chuti�
lahodne. Objav� sa tak�to kultiva�n� stav. Av�ak praktizovanie kultiv�cie medzi
svetsk�mi �u�mi je dos� zlo�it�. Ak va�a rodina st�le var� m�so, po ur�itom
�ase v�m op� bude ve�mi chuti� a tento cyklus sa zopakuje. Tento cyklus sa
m��e zopakova� mnohokr�t po�as cel�ho priebehu kultiva�nej praxe. N�hle m��ete
by� op� neschopn� jes� m�so. Nemali by ste ho jes�, ke� ho nem��ete jes�.
Naozaj ho nebudete schopn� zjes� a ak ho zjete, budete vraca�. Po�kajte, pokia�
budete m�c� jes� m�so op� a nasledujte prirodzen� priebeh. Samotn� jedenie
alebo nejedenie m�sa nie je ��elom � k���om je vzda� sa tej prip�tanosti.
Na�a �kola Falun Dafa umo��uje �loveku robi�
r�chly pokrok. Pokia� si zlep�ujete svoj charakter, budete robi� r�chle
prielomy na ka�dej �rovni. Niektor� �udia nie s� u� od za�iatku prip�tan� k
m�su a nestaraj� sa o to, �i maj� m�so alebo nie. Zaberie im p�r t��d�ov
prekona� t�to prip�tanos�. Niektor�m �u�om to m��e trva� jeden, dva, alebo tri
mesiace, alebo sn�� pol roka. Okrem ve�mi nezvy�ajn�ch pr�padov to nezaberie
viac ako rok, aby bol �lovek schopn� jes� m�so op�. Je to preto, �e m�so sa u�
stalo z�kladn�m jedlom pre �ud�. Ale profesion�lni praktizuj�ci v kl�toroch by
nemali jes� m�so.
Povedzme si o tom, ako sa budhizmus stavia k
jedeniu m�sa. Najskor��, p�vodn� budhizmus nezakazoval jedenie m�sa. Ke� vtedy
��kjam�ni vzal svojich u�en�kov do lesa praktizova� kultiv�ciu skrz �a�kosti,
nebolo tam tak�to pravidlo zakazuj�ce m�so. Pre�o tam nebolo? Bolo to preto, �e
ke� ��kjam�ni vyu�oval svoj Z�kon pred 2500 rokmi, �udsk� spolo�nos� bola ve�mi
zaostal�. Niektor� oblasti mali po�nohospod�rstvo, zatia� �o in� ho e�te
nemali. Obr�banej po�nohospod�rskej p�dy bolo ve�mi m�lo a v�ade boli lesy.
Obilia bolo nedostatok a bolo mimoriadne vz�cne. �udsk� bytosti sa pr�ve
vynorili z primit�vnej spolo�nosti a �ili hlavne z lovu; mnoho oblast� sa
stravovalo hlavne m�som. Aby �o najviac opustili �udsk� prip�tanosti, ��kjam�ni
zak�zal svojim u�en�kom ma� pr�stup k ak�muko�vek bohatstvu, veciam at�. Vzal
u�en�kov so sebou �obra� o jedlo. Jedli �oko�vek, �o im dali druh� �udia, ke�e
ako praktizuj�ci si nemohli vybera� svoje jedlo, ktor� mohlo zah��a� m�so.
V p�vodnom budhizme boli niektor� jedl�
prehl�sen� za tabu. Tak�e tabuizovanie jedla poch�dza z p�vodn�ho budhizmu, ale
teraz sa hovor�, �e m�so je tabu. V skuto�nosti v tej dobe tabuizovan� jedlo nebolo
m�so, ale cibu�a, z�zvor, cesnak a podobne. Pre�o by mali by� pova�ovan� za
tabu? V s��asnosti to mnoh� mn�si takisto nevedia vysvetli�. Preto�e mnoh� z
nich opravdivo nepraktizuj� kultiv�ciu, nemaj� jasno v mnoh�ch veciach. �o
��kjam�ni vyu�oval, bolo naz�van� �prik�zanie, koncentr�cia, m�dros��.
Prik�zania boli na opustenie v�etk�ch t��ob svetsk�ch �ud�. Koncentr�cia
znamen�, �e praktizuj�ci praktizuje kultiv�ciu tak, �e jeho myse� je pri
medit�cii v absol�tnom pokoji � �lovek mus� by� �plne v pokoji. �oko�vek, �o do
toho zasahovalo, alebo �o br�nilo v ich kultiv�cii, sa pova�ovalo za v�nu
prek�ku. Ktoko�vek jedol cibu�u, z�zvor alebo cesnak, mal siln� z�pach. V tej
dobe mn�si zvy�ajne ost�vali v lese alebo v jaskyni. Sedem alebo osem �ud�
sedelo v kruhu a vytvorili mnoho kruhov, aby meditovali. Ak niekto jedol tieto
veci, vyd�valo to ve�mi nepr�jemn� z�pach, ktor� ovplyv�oval medit�ciu druh�ch
a ich schopnos� vn�torne sa upokoji�, ��m v�ne ru�il ich praktizovanie. A tak
bolo vytvoren� toto pravidlo: Toto jedlo sa pova�ovalo za tabu a bolo zak�zan�.
Mnoho bytost� vypestovan�ch z tela �loveka m� ve�k� odpor k tak�mto siln�m
z�pachom. Cibu�a, z�zvor a cesnak m��u tie� povzbudzova� t��by �loveka. Ak ich
�lovek je pr�li� mnoho, m��e sa sta� na nich z�visl�m, a tak boli pova�ovan� za
tabu.
V minulosti si mnoho mn�chov, ktor� sa
vykultivovali do ve�mi vysok�ch �rovn� a boli odomknut� alebo poloodomknut�,
uvedomilo, �e v priebehu kultiva�nej praxe na t�chto prik�zaniach v skuto�nosti
nez�le��, a �e ke� �lovek odstr�ni prip�tanos�, uk�e sa, �e t� fyzick� vec
nem� �iaden ��inok a �e to, �o do �loveka skuto�ne zasahuje, je t� prip�tanos�.
Preto po�as hist�rie v�nimo�n� mn�si taktie� zistili, �e z�le�itos�, �i �lovek
je alebo neje m�so, nie je kritickou ot�zkou. K���ovou ot�zkou je, �i sa dok�e
zbavi� prip�tanosti. Ak �lovek nem� �iadnu prip�tanos�, je v poriadku jes�
takmer �oko�vek, aby si naplnil �al�dok. Ke�e kultiva�n� met�dy v kl�toroch
mali ur�it� sp�soby, mnoho �ud� je u� na to navyknut�ch. Navy�e, nie je to u�
viac iba jednoduch� ot�zka toho, �e je to prik�zanie, ale autorizovan�
nariadenie v kl�toroch, tak�e �lovek nem��e jes� m�so v�bec. �udia si u�
zvykli na tento sp�sob kultiv�cie. Povedzme si o mn�chovi �i-kungovi, ktor�ho
presl�vili liter�rne pr�ce. Mn�si by nemali jes� m�so, ale on m�so jedol a stal
sa t�m zn�my. V skuto�nosti, ke�e bol vyhnan� z chr�mu Ling-jin, jedlo sa
stalo prirodzene jeho prvoradou staros�ou, ke�e jeho �ivot bol v z�falej
situ�cii. Aby naplnil svoj �al�dok, jedol �oko�vek, �o mohol zohna�. Chcel iba
naplni� svoj �al�dok a bol bez prip�tanosti k ak�muko�vek ur�it�mu jedlu, tak�e
na tom nez�le�alo. Na tej �rovni kultiv�cie rozumel tejto z�sade. V skuto�nosti
jedol �i-kung m�so iba v jednom alebo v dvoch pr�padoch. Hne� ako sa hovor�, �e
mn�si jedia m�so, spisovatelia sa o to za�n� zauj�ma�, ke�e ��m �okuj�cej��
n�met, t�m viac to bud� chcie� �udia ��ta�. Umenie mus� prekra�ova� �ivot, ako
hovoria, tak�e to roz�irovali. V skuto�nosti, ak sa tej prip�tanosti naozaj
vzd�te, nez�le�� na tom, ��m si napln�te svoj �al�dok.
V juhov�chodnej �zii alebo v ju�n�ch oblastiach
��ny, najm� v provinci�ch Kuang-tong a Kuang-si, niektor� laick� budhisti
nehovoria, �e kultivuj� Budhovstvo, ako keby slovn� spojenie �kultivova�
Budhovstvo� znelo pr�li� starom�dne. Hovoria, �e s� vegetari�ni, alebo �e
nejedia m�so. Chc� t�m poveda�, �e s� vegetari�ni a t�m kultivuj� Budhovstvo.
Ber� kultiv�ciu Budhovstva ako nie�o tak� jednoduch�. Ako m��e vegetari�nstvom
�lovek kultivova� Budhovstvo? Ka�d� vie, �e jedenie m�sa je iba jedna
prip�tanos� a jedna t��ba � toto je iba jedna prip�tanos�. Vegetari�nstvo
odstr�ni iba t�to jednu prip�tanos�. �lovek sa st�le e�te potrebuje zriec�
z�visti, s��a�iv�ho zm���ania, pr�li�n�ho nad�enia, t��by predv�dza� sa a rozli�n�ch
in�ch prip�tanost�. �udia maj� tak mnoho �udsk�ch prip�tanost�. Iba odstr�nen�m
v�etk�ch prip�tanost� a t��ob m��e �lovek dov��i� svoju kultiva�n� prax. Ako
m��e �lovek kultivova� Budhovstvo vzdan�m sa iba tejto prip�tanosti k jedeniu
m�sa? Tak�to n�zor je nespr�vny.
Ke� sme pri ot�zke jedla, okrem jedenia m�sa by
�lovek nemal by� prip�tan� ani k �iadnemu in�mu jedlu. Rovnako je to pravda s
in�mi vecami. Niektor� �udia hovoria, �e jednoducho radi jedia ur�it� jedlo �
to je takisto t��ba. Po dosiahnut� ur�itej �rovne kultiv�cie nebude ma�
praktizuj�ci t�to prip�tanos�. Samozrejme, n� Z�kon je vyu�ovan� na ve�mi
vysokej �rovni a je vyu�ovan� za�lenen�m r�znych �rovn�. Je pre �loveka nemo�n�
dosiahnu� tento krok okam�ite. Vy tvrd�te, �e jednoducho chcete jes� ur�it�
jedlo, ale ke� va�a kultiv�cia skuto�ne dosiahla �as, aby ste sa vzdali tejto
prip�tanosti, nebudete ho schopn� jes�. Ak ho zjete, nebude chutn� a nebudete
schopn� poveda�, ako chut�. Ke� som predt�m chodil do pr�ce, bufet na
pracovisku bol stratov� a nesk�r bol zru�en�. Po jeho zatvoren� si ka�d� nosil
obed do roboty. Bolo problematick� a ve�mi nepohodln� robi� si jedlo r�no.
Niekedy som si k�pil dve paren� buchty a k�sok tofu v s�jovej om��ke. Mysleli
by ste si, �e tak�to �ahk� veci by boli v poriadku, ale jes� ich cel� �as bolo
takisto neprijate�n� a prip�tanos� musela by� odstr�nen�. Hne� ako som videl
tofu, zdvihol sa mi �al�dok a nemohol som ho jes�, aby som si nevypestoval
prip�tanos�. Samozrejme, toto sa stane iba potom, ke� niekto dosiahol ur�it�
�rove� v kultiva�nej praxi. Nebude to takto na za�iatku.
Budhovsk� �kola nedovo�uje pi� alkohol. Videli
ste niekedy Budhu nies� kr�ah s v�nom? Nie. Povedal som, �e �lovek nemus� by�
schopn� jes� m�so, ale potom ako sa vzd� prip�tanosti po�as kultiva�nej praxe
medzi svetsk�mi �u�mi, nie je pre�ho probl�m jes� ho op� nesk�r. Av�ak po
zanechan� pitia alkoholu by ho �lovek nemal pi� op�. Nem� praktizuj�ci v tele
kung? R�zne formy kungu a niektor� nadprirodzen� schopnosti sa objavia na
povrchu v�ho tela a v�etky s� �ist�. Hne� ako vypijete alkohol, v�etky
okam�ite opustia telo. V zlomku sekundy v�mu telu neostane ni�, ke�e sa
v�etky boja toho z�pachu. Je dos� odporn�, ak sa stanete z�visl�m na tomto
zvyku, ke�e pitie m��e spravi� �loveka neschopn�m logicky myslie�. Pre�o
niektor� kultiva�n� met�dy Ve�k�ho taoizmu vy�adovali pitie alkoholu? Je to
preto, �e nekultivuj� hlavn� du�u a pitie m��e otupi� hlavn� du�u.
Niektor� �udia miluj� alkohol ako svoje vlastn�
�ivoty. Niektor� �udia ob�ubuj� pitie alkoholu. Niektor� �udia s� u�
priotr�ven� pit�m alkoholu a nem��u dokonca ani zdvihn�� svoje misky ry�e bez
pitia � nedok�u to bez pitia. Ako praktizuj�ci by sme nemali by� tak�to. Pitie
alkoholu je ur�ite n�vykov�. Je to t��ba a povzbudzuje n�vykov� nervy. ��m viac
�lovek pije, t�m viac sa na tom st�va z�visl�m. Po�me o tom prem���a�: Nemali
by sme sa ako praktizuj�ci vzda� tejto prip�tanosti? T�to prip�tanos� mus� by�
odstr�nen�. �lovek si m��e myslie�: �To je nemo�n�, preto�e ja som zodpovedn�
za hostenie z�kazn�kov,� alebo �Ja som zodpovedn� za vytv�ranie obchodn�ch
kontaktov. Nie je �ahk� rokova� bez pitia alkoholu.� Ja by som povedal, �e to
nie je nutne tak. Zvy�ajne pri obchodovan�, obzvl pri obchodovan� a pri
rokovan� s cudzincami, m��ete po�iada� o nealkoholick� n�poj, on m��e po�iada�
o miner�lku a niekto �al�� m��e chcie� pivo. Nikto v�m to nenaleje dole hrdlom
ani ni� podobn� � pijete �o chcete a ko�ko chcete. Obzvl medzi intelektu�lmi
tento pr�pad zriedkakedy nastane. Je to zvy�ajne tak.
Faj�enie je tie� prip�tanos�. Niektor� �udia
hovoria, �e faj�enie ich m��e ob�erstvi�, ale ja to naz�vam sebaklamom a
podv�dzan�m druh�ch. Ke� sa �lovek c�ti unaven� z pr�ce alebo z p�sania, m��e
si chcie� spravi� prest�vku zafaj�en�m cigarety. Po vyfaj�en� cigarety sa c�ti
ob�erstven�. V skuto�nosti to nie je pravda. Je to preto, �e si �lovek dal
prest�vku. �udsk� myse� m��e vytvori� falo�n� dojem a il�ziu, ktor� sa nesk�r
m��e skuto�ne sta� predstavou alebo falo�n�m dojmom, �e faj�enie ho
ob�erstvuje. Ono ho nem��e ob�erstvi� v�bec, ani nem��e ma� tento ��inok.
Faj�enie nerob� �udsk�mu telu ni� dobr�. Ak �lovek faj�� po dlh� �asov�
obdobie, pri pitve doktor zist�, �e jeho priedu�nica a p��ca s� cel� �ierne.
Nechc� si na�i praktizuj�ci o�isti� svoje tel�?
Mali by sme si neust�le o�is�ova� svoje tel� a neust�le postupova� k vy���m
�rovniam. Tak�e na�o si to st�le d�vate do svojho tela? Nie je to opak toho, o
�o sa pok��ame my? Navy�e je to aj siln� t��ba. Niektor� �udia takisto vedia,
�e to nie je dobr�, ale nem��u s t�m jednoducho presta�. V skuto�nosti, dovo�te
mi poveda� v�m, �e sa neriadia spr�vnymi my�lienkami a nebude pre nich �ahk�
takto skon�i�. Ako praktizuj�ci sa dnes toho m��ete vzda� ako prip�tanosti a
uvid�te, �i m��ete presta�. Rad�m ka�d�mu, �e ak naozaj chcete praktizova�
kultiv�ciu, mali by ste odteraz presta� faj�i� a je zaru�en�, �e m��ete
presta�. V poli tejto triedy ani jeden z v�s nemysl� na faj�enie cigarety. Ak
chcete presta�, je zaru�en�, �e to dok�ete. Ak op� faj��te cigaretu, nebude
v�m spr�vne chuti�. Ak ��tate t�to lekciu v knihe, tie� to bude ma� tento
��inok. Samozrejme, ak nechcete praktizova� kultiv�ciu, nebudeme sa o to
stara�. Ja si mysl�m, �e ako praktizuj�ci by ste s t�m mali presta�. Raz som
pou�il tento pr�klad: Videli ste niekedy Budhu alebo Tao sedie� s cigaretou v
�stach? Ako by to bolo mo�n�? Ako praktizuj�ci, ak� je v� cie�? Nemali by ste
s t�m presta�? Preto som povedal, �e ak chcete praktizova� kultiv�ciu, mali by
ste s t�m presta�. Po�kodzuje to va�e telo a je to aj t��ba. To je pr�ve opa�n�
ako po�iadavky na na�ich praktizuj�cich.
Ke� vyu�ujem Z�kon, �asto spom�nam ot�zku
z�visti. Pre�o je to tak? Je to preto, �e v ��ne sa z�vis� prejavuje ve�mi
silno. Je tak� siln�, �e sa stala prirodzenou a �lovek ju dokonca ani nec�ti.
Pre�o maj� ���ania t�to siln� z�vis�? M� to svoje pr��iny. ���ania boli v
minulosti silno ovplyvnen� konfucianizmom a vyvinuli si introvertn� povahu. Ke�
s� nahnevan� alebo ��astn�, nevyjadruj� to. Veria na sebaovl�danie a
zn�anlivos�. Preto�e s� u� na to navyknut�, n� n�rod ako celok si vyvinul
ve�mi introvertn� povahu. Ur�ite, m� to svoje v�hody, preto�e tak�to �lovek je
bystr�, ale skromn�. Ale tie� to m� svoje nev�hody a m��e to vyvola� negat�vne
ved�aj�ie ��inky. Najm� v tomto Obdob� Konca Z�kona sa jej negat�vne str�nky
stali n�padnej��mi a m��u povzbudi� preh�benie z�visti. Ak m� niekto nie�o
dobr� a povie o tom druh�m, okam�ite sa stan� ve�mi z�vistliv�mi. Ak niekto
dostane v zamestnan� odmenu alebo nie�o in�, alebo ak dostane nie�o dobr�ho,
neodv�i sa o tom poveda� ani slovo, preto�e ke� sa to in� dopo�uj�, bud�
rozru�en�. Z�padniari to naz�vaj� �orient�lna z�vis�� alebo ��zijsk� z�vis��.
Cel� �zijsk� oblas� je viac-menej tak�to, v�aka vplyvu ��nskeho konfucianizmu,
ale len u n�s v ��ne sa prejavuje tak silno.
T�to z�vis� do istej miery s�vis� s absol�tnym
rovnost�rstvom, ktor� bolo kedysi praktizovan�: Ak obloha spadne, v�etci zomr�
spolo�ne; ka�d� m� ma� rovnak� podiel, ak je nie�o dobr�. Ak sa zvy�uj� platy,
v�etk�m by sa mali zv��i� rovn�m dielom. Toto zm���anie vyzer� by� spravodliv�,
ke�e s ka�d�m sa zaobch�dza rovnako. V skuto�nosti, ako m��u by� �udia
rovnak�? Robia r�znu pr�cu a svoje povinnosti si plnia v r�znom rozsahu. V
tomto vesm�re je princ�p naz�van�: ��iadna strata, �iaden zisk�. Aby z�skal,
mus� �lovek strati�. Medzi svetsk�mi �u�mi sa hovor�: ��iadna pr�ca, �iaden
zisk�. Viac pr�ce, viac zisku. Menej pr�ce, menej zisku. ��m sa �lovek viac
obetuje, t�m viac odmien si zasl��i. Absol�tne rovnost�rstvo praktizovan� v minulosti
tvrdilo, �e ka�d� sa rod� rovnak� a �e je to jeho �ivot po naroden�, ktor� ho
zmen�. Ja pova�ujem toto prehl�senie za pr�li� absol�tne a �oko�vek a� takto
absol�tne je nespr�vne. Pre�o sa niektor� �udia narodia ako mu�i a in� ako
�eny? Pre�o nevyzeraj� rovnako? �udia sa nerodia rovnak�, niektor� sa narodia
chor� alebo zmrza�en�. Z vysokej �rovne m��eme vidie�, �e cel� �ivot �loveka
le�� v inej dimenzii. Ako m��u by� rovnak�? V�etci si �elaj� by� rovnocenn�,
ale ak nie�o nie je �as�ou v�ho �ivota, ako m��ete by� rovnak�? �udia nie s�
rovnak�.
�udia v z�padn�ch krajin�ch s� extrovertnej��.
D� sa rozpozna�, ke� s� ��astn� alebo nazlosten�. Toto m� svoje v�hody, ale aj
nev�hody, ako napr�klad ch�baj�ca schopnos� zn�anlivosti. Preto�e tieto dva
temperamenty poch�dzaj� z rozli�n�ch hodn�t, ved� k odli�n�m v�sledkom pri
roben� vec�. Ak je ��nsky �lovek pochv�len� svoj�m ��fom alebo dostane nie�o
dobr�, ostatn� �udia bud� rozru�en�. Ak dostane v��ie pr�mie, tajne si ich
vlo�� do vrecka bez toho, aby druh� o tom vedeli. V dne�n�ch �asoch je dokonca
�a�k� by� vzorn�m pracovn�kom. �Ty si vzorn� pracovn�k a si tak� schopn�. Mal
by si chodi� do pr�ce sk�r a odch�dza� domov nesk�r. Pre�o nesprav� v�etku t�
pr�cu ty, si tak� dobr� a my nie.� �udia bud� ironick� a cynick�, a tak nie je
�ahk� by� dobr�m �lovekom.
Ak sa to stane mimo ��ny, bude to �plne
odli�n�. Ak ��f zist�, �e �lovek dnes vykonal dobr� pr�cu, m��e mu da� v��ie
pr�mie. On bude veselo po��ta� bankovky pred druh�mi: �Aha, ��f mi dal dnes
to�koto pe�az�.� M��e o tom radostne poveda� druh�m bez n�sledku. Ak sa v ��ne
stane, �e niekto z�ska v�nimo�n� pr�mie, ��f dokonca povie tomuto �loveku, aby
si ich schoval a neukazoval druh�m. Mimo ��ny, ak die�a z�ska v �kole sto
bodov, bude radostne be�a� domov a kri�a�: �Dnes som dostal sto bodov! Dostal
som sto bodov!� Die�a bude be�a� domov celou cestou zo �koly. Sused otvor�
dvere a povie: �Hej Tom, si chlap�k.� �al�� sused m��e otvori� svoje okno:
�Hej, Jack, v�borne. Dobr� chlapec.� Ak sa toto stane v ��ne, bude to pohroma.
�Dostal som sto bodov, dostal som sto bodov!� Die�a be�� domov zo �koly. E�te
predt�m, ako sused otvor� dvere, za�ne sa doma jedova�: ��o je na tom tak�
v�nimo�n�? Je to len sto bodov! ��m sa to tu chvast�?! Kto u� len nez�skal sto
bodov?� Tieto dva sp�soby myslenia prines� odli�n� n�sledky. M��e to vyvola�
z�vis�, lebo ak sa niekomu dobre dar�, niektor� �udia sa nahnevaj�, namiesto
toho, aby sa z toho radovali. Toto sa stane.
Pred p�r rokmi sa praktizovalo absol�tne
rovnost�rstvo a to naru�ilo myslenie a hodnoty �ud�. Dovo�te mi da� v�m
�pecifick� pr�klad. Na pracovisku m��e �lovek c�ti�, �e in� nie s� tak� schopn�
ako on. �oko�vek rob�, rob� dobre. Pova�uje sa za skuto�ne pozoruhodn�ho. Mysl�
si s�m pre seba: �Som kvalifikovan� by� riadite�om alebo ved�cim, alebo dokonca
na vy��iu poz�ciu. Mysl�m si, �e by som dokonca mohol by� predsedom vl�dy.� Aj
��f m��e hovori�, �e tento �lovek je naozaj schopn� a m��e dok�za� �oko�vek.
Kolegovia sa m��u tie� vyjadrova�, �e je naozaj schopn� a talentovan�. Ale m��e
by� in� �lovek v tej istej skupine alebo v tej istej kancel�rii, ktor� je �plne
neschopn� a nedok�e si s ni��m poradi�. Jedn�ho d�a bude tento neschopn�
�lovek pov��en�, ale on nie je pov��en�, a ten �lovek sa dokonca stane jeho
nadriaden�m. Bude si myslie�, �e je to nespravodliv� a nem��e sa cez to dosta�.
Chod� od jedn�ho k druh�mu a sna�� sa s t�m nie�o spravi�, pln� hnevu a
z�visti.
Poviem v�m tento princ�p, ktor� svetsk� �udia
nem��u pochopi�. M��ete si myslie�, �e ste vo v�etkom dobr�, ale nie je to vo
va�om osude. T� osoba nie je dobr� v ni�om, ale m� to v osude a stane sa ��fom.
Nech si svetsk� �udia myslia �oko�vek, s� to len my�lienky svetsk�ch �ud�. Z
perspekt�vy vy��ieho �ivota postupuje v�voj �udskej spolo�nosti pod�a ur�it�ho
z�kona v�voja. Tak�e �o �lovek v �ivote rob�, nie je napl�novan� pod�a jeho
schopnost�. Budhizmus ver� na princ�p karmickej odplaty. �ivot �loveka je
napl�novan� pod�a jeho karmy. Nech ste akoko�vek schopn�, ak nem�te cnos�,
mo�no nebudete ma� v tomto �ivote ni�. Mysl�te si, �e t�to osoba nie je dobr� v
ni�om, ale m� mnoho cnosti. M��e sa sta� vysok�m hodnost�rom alebo zbohatn��.
Be�n� �lovek to nem��e vidie� a st�le ver�, �e by mal robi� presne to, �o je
schopn� robi�. Preto s��a�� a bojuje cel� svoj �ivot a mysl� si, �e mu ve�mi
ubli�uj�. M��e sa c�ti� trpko a unavene, st�le pova�uj�c veci za nespravodliv�.
Nie je schopn� dobre jes� alebo spa�, c�ti sa smutn� a sklaman�. Ke� zostarne,
jeho telo je �plne zni�en� a vynoria sa v�etky druhy chor�b.
My praktizuj�ci by sme teda u� v�bec nemali by�
tak�to, ke�e praktizuj�ci m� nasledova� prirodzen� priebeh. Ak je nie�o va�e,
nestrat�te to. Ak nie�o nie je va�e, nebudete to ma�, ani ke� o to bojujete.
Samozrejme, nie je to absol�tne. Keby to bolo absol�tne, nebola by tu ot�zka
dop���ania sa nespr�vnych skutkov. In�mi slovami, s� tam nejak� premenliv�
�initele. Ale ako praktizuj�ci ste v princ�pe ochra�ovan� U�ite�ov�m telom
Z�kona. In� nem��u vzia� to, �o je va�e, dokonca aj ke� chc�. My preto ver�me
na nasledovanie prirodzen�ho priebehu. Niekedy si mysl�te, �e nie�o by malo by�
va�e a in� tie� hovoria, �e je to va�e. V skuto�nosti nie je. M��ete si
myslie�, �e je to va�e, ale nakoniec to nie je va�e. Toto odhal�, �i to m��ete
opusti�. Ak to nem��ete opusti�, je to prip�tanos�. T�to met�da mus� by�
pou�it�, aby ste odstr�nili svoju prip�tanos� k osobn�mu z�ujmu. To je t�
ot�zka. Preto�e svetsk� �udia nem��u pochopi� tento princ�p, bud� v�etci
s��a�i� a bojova� o vlastn� z�ujmy.
Medzi svetsk�mi �u�mi sa z�vis� prejavuje ve�mi
silno. Je dos� n�padn� aj v spolo�enstve kultivuj�cich. R�zne �chi-kungov�
met�dy nemaj� k sebe �ctu, �tvoja met�da je dobr� alebo �jeho met�da je dobr�
� robia v�emo�n� koment�re. Ako to vid�m ja, v�etky patria do �rovne lie�enia a
udr�ovania kond�cie. Medzi t�mi vz�jomne sa h�daj�cimi praktikami, v��ina z
nich patr� k praktik�m prinesen�m posadnutos�ou duchom, je to chaotick� zmes a
nedbaj� ani na charakter. �lovek mohol praktizova� viac ako dvadsa� rokov a
nevyvinul si �iadne nadprirodzen� schopnosti, zatia� �o in� osoba ich z�skala
�oskoro po za�at� praktizovania. Tento �lovek to potom bude pova�ova� za
nespravodliv�: �Ja som praktizoval viac ako dvadsa� rokov a nevyvinul som si
�iadne nadprirodzen� schopnosti, a on ich dostal. Ak� nadprirodzen� schopnosti
m�?� Bude nahnevan�: �Je posadnut� a m� kultiva�n� pom�tenos�!� Ke�
�chi-kungov� majster vedie semin�r, niekto tam m��e takisto sedie� s ne�ctou:
�Pch, �o je to za �chi-kungov�ho majstra? V�bec nechcem po��va�, �o hovor�.�
�chi-kungov� majster naozaj nemus� by� schopn� rozpr�va� tak dobre ako on, ale
to, o �om hovor� �chi-kungov� majster, je nie�o z jeho vlastnej �koly
praktizovania. Tento �lovek �tuduje v�etko, z��astnil sa triedy ka�d�ho
�chi-kungov�ho majstra a m� hromadu certifik�tov. Skuto�ne, t�to osoba vie toho
ve�a, vie dokonca viac ako ten �chi-kungov� majster. Ale na�o to je? Je to
v�etko na lie�enie a udr�iavanie kond�cie. ��m viac je t�m �lovek naplnen�, t�m
sa odkazy stan� chaotickej��mi a zlo�itej��mi a bude �a��ie praktizova� kultiv�ciu
� v�etko je pomie�an�. Skuto�n� kultiv�cia v�s u�� zaviaza� sa jednej met�de a
v�bec neodbo�ova�. Tento probl�m sa vyskytuje aj medzi opravdiv�mi
praktizuj�cimi, ke�e vz�jomn� ne�cta a neodstr�nenie s��a�iv�ho zm���ania m��u
�ahko vies� k z�visti.
Dovo�te mi poveda� pr�beh. V knihe �Vymenovanie
bohov� si �en Kung-pao mysl�, �e �iang C�-ja je star� a neschopn�. Ale
Prap�vodn� P�n Nebies po�iadal �iang C�-ja, aby udelil tituly bohom. �en
Kung-pao si myslel, �e je to nespravodliv� a nevedel sa s t�m vyrovna�: �Pre�o
je on po�iadan�, aby udelil tituly bohom? Pozrite na m�a, �en Kung-paa, ak� som
mocn�. Aj ke� je moja hlava odseknut�, m��em si ju nasadi� sp� na miesto.
Pre�o som nebol ja po�iadan� udeli� tituly bohom?� Bol ve�mi z�vistliv� a
neust�le �iang C�-jaovi sp�soboval �a�kosti.
P�vodn� budhizmus v ��kjam�niho dobe hovoril o
nadprirodzen�ch schopnostiach, ale teraz sa v budhizme nikto viac neodv�i
spomen�� nadprirodzen� schopnosti. Ak spomeniete nadprirodzen� schopnosti,
povedia, �e m�te kultiva�n� pom�tenos�. �Ak� nadprirodzen� schopnosti?� V�bec
ich neuzn�vaj�. Pre�o je to tak? Dne�n� mn�si nemaj� o tom ani po�atia.
��kjam�ni mal desa� ve�k�ch u�en�kov a o Mu-�ien-lienovi povedal, �e je prv�
medzi nimi v bo�sk�ch sil�ch. ��kjam�ni mal tie� u�en��ky a jedna z nich,
Lien-chua-se, bola prv� v bo�sk�ch sil�ch. Ke� sa budhizmus roz��ril do ��ny,
bolo to rovnak�. V ka�dej gener�cii bolo mnoho vynikaj�cich mn�chov. Ke�
B�dhidarma pri�iel do ��ny, prepl�val rieku na steble trstiny. Ako sa v�ak
hist�ria vyv�jala, bo�sk� sily boli viac a viac odmietan�. Hlavnou pr��inou je
to, �e �udia ako star�� mn�si, predsedaj�ci mn�si, alebo op�ti v kl�toroch
nemaj� nevyhnutne v�born� vroden� vlastnosti. Hoci s� op�tmi alebo star��mi
mn�chmi, to s� iba poz�cie svetsk�ch �ud�. Oni s� tie� praktizuj�cimi, okrem
toho, �e to maj� ako povolanie. Vy praktizujete kultiv�ciu doma a nie je to
va�e povolanie. �i �lovek uspeje v kultiv�cii, z�vis� v�lu�ne na zu��ach�ovan�
srdca. To plat� pre ka�d�ho a nep�jde to, ak v�m ch�ba �o i len k�sok. Ale
mlad� mn�ch, ktor� var� jedl�, nemus� ma� biedne vroden� vlastnosti. ��m viac
mlad� mn�ch trp�, t�m �ah�ie je pre�ho dosiahnu� odomknutie. ��m pohodlnej�� je
�ivot star��ch mn�chov, t�m �a��ie je pre nich dosiahnu� odomknutie, ke�e je
tam ot�zka premeny karmy. Mlad� mn�ch st�le pracuje �a�ko a �navne, tak�e
r�chlej�ie splat� svoju karmu a stane sa osvieten�m. Mo�no jedn�ho d�a bude
n�hle odomknut�. S jeho odomknut�m, osvieten�m alebo poloosvieten�m sa vynoria
v�etky jeho bo�sk� sily. Mn�si v kl�tore mu v�etci pr�du kl�s� ot�zky a ka�d�
si ho bude v�i�. Ale op�t to nem��e znies�: �Ako m�m by� teraz op�tom? Ak�
osvietenie? Zbl�znil sa. Vy�e�me ho stadia�to!� Vy�en� teda mlad�ho mn�cha z
kl�tora. Ako prech�dza �as, nikto, kto praktizuje budhizmus v na�ej oblasti
Chan, sa neodva�uje spomen�� nadprirodzen� schopnosti. Pozrite, ak� schopn� bol
�i-kung! Preniesol kmene stromov z pohoria E-mej a vyh�dzal ich zo studne jeden
po druhom. Ale aj tak bol napokon vyhnan� z kl�tora Ling-jin.
Ot�zka z�visti je ve�mi v�na, ke�e priamo
zah��a z�le�itos� toho, �i m��ete dov��i� kultiva�n� prax. Ak z�vis� nie je
odstr�nen�, v�etky my�lienky, �o ste vykultivovali, sa stan� krehk�mi. Je tu
toto pravidlo: Ak sa �lovek v priebehu kultiva�nej praxe nevzdal z�visti,
nez�ska Prav� ovocie � rozhodne nie. Mo�no ste predt�m po�uli, �e Budha
Amit�bha hovoril o vojden� do raja s karmou. Ale toto sa nestane, ak sa
nezbav�te z�visti. Je mo�n�, �e �lovek neuspeje v nejak�ch in�ch men��ch
str�nkach a p�jde do raja s karmou na �al�iu kultiv�ciu. Ale je to absol�tne
nemo�n�, ak sa nezbav�te z�visti. Dnes hovor�m praktizuj�cim: Presta�te by�
slep� k v�mu probl�mu. Cie�, ktor� zam���ate dosiahnu�, je praktizovanie
kultiv�cie k vy���m �rovniam, tak�e sa mus�te zbavi� z�visti. Preto som
vy�lenil t�to ot�zku a zvl ju vysvetlil.
Idem hovori� o ot�zke lie�enia, ale nie preto,
aby som v�s u�il lie�i�. �iaden opravdiv� �iak Falun Dafa nesmie lie�i�
druh�ch. Len �o lie�ite, v�etky veci z Falun Dafa vo va�om tele bud� vzat� sp�
moj�m telom Z�kona. Pre�o berieme t�to ot�zku tak v�ne? Preto�e je to nie�o,
�o po�kodzuje Dafa. Po�kod�te toho viac ako svoje vlastn� zdravie. Hne� ako
niektor� �udia lie�ia chorobu, bud� ma� t��bu robi� to znova. Schytia ka�d�ho,
koho uvidia, aby ho lie�ili a predv�dzali sa. Nie je to prip�tanos�? V�ne to
ovplyvn� kultiva�n� prax.
Mnoho falo�n�ch �chi-kungov�ch majstrov vyu�ilo
to, �e po nau�en� sa �chi-kungu maj� be�n� �udia t��bu lie�i� pacientov. Bud�
v�s u�i� tie veci a tvrdi�, �e vysielan�m �chi m��e �lovek vylie�i� choroby.
Nie je to vtip? Vy m�te �chi a on m� takisto �chi. Ako ho m��ete vylie�i�
vysielan�m va�ej �chi? Mo�no jeho �chi prem��e va�u! Jedna �chi nem��e potla�i�
druh�. Ke� si �lovek vyvinie kung v kultiv�cii vysokej �rovne, to, �o vytvor�,
je vysokoenergetick� l�tka, ktor� m��e naozaj lie�i�, potla�i� a obmedzi�
chorobu, ale nem��e ju odstr�ni� od kore�a. Tak�e aby �lovek naozaj nie�o
vylie�il, mus� ma� schopnosti, ak to m� �plne vylie�i�. Existuje �pecifick�
schopnos� na lie�enie ka�dej choroby. �o sa t�ka schopnost� na lie�enie chor�b,
povedal by som, �e je ich viac ako tis�c druhov a �e je to�ko schopnost� ako
chor�b. Ak nem�te tieto schopnosti, nebude to ma� �iaden ��inok, nech pou��vate
ak�ko�vek triky.
V posledn�ch rokoch spravili niektor� �udia
chaos v spolo�enstve kultivuj�cich. Spomedzi t�ch opravdiv�ch �chi-kungov�ch
majstrov, ktor� vy�li na verejnos� kv�li lie�eniu a udr�ovaniu kond�cie alebo
t�, ktor� razili cestu na samom za�iatku, kto u�il �ud� lie�i� pacientov?
V�etci bu� sami lie�ili va�u chorobu, alebo v�m ukazovali, ako praktizova�
kultiv�ciu a ako sa udr�ova� v kond�cii. U�ili v�s s�bor cvi�en�, a potom ste
si mohli vylie�i� chorobu svoj�m vlastn�m praktizovan�m. Nesk�r vy�li na
verejnos� falo�n� �chi-kungov� majstri a narobili dos� zm�tku. Ktoko�vek chce
lie�i� pacientov, priam si �iada o posadnutie � o tom niet poch�b. Za okolnost�
tej doby niektor� �chi-kungov� majstri taktie� lie�ili pacientov, ale to bolo v
s�lade s nebesk�mi javmi v tom obdob�. Ale nie je to zru�nos� svetsk�ch os�b a
nemohlo to trva� ve�ne. Bol to d�sledok zmien v nebesk�ch javoch v tej dobe;
bol to len produkt toho �asov�ho obdobia. Nesk�r, ke� sa �udia zamerali na
vyu�ovanie lie�enia, vytvorili t�m zm�tok. Ako sa m��e svetsk� �lovek nau�i�
lie�i� chorobu za tri alebo p� dn�? Niektor� tvrdia: �M��em vylie�i� t�to
alebo tamt� chorobu.� Dovo�te mi poveda� v�m, �e v�etci t� �udia s� posadnut�.
Vedia, �o je prip�tan� na ich chrbtoch? S� posadnut�, ale nec�tia to, ani o tom
nevedia. Myslia si, �e s� dobr� a �e maj� zvl�tne schopnosti.
Opravdiv� �chi-kungov� majstri musia prejs� cez
mnoho rokov tvrdej kultiv�cie, aby dosiahli tento cie�. Ke� lie�ite pacienta,
prem���ali ste v�bec o tom, �i m�te tie mocn� nadprirodzen� schopnosti, aby ste
odstr�nili karmu toho �loveka? Z�skali ste v�bec nejak� opravdiv� u�enie? Ako
sa m��ete nau�i� lie�i� choroby za tri alebo p� dn�? Ako m��ete vylie�i�
chorobu rukami be�nej osoby? Napriek tomu tak�to falo�n� �chi-kungov� majster
vyu�il va�e slabosti a �udsk� prip�tanosti. Nepok��ate sa lie�i� choroby?
Dobre, t�to osoba zorganizuje lie�ebn� kurz, kde v�s konkr�tne u�� nejak�
lie�ebn� met�dy, ako napr�klad ihla �chi, met�da o�arovania svetlom, vyp���anie
�chi, dop��anie �chi, takzvan� akupres�ra a takzvan� met�da chytania do ruky �
dali t�m veciam ve�a atrakt�vnych mien. V skuto�nosti sa len sna�ia dosta� k
va�im peniazom.
Hovorme o met�de chytania do ruky. �o sme
videli, je t�to situ�cia. Pre�o �udia ochorej�? Z�kladnou pr��inou chor�b
�loveka a v�etk�ch jeho ne��ast� je karma a karmick� pole �iernej l�tky. Je
svojou podstatou jin a je to nie�o nedobr�. Tie zl� bytosti s� tie� svojou
podstatou jin a s� cel� �ierne. M��u teda pr�s�, preto�e toto prostredie im
vyhovuje. Toto je z�kladnou pr��inou toho, �e �lovek je chor�; je to
najhlavnej�� zdroj choroby. Samozrejme, s� dve �al�ie formy. Jednou je ve�mi
mikroskopick� bytos� vysokej hustoty, ktor� je ako zhluk karmy. �al�ia je akoby
prenesen� potrub�m, ale toto je dos� zriedkav� a je to v�etko nazhroma�den� od
predkov. S� aj tak� pr�pady.
Hovorme o najbe�nej��ch chorob�ch. Niekde v
tele m��e ma� �lovek n�dor, infekciu, kostn� v�rastok at�. Je to preto, �e v
inej dimenzii sed� na tom mieste bytos�. T� bytos� je vo ve�mi hlbokej
dimenzii. Be�n� �chi-kungov� majster ju nem��e vidie�, preto�e be�n�
nadprirodzen� schopnosti ju nem��u vidie�; oni m��u vidie� iba �iernu �chi v
tele �loveka. Je spr�vne poveda�, �e kdeko�vek je �ierna �chi, tam je choroba.
Ale �ierna �chi nie je z�kladnou pr��inou choroby. Je to preto, �e je tam
bytos� v hlb�ej dimenzii, ktor� vytv�ra toto pole. Tak�e niektor� �udia hovoria
o vyp���an� a odstra�ovan� �iernej �chi � dajte sa do toho a vypus�te to�ko,
ko�ko chcete! Kr�tko potom bude vytvoren� znova, ke�e niektor� bytosti s�
ve�mi mocn� a m��u si ju pritiahnu� sp� hne� ako je odstr�nen�: M��u si ju
sam� z�ska� nasp�. Lie�enie jednoducho ne��inkuje, nech je pou�it� akoko�vek.
�udia s nadprirodzen�mi schopnos�ami tam vidia
�iernu �chi a pova�uj� ju za choroboplodn� �chi. Doktor ��nskej medic�ny zist�,
�e energetick� dr�hy s� v tom mieste blokovan�, ke�e �chi a krv s� zablokovan�
a energetick� dr�hy s� upchat�. Doktor z�padnej medic�ny vid� na tom mieste
pr�znak vredu, n�doru, kostn�ho v�rastku alebo z�palu at�. Ke� sa prejavuje v
tejto dimenzii, je v tejto forme. Ke� odstr�nite t� vec, zist�te, �e v tele na
tejto strane nie je ni�. �i je to vysko�en� platni�ka alebo kostn� v�rastok,
potom �o odstr�nite t� vec a odpracete to pole, zist�te, �e je to okam�ite
vylie�en�. M��ete urobi� �al�� r�ntgen a nebude tam ani stopa po kostnom
v�rastku. Z�kladnou pr��inou bolo, �e t�to vec vytv�rala ��inok.
Niektor� �udia tvrdia, �e za tri alebo p� dn�
m��ete lie�i� choroby a u�ia v�s met�du chytania do ruky. Uk�te mi to va�e
chytanie do ruky! �udsk� bytosti s� najslab�ie, zatia� �o t� bytos� je dos�
hroziv�. M��e ovl�da� va�u myse� a �ahko vami manipulova�, ako si �el�. M��e
v�s dokonca �ahko pripravi� o �ivot. Tvrd�te, �e ju m��ete chyti�. Ako ju
chyt�te? Nem��ete na �u siahnu� va�imi rukami be�n�ho �loveka. M��ete tam �ermova�
rukami a ona si v�s ani nev�imne a bude sa v�m navy�e smia� za va��m chrbtom �
tak�to �ermovanie je dos� smie�ne. Ak sa jej naozaj m��ete dotkn��, okam�ite
poran� va�e ruky. To bude skuto�n� poranenie! Videl som predt�m nejak�ch �ud�,
ktor�ch obe ruky vyzerali norm�lne pri akejko�vek prehliadke. Ani ich telo ani
ich ruky neboli chor�, ale oni nemohli zdvihn�� svoje ruky, ktor� len tak
viseli. Stretol som sa s tak�mto pacientom: Jeho telo v inej dimenzii bolo
poranen� a on bol naozaj ochrnut�. Ak to va�e telo je poranen�, nie ste
ochrnut�? Niekto sa ma sp�tal: �U�ite�, budem schopn� praktizova�? Mal som
steriliz�ciu,� alebo povedia, �e im nie�o odstr�nili z tela. Povedal som, �e na
tom nez�le��, ke�e va�e telo v inej dimenzii nebolo operovan� a ke� praktizujeme,
hr� �lohu pr�ve to telo. Preto som pr�ve teraz povedal, �e ke� sa ju pok��ate
chyti�, nem��ete sa jej dotkn�� a nebude si v�s v��ma�. Ak sa jej dotknete,
mohla by porani� va�u ruku.
Aby sme podporili hlavn�, �t�tom usporiadan�
�chi-kungov� udalos�, vzal som niektor�ch �iakov, aby sa z��astnili v�stav
Orient�lneho zdravia v Pekingu. Na oboch v�stav�ch sme boli najv�nimo�nej�ou
praxou. Na prvej v�stave bol n� Falun Dafa vyhl�sen� za �Hviezdnu �chi-kungov�
�kolu�. Na druhej v�stave bolo na�e miesto tak� pre�udnen�, �e sme boli
zaplaven�. Pri in�ch v�stavn�ch st�nkoch nebolo mnoho �ud�, ale n� st�nok bol
preplnen�. Boli tam tri �akacie rady: Prv� rad mal u� skoro r�no v�etky miesta
na dopoludnie rezervovan�; �udia v druhom rade �akali, aby sa prihl�sili na
popolud�aj�ie lie�enie a v �al�ej rade �akali na m�j autogram. My nelie�ime
choroby. Pre�o sme to robili? Z��astnili sme sa jej, aby sme podporili �t�tne
�chi-kungov� udalosti �irok�ho rozsahu a aby sme prispeli k tejto veci.
Rozdelil som svoj kung �iakom, ktor� tam boli
so mnou. Ka�d� z nich dostal �as� a boli to energetick� zhluky zlo�en� z viac
ako sto nadprirodzen�ch schopnost�. Zape�atil som ich ruky, ale aj tak boli
ruky niektor�ch �ud� pohryzen�, z �oho dostali p�uzgiere alebo krv�cali; toto sa
dokonca stalo dos� �asto. Tie bytosti boli dos� krut�. Mysl�te si, �e sa ich
odv�ite dotkn�� rukou be�nej osoby? Okrem toho sa ich nem��ete dotkn��. Nebude
to ��inn� bez t�ch nadprirodzen�ch schopnost�. Je to preto, �e v inej dimenzii
bud� vedie� �oko�vek, �o chcete urobi� � hne� ako na to mysl�te. Ke� sa ich
pok��ate chyti�, ute�� pre�. Hne� ako pacient vyjde z dver�, okam�ite to pr�de
nasp� a choroba sa vr�ti. Aby si s t�m poradil, potrebuje �lovek t�to
nadprirodzen� schopnos�, �e len �o natiahne ruku, �Bum�, znehybn� ju na mieste.
Potom �o ju tam znehybn�, m�me in� nadprirodzen� schopnos�, ktor� sa kedysi
naz�vala �Ve�k� met�da chytenia du�e� a t�to schopnos� je dokonca e�te
mocnej�ia. M��e vy�a� hlavn� du�u �loveka a osoba sa okam�ite nebude schopn� pohybova�.
T�to schopnos� je namieren� na �pecifick� veci a ke� chyt�me, zameriame sa
�pecificky na tie veci. Viete, �e ke� tath�gatha Budha namieril misku vo svojej
ruke na Kr�a Op�c, ktor� bol dos� ve�k�, okam�ite sa stal mali�k�m. T�to
schopnos� m��e ma� tento ��inok. Nech je t�to bytos� akoko�vek ve�k� alebo
mal�, bude okam�ite chyten� do ruky a stane sa ve�mi malou.
Navy�e, nie je dovolen�, aby sa ruka �loveka
zaborila do fyzick�ho tela pacienta a vybrala nie�o von. To by prinieslo zm�tok
do �udsk�ch mysl� v be�nej �udskej spolo�nosti a to je absol�tne zak�zan�.
Nesmiete to spravi�, aj ke� m�te t� schopnos�. Ruka, ktor� �lovek na�ahuje, je
ruka v inej dimenzii. Predpokladajme, �e niekto m� chorobu srdca. Ke� sa t�to
ruka pohybuje k srdcu, aby chytila t� bytos�, ruka v inej dimenzii vst�pi dnu a
okam�ite ju chyt�. Ke� ju va�a vonkaj�ia ruka chyt�, obidve ruky sa spolo�ne
zatvoria a m�te ju v ruk�ch. Je ve�mi krut�, niekedy sa pohybuje vo va�ich
ruk�ch a pok��a sa do nich v�ta�, niekedy hryzie a vrieska. Hoci chyten� vo
va�ich ruk�ch vyzer� by� ve�mi mal�, stane sa ve�mi ve�kou, ak ju vypust�te.
Toto nie je nie�o, na �o m��e ma� ktoko�vek vplyv. Bez tej nadprirodzenej
schopnosti s t�m nem��ete urobi� v�bec ni�. Nie je to v�bec tak� jednoduch�,
ako si to predstavujeme.
Samozrejme, tento sp�sob �chi-kungov�ho
lie�enia m��e by� dovolen� v bud�cnosti, ke�e v minulosti v�dy existoval. Ale
mus� tam by� podmienka: Tento �lovek mus� by� praktizuj�cim. V priebehu
kultiva�nej praxe m� tento �lovek dovolen� spravi� to zo s�citu pre zop�r
dobr�ch �ud�. Ale nem��e �plne odstr�ni� ich karmu, ke�e nem� dos� ve�kej
cnosti. Preto bud� st�le e�te existova� tr�penia, ale ur�it� choroby bud�
vylie�en�. Be�n� �chi-kungov� majster nie je osobou, ktor� dosiahla Tao v
kultiva�nej praxi. M��e len oddiali� choroby alebo ich pr�padne premeni�. Mohol
by ich premeni� na in� ne��astie, ale on s�m dokonca ani nemus� vedie� o tomto
procese odkladu. Ak jeho prax kultivuje pomocn� vedomie, sprav� to jeho pomocn�
vedomie. Praktizuj�ci niektor�ch met�d vyzeraj� by� ve�mi sl�vni. Mnoh� ve�mi
zn�mi �chi-kungov� majstri nemaj� kung, preto�e ich kung rastie na tele
pomocn�ho vedomia. To jest, niektor� �udia maj� dovolen� robi� tak�to veci v
priebehu kultiva�nej praxe, preto�e zost�vaj� na tejto �rovni. Praktizuj� viac
ako desa�ro�ie alebo po nieko�ko desa�ro�� a st�le nem��u �s� nad t�to �rove�,
tak�e po�as svojho �ivota st�le prij�maj� pacientov. Preto�e ost�vaj� na tejto
�rovni, maj� dovolen� to robi�. �iaci Falun Dafa maj� absol�tne zak�zan� lie�i�.
M��ete ��ta� t�to knihu pacientovi. Ak ju pacient dok�e prija�, m��e ho to
vylie�i�. Ale v�sledky sa bud� l�i� pod�a mno�stva karmy ka�dej osoby.
Povedzme si o vz�ahu medzi nemocni�n�m lie�en�m
a �chi-kungov�m lie�en�m. Niektor� doktori z�padnej medic�ny neuzn�vaj�
�chi-kung a m��ete poveda�, �e v��ina z nich je tak�to. Ich n�zor je, �e ak
�chi-kung m��e lie�i� chorobu, na�o potrebujeme nemocnice? �Mali by ste
nahradi� na�e nemocnice! Ke�e v� �chi-kung m��e lie�i� chorobu rukou bez
pou�itia injekci�, liekov, alebo hospitaliz�cie, pre�o teda nenahrad�te na�e
nemocnice?� Toto tvrdenie ned�va zmysel a je nepodlo�en�; niektor� �udia
nepoznaj� �chi-kung. V skuto�nosti sa �chi-kungov� lie�enie nem��e podoba� lie�eniu
be�n�ch �ud�, preto�e to nie je zru�nos� be�n�ch �ud� � je to nie�o
nadprirodzen�. Je vy���m veciam dovolen� naru�ova� be�n� svet vo ve�kom
meradle? Budha je ve�mi schopn� � jedin�m m�vnut�m jeho ruky by mohli v�etky
choroby �udstva zmizn��. Pre�o to nesprav�? Okrem toho, je ve�mi mnoho Budhov,
pre�o teda neuk�u svoje milosrdenstvo vylie�en�m va�ej choroby? Je to preto,
�e be�n� �udsk� spolo�nos� m� by� tak�to a narodenie, starnutie, choroby a smr�
s� �ivotn�mi faktami. V�etky maj� pr��iny z minulosti a s� karmickou odplatou.
Mus�te splati� dlh, ak ho m�te.
Ak niekoho vylie�ite, bude to rovnak� ako
poru�enie tohto princ�pu, ke�e �lovek by bol schopn� kona� nespr�vne skutky
bez ich splatenia. Ako by to bolo mo�n�? �udia, ktor� sa kultivuj�, maj� dovolen�
lie�i� pacienta zo s�citu, ak nie s� dos� siln�, aby d�kladne vyrie�ili tento
probl�m. Preto�e sa objavil v� s�cit, m�te to dovolen� robi�. Ale ak naozaj
m��ete vyrie�i� tento probl�m, nebude to dovolen� robi� vo ve�kom meradle. V
tom pr�pade by ste v�ne po�kodzovali stav be�nej �udskej spolo�nosti � to nie
je dovolen�! Preto nahradenie nemocn�c svetsk�ch �ud� �chi-kungom nebude v�bec
��inn�. To je vy��� Z�kon.
Ak bude dovolen� zriadi� �chi-kungov� nemocnice
v ��ne a mnoho ve�k�ch �chi-kungov�ch majstrov bude lie�i�, ak� si mysl�te, �e
to bude? Nebude to dovolen�, preto�e oni v�etci udr�iavaj� stav be�nej �udskej
spolo�nosti. Ak sa postavia �chi-kungov� nemocnice, �chi-kungov� kliniky,
rehabilita�n� centr� a k�pele, lie�ebn� ��innos� �chi-kungov�ch majstrov
v�razne klesne a v�sledky lie�en� nebud� n�hle dobr�. Pre�o je to tak? Ke�e
robia veci svetsk�ch �ud�, ich Z�kon mus� by� tak vysoko ako ten svetsk�ch
�ud�. Musia osta� na rovnakej �rovni, ako je stav svetsk�ch �ud�. Ich lie�ebn�
��innos� mus� by� rovnak� ako u nemocnice. Tak�e s ich lie�eniami to p�jde dole
vodou a oni za�n� hovori� o tom, ako ich lie�enia potrebuj� viacero �seden�.
Je to zvy�ajne tak.
�i s� �chi-kungov� nemocnice zriaden� alebo
nie, nikto nem��e poprie�, �e �chi-kung m��e lie�i�. �chi-kung sa ��ri v
spolo�nosti u� dos� dlho. Mnoho �ud� skuto�ne dosiahlo cie� vylie�enia chor�b a
udr�ovania zdravia. �i bola choroba oddialen� �chi-kungov�m majstrom alebo
akoko�vek bola lie�en�, nech to bolo akoko�vek, choroba tu teraz nie je. In�mi
slovami, nikto nem��e poprie�, �e �chi-kung m��e lie�i� choroby. V��ina �ud�,
ktor� nav�t�vili �chi-kungov�ch majstrov kv�li lie�eniu, m� �a�k� a
komplikovan� choroby, ktor� nem��u by� vylie�en� v nemocnici. Id� k
�chi-kungov�m majstrom, aby sk�sili ��astie a choroby s� napokon vylie�en�. T�,
ktor� m��u ma� svoje choroby vylie�en� v nemocniciach, nenav�t�via
�chi-kungov�ch majstrov. Najm� na za�iatku v�etci �udia prem���ali t�mto
sp�sobom. �chi-kung teda m��e vylie�i� choroby, iba�e to nemo�no robi� tak ako
in� veci, ktor� sa robia v be�nej �udskej spolo�nosti. Zasahovanie vo ve�kom
meradle nie je absol�tne dovolen�, ale ak sa to rob� v malom meradle alebo tak,
�e to bude nevplyvn� a tich� met�da, je to dovolen�. Ale nevylie�i to �plne
chorobu � to je taktie� ist�. Najlep�� sp�sob vylie�enia choroby je s�m
praktizova� �chi-kung.
S� tie� nejak� �chi-kungov� majstri, ktor�
tvrdia, �e nemocnice nem��u vylie�i� choroby a �e ��innos� nemocni�n�ch lie�en�
je tak� a tak�. �o k tomu poveda�? Samozrejme, zah��a to pr��iny z mnoh�ch
oblast�. Z m�jho poh�adu je hlavnou t�, �e �udsk� mor�lne hodnoty s� ve�mi
n�zke, �o vedie k r�znym zvl�tnym chorob�m, ktor� nemocnice nem��u vylie�i�.
Ani u��vanie lieku nie je ��inn�. Navy�e je aj mnoho falo�n�ch liekov. Je to
v�etko kv�li rozsahu, v akom sa �udsk� spolo�nos� skazila. Nikto by za to nemal
obvi�ova� druh�ch, lebo ka�d� prilial olej do oh�a. V d�sledku toho sa ka�d�
stretne s �a�kos�ami v kultiva�nej praxi.
Niektor� choroby nemo�no v nemocnici zisti�,
hoci s� �udia naozaj chor�. Niektor� �udia s� diagnostikovan� s chorobami,
ktor� nemaj� men�, ke�e nikdy predt�m neboli pozorovan�. Nemocnice ich v�etky
naz�vaj� �modern� choroby�. M��u nemocnice vylie�i� choroby? Samozrejme, �e
m��u. Ak by nemocnice nemohli vylie�i� choroby, pre�o by im �udia verili a i�li
sa tam lie�i�? Nemocnice s� st�le e�te schopn� vylie�i� choroby, ale ich
prostriedky lie�enia patria do �rovne svetsk�ch �ud�, zatia� �o choroby s�
nadprirodzen�. Niektor� choroby s� dos� v�ne, a tak nemocnice vy�aduj� skor�
lie�enie, ak m� �lovek tak�to chorobu. Ak sa stane pr�li� v�nou, nemocnice
bud� bezmocn�, ke�e pred�vkovanie liekom m��e osobu otr�vi�. S��asn�
medic�nske lie�enia s� na rovnakej �rovni ako na�a veda a technol�gia � s�
v�etky na �rovni svetsk�ch �ud�, tak�e maj� iba tak�to lie�ebn� ��innos�. Mus�m
objasni� jednu vec: Priemern� �chi-kungov� lie�enia a nemocni�n� lie�enia iba
pres�vaj� do zvy�n�ch rokov �ivota alebo do bud�cnosti tr�penia, ktor� s�
z�kladnou pr��inou chor�b. Karmy sa to v�bec nedotkne.
Hovorme teraz o ��nskej medic�ne. ��nska
medic�na je ve�mi bl�zka �chi-kungov�mu lie�eniu. V starobylej ��ne mali
nadprirodzen� schopnosti takmer v�etci ��nski lek�ri. Ve�k� lek�rski vedci ako
Sun S�-miao, Chua Tchuo, Li ��-�en a Pien �ch�e mali v�etci nadprirodzen�
schopnosti, ktor� s� v�etky dolo�en� v lek�rskych textoch. Av�ak teraz je pr�ve
t�to podstata �asto kritizovan�. �o ��nska medic�na zdedila, s� iba tie
predpisy alebo sk�senosti z pokusov a omylov. Starod�vna ��nska medic�na bola
ve�mi pokro�il� a rozsah jej pokroku bol nad s��asnou lek�rskou vedou. Niektor�
�udia si m��u myslie�, �e modern� medic�na je ve�mi pokro�il� so svojimi
sn�mkami po��ta�ovej tomografie na vy�etrenie vn�tra �udsk�ho tela a so svoj�m
ultrazvukom, fotografovan�m a r�ntgenom. Hoci modern� vybavenie je dos�
pokro�il�, z m�jho poh�adu je st�le podradnej�ie vo�i starod�vnej ��nskej
medic�ne.
Lek�r Chua Tchuo videl n�dor v mozgu u cis�ra
Cchao-cchaa a chcel otvori� jeho lebku, aby ho odstr�nil. Ke� sa to Cchao-cchao
dopo�ul, myslel si, �e Chua Tchuo m� v �mysle ho zavra�di�, a tak Chua Tchua
uv�znil. Chua Tchuo vo v�zen� nakoniec zomrel. Ke� sa choroba u Cchao-cchaa
objavila, spomenul si na Chua Tchua a h�adal ho, ale Chua Tchuo bol u� m�tvy.
Nesk�r Cchao-cchao skuto�ne zomrel na svoju chorobu. Ako to Chua Tchuo vedel?
Videl to. Toto je na�a �udsk� nadprirodzen� schopnos�, ktor� v�etci ve�k�
lek�ri v minulosti mali. Potom �o je tretie oko otvoren�, m��e �lovek s��asne
vidie� z jednej strany �tyri strany �udsk�ho tela. �lovek m��e vidie� spredu
zadn� stranu, �av� stranu a prav� stranu. M��e vidie� jednu vrstvu po druhej
alebo vidie� za touto dimenziou z�kladn� pr��inu choroby. S� toho schopn�
modern� lek�rske prostriedky? Z�aleka nie. Mo�no o tis�c rokov! Pomocou sn�mkov
po��ta�ov�ho tomografu, ultrazvuku a r�ntgenu mo�no takisto vidie� vn�tro
�udsk�ho tela, ale n�stroje s� pr�li� objemn� a tak�to ve�k� veci nie s�
prenosn� a nepracuj� bez elektriny. Av�ak tretie oko m�te pri sebe, nech idete
kamko�vek a nepotrebujete zdroj energie. Ako ich mo�no porovn�va�?
Niektor� �udia hovoria o tom, ak� ��asn� je
dne�n� medic�na. Ja to tak nevid�m. Starod�vne ��nske bylinky mohli naozaj
efekt�vne vylie�i� choroby. Ve�a vec� sa pri odovzd�van� stratilo, ale mnoh� sa
nestratili a st�le sa odovzd�vaj� medzi �u�mi. Ke� som vyu�oval triedu v
�chi-�chi-chare, videl som �loveka, ktor� mal na ulici predajn� st�nok a trhal
�u�om zuby. Dalo sa �ahko rozpozna�, �e pri�iel z juhu, ke�e nebol oble�en�
ako severov�chodniar. Neodmietol nikoho, kto k nemu pri�iel. Vytiahol zub
komuko�vek, kto pri�iel a mal tam k�pku vytiahnut�ch zubov. Jeho z�merom nebolo
vy�ahova� zuby, ale pred�va� svoje tekut� lie�ivo. Lie�ivo vyd�valo ve�mi hust�
�lt� v�pary. K�m vy�ahoval zub, otvoril f�a�ti�ku s liekom a polo�il ju na
pacientovo l�ce pri zlom zube. Po�iadal pacienta, aby vdychoval v�pary �lt�ho
lie�iva, z ktor�ho sa takmer ni� neminulo. F�a�ti�ku s liekom potom zavrel a
odlo�il. Mu� vybral zo svojho vrecka z�palku. Zatia� �o rozpr�val o svojom
lie�ive, zatla�il na zl� zub z�palkou a on bol hne� vonku. Nebolelo to, bolo
tam len zop�r krvav�ch �kv�n, ale �iadne krv�canie. Prem���ajte o tom, v�etci:
Z�palka by sa zlomila, ak by ju pou�il s pr�li�nou silou, ale on ju pou��val na
vy�ahovanie zuba iba s �ahk�m dotykom.
Povedal som, �e v ��ne s� st�le e�te medzi
�u�mi odovzd�van� nejak� veci, s ktor�mi sa presn� pr�stroje z�padnej medic�ny
nem��u porovn�va�. Pozrime sa, �ie lie�enie je lep�ie. On vytiahol zub
z�palkou. Ke� chce zub�r z�padnej medic�ny vytiahnu� zub, najsk�r pichne pacientovi
anestetikum z tejto aj z tamtej strany. Injekcie s� dos� bolestiv� a �lovek
mus� po�ka�, pokia� anestetikum zaberie. Potom zub�r bude �aha� zub klie��ami.
�ahanie trv� cel� ve�nos� a m��e sa dokonca sta�, �e sa zub odlom� a jeho kore�
ostane vn�tri. Potom ho zub�r vysek� kladivom a dl�tom, pri�om ka�d� �der
kladiva v�m prenikne a� do morku kost�. N�sledne pou�ije na v�tanie d�myseln�
n�stroj. Niektor� �udia takmer vysko�ia, ve�mi to bol� a krv�ca a pacient bude
chv��u vyp��va� krv. �o teda hovor�te, ktor� je lep�ie? Ktor� je pokro�ilej�ie?
Nemali by sme sa pozera� iba na to, ako vyzeraj� n�stroje, ale aj na ich
��innos�. Starod�vna ��nska medic�na bola dos� pokro�il� a s��asn� z�padn�
medic�na ju nebude schopn� dostihn�� ani za mnoho rokov.
Starod�vna ��nska veda bola odli�n� od na�ej
s��asnej vedy, ktor� sme sa nau�ili od z�padu. Ke�e i�la inou cestou, mohla
vyvola� odli�n� stav. Preto nem��eme rozumie� starod�vnej ��nskej vede a
technol�gii na��m s��asn�m sp�sobom ch�pania vec�. Preto�e starod�vna ��nska
veda sa zameriavala priamo na �udsk� telo, �ivot a vesm�r a �tudovala tieto
veci priamo, i�la po odli�nej ceste. �iaci v tom �ase si cenili medit�ciu,
zd�raz�ovali spr�vne dr�anie tela pri seden� a ke� zdvihli svoje �tetce,
upravili svoje d�chanie a �chi. V�etky povolania verili na vypr�zdnenie mysle a
upravovanie d�chania, ke�e to bol stav v celej spolo�nosti.
Niekto hovor�: �Mali by sme dne�n� aut� a
vlaky, keby sme nasledovali starod�vnu ��nsku vedu? Mali by sme dne�n�
moderniz�ciu?� Povedal by som, �e nem��ete ch�pa� in� sp�sob �ivota z h�adiska
tohto prostredia. Va�e my�lienky a n�zory musia prejs� revol�ciou. Bez
telev�znych prij�ma�ov by ich �udia mali vo svojich �el�ch a mohli by sledova�
�oko�vek, �o by chceli vidie�. Mali by takisto nadprirodzen� schopnosti. Bez
vlakov a �ut by �udia mohli sedie� a vzn�a� sa, nepotrebovali by ani v��ahy.
Vyvolalo by to odli�n� stav spolo�ensk�ho v�voja a ten by nemusel by� nutne
obmedzen� na tento r�mec. Lietaj�ce taniere mimozem��anov m��u cestova� tam a
sp� neuverite�nou r�chlos�ou a sta� sa ve�k�mi alebo mal�mi. Cesta, po ktorej
sa vydali, je odli�n�, je to in� vedeck� met�da.
Niektor� �udia spomenuli ot�zku pi-ku
hladovania. Je tu tento fenom�n pi-ku. Neexistuje iba v spolo�enstve
kultivuj�cich, ale za�il ho aj ve�k� po�et �ud� v celej na�ej �udskej
spolo�nosti. Niektor� �udia nejedia a nepij� po nieko�ko rokov alebo viac ako
desa�ro�ie, a predsa si �ij� ve�mi dobre. S� niektor� �udia, ktor� hovoria o
pi-ku ako o ukazovateli ur�itej �rovne, zatia� �o in� ho ber� ako znak
telesn�ho �istenia. Niektor� tie� vyhlasuj�, �e je to kultiva�n� proces vysokej
�rovne.
V skuto�nosti to nie je ni� z vy��ie
spomenut�ho. �o to teda je? Pi-ku sa v skuto�nosti vz�ahuje na �peci�lnu
kultiva�n� met�du pou��van� za �peci�lnych okolnost�. Za ak�ch okolnost� sa
pou��va? V d�vnej ��ne, najm� pred zalo�en�m n�bo�enstiev, mnoho praktizuj�cich
pou�ilo formu tajnej praxe alebo pustovn�ckej kultiv�cie vo vzdialen�ch hor�ch
�i jaskyniach �aleko od �udsk�ch obydl�. Len �o to spravili, vznikol probl�m so
z�sobovan�m jedlom. Ak by nepou�ili met�du pi-ku, nemohli by praktizova�
kultiv�ciu v�bec a zomreli by tam od hladu alebo od sm�du. I�iel som z
�chong-�chingu do Wu-chanu vyu�ova� Z�kon a vzal som si lo� smeruj�cu na v�chod
po rieke Jang-c�. Po oboch stran�ch Troch rokl�n uprostred �bo�ia h�r som videl
nejak� jaskyne; aj mno�stvo ve�mi zn�mych h�r ich m�. V minulosti sa
praktizuj�ci vy�plhal do nich pomocou lana, odrezal lano a kultivoval sa vo
vn�tri. Ak neuspel v kultiv�cii, zomrel vo vn�tri jaskyne. Nebola tam voda ani
jedlo a za t�chto ve�mi �peci�lnych okolnost� pou�ili t�to osobitn� kultiva�n�
met�du.
Ve�a met�d pre�lo cez tento dedi�n� proces, a
tak zah��aj� pi-ku. Mno�stvo met�d nezah��a pi-ku. V��ina met�d, ktor� boli
dnes zverejnen�, neza�le�uje pi-ku. Povedali sme, �e �lovek m� by� s�streden�
iba na jednu prax. Nem��ete len tak �s� a robi�, �o sa v�m zachce. M��ete si
myslie�, �e pi-ku je dobr� a usilujete sa o�. Na�o ho chcete? Niektor� �udia si
myslia, �e je to dobr� a za�n� by� zvedav�, alebo si myslia, �e to dobre
zvl�dli a chc� sa predv�dza�. �udia maj� v�emo�n� mot�vy. I ke� je t�to met�da
pou�it� v kultiva�nej praxi, �lovek mus� spotrebov�va� svoju vlastn� energiu,
aby udr�al na�ive svoje fyzick� telo, tak�e strata prev�i nad ziskom. Viete,
toto bol men�� probl�m potom, �o sa objavili n�bo�enstv�, preto�e ke�
meditujete, alebo ste v �stran� kl�tora kv�li medit�ci�m, s� �udia, ktor� v�s
bud� z�sobova� potravou a pit�m, tak�e tu nie je tento probl�m. Pr�ve preto, �e
my praktizujeme kultiv�ciu uprostred be�nej �udskej spolo�nosti, nepotrebujete
pou�i� t�to met�du v�bec. Navy�e, ak to va�a �kola nezah��a, nemali by ste
neuv�ene nie�o robi� pod�a vlastnej v�le. Av�ak ak chcete naozaj praktizova�
pi-ku, m��ete �s� na to. Pokia� viem, zvy�ajne ke� majster u�� met�du vysokej
�rovne a opravdivo si berie u�en�ka, tento jav m��e nasta�, ak jeho �kola
praktizovania m� pi-ku. Ale nem��e to roz�irova� na verejnosti a �lovek
zvy�ajne vedie u�en�ka, aby praktizoval tajne alebo s�m.
Teraz tie� existuj� �chi-kungov� majstri
vyu�uj�ci pi-ku. Fungovalo to? V kone�nom d�sledku nie. Povedzte, u koho to
fungovalo? Videl som, �e mnoho �ud� skon�ilo v nemocnici a �ivoty mnoh�ch visia
na vl�sku. Pre�o sa to stalo? Existuje fenom�n pi-ku? �no, existuje. Av�ak, je
tu jeden bod: Nikto nem� dovolen� �ahkov�ne po�kodzova� stav na�ej be�nej
�udskej spolo�nosti � nie je dovolen� to spravi�. Netr�pme sa t�m, �o by sa
stalo, keby mno�stvo �ud� v celej krajine prestalo jes� a pi�, povedzme len, �e
nikto tu v �chang-�chune by nejedol a nepil � povedal by som, �e by n�m to
u�etrilo mno�stvo probl�mov! Nepotrebovali by sme sa tr�pi� pr�pravou jed�l.
Ro�n�ci sa tvrdo nam�haj� na poliach a teraz by nikto nepotreboval jes�. To by
veci naozaj ve�mi u�ah�ilo, ke�e �udia by len pracovali, bez toho, aby museli
jes�. Ako by to mohlo fungova�? Bola by to �udsk� spolo�nos�? Ur�ite by to
nefungovalo. Tak�mto veciam nie je dovolen� zasahova� do be�nej �udskej
spolo�nosti vo ve�kom meradle.
Ke� niektor� �chi-kungov� majstri u�ia pi-ku,
�ivoty mnoh�ch �ud� s� ohrozen�. Niektor� �udia jednoducho tvrdohlavo
vyh�ad�vaj� pi-ku, ale nezbavili sa svojich prip�tanost�, st�le maj� mnoho
prip�tanost� svetsk�ch �ud�. Ke� uvid� nejak� lahodn� jedlo, ktor� nem��e jes�,
zbiehaj� sa mu slinky. Len �o t�to prip�tanos� vyst�pi, nem��e ju ovl�da� a
bude dychti� po jedle. Ke� jeho t��ba vzplanie, bude chcie� jes�, inak sa bude
c�ti� hladn�. Ale ak sa naje, bude vraca�. Ke�e nem��e jes�, stane sa ve�mi
nerv�znym a dos� vy�akan�m. Mnoho �ud� skon�ilo v nemocnici a �ivoty mnoh�ch
�ud� s� skuto�ne v nebezpe�enstve. S� �udia, ktor� ma vyh�adaj� a �iadaj� ma,
aby som sa postaral o tieto zlo�it� pr�pady, ale ja to nie som ochotn� spravi�.
Niektor� �chi-kungov� majstri jednoducho robia veci nezodpovedne � kto by po
nich chcel upratova� ten neporiadok?
Navy�e, ke� sa dostanete do probl�mov pri
roben� pi-ku, nie je to kv�li v�mu vlastn�mu usilovaniu sa? Povedali sme, �e
to existuje, ale nie je to takzvan� �stav vysokej �rovne� alebo takzvan�
��peci�lny prejav�. Je to iba met�da praktizovania pou�it� za �peci�lnych
okolnost�, tak�e nem��e by� �iroko propagovan�. Ve�a �ud� sa sna�� dosiahnu�
pi-ku a triedia ho na takzvan� pi-ku alebo polopi-ku a zara�uj� ho do r�znych
�rovn�. Niektor� hovoria, �e pij� vodu, niektor� hovoria, �e jedia ovocie. To
v�etko s� falo�n� pi-ku a po istom �ase nebud� fungova�. Opravdiv� praktizuj�ci
zostane v jaskyni bez pitia i jedenia � to je skuto�n� pi-ku.
Ke� sa hovor� o kradnut� �chi, niektor� �udia
zbledn� od strachu a bud� pr�li� vystra�en�, aby praktizovali �chi-kung. Kv�li
klebet�m o fenom�noch kultiva�nej pom�tenosti, kradnut� �chi a tak �alej, je v
spolo�enstve kultivuj�cich mnoho �ud� pr�li� vystra�en�ch na to, aby
praktizovali �chi-kung alebo aby sa pribl�ili k �chi-kungu. Ak by nebolo
tak�chto re��, mo�no by viac �ud� praktizovalo �chi-kung. S� aj �chi-kungov�
majstri s biednym charakterom, ktor� �peci�lne u�ia tieto veci, ��m sp�sobili
zna�n� chaos v spolo�enstve kultivuj�cich. V skuto�nosti to nie je a� tak�
stra�n�, ako to popisovali. Povedali sme, �e �chi je len �chi, hoci ju m��ete
naz�va� �zmie�an� z�kladn� �chi� alebo tak� a tak� �chi. Pokia� m� telo �loveka
�chi, je na �rovni lie�enia a udr�ovania kond�cie a nie je e�te praktizuj�cim.
Pokia� m� �chi, znamen� to, �e jeho telo nebolo e�te o�isten� do vysok�ho
stup�a, a tak m� e�te st�le choroboplodn� �chi � to je ist�. �lovek, ktor�
kradne �chi, je tie� na �rovni �chi. Spomedzi na�ich praktizuj�cich, kto by
chcel t� ne�ist� �chi? �chi v tele nepraktizuj�ceho je �pinav�. Mo�no sa
rozjasn�, ak bude praktizova� �chi-kung. Na miestach choroby sa uk�u zhluky
�iernej l�tky vysokej hustoty. Ako pokra�uje v praktizovan�, ke� sa dostane do
bodu �zlep�ovania zdravia a udr�iavania kond�cie�, jeho �chi postupne zo�ltne.
Ak pokra�uje v �al�om praktizovan�, choroby bud� skuto�ne vylie�en� a jeho �chi
takisto zmizne. Vst�pi do stavu Mlie�no-bieleho tela.
T�m je povedan�, �e ak m� �lovek �chi, st�le m�
e�te choroby. My sme praktizuj�ci � na�o chce praktizuj�ci �chi? Na�e tel�
musia by� o�isten� � ako by sme mohli chcie� t� ne�ist� �chi? Ur�ite ju
nechceme. �lovek, ktor� chce �chi, je st�le e�te na �rovni �chi. T�m, �e je na
�rovni �chi, nem��e rozl�i� dobr� �chi od nedobrej, preto�e nem� t� schopnos�.
Opravdivej �chi v elix�rovom poli v�ho tela sa nem��e dotkn��, ke�e tej
prvotnej �chi sa m��e dotkn�� iba niekto so schopnos�ami vysokej �rovne. �o sa
t�ka ne�istej �chi vo va�om tele, nechajte ho kradn�� ju � nie je to �iadna
ve�k� vec. Ak sa chcem po�as cvi�enia naplni� �chi, sta�� si na to pomyslie� a
moje brucho jej bude zakr�tko pln�.
�kola Tao vyu�uje cvi�enie v stoji Tchien-c�,
zatia� �o budhovsk� �kola vyu�uje dr�anie �chi a jej vlievanie do temena hlavy.
Je mnoho �chi vo vesm�re, ktor� m��ete vlieva� ka�d� de�. Otvor�te si bod
lao-kung a otvor�te si aj bod paj-chuej na temene hlavy, a potom m��ete
vlieva�: S�stred�te sa na pole elix�ru a lejete �chi svojimi rukami a budete
jej za chv��ku pln�. Nech ste akoko�vek naplnen� �chi, ak� to m� ��itok? Ke�
niektor� �udia ve�a praktizovali �chi, bud� c�ti�, akoby ich prsty a tel� boli
opuchnut�. Ke� druh� prist�pia k tak�muto �loveku, bud� c�ti� okolo neho pole:
�F�ha, praktizoval si naozaj dobre.� Ja by som povedal, �e to je ni�. Kde je
kung? St�le je to praktizovanie �chi, ktor� nem��e nahradi� kung, nech m�
�lovek akoko�vek ve�a �chi. ��elom praktizovania �chi je nahradi� �chi vn�tri
tela �loveka dobrou �chi zvonka a o�isti� telo. Na�o �lovek zhroma��uje �chi?
Ke� ste na tejto �rovni a nepre�li ste z�sadn�mi zmenami, nie je to kung. Nech
ste nakradli akoko�vek ve�a �chi, st�le ste iba ve�k� vrece �chi. Ak� to m�
��itok? Nie je e�te premenen� na vysokoenergetick� l�tku. Tak�e �oho sa boj�te?
Nechajte ho kradn�� �chi, ak naozaj chce.
Prem���ajte o tom, v�etci: Ak va�e telo m�
�chi, m� choroby. Tak�e ke� niekto kradne va�u �chi, nekradne aj va�u
choroboplodn� �chi? Nem��e v�bec rozl�i� tieto veci, ke�e ten, kto chce �chi,
je tie� na �rovni �chi a nem� �iadne schopnosti. �lovek, ktor� m� kung, nechce �chi
� to je ist�. Ak tomu never�te, m��eme uskuto�ni� pokus. Ak chce niekto naozaj
kradn�� va�u �chi, jednoducho tam stojte a nechajte ho kradn�� ju. Zamerajte
svoju myse� na nap��anie sa �chi z vesm�ru, zatia� �o on ju bude kradn�� za
vami. Pozrite, ak� je to v�born�, on v�m pom��e ur�chli� o�istenie tela a
u�etr� v�m n�mahu cel�ho toho vlievania a vyp���ania. Preto�e m� zl� �mysel a
kradne nie�o druh�m, hoci ukradol nie�o nedobr�, takisto sa dopustil skutku,
ktor�m str�ca cnos�, a preto v�m mus� da� cnos�. Vytvor� sa dvojsmern� pr�d �
on tu berie va�u �chi a tamto v�m d�va cnos�. Ten, kto kradne �chi, to v�ak
nevie � ak by to vedel, neodv�il by sa to robi�!
Ka�d�, kto kradne �chi, m� sinav� tv�r a v�etci
s� tak�to. Mnoh� �udia, ktor� chodia do parku robi� �chi-kung, s� tam preto,
aby sa vylie�ili a maj� v�emo�n� zdravotn� probl�my. Ke� in� lie�ia chorobu,
musia sa pok�si� vypusti� choroboplodn� �chi. Av�ak �lovek, ktor� kradne �chi,
ju ani nevyp���a, namiesto toho ju e�te z�skava do cel�ho tela, v�emo�n� choroboplodn�
�chi a dokonca aj jeho vn�torn� telo sa stane �iernym ako smola. Ke�e st�le
str�ca cnos�, aj navonok je cel� �ierny. Ke� sa pole karmy zv��� a strat� ve�a
cnosti, vonkaj�ok aj vn�traj�ok jeho tela s�ernie. Keby �lovek, ktor� kradne
�chi, vedel, �e sa s n�m deje t�to zmena a �e d�va cnos� druh�m a rob� tak�to
hl�pos�, ur�ite by to nerobil.
Niektor� �udia ne�merne zveli�uj� �chi: �Ak
vysielam �chi, m��e� ju prija� aj v Amerike. Po�kaj na druhej strane steny a
m��e� dosta� �chi, ktor� vysielam.� Niektor� �udia s� ve�mi citliv� a m��u
prija� �chi, ke� je vyslan�. Ale �chi necestuje v tejto dimenzii. Pohybuje sa v
inej dimenzii, kde nie je t�to stena. Pre�o teda ni� nec�tite, ke� niektor�
�chi-kungov� majster vysiela �chi na vo�nom priestranstve? V inej dimenzii je
tam prek�ka. �chi teda nem� a� tak� prenikav� silu, ako �udia hovorili.
�o m� skuto�ne ��inok, je kung. Ke�
praktizuj�ci m��e vysiela� kung, nem� u� viac �iadnu �chi a m��e vysiela�
vysokoenergetick� l�tku. Ak sa na �u pozriete tret�m okom, m� formu svetla. Ke�
sa na niekoho premietne, bude c�ti� teplo; m��e priamo p�sobi� na �loveka. Aj
tak v�ak e�te nem��e �plne dosiahnu� cie� vylie�enia chor�b, preto�e m� iba
��inok potla�enia probl�mu. Ke� chce �lovek naozaj vylie�i� choroby, mus� ma�
nadprirodzen� schopnosti. Existuje �pecifick� nadprirodzen� schopnos� na ka�d�
chorobu. Na ve�mi mikroskopickej �rovni m� ka�d� mikroskopick� �astica kungu
va�u podobu. M��e rozozn�va� �ud� a m� inteligenciu, ke�e je to
vysokoenergetick� l�tka. Ak ju niekto ukradne, ako tam m��e osta�? Neostane tam
a nem��e ju tam da�, ke�e mu nepatr�. Ka�d�, kto naozaj praktizuje, m�
majstra, ktor� sa o�ho star�, len �o si vyvinie kung. V� majster pozoruje, �o
rob�te. Ke� vezmete veci in�mu �loveku, jeho majster to tak nenech�.
Kradnutie �chi a zhroma��ovanie �chi nepatria
medzi veci, ktor� v�m pri vyu�ovan� praxe na vysok�ch �rovniach mus�me
objasni�. Hovor�m o nich preto, �e chcem obnovi� dobr� meno kultiv�cie, spravi�
nie�o dobr� pre svet a odhali� tie nezdrav� veci. Nikto ich predt�m
nevysvetlil. Chcem, aby ste v�etci o nich vedeli, preto�e si mysl�m, �e to
pom��e niektor�m �u�om, aby prestali neust�le robi� nedobr� veci a pom��e to
niektor�m �u�om, ktor� nepoznaj� pravdu o �chi-kungu, aby u� neboli z neho
vystra�en�.
Vo vesm�re je hojnos� �chi. Niektor� �udia
hovoria o nebeskej jangovej �chi a zemskej jinovej �chi. Ke�e aj vy ste
�asticou vesm�ru, m��ete ju �s� zhroma��ova�. Ale niektor� �udia nezhroma��uj�
�chi vesm�ru. �pecializuj� sa na u�enie �ud�, aby zbierali �chi rastl�n.
Dokonca aj zhrnuli svoje sk�senosti: ��chi topo�a je biela a �chi borovice je
�lt�, treba ju zbiera� takto, treba ju zbiera� vtedy, bla, bla, bla...� Niekto
tie� hovor�: �Pred na��m domom bol strom. Zomrel, preto�e som zbieral jeho
�chi.� �o je to za schopnos�? Nie je to zl� skutok? Viete, �e ke� naozaj
praktizujeme kultiv�ciu, chceme pozit�vne odkazy a chceme sa prisp�sobi� povahe
vesm�ru. Nemali by ste praktizova� S�cit? Aby sa �lovek prisp�sobil povahe
vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, mus� praktizova� S�cit. Ak sa st�le
dop���ate zl�ch skutkov, ako si m��ete zv��i� kung? Ako m��e by� va�a choroba
vylie�en�? Nie je to opa�n� ako to, �o by na�i praktizuj�ci mali robi�? Po��ta
sa to za zab�janie a robenie zl�ch skutkov! Niekto m��e poveda�: ���m viac
hovor�te, t�m je to neuverite�nej�ie � zabitie zviera�a je zabitie a zabitie
rastliny je tie� zabitie.� V skuto�nosti je to tak. Budhizmus hovoril o cykle
prevte�ovan�. Mohli ste sa po�as prevte�ovan� sta� rastlinou. Toto sa hovor� v
budhizme. My tu o tom takto nehovor�me, ale hovor�me ka�d�mu, �e aj stromy s�
�ivoty. Nielen�e maj� �ivot, ale maj� aj myslenie ve�mi vysokej �rovne.
Napr�klad v Amerike je �lovek, ktor� sa
�pecializuje na v�skum v oblasti elektrotechniky a u�� druh�ch, ako pou��va�
detektory l�i. Jedn�ho d�a ho n�hle napadla my�lienka. Pripojil oba konce
detektora l�i k rastline zvanej ag�va a vylial vodu na jej korene. Potom
zistil, �e elektronick� pero detektora l�i r�chlo nakreslilo krivku. T�to
krivka bola rovnak� ako t�, ktor� je nakreslen�, ke� �udsk� mozog vytvor�
kr�tky okamih vzru�enia alebo ��astia. V tom momente bol �okovan�. Ako by mohla
ma� rastlina pocity? Takmer chcel kri�a� do ul�c: �Rastliny maj� pocity!�
In�pirovan� touto pr�hodou pokra�oval vo v�skume v tejto oblasti a uskuto�nil
mnoho pokusov.
Raz polo�il dve rastliny k sebe a po�iadal
svojho �tudenta, aby rozdupal jednu rastlinu pred druhou na smr�. Potom vzal
druh� rastlinu do izby a napojil ju na detektor l�i. Po�iadal piatich
�tudentov, aby postupne zvonku vstupovali do izby. Rastlina nemala �iadne
reakcie, ke� prv� �tyria �tudenti vst�pili do izby. Ke� vst�pil piaty �tudent �
ten, �o zni�il rastlinu � dokonca e�te predt�m, ako prist�pil k rastline,
elektronick� pero r�chlo nakreslilo krivku, ktor� sa objav� iba vtedy, ke� je
�lovek vystra�en�. Bol naozaj �okovan�! Z tejto pr�hody vypl�va nie�o ve�mi
d�le�it�: V�dy sme verili tomu, �e �udsk� bytos� je �ivot vysokej �rovne so
zmyslov�mi funkciami, ktor� m��u rozli�ova� veci a s mozgom, ktor� dok�e
analyzova� veci. Ako m��u rastliny rozli�ova� veci? Nenazna�uje to, �e aj ony
maj� zmyslov� org�ny? Ak niekto v minulosti povedal, �e rastliny maj� zmyslov�
org�ny, schopnos� uva�ova�, pocity a �e m��u rozpozn�va� �ud�, tento �lovek by
bol nazvan� pover�iv�m. Navy�e sa zd�, �e v ur�it�ch oh�adoch rastliny
prekonali na�ich dne�n�ch �ud�.
Jedn�ho d�a napojil detektor l�i na rastlinu a
uva�oval: �Ak� pokus m�m spravi�? Sp�lim jej listy oh�om a uvid�m, ako
zareaguje.� S touto my�lienkou � dokonca e�te predt�m, ako boli listy sp�len� �
elektronick� pero r�chlo nakreslilo tak� krivku, ktor� uvid�te len vtedy, ke�
niekto vol� o pomoc a jeho �ivot je v nebezpe�enstve. T�to nadzmyslov� funkcia
sa v minulosti naz�vala ��tanie mysle; je to skryt� �udsk� funkcia a vroden�
schopnos�. Av�ak cel� �udstvo je dnes zdegenerovan�. Mus�te praktizova�
kultiv�ciu od za�iatku a vr�ti� sa k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja a k svojej
p�vodnej podstate � iba tak ich m��ete ma�. Ale rastlina ich m� a vie, �o si
mysl�te. Znie to dos� neuverite�ne, ale bol to skuto�n� vedeck� pokus.
Uskuto�nil r�zne pokusy, vr�tane preverenia schopnosti ovl�dania na dia�ku. Po
zverejnen� sp�sobili jeho pr�ce vo svete zna�n� rozruch.
Botanici v r�znych krajin�ch robia v�skum v
tejto oblasti, na�a krajina ho rob� tie� a u� to viac nie je nie�o pover�iv�.
Minule som povedal, �e to, �o na�e �udstvo dnes za�ilo, vyna�lo a objavilo,
sta�� na zmenu na�ich s��asn�ch u�ebn�c. Av�ak kv�li vplyvu star�ch konceptov
sa ich �udia zdr�haj� uzna�. Ani nikto systematicky neorganizuje tieto veci.
V parku na severov�chode som si v�imol, �e
jedna skupinka borov�c umrela. Nejak� �udia tam praktizovali ktohovie �o.
V�ali sa v�ade po zemi a potom zbierali �chi svojimi nohami jedn�m sp�sobom a
rukami druh�m sp�sobom. Kr�tko nato tam v�etky borovice zo�ltli a zomreli.
Spravili teda nie�o dobr� alebo nedobr�? Z poh�adu na�ich praktizuj�cich to
bolo zab�janie �ivotov. Vy ste praktizuj�ci. Tak�e mus�te by� dobr�m �lovekom,
postupne sa prisp�sobi� vesm�rnej povahe a zbavi� sa va�ich nedobr�ch vec�.
Dokonca ani z poh�adu svetskej osoby to nebol dobr� skutok. Po�kodzovalo to
verejn� majetok a zni�ilo zelen� veget�ciu a rovnov�hu ekologick�ho syst�mu.
Nie je to dobr� skutok zo �iadneho h�adiska. Vo vesm�re je hojnos� �chi a
m��ete jej zbiera�, ko�ko len chcete. Niektor� �udia maj� mnoho energie. Po
dosiahnut� ur�itej �rovne v ich praxi m��u naozaj jedn�m m�vnut�m svojich r�k
zozbiera� �chi rastl�n vo ve�kom priestore. St�le je to v�ak iba �chi. Nech jej
�lovek nazbiera ko�koko�vek, ak� to m� ��itok? Ke� niektor� �udia id� do parku,
nerobia ni� in�. Jeden tvrd�: �Ja nepotrebujem cvi�i� �chi-kung. Sta��, ak pri
kr��an� takto k�vam rukami a je to, u� som docvi�il. Sta�� mi len z�ska� �chi.�
Mysl� si, �e �chi je kung. Ke� in� �udia id� okolo tohto �loveka, bud� c�ti�,
�e jeho telo je dos� chladn�. Nem� rastlinn� �chi jinov� povahu? Praktizuj�ci
musia udr�ova� rovnov�hu jinu a jangu. Hoci telo tohto �loveka smrd� ako
borovicov� �ivica, on si st�le e�te m��e myslie�, �e sa mu v praxi dar�.
Toto je ve�mi d�le�it� princ�p: Ten, kto
praktizuje, z�ska kung. Ke� sa ma p�taj� na v�hody Falun Dafa, hovor�m, �e
Falun Dafa umo��uje kungu kultivova� praktizuj�cich, a tak skr�ti� d�ku
cvi�enia. Vyrie�i to probl�m toho, �e �lovek nem� �as na cvi�enie, preto�e v�m
to dovo�uje, aby ste boli kultivovan� kungom cel� �as. S��asne je to aj
opravdiv� kultiva�n� prax mysle a tela. Na�e fyzick� tel� podst�pia ve�k�
zmeny. Falun Dafa m� �al�iu v�znamn� vlastnos�, ktor� som a� do dne�ka
nespom�nal. Preto�e to zah��a v�znamn� ot�zku historickej d�le�itosti a m� to
dos� ve�k� dopad na spolo�enstvo kultivuj�cich, nikto v hist�rii sa ju
neodv�il prezradi�, ani ju nikto nemal dovolen� odhali�. Ale ne�lo by to, ak
by som v�m to nevysvetlil.
Niektor� �iaci povedali: �Ka�d� veta, ktor�
vyslovil ve�k� Majster Li Chung-�, je nebesk� tajomstvo � je to prezr�dzanie
nebesk�ch tajomstiev.� My v�ak naozaj priv�dzame �ud� k vysok�m �rovniam, �o je
zachra�ovanie �ud�. Mus�me k v�m by� zodpovedn� a my sme schopn� t�
zodpovednos� nies�, tak�e to nie je prezr�dzanie nebesk�ch tajomstiev. Ak o tom
niekto rozpr�va nezodpovedne, je to prezr�dzanie nebesk�ch tajomstiev. Dnes
zverejn�me t�to ot�zku, m�m na mysli princ�p, �e kto praktizuje, ten z�ska
kung. Z m�jho poh�adu, v�etky met�dy dnes � vr�tane cel�ch dej�n met�d
budhovskej �koly, �koly Tao a �koly �chi-men � kultivovali pomocn� du�u
(pomocn� vedomie) a je to pomocn� du�a, kto z�ska kung. Hlavn� du�a, o ktorej
hovor�me, sa vz�ahuje na na�u vlastn� myse�. �lovek mus� vedie�, o �om
rozm���a, alebo �o rob� � to je va�e skuto�n� ja. Ale nem�te ani potuchy o tom,
�o rob� va�a pomocn� du�a. Ona sa narodila v rovnak� �as ako vy, m� rovnak�
meno, rovnak� v�zor a ovl�da to ist� telo, ale pr�sne vzat�, ona nie ste vy.
Vo vesm�re je princ�p: Ten, kto strat�, z�ska.
Ten, kto praktizuje, z�ska kung. V�etky met�dy v hist�rii u�ili �ud� by� po�as
praktizovania v hypnotickom stave, na ni� nemyslie�, a potom vst�pi� do hlbokej
koncentr�cie, a� nakoniec nebud� o ni�om vedie�. Niektor� �udia sedia v
medit�cii tri hodiny a pripad� im to ako kr�tka chv��a. Druh� m��u obdivova�
silu koncentr�cie tohto �loveka. Praktizoval v skuto�nosti? On s�m to v�bec
nevie. Obzvl �kola Tao u��, �e vedom� du�a zomrie, zatia� �o opravdiv� du�a
sa narod�. �Vedom� du�u�, o ktorej hovoria oni, naz�vame my �hlavn� du�a�, a
�opravdiv� du�u�, o ktorej hovoria oni, naz�vame my �pomocn� du�a�. Ak va�a
vedom� du�a naozaj zomrie, budete skuto�ne m�tvy a naozaj nebudete ma� hlavn�
du�u. Niekto z inej praxe mi povedal: �U�ite�, ke� praktizujem, nikoho doma
nepozn�vam.� Ktosi in� mi povedal: �Ja nemus�m skoro vst�va� alebo zost�va�
hore dlho do noci, aby som praktizoval ako ostatn�. Jednoducho ke� pr�dem
domov, �ahnem si na gau� a moje ja vyjde praktizova�. Ja si le��m a pozorujem
ho, ako praktizuje.� Ja to poklad�m za ve�mi smutn�, ale tie� to aj nie je
smutn�.
Pre�o zachra�uj� pomocn� du�u? Zn�my nesmrte�n�
Lu Tung-pin raz vyhl�sil: �Sk�r spas�m zviera ako �udsk� bytos�.� Pre �ud� je
tak� �a�k� prebudi� sa, ke�e be�n� �udia s� klaman� be�nou �udskou
spolo�nos�ou. Ke� s� pred nimi praktick� v�hody, nem��u sa vzda� svojich
prip�tanost�. Ak tomu never�te, uvid�te, �e po ukon�en� tohto semin�ra niektor�
�udia vyjd� z tejto s�ly op� ako svetsk� �udia. Ak ich niekto uraz� alebo
vraz� do nich, neznes� to. Po �ase sa v�bec nebud� spr�va� ako praktizuj�ci.
Mnoho taoistov v hist�rii si uvedomilo tento probl�m: �udsk� bytosti je ve�mi
�a�k� spasi�, ke�e ich hlavn� du�a je nesmierne straten�. Niektor� �udia maj�
dobr� schopnos� porozumenia a pochopia to okam�ite z n�znaku. Niektor� �udia
v�m nebud� veri�, nech hovor�te �oko�vek. Myslia si, �e hovor�te rozpr�vky.
To�ko hovor�me o zu��ach�ovan� charakteru, ale tento �lovek sa st�le spr�va ako
zvy�ajne, len �o je medzi svetsk�mi �u�mi. Mysl� si, �e skuto�n� a hmatate�n�
v�hody v jeho dosahu s� praktick� a bude sa o ne usilova�; Z�kon od U�ite�a
takisto znie rozumne, ale nemo�no ho nasledova�. Hlavn� du�u �loveka je
naj�a��ie spasi�, zatia� �o pomocn� du�a m��e vidie� sc�ny v in�ch dimenzi�ch.
Preto si myslia: �Pre�o by som mal spasi� tvoju hlavn� du�u? Tvoja pomocn� du�a
si tie� ty. Nie je to to ist�, ak spas�m ju? V�etci s� ty a nez�le�� na tom,
kto to dostane � v ka�dom pr�pade to z�ska� ty.�
Dovo�te mi konkr�tne pop�sa� ich met�dy
praktizovania. Ak m� �lovek schopnos� videnia na dia�ku, pravdepodobne uvid�
t�to sc�nu: Ke� sed�te v medit�cii, hne� ako vst�pite do stavu koncentr�cie,
��up� � va�e ja, ktor� vyzer� rovnako ako vy, n�hle opust� va�e telo. Len sa
ich pok�ste rozl�i�, kde je va�e vlastn� ja? Vy predsa sed�te priamo tu. Potom
uvid�te, �e ke� vyjde, majster vezme tohto �loveka, aby praktizoval kultiv�ciu
v dimenzii premenenej majstrom, ktor� je mo�no vo forme d�vnej spolo�nosti, vo
forme dne�nej spolo�nosti, alebo vo forme spolo�nosti v inej dimenzii. Majster
ho bude u�i� praktizova� a bude prech�dza� cez po�etn� tr�penia jednu alebo dve
hodiny denne. Ke� ten �lovek skon�il praktizovanie, vr�ti sa a vy vyst�pite z
koncentr�cie. Toto je vtedy, ak to m��ete vidie�.
Bude e�te smutnej�ie, ak �lovek nem��e ni�
vidie� alebo vedie�. Bez toho, aby nie�o vedel, tam sed� v medit�cii zop�r
hod�n so zahmlenou mys�ou, a potom sa prebud�. Niektor� �udia upadn� do sp�nku
na dve alebo tri hodiny, a potom si myslia, �e spravili cvi�enia, ale oni sa
len �plne odovzdali druh�m. Toto s� pr�pady, ke� sa praktizovanie rob� po
�astiach a oni medituj� po ur�it� �as ka�d� de�. S� tie� �udia, ktor� to
ukon�ia naraz. Ka�d� asi po�ul o B�dhidarmovi, ktor� sedel pred stenou dev�
rokov. V minulosti bolo mnoho mn�chov, ktor� sedeli desa�ro�ia. V hist�rii je
najdlh�ia zaznamenan� doba sedenia nad dev�desiat rokov. Niektor� sedeli
dokonca e�te dlh�ie. Mali hrub� vrstvu prachu na vie�kach a na ich tel�ch u�
r�stla tr�va, ale aj tak tam sedeli. Niektor� v �kole Tao to tie� vyu�uj�.
Obzvl niektor� met�dy v �kole �chi-men vy�aduj�, aby �lovek upadol do
sp�nku. �lovek m��e spa� po desa�ro�ia bez vyst�penia z koncentr�cie a nezobud�
sa. Ale kto praktizoval? Jeho pomocn� du�a vy�la von a praktizovala. Ak by ju
mohol vidie�, v�imol by si, �e jeho pomocn� du�a praktizuje pod veden�m
majstra. Pomocn� du�a m��e tie� dlhova� ve�a karmy a majster nem� schopnos�
odstr�ni� v�etku karmu. Preto mu majster povie: �Teraz tu dobre praktizuj. Ja
budem pre� a vr�tim sa o kr�tku chv��u. Po�kaj na m�a.�
Majster vie presne, �o sa stane, ale aj tak to
mus� spravi� takto. Potom ho pr�de stra�i� d�mon, alebo sa premen� na kr�sku,
aby ho zv�dzal � vyskytn� sa v�emo�n� situ�cie. Potom si uvedom�, �e on t�m nie
je v�bec ovplyvnen�. Je to preto, �e pre pomocn� du�u je relat�vne �ah�ie
praktizova� kultiv�ciu, ke�e ona m��e vedie� pravdu. D�mon zo z�falstva sprav�
�tok na jeho �ivot, aby sa pomstil a naozaj ho zabije. T�m je cel� jeho dlh
naraz splaten�. Po smrti sa pomocn� du�a vynor� ako z�van dymu un�an� z miesta
na miesto a prevtel� sa do ve�mi chudobnej rodiny. Die�a za�ne trpie� od
skor�ho veku. Ke� vyrastie a je schopn� porozumie� veciam, pr�de majster.
Samozrejme, �e ho nem��e spozna�. Pou�it�m nadprirodzen�ch schopnost� majster
odomkne jeho zachovan� pam�. Zrazu si na v�etko spomenie. �Nie je toto m�j
majster?� Majster mu povie: �Dozrel �as, teraz m��e� praktizova�.� Po mnoh�ch
rokoch mu teda majster odovzd� veci.
Ke� mu majster odovzd� veci, povie mu: �St�le
m� e�te mnoho prip�tanost�, ktor�ch sa treba zbavi�. Cho� nejak� �as putova�.�
Putovanie v spolo�nosti je dos� mu�iv� � chod� z miesta na miesto, �obre o
jedlo a stretne sa s r�znymi typmi �ud�, ktor� sa mu bud� vysmieva�, ur�a� ho,
alebo ho vyu��va�. M��e sa stretn�� so v�etk�mi druhmi vec�. Bude sa pova�ova�
za praktizuj�ceho a dobre vyva�ova� vz�ahy s druh�mi a bude si st�le udr�ova� a
zlep�ova� charakter. Nebude pohnut� poku�eniami r�znych v�hod medzi svetsk�mi
�u�mi. Po mnoh�ch rokoch sa vr�ti z putovania. Majster povie: �U� si z�skal Tao
a dosiahol dov��enie. Ak nem� �o robi�, m��e� sa zbali� a pripravi� sa na
odchod. Ak e�te treba nie�o spravi�, m��e� �s� dokon�i� tie z�le�itosti
svetsk�ch �ud�.� Po mnoh�ch rokoch sa pomocn� du�a vr�ti. Po n�vrate pomocnej du�e
vyst�pi aj hlavn� du�a na tejto strane zo stavu koncentr�cie a hlavn� vedomie
sa prebud�.
Ale tento �lovek v skuto�nosti nepraktizoval
kultiv�ciu. Praktizovala ju pomocn� du�a, tak�e pomocn� du�a z�ska kung. Ale
hlavn� du�a tie� trpela. Predsa len, tento �lovek zasv�til cel� svoju mlados�
sedeniu a tento �as �ivota ako svetskej osoby je v�etok pre�. Tak�e �o sa
stane? Po vyst�pen� z koncentr�cie bude tento �lovek c�ti�, �e si vypestoval
kung svoj�m praktizovan�m a z�skal nadprirodzen� schopnosti. Ak chce lie�i�
pacienta, alebo nie�o robi�, m��e to spravi�, ke�e pomocn� du�a sa ho pok�si
uspokoji�. Preto�e tento �lovek je napokon hlavn� du�a, hlavn� du�a ovl�da telo
a rob� rozhodnutia. Navy�e tam sedel to�ko rokov a jeho cel� �ivot uplynul. Ke�
tento �lovek zomrie, pomocn� du�a od�de a ka�d� p�jde svojou vlastnou cestou.
Pod�a budhizmu tento �lovek st�le e�te p�jde cez cyklus prevte�ovania. Ke�e
ve�k� osvieten� bytos� sa vykultivovala v jeho tele, tento �lovek si
nazhroma�dil ve�a cnosti. Tak�e �o sa stane? Vo svojom nasleduj�com �ivote sa
m��e sta� vysok�m hodnost�rom alebo z�ska� ve�k� bohatstvo. M��e to by� iba
takto. Nevy�la jeho kultiv�cia nazmar?
St�lo n�s ve�a n�mahy dosta� povolenie na
zrete�n� vyjadrenie tejto ot�zky. Odhalil som ve�n� myst�rium � bolo to
tajomstvo tajomstiev, ktor� absol�tne nemohlo by� prezraden�. Vyzradil som
kore� v�etk�ch r�znych kultiva�n�ch met�d v hist�rii. Nepovedal som, �e sa to
hlboko dot�ka vec�, ktor� sa diali cel� veky? Toto je ten d�vod. Prem���ajte o
tom: Ktor� met�da alebo �kola nepraktizuje kultiv�ciu t�mto sp�sobom?
Praktizujete a praktizujete, ale skon��te bez z�skania kungu. Nie ste
po�utovaniahodn�? Tak�e koho obvi�ova�? �udsk� bytosti s� tak� straten�, �e
tomu neporozumej�, nech s� im dan� ak�ko�vek n�znaky. Ak je nie�o povedan� na
vysokej �rovni, bud� to pova�ova� za neuverite�n�. Ak je nie�o povedan� na
n�zkej �rovni, nedomyslia si ni� nad t�m. Aj ke� som to vysvetlil takto,
niektor� �udia st�le odo m�a chc�, aby som vylie�il ich choroby. Naozaj neviem,
�o im m�m potom poveda�. My vyu�ujeme kultiva�n� prax a m��eme sa stara� iba o
t�ch, ktor� praktizuj� kultiv�ciu k vy���m �rovniam.
V na�ej �kole praktizovania je to hlavn�
vedomie, kto z�ska kung. �Tak�e len �o poviem, �e hlavn� vedomie z�ska kung,
hotovo, moje hlavn� vedomie u� z�ska kung?� Kto by to dovolil? Tak to nefunguje
a s� tam podmienky, ktor� treba splni�. Ka�d� vie, �e na�a �kola praktizovania
sa nestr�ni be�nej �udskej spolo�nosti v kultiva�nej praxi, ani sa nevyh�ba,
alebo neutek� od konfliktov. V tomto zlo�itom prostred� svetsk�ch �ud� m�te ma�
jasn� myse� a vedome str�ca� v pojmoch z�ujmov. Ke� druh� po�kodzuj� va�e
z�ujmy, nebudete o ne zubami-nechtami bojova� ako oni. Bud� v�s vyu��va�,
zatia� �o v�emo�n� veci sa bud� pok��a� strhn�� v� charakter nadol. V tomto
�a�kom prostred� budete utu�ova� svoju v��u a zlep�ova� svoj charakter. Pod
vplyvom r�znych zl�ch my�lienok od svetsk�ch �ud� budete schopn� dosta� sa nad
to.
Prem���ajte o tom, v�etci: Nie ste to vy, kto
vedome trp�? Nie je to va�a hlavn� du�a, kto prin�a obe�? �o sa t�ka toho, �o
ste stratili medzi svetsk�mi �u�mi, nestratili ste to vedome? Potom by mal
tento kung patri� v�m, ke�e ten, kto strat�, z�ska. Preto sa teda na�a �kola
nevyh�ba praktizovaniu kultiv�cie v tomto zlo�itom prostred� svetsk�ch �ud�.
Pre�o praktizujeme kultiv�ciu uprostred konfliktov svetsk�ch �ud�? Je to preto,
�e my sami z�skame kung. V bud�cnosti musia �iaci, ktor� sa profesion�lne
kultivuj� v kl�toroch, �s� putova� medzi be�n�ch �ud�.
Niektor� �udia sa p�tali: �Nepraktizuj� aj in�
met�dy v s��asnosti medzi be�n�mi �u�mi?� Ale tie met�dy propaguj� lie�enie a
udr�ovanie kond�cie. T�, �o vyu�uj� opravdiv� kultiv�ciu k vy���m �rovniam, si
ber� len jedn�ho u�en�ka. Nikto to ne��ri na verejnosti. T�, ktor� opravdivo vyu�uj�
svojich �iakov, ich u� vzali pre�, aby im dali s�kromn� v�u�bu. Kto hovoril o
t�chto veciach na verejnosti po�as minul�ch rokov? Nikto to nerobil. Na�a �kola
praktizovania vyu�uje t�to cestu, preto�e na�a kultiva�n� met�da je pr�ve
tak�to a my z�skavame kung presne takto. Na�a �kola praktizovania s��asne d�va
stovky a tis�ce vec� v�etky va�ej hlavnej du�i, aby sme v�m samotn�m naozaj
umo�nili z�ska� kung. Povedal som, �e som urobil nie�o, �o nik predt�m
nespravil a otvoril som naj�ir�ie dvere. Niektor� �udia pochopili tieto moje
slov�, ke�e to, �o som povedal, nie je v skuto�nosti neuverite�n�. Viete, m�m
zvyk: Ak m�m stopu, poviem z nej iba palec. St�le e�te m��ete poveda�, �e sa
vychva�ujem, ale to, �o som povedal, je v skuto�nosti iba drobn� �as�. Kv�li
ve�kej medzere v �rovniach v�m nem��em odhali� ani k�sok vy��ieho Dafa.
Na�a �kola praktizuje kultiv�ciu t�mto
sp�sobom, ��m umo�n� v�m samotn�m naozaj z�ska� kung. To je neb�val� od
za�iatku neba a zeme � m��ete presk�ma� hist�riu. To je dobr�, preto�e vy sami
z�skate kung, ale je to aj ve�mi �a�k�. Uprostred zlo�it�ho prostredia
svetsk�ch �ud� a jeho medzi�udsk�ch rozporov, ktor� preveruj� v� charakter, je
pre v�s ve�mi �a�k� vyst�pi� nad a za. Je to �a�k�, ke�e ak budete medzi
svetsk�mi �u�mi vedome �aha� za krat�� koniec, alebo ak je v st�vke nie�o
kritick�ho, ste vo vn�tri nepohnut�? Ke� ste uprostred �udsk�ch intr�g a bojov,
ste nepohnut�? Ste nepohnut�, ke� trp� va�a rodina alebo priatelia? Ste schopn�
pozera� sa na tieto veci z nadh�adu? Je tak� �a�k� by� praktizuj�cim! Niekto mi
povedal: �U�ite�, sta�� predsa by� dobr�m be�n�m �lovekom. Kto by sa v
kultiv�cii mohol dosta� tak �aleko?� Ke� som to po�ul, bol som ve�mi smutn�!
Nepovedal som mu ani slova. S� v�etky druhy charakterov. M��e pochopi� len
to�ko a nikto s t�m nem��e ni� spravi� � ten, kto pochop�, z�ska.
Lao-c� povedal: �Tao, ktor� u��m, m��ete nazva�
Tao, ale nie je to be�n� Tao.� Ak by to bolo nie�o, �o sa pova�uje po zemi a
niekto by to mohol len tak zdvihn�� a uspie� v kultiv�cii, potom by nebolo
vz�cne. Na�a �kola praktizovania v�s u�� z�ska� kung skrz konflikty. Preto by
sme mali zapadn�� medzi svetsk�ch �ud�, ako sa len d�. Materi�lne nebudete v
skuto�nosti n�ten� �oko�vek strati�. Ale v tomto materi�lnom prostred� si
mus�te zlep�ova� svoj charakter. Preto je to ve�mi praktick�. Na�a �kola
praktizovania je najvhodnej�ia, ke�e �lovek ju m��e praktizova� medzi
svetsk�mi �u�mi namiesto toho, aby sa stal mn�chom alebo mn�kou. Je to aj
naj�a��ie, ke�e �lovek bude praktizova� kultiv�ciu v tomto najzlo�itej�om
prostred� svetsk�ch �ud�. Presne kv�li tomu je to najlep�ie, ke�e to umo�n�
�loveku samotn�mu z�ska� kung. Toto je najrozhoduj�cej�� bod v na�ej �kole
praktizovania a dnes som ho prezradil ka�d�mu. Samozrejme, ke� hlavn� du�a z�skava
kung, pomocn� du�a ho ur�ite z�skava tie�. Pre�o je to tak? Ke� si v�etky
odkazy, �ij�ce bytosti a bunky vo va�om tele vyv�jaj� kung, ur�ite si ho vyv�ja
aj pomocn� du�a; av�ak ona nebude nikdy vy��ie ako vy. Vy ste ten hlavn�,
zatia� �o ona je str�ky�ou Z�kona.
Ke� som u� povedal to�koto, r�d by som tie�
dodal, �e je mnoho �ud� v spolo�enstve kultivuj�cich, ktor� sa st�le pok��ali
praktizova� k vysok�m �rovniam. Pri h�adan� Z�kona cestovali v�ade a utratili
mnoho pe�az�. Nena�li dobr�ho u�ite�a, aj ke� precestovali cel� krajinu. To, �e
je niekto zn�my, neznamen�, �e naozaj pozn� veci dobre. Nakoniec, t�to �udia
cestovali tam a sp� a vynalo�ili mnoho pe�az� a n�mahy na ni�. Dnes sme pre
v�s zverejnili t�to ve�kolep� met�du. U� som v�m ju zveril a dopravil ju a� k
v�mu prahu. Tak�e od tohto bodu ste to vy, kto rozhodne o tom, �i sa m��ete
kultivova� a dok�za� to. Ak m��ete, po�te na to. Ak nem��ete, ak sa nem��ete
kultivova�, budete musie� na kultiv�ciu zabudn��. Okrem d�monov, ktor� v�s
podved�, v�s u� nikto in� nebude u�i� a na kultiv�ciu m��ete zabudn��. Ak v�s
ja nem��em spasi�, nikto in� nem��e. V skuto�nosti, n�js� dnes prav�ho majstra
z opravdiv�ho u�enia, aby v�s viedol, je �a��ie ako vy�plha� sa do neba. Teraz
nie je v�bec nikto, komu na tom z�le��. V Obdob� Konca Z�kona s� dokonca aj
ve�mi vysok� �rovne na konci kalpy a u� sa v�bec nestaraj� o svetsk�ch �ud�.
Toto je najvhodnej�ia �kola praktizovania. Navy�e, je praktizovan� priamo pod�a
povahy vesm�ru. Je to najr�chlej�ia, najpriamej�ia kultiva�n� cesta a mieri
presne na �udsk� myse�.
V �kole Tao sa hovor� o ve�kom a malom nebeskom
okruhu. Vysvetlime si, �o je �nebesk� okruh�. Nebesk� okruh, o ktorom �udia
zvy�ajne hovoria, vznikne spojen�m koncep�n�ho meridi�nu a riadiaceho meridi�nu.
Tento nebesk� okruh je povrchn� nebesk� okruh, ktor� je iba na lie�enie a
udr�ovanie kond�cie. Naz�va sa mal� nebesk� okruh. �al�� nebesk� okruh, ktor�
sa nevol� ani �mal� nebesk� okruh� ani �ve�k� nebesk� okruh�, je formou
nebesk�ho okruhu kultivovan�ho po�as medit�cie. Pohybuje sa dokola vo vn�tri
tela a za��na obehom okolo ni-wanu, pohybuje sa dole k elix�rov�mu po�u, kde sa
obr�ti a pohybuje sa nahor. Vn�torne sa ot��a. To je skuto�n� nebesk� okruh
kultivovan� v hlbokej medit�cii. Potom �o sa tento nebesk� okruh vytvor�, stane
sa ve�mi mocn�m energetick�m pr�dom, a potom jeden energetick� kan�l privedie
stovky energetick�ch kan�lov do pohybu tak, aby otvoril �al�ie energetick�
kan�ly. �kola Tao vyu�uje nebesk� okruh, ale budhizmus nie. �o u�� budhizmus?
Ke� ��kjam�ni vyu�oval svoj Z�kon, nehovoril o kungu. Nespom�nal kung, ale jeho
met�da m� takisto svoj vlastn� sp�sob premeny v kultiva�nej praxi. Ako sa
energetick� kan�l pohybuje v budhizme? Za��na v bode paj-chuej. Potom sa
vyvinie od temena hlavy do spodnej �asti tela vo forme �pir�ly a napokon takto
privedie stovky energetick�ch kan�lov do pohybu a otvor� ich.
Stredn� energetick� kan�l v tantrizme tie�
sl��i na tento ��el. Niekto hovor�, �e stredn� energetick� kan�l neexistuje.
Pre�o si potom m��u v tantrizme vyvin�� stredn� energetick� kan�l? V
skuto�nosti, ke� sa v�etky energetick� kan�ly v �udskom tele zr�taj�, je ich
viac ako desa�tis�c. Pret�naj� sa zvislo a vodorovne, rovnako ako krvn� cievy a
dokonca po�tom prevy�uj� krvn� cievy; medzi vn�torn�mi org�nmi nie s� krvn�
cievy, ale s� tam energetick� kan�ly. Tak�e za��naj�c od vrchu hlavy sa
energetick� kan�ly kri�uj� vodorovne a zvislo vo v�etk�ch �astiach tela a v
tantrickej kultiv�cii ich sp�jaj�. Mo�no nie s� na za�iatku rovn�, tak�e ich otvoria
a postupne ich roz�iruj�, �o pomaly vytv�ra rovn� energetick� kan�l. Tento
energetick� kan�l sl��i ako os a ot��a sa, poh��aj�c koles�, ktor� sa ot��aj�
vodorovne pomocou my�lienky. Cie�om toho je tie� otvori� v�etky energetick�
kan�ly v tele.
Kultiva�n� prax v na�om Falun Dafa sa vyh�ba
pou�itiu met�dy, v ktorej jeden energetick� kan�l uv�dza stovky energetick�ch
kan�lov do pohybu. My od sam�ho za�iatku vy�adujeme, aby stovky energetick�ch
kan�lov boli otvoren� a s��asne sa ot��ali. Odrazu praktizujeme na ve�mi
vysokej �rovni a vyh�bame sa veciam n�zkej �rovne. Niektor�m �u�om nemus�
sta�i� ani cel� �ivot na to, aby �plne otvorili stovky energetick�ch kan�lov
pomocou jedn�ho energetick�ho kan�la. Niektor� �udia musia praktizova�
kultiv�ciu po desa�ro�ia a je to ve�mi �a�k�. V mnoh�ch praktik�ch sa hovor�,
�e jeden �ivot nesta�� na dosiahnutie �spechu v kultiv�cii. Je mnoho
praktizuj�cich v met�dach vysokej �rovne a m��u si pred�i� svoj �ivot �
nehovoria o zu��ach�ovan� tela? M��u si pred�i� svoj �ivot, aby praktizovali
kultiv�ciu a kultivuj� sa dlh� �as.
Mal� nebesk� okruh je jednoducho na lie�enie a
udr�ovanie kond�cie, pri�om ve�k� nebesk� okruh je praktizovanie kv�li kungu �
to jest, ke� sa �lovek naozaj kultivuje. Ve�k� nebesk� okruh, o ktorom hovor�
�kola Tao, neprich�dza tak mocne ako n�, ktor� otv�ra stovky energetick�ch
kan�lov naraz. Maj� ve�a energetick�ch kan�lov, ktor� obiehaj� cez tri jinov� a
tri jangov� body na ruk�ch, na spodkoch chodidiel a na noh�ch, a potom �plne
nahor k vlasom, tak�e prech�dzaj� cez cel� telo. To je pohyb ve�k�ho nebesk�ho
okruhu. Hne� ako sa ve�k� nebesk� okruh za�ne ot��a�, je to skuto�n�
praktizovanie. Preto niektor� �chi-kungov� majstri nevyu�uj� ve�k� nebesk�
okruh, ke�e to, �o u�ia, s� len veci na lie�enie a udr�ovanie kond�cie.
Niektor� �udia tie� hovoria o ve�kom nebeskom okruhu, ale nevlo�ili ni� do
v�ho tela a vy si ho sami nem��ete otvori�. Bez nain�talovan�ho syst�mu, ako
m��u by� veci �ahko otvoren� spoliehan�m sa na my�lienky? Je to ako vykon�vanie
fyzick�ch cvi�en� � ako ich m��u otvori�? Kultiv�cia z�vis� na v�s, zatia� �o
premena kungu je uskuto��ovan� majstrom. Iba ke� je v�m dan� vn�torn�
�mechanizmus�, m��e to ma� tento ��inok.
Po�as hist�rie �kola Tao pova�ovala �udsk� telo
za mal� vesm�r: Ver�, �e vonkaj�ok vesm�ru je tak� ve�k� ako jeho vn�tro a �e
jeho vonkaj�ok vyzer� rovnako ako jeho vn�tro. Tento n�zor vyzer� by�
neuverite�n� a nie je �ahko pochopite�n�. Tento vesm�r je tak� ve�k� � ako m��e
by� porovn�van� s �udsk�m telom? Zd�raz�ujeme tento bod: Na�a s��asn� fyzika
�tuduje �astice hmoty od molek�l, at�mov, elektr�nov, prot�nov a kvarkov po
neutr�na, ale ak� ve�kos� je �alej v tejto l�nii? V tomto bode u� mikroskopom
viac nevid�me, tak�e ak� s� tie ve�mi mikroskopick� �astice �alej dole? Nie je
to zn�me. V skuto�nosti to, �o na�a fyzika teraz pozn�, je jednoducho tak ve�mi
vzdialen� od najmen��ch mikroskopick�ch �ast�c vesm�ru. Len �o �lovek nem� toto
fyzick� telo, jeho o�i m��u vidie� veci zv��ene a m��u vidie� mikroskopick�
�rove�. ��m vy��ia je jeho �rove�, t�m v��iu mikroskopick� �rove� m��e �lovek
vidie�.
Na svojej �rovni ��kjam�ni hovoril o te�rii
troch tis�cok bezhrani�n�ch vesm�rov, v ktorej je povedan�, �e v tejto Mlie�nej
dr�he s� takisto �udia ako my, ktor� maj� fyzick� tel�. Spomenul aj to, �e
zrnko piesku obsahuje tritis�c bezhrani�n�ch vesm�rov a toto s�hlas� s ch�pan�m
na�ej modernej fyziky. Je nejak� rozdiel medzi ot��an�m sa elektr�nov okolo
jadra a ot��an�m sa Zeme okolo Slnka? Preto ��kjam�ni povedal, �e na
mikroskopickej �rovni zrnko piesku obsahuje tritis�c bezhrani�n�ch vesm�rov. Je
pr�ve tak� ako vesm�r, v ktorom je �ivot a hmota. Ak je to pravda, prem���ajte
o tom: Nem� vesm�r v tom zrnku piesku tie� v sebe piesok? A nie je tritis�c
vesm�rov v ka�dom zrnku piesku z tohto piesku? A nem� t�ch tritis�c vesm�rov v
ka�dom zrnku piesku z toho piesku tie� v sebe piesok? Ak sk�manie pokra�uje
smerom dole, bude nekone�n�. Preto dokonca na �rovni Tath�gatu ��kjam�ni
povedal: �Je tak� ve�k�, �e nem� vonkaj�ok a tak� drobn�, �e nem� vn�tro.� Je
tak� nesmierny, �e nemohol vidie� hranicu vesm�ru, ale tak� drobn�, �e nemohol
vidie� najmen�iu �asticu v p�vodnej hmote.
Jeden �chi-kungov� majster povedal: �Vo va�ich
telesn�ch p�roch s� mest� s pohybuj�cimi sa vlakmi a autami.� Znie to dos�
neuverite�ne, ale my toto vyhl�senie nepova�ujeme za neuverite�n�, ak ho
ch�peme a �tudujeme z vedeck�ho h�adiska. Ke� som minule hovoril o otv�ran�
tretieho oka, mnoho �ud� po�as otv�rania ich tretieho oka videlo t�to situ�ciu:
Mysleli si, �e be�ia v tuneli vo svojom �ele smerom von a zdalo sa im, �e nikdy
nedosiahnu jeho koniec. Ka�d� de� po�as ich praktizovania c�tia, akoby be�ali
po tejto ve�kej ceste, s horami a riekami po oboch stran�ch. K�m be�ia,
prech�dzaj� mestami a vidia dos� �ud�. M��u si myslie�, �e je to il�zia. O �o
ide? To, �o vidia, je �plne jasn� a nie je to il�zia. Povedal by som, �e ak je
telo �loveka naozaj tak� nesmierne na mikroskopickej �rovni, nie je to il�zia.
�kola Tao v�dy pova�ovala �udsk� telo za vesm�r, tak�e ak je to naozaj vesm�r,
vzdialenos� od �ela po �u�kovit� teliesko bude v��ia ako tis�ce m��. M��ete
uh��a� k vonkaj�ku, ale je to ve�mi �aleko.
Ak je ve�k� nebesk� okruh �plne otvoren� v
priebehu kultiva�nej praxe, prinesie to praktizuj�cemu nadprirodzen� schopnos�.
Ak� nadprirodzen� schopnos�? Viete, �e ve�k� nebesk� okruh sa naz�va aj
�meridi�nov� nebesk� okruh�, �ot��anie nebies a zeme�, alebo �ot��anie rie�neho
plavidla�. Na ve�mi n�zkej �rovni ot��anie ve�k�ho nebesk�ho okruhu vytvor�
energetick� pr�d, ktor� sa postupne stane hustej��m, premie�a sa k vy���m
�rovniam a st�va sa ve�k�m energetick�m p�som vysokej hustoty. Tento
energetick� p�s sa bude koldokola ot��a�. Ke� sa ot��a, ak sa na�ho pozriete
tret�m okom ve�mi n�zkej �rovne, zist�te, �e m��e premiest�ova� �chi vo vn�tri
tela. �chi zo srdca sa presunie do vn�tornost�, �chi z pe�ene ide do �al�dka
at�. Na mikroskopickej �rovni m��eme vidie�, �e pres�va nie�o ve�mi ve�k�. Ak
je tento energetick� p�s uvo�nen� mimo telo, je to schopnos� teleport�cie.
�lovek s mocn�m kungom m��e h�ba� ve�k�mi vecami a toto sa naz�va Ve�k�
teleport�cia. �lovek so slab��m kungom m��e h�ba� mal�mi vecami a to sa naz�va
Mal� teleport�cia. Tak�to je forma schopnosti teleport�cie a jej vytvorenie.
Ke� sa ve�k� nebesk� okruh za��na ot��a�, rob�te
kultiv�ciu. M��e to vyvola� r�zne kultiva�n� stavy a r�zne formy kungu. M��e
n�m to aj prinies� jedine�n� kultiva�n� stav. Ak� stav? Mo�no ste v
starod�vnych knih�ch, ako s� Legendy nesmrte�n�ch, Kniha o elix�re, Taoistick�
k�non alebo Spis o prirodzenosti a dlhovekosti ��tali toto slovn� spojenie:
�Vzn�anie sa za jasn�ho denn�ho svetla�. Znamen� to, �e �lovek m��e vzlietnu�
nahor za jasn�ho denn�ho svetla. V skuto�nosti, dovo�te mi poveda� v�m, �e
�lovek sa m��e vzn�a� hne� ako je ve�k� nebesk� okruh otvoren� � je to takto
jednoduch�. Niektor� �udia si mo�no myslia, �e je dos� ve�a �ud�, ktor�ch ve�k�
nebesk� okruh sa otvoril po mnoh�ch rokoch praktizovania. Ja by som povedal, �e
nie je nere�lne, aby desa�tis�ce �ud� dosiahli t�to �rove�, preto�e ve�k�
nebesk� okruh je napokon iba �vodn�m krokom kultiva�nej praxe.
Pre�o teda nevid�me t�chto �ud� vzn�a� sa
alebo vyletie� do vzduchu? Stav be�nej �udskej spolo�nosti nem��e by� naru�en�,
nem��ete len tak po�kodzova� alebo meni� formu be�nej �udskej spolo�nosti. Ako
m��e by� dovolen�, aby ka�d� lietal vo vzduchu? Bola by to be�n� �udsk�
spolo�nos�? Toto je hlavn� d�vod. Z in�ho h�adiska, �udsk� bytosti ne�ij� medzi
svetsk�mi �u�mi, aby boli �u�mi, ale aby sa vr�tili k svojmu p�vodn�mu, prav�mu
ja. Tak�e to zah��a ot�zku osvietenia. Ak �lovek vid�, �e mnoho �ud� sa m��e
naozaj vzn�a�, tie� bude chcie� praktizova� kultiv�ciu a nebude tam ot�zka
osvietenia. Tak�e ak ste to v�aka kultiv�cii dosiahli, nemali by ste to
neuv�ene ukazova� druh�m, alebo to predv�dza� druh�m, preto�e oni tie� musia
praktizova� kultiv�ciu. Tak�e potom �o je v� ve�k� nebesk� okruh otvoren�,
nebudete sa schopn� vzn�a�, ak je v� kon�ek prsta na ruke, na nohe alebo
ur�it� �as� v�ho tela uzamknut�.
Ke� sa n� nebesk� okruh chyst� otvori�,
vyskytne sa kultiva�n� stav, v ktorom sa niektor� �udia bud� nakl��a� dopredu
po�as medit�cie v sede. Preto�e obeh v chrbte je otvoren� lep�ie, �lovek bude
c�ti�, �e chrb�t je ve�mi �ahk� a predn� �as� tela je �a�k�. Niektor� �udia sa
nakl��aj� dozadu a c�tia, �e ich chrb�t je �a�k� a predn� �as� ich tela je
�ahk�. Ak je cel� va�e telo dobre otvoren�, budete nadskakova� a c�ti�, akoby
ste boli zdv�han� a vzn�ali sa nad zemou. Len �o sa v�ak m��ete naozaj
vzn�a�, nebude v�m dovolen� vzn�a� sa � ale nie je to absol�tne. T�, ktor� si
vyvin� nadprirodzen� schopnosti, s� zvy�ajne na dvoch koncoch: S� to deti,
ktor� nemaj� prip�tanosti a star�� �udia, ktor� nemaj� prip�tanosti � najm�
star�ie �eny. Ich schopnosti sa �ahko vynoria a m��u si ich �ah�ie udr�a�. U
mu�ov, najm� u mlad�ch mu�ov, len �o maj� schopnosti, nem��u sa ubr�ni�
zm���aniu na predv�dzanie sa a mo�no ich dokonca pou�ij� ako prostriedok na
s��a�enie medzi svetsk�mi �u�mi. A tak nemaj� dovolen� ich ma� a aj ke� si tie
schopnosti vykultivovali, musia by� zamknut�. Ak je jedna �as� tela zamknut�,
�lovek sa nebude schopn� vzn�a�. Nehovor�m v�ak, �e absol�tne nikdy nebude
dovolen�, aby ste mali tento stav. Mo�no v�m bude dovolen� si ho raz vysk��a� a
niektor� �udia si ho m��u udr�a�.
Tieto situ�cie sa vyskytn� v�ade, kde d�vam
predn�ky. Ke� som vyu�oval triedu v �an-tungu, boli tam praktizuj�ci z Pekingu
a �i-nanu. Niekto sa ma sp�tal: �U�ite�, �o sa mi stalo? Ke� kr��am, c�tim,
akoby som op���al zem. Ke� doma sp�m, c�tim, akoby som sa vzn�al. Dokonca aj
prikr�vka na mne sa vzn�a. St�le sa vzn�am ako bal�n.� Ke� som vyu�oval
triedu v Kuej-jangu, bola tam jedna dlhoro�n� praktizuj�ca, star�ia pani, z
Kuej-�ou. Mala vo svojej izbe naproti sebe pri sten�ch dve postele. Ke� sedela
v medit�cii na posteli, c�tila, �e sa vzn�a a ke� otvorila o�i, zistila, �e
preletela na druh� poste�. Pomyslela si, �Mus�m sa vr�ti� sp�,� a tak
preletela znova nasp�.
V �ching-tao bol praktizuj�ci, ktor� sedel v
medit�cii na posteli po�as obed�aj�ej prest�vky, ke� v kancel�rii nikto nebol.
Hne� ako za�al meditova�, vzniesol sa a poletoval prudko hore a dole, a� do
v��ky jedn�ho metra. Poletoval hore a dole �Hop! Hop!� a zhodil dokonca na zem
pokr�vku postele. Bol tro�ku vzru�en� a mierne vystra�en�. Toto poletovanie hore
a dole trvalo po�as celej obed�aj�ej prest�vky. Napokon zazvonil kancel�rsky
zvonec a on si pomyslel: �Ostatn� by to nemali vidie�. �udovali by sa, �o to
je. Mal by som rad�ej presta�.� Potom prestal. Preto sa star�� �udia dok�u
dobre spr�va�. Ak by sa to stalo mlad�mu �loveku, keby kancel�rsky zvonec
zazvonil, pomyslel by si: �Po�te sa v�etci pozrie�, ako sa vzn�am.� Tu �lovek
nedok�e �ahko ovl�da� svoju mentalitu predv�dzania sa: �Pozrite, ako dobre
praktizujem � m��em sa vzn�a�!� Len �o to �lovek predvedie, strat� sa to. Nie
je to dovolen�. Je mnoho tak�chto pr�padov a stalo sa to �tudentom vo v�etk�ch
oblastiach.
My chceme, aby stovky energetick�ch kan�lov
bolo otvoren�ch od sam�ho za�iatku. Dodnes dosiahlo osemdesiat a� dev�desiat
percent na�ich praktizuj�cich stav, v ktorom s� ich tel� ve�mi �ahk� a bez
choroby. Z�rove� sme povedali, �e v tejto triede ste nielen potla�en� do tohto
stavu, v ktorom je va�e telo �plne o�isten�, ale vlo��m do v�ho tela aj mnoho
vec�, tak�e si na tomto semin�ri m��ete vyvin�� kung. Je to rovnak�, ako ke�
v�s zdvihnem a potom potla��m dopredu. Na semin�ri som v�m vyu�oval Z�kon a v�
charakter sa menil. Po opusten� tejto s�ly sa bud� mnoh� z v�s c�ti� ako in�
�udia a aj v� poh�ad na svet sa zaru�ene zmen�. Budete vedie�, ako sa v
bud�cnosti spr�va� a budete vedie�, �e nem��ete by� v hmle ako predt�m. Je
zaru�en�, �e to bude tak. V� charakter to u� dosiahol.
Ke� hovor�me o ve�kom nebeskom okruhu, hoci
nem�te dovolen� vzn�a� sa, budete c�ti�, �e va�e telo je �ahk� a ke� budete
kr��a�, bude to akoby ste i�li po vzduchu. V minulosti by ste boli unaven� po
kr�tkej prech�dzke, ale teraz je to ve�mi �ahk�, nech kr��ate akoko�vek �aleko.
C�tite, akoby v�s niekto tla�il, ke� idete na bicykli, a nie ste unaven�, ke�
idete hore schodmi � bez oh�adu na to, ko�ko je tam poschod�. Je to zaru�ene
tak. T�, ktor� ��taj� t�to knihu a praktizuj� kultiv�ciu samostatne, m��u
takisto dosiahnu� kultiva�n� stav, ktor� maj� dosiahnu�. Ja nepoviem to, �o
nechcem poveda�, ale �o poviem, mus� by� pravda � tak�to som. Najm� za t�chto
okolnost�, ak nehovor�m pravdu pri vyu�ovan� Z�kona, ak rob�m nepochopite�n�
vyhl�senia, alebo ak rozpr�vam bezcie�ne a neuv�ene, budem vyu�ova� zl� cestu.
Nie je pre m�a �ahk� robi� t�to vec, ke�e cel� vesm�r pozoruje. Nefungovalo by
to, ak by ste sa odch�lili.
Be�n� �lovek si mysl�, �e sta��, ke� m�te
tak�to ve�k� nebesk� okruh. V skuto�nosti to nesta��. Aby bolo telo �o
najr�chlej�ie nahraden� a �plne premenen� na vysokoenergetick� l�tku, mus� tu
by� �al�� smer pohybu nebesk�ho okruhu, ktor� ovl�da smer obehu v�etk�ch
energetick�ch kan�lov vo va�om tele. Naz�va sa �nebesk� okruh mao-jou�, a sotva
o �om niekto nie�o vie. Tento pojem sa ob�as uv�dza v knih�ch, ale nikto ho
nevysvetl� a nikto v�m o �om nepovie. V�etci hovoria len o te�rii, ke�e je to
tajomstvo tajomstiev. My v�m ho tu odhal�me. M��e za�a� z bodu paj-chuej (alebo
aj z bodu chuej-jin), vych�dza von a pohybuje sa pozd� �iary, ktor� odde�uje
jinov� a jangov� stranu tela, pohybuje sa od ucha dole k plecu, id�c pozd�
ka�d�ho prsta, bo�nej strany v�ho tela, a potom prich�dza dole k v�mu
chodidlu. Potom sa pohybuje hore po vn�tornej strane jedn�ho stehna a dole po
vn�tornej strane druh�ho, ide popod druh� chodidlo a vych�dza hore po druhej
strane v�ho tela. Op� sa pohybuje pozd� ka�d�ho prsta a dosahuje temeno
va�ej hlavy, ukon�uj�c cel� okruh. Toto je nebesk� okruh mao-jou. Druh� o �om
m��u nap�sa� knihu, ale ja som to zhrnul do nieko�k�ch viet. Mysl�m si, �e by
to nemalo by� pova�ovan� za nebesk� tajomstvo, ale druh� pova�uj� tieto veci za
ve�mi drahocenn� a nepovedia o nich ni�. O nebeskom okruhu mao-jou bud�
hovori�, iba ke� naozaj vyu�uj� svojich �iakov. Hoci som v�m o �om povedal,
nikto z v�s by nemal pou��va� myse�, aby ho viedol alebo ovl�dal pri
praktizovan�. Ak to rob�te, nepraktizujete n� Falun Dafa. Opravdiv� prax k
vy���m �rovniam je v stave bez z�meru a bez ak�chko�vek �innost� mysle. V�etko
je vlo�en� do v�ho tela, u� hotov�. V�etky veci sa vytv�raj� automaticky a
tieto vn�torn� mechanizmy v�s zu��ach�uj�; bud� sa ot��a� vtedy, ke� sa maj�.
Jedn�ho d�a sa po�as praktizovania m��e va�a hlava nakl��a� zo strany na
stranu. Ak sa va�a hlava naklon� na jednu stranu, ot��a sa to jedn�m smerom. Ak
sa va�a hlava naklon� na druh� stranu, ot��a sa to druh�m smerom. Ot��a sa to
oboma smermi.
Ke� je ve�k� a mal� nebesk� okruh otvoren�,
hlava sa bude k�va� po�as medit�cie v sede, �o je znakom toho, �e energia
prech�dza. Rovnako to plat� pre nebesk� okruh Falun, ktor� praktizujeme my.
Hoci cvi�enie rob�me takto, v skuto�nosti, ke� necvi��me, ot��a sa s�m. Bude sa
ot��a� nav�dy; ke� cvi��te, zosil�ujete mechanizmy. Nehovorili sme o tom, �e
Z�kon zu��ach�uje praktizuj�cich? Zist�te, �e v� nebesk� okruh sa st�le ot��a.
Hoci necvi��te, t�to vrstva �chi mechanizmov umiestnen�ch zvonka v�ho tela je
vrstvou vonkaj��ch, ve�k�ch energetick�ch kan�lov, ktor� priv�dzaj� va�e telo
do praktizovania. Je to v�etko automatick�. M��e sa ot��a� aj opa�n�m smerom,
ke�e sa ot��a oboma smermi a neust�le otv�ra va�e energetick� kan�ly.
Tak�e ak� je cie� otvorenia nebesk�ho okruhu?
Otvorenie nebesk�ho okruhu nie je samo osebe ��elom praktizovania. Aj ke� je
v� nebesk� okruh otvoren�, povedal by som, �e je to st�le e�te ni�. Preto�e
ke� sa �lovek kultivuje �alej, cie�om je pou�i� nebesk� okruh, aby jeden kan�l
pohnal stovky energetick�ch kan�lov a otvoril tak v�etky energetick� kan�ly v
tele. My to v�ak u� rob�me. Ako praktizujete �alej, mo�no zist�te, �e ke� sa
ve�k� nebesk� okruh ot��a, energetick� kan�ly sa stan� ve�mi hrub�mi, ako prst
a vo vn�tri bud� dos� �irok�. Preto�e energia sa tie� stala ve�mi mocnou, potom
�o sa vytvor� energetick� pr�d, va�e kan�ly sa stan� ve�mi �irok� a jasn�. Toto
je st�le e�te ni�. Ako �aleko sa mus�te kultivova�? V�etky energetick� kan�ly
sa musia postupne roz��ri� a energia sa stane silnej�ou a jasnej�ou. Nakoniec
sa desiatky tis�c energetick�ch kan�lov spoja dohromady a zmenia telo na tak�,
ktor� nem� �iadne energetick� kan�ly a �iadne akupunkt�rne body; spoja sa
dohromady, aby vytvorili jedno celistv� telo. Toto je kone�n�m cie�om otvorenia
energetick�ch kan�lov. Cie�om je �plne premeni� va�e telo na vysokoenergetick�
l�tku.
Ke� sa vykultivujete do tohto �t�dia, va�e telo
u� je od z�kladu premenen� na vysokoenergetick� l�tku. In�mi slovami, �lovek
dosiahol najvy��iu �rove� v kultiv�cii v Z�kone trojit�ho sveta. �udsk� fyzick�
telo je zu��achten� do najvy��ej miery. V tej dobe �lovek za�ije in� kultiva�n�
stav. Ak� stav? Kung, ktor� si vyviniete, bude ve�mi bohat� a hojn� a v�etky
nadprirodzen� schopnosti (potenci�lne schopnosti), ktor� m� �udsk� bytos� pri
kultiv�cii �udsk�ho tela alebo v priebehu kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta,
v�etky sa vyvin�. Av�ak zatia� �o praktizujete medzi svetsk�mi �u�mi, v��ina z
nich je zamknut�. Navy�e, v� st�p kungu vyrastie ve�mi vysoko. V�etky formy
kungu bud� zosilnen� mocn�m kungom, ��m sa stan� dos� mocn�mi. Av�ak m��u
fungova� iba v tejto na�ej dimenzii a nem��u p�sobi� na ni� v in�ch dimenzi�ch,
ke�e s� to schopnosti kultivovan� z na�ich be�n�ch �udsk�ch fyzick�ch tiel.
Napriek tomu bud� u� ve�mi bohat�, s� v rozli�n�ch dimenzi�ch a �o sa t�ka
pod�b telesnej existencie v odli�n�ch dimenzi�ch, bude tam pomerne dos� zmien.
Veci, ktor� m� na sebe toto telo v ka�dej dimenzii, bud� dos� bohat� a bud�
vyzera� desivo. Niektor� �udia maj� o�i v�ade po svojom tele a v�etky telesn�
p�ry na ich tele s� o�i, maj� o�i vo vn�tri cel�ho svojho dimenzion�lneho po�a.
Preto�e n� �chi-kung je z budhovskej �koly, niektor� �udia bud� ma� podoby
B�dhisattvy alebo Budhu v�ade po svojich tel�ch. V� kung m� r�zne formy a je
teraz neuverite�ne bohat�. Navy�e sa objav� mnoho �iv�ch bytost�.
V tom obdob� sa objav� kultiva�n� stav nazvan�
�Tri kvetiny nad hlavou�. Je to ve�mi pozoruhodn� stav, ktor� je ve�mi n�padn�.
Aj �lovek s tret�m okom na n�zkej �rovni ho m��e vidie�. �lovek bude ma� nad
hlavou tri kvetiny. Jedna je lotos, ale nie je to lotos z na�ej fyzickej
dimenzie. �al�ie dve kvetiny s� tie� z inej dimenzie a s� neoby�ajne kr�sne.
Tieto tri kvetiny sa ot��aj� nad jeho hlavou. Bud� sa ot��a� v smere hodinov�ch
ru�i�iek a potom proti smeru hodinov�ch ru�i�iek a ka�d� kvetina sa tie� ot��a
sama. Ka�d� kvetina m� ve�k� st�p, tak� hrub�, ako je priemer kvetiny. Tieto
tri ve�k� st�py siahaj� a� k vrcholu nebies, ale nie s� to st�py kungu � s�
jednoducho v tejto forme a s� neoby�ajne n�dhern�. Ak ich uvid�te, takisto
budete �okovan�. Ke� kultiv�cia �loveka dosiahne tento stupe�, jeho telo bude
biele a �ist� a poko�ka bude hladk� a jemn�. V tomto bode �lovek dosiahol
najvy��iu formu kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta, ale nie je to vrchol.
�lovek st�le e�te mus� pokra�ova� v kultiva�nej praxi a �s� dopredu.
Ke� p�jdete �alej, vst�pite do prechodnej
�rovne medzi Z�konom trojit�ho sveta a nad Z�konom trojit�ho sveta, ktor� sa
naz�va stav �isto-bieleho tela (zn�ma aj ako �Kri�t�ovo-biele telo�). Ke�
kultiv�cia fyzick�ho tela dosiahla najvy��iu formu Z�kona trojit�ho sveta,
znamen� to len to, �e �udsk� fyzick� telo sa premenilo do najvy��ej formy. Ke�
naozaj vst�pite do tohto stavu, cel� va�e telo je zlo�en� v�lu�ne z
vysokoenergetickej l�tky. Pre�o sa naz�va �isto-biele telo? Je to preto, �e
toto telo u� dosiahlo absol�tnu �istotu najvy��ieho stup�a. Ke� sa na� pozrie
niekto tret�m okom, cel� telo je prieh�adn� � pr�ve tak, ako prieh�adn� sklo a
nie je tam ni�. Tak�to stav sa prejav�. Jednoducho povedan�, toto telo je u�
telom Budhu. Je to preto, �e telo zlo�en� z vysokoenergetickej l�tky je odli�n�
od n�ho fyzick�ho tela. Tak�e ke� sa dostanete do tohto �t�dia, v�etky
schopnosti a veci techn�k, ktor� sa objavili vo va�om tele, musia by� naraz
opusten� a umiestnen� do ve�mi hlbokej dimenzie, ke�e u� nie s� u�ito�n� a
nebud� u� �alej sl��i� �iadnemu ��elu. Ke� jedn�ho d�a v bud�cnosti uspejete v
kultiv�cii a z�skate Tao, m��ete sa obzrie� sp� a pozrie� sa znova na va�u
cestu kultiva�nej praxe t�m, �e si ich vyberiete a pozriete. Tak�e v tomto �ase
ostan� len dve veci: St�p kungu st�le zost�va a vykultivovan� nesmrte�n� die�a
u� dos� vyr�stlo. Ale oboje existuje vo ve�mi hlbokej dimenzii. �lovek s
priemernou �rov�ou tretieho oka to nem��e vidie�, m��e vidie� len to, �e va�e
telo je prieh�adn�.
Preto�e stav �isto-bieleho tela je iba
medzistup�om, �al�ou kultiva�nou praxou naozaj za�nete kultiv�ciu nad Z�konom
trojit�ho sveta, tie� zn�mu ako kultiv�cia tela Budhu. Cel� va�e telo bude
zlo�en� z kungu. Teraz sa u� v� charakter ust�lil. Za�nete kultiva�n� prax
op� od za�iatku a vyviniete si v�etky schopnosti op� odznova, no tie u�
nemo�no nazva� �schopnosti�. Naz�vaj� sa �bo�sk� sily Budhovho Z�kona� a m��u
p�sobi� na v�etky dimenzie svojou bezhrani�nou mocou. Ako pokra�ujete v
praktizovan� kultiv�cie v bud�cnosti, vy s�m budete vedie�, ako kultivova� veci
na vy���ch �rovniach, ako aj formy kultiv�cie na vy���ch �rovniach.
Povedzme si o jednom probl�me, ktor� s�vis� s
pr�li�n�m nad�en�m. Mnoho �ud� praktizovalo �chi-kung ve�mi dlho. S� aj �udia,
ktor� �chi-kung nepraktizovali, ale ktor� po cel� �ivot h�adali pravdu a
uva�ovali o skuto�nom zmysle �udsk�ho �ivota. Len �o sa nau�ia n� Falun Dafa,
zrazu pochopia mnoh� ot�zky v �ivote, ktor�m si �elali rozumie�, ale nevedeli
si na ne odpoveda�. T�m, �e sa ich myslenie pozdvihne, sa mo�no stan� ve�mi
vzru�en�mi � to je ist�. Viem, �e opravdiv� praktizuj�ci bude pozna� hodnotu
Z�kona a bude si ho v�i�. Av�ak �asto sa objav� tento probl�m: Kv�li svojej
radosti sa ten �lovek stane pr�li� nad�en�m. To sp�sob�, �e sa nespr�va
norm�lne pri roben� vec�, pri komunik�cii s druh�mi v be�nej �udskej
spolo�nosti alebo v prostred� be�nej �udskej spolo�nosti. Ja hovor�m, �e toto
je neprijate�n�.
Kultiv�cia pod�a na�ej cesty praktizovania
prebieha z v��ej �asti priamo uprostred be�n�ho sveta. Nem��ete sa vz�a�ova�
od be�nej �udskej spolo�nosti a mus�te praktizova� kultiv�ciu s jasnou mys�ou.
Vz�jomn� vz�ahy maj� osta� norm�lne. Samozrejme, vy m�te ve�mi vysok� �rove�
charakteru a spravodliv� zm���anie, zlep�ujete si svoj charakter a zvy�ujete si
�rove�, nedop���ate sa nespr�vnych skutkov a rob�te iba dobr� �iny � tak�to by
ste mali by�. Niektor� �udia sa spr�vaj�, akoby boli du�evne nenorm�lni a akoby
u� mali dos� tohto hmotn�ho sveta. Hovoria veci, ktor� druh� nem��u pochopi�.
Druh� bud� preto hovori�: �Pre�o sa �lovek, ktor� sa nau�il Falun Dafa, stal
tak�mto? Vyzer�, �e m� du�evn� probl�m.� V skuto�nosti to tak nie je. Je
jednoducho pr�li� vzru�en�, nie je racion�lny a nespr�va sa norm�lne.
Prem���ajte o tom, v�etci: Tak�to spr�vanie je tie� nespr�vne a vy ste sa
dostali do druh�ho extr�mu � op� je to prip�tanos�. Mali by ste sa jej zbavi�
a praktizova� kultiv�ciu, zatia� �o �ijete norm�lne ako ka�d� in� medzi
svetsk�mi �u�mi. Ak v�s zatia�, �o ste medzi svetsk�mi �u�mi, druh� pova�uj� za
bl�zniv�ho a ak v�s nebud� vidie� ako jedn�ho z nich, bud� si od v�s dr�a�
odstup. Nikto v�m neposkytne pr�le�itosti zlep�i� si charakter a nikto v�s
nebude bra� ako norm�lneho �loveka � povedal by som, �e to nie je spr�vne!
Preto mus�te nevyhnutne venova� pozornos� tejto ot�zke a spr�va� sa dobre.
Na�a met�da je in� ako be�n� met�dy, ktor�
spravia �loveka duchom nepr�tomn�ho, zahmlia mu myse�, alebo ho pobl�znia. Na�a
met�da vy�aduje, aby ste sa zu��ach�ovali sami s jasnou mys�ou. Niektor� �udia
mi neust�le hovoria: �U�ite�, len �o zavriem o�i, moje telo sa bude kol�sa�.�
Ja by som povedal, �e to nemus� by� tak. U� ste si zvykli op���a� svoje hlavn�
vedomie. Len �o zavriete o�i, opust�te svoje hlavn� vedomie a ono zmizne. U�
ste si vytvorili tento zvyk. Pre�o sa va�e telo nekol�e, ke� tu sed�te? Ak si
udr�ujete stav, ktor� m�te, ke� s� va�e o�i otvoren� a privriete o�i, bude sa
va�e telo kol�sa�? Ur�ite nie. Mysl�te si, �e �chi-kung sa m� praktizova� takto
a vytvorili ste si t�to predstavu. Len �o zatvor�te o�i, zmiznete a v�bec
neviete, kde ste. Povedali sme, �e va�e hlavn� vedomie mus� by� vedom�, preto�e
t�to met�da zu��ach�uje va�e vlastn� ja. Mus�te robi� pokrok s vedomou mys�ou.
M�me aj medit�ciu. Ako praktizujeme medit�ciu? Vy�adujeme od ka�d�ho, �e nech
meditujete akoko�vek hlboko, mus�te vedie�, �e tu praktizujete. M�te absol�tne
zak�zan� by� v takom stave, v ktorom neviete ni�. Ak� �pecifick� stav potom
nastane? Ke� sed�te, budete sa c�ti� n�dherne a ve�mi pohodlne, akoby ste
sedeli vn�tri �krupiny vaj��ka; budete si vedom� seba, ako praktizujete, ale
c�tite, �e va�e cel� telo sa nem��e h�ba�. Toto sa mus� prihodi� v na�ej praxi.
Je �al�� kultiva�n� stav: Sed�te a sed�te, a zrazu zist�te, �e va�e nohy s�
pre� a neviete si spomen��, kde s�, va�e telo je pre�, va�e ramen� s� pre�,
va�e ruky s� pre� a zostala iba hlava. Ke� praktizujete �alej, zist�te, �e aj va�a
hlava zmizne a zostane iba myse� a mal� stopa uvedomovania si toho, �e tu
praktizujete. Je �plne dostato�n�, ak m��ete dosiahnu� tento stav. Pre�o je to
tak? Ke� �lovek praktizuje v tomto stave, telo sa �plne premie�a a je to
najlep�� stav. Preto od v�s po�adujeme, aby ste vst�pili do pokoja v tomto
stave. Av�ak nemali by ste zaspa� alebo strati� vedomie, inak m��e praktizova�
niekto in� a z�ska� dobr� veci.
V�etci na�i praktizuj�ci naozaj musia d�va�
pozor, aby sa nespr�vali nenorm�lne medzi svetsk�mi �u�mi. Nemali by ste
pozit�vny vplyv medzi svetsk�mi �u�mi a druh� by povedali: �Pre�o sa v�etci
�udia, ktor� �tuduj� Falun Dafa, spr�vaj� takto?� Je to rovnak� ako
po�kodzovanie dobrej povesti Falun Dafa, tak�e ur�ite venujte pozornos� tejto
ot�zke. Aj v in�ch oblastiach a v priebehu kultiva�nej praxe mus�te d�va�
pozor, aby ste sa nestali pr�li� nad�en�mi � t�to prip�tanos� m��e by� ve�mi
�ahko zneu�it� d�monmi.
Kultiv�cia rozpr�vania bola vy�adovan� aj
n�bo�enstvami v minulosti. Av�ak kultiv�cia rozpr�vania, o ktorej hovorili
n�bo�enstv�, sa vz�ahovala hlavne na niektor�ch profesion�lnych praktizuj�cich,
ako mn�chov a taoistov, ktor� neotvorili svoje �sta a nepovedali ni�. Preto�e
okrem kultivovania sa nerobili ni�, zam���ali opusti� �udsk� prip�tanosti v
najv��om rozsahu. Verili tomu, �e len �o �lovek mysl�, je to karma.
N�bo�enstv� rozde�ovali karmu na �dobr� karmu� a �zl� karmu�. Tak alebo tak, �i
je to dobr� karma alebo zl� karma, nech idete pod�a budhistickej �pr�zdnoty�
alebo pod�a taoistickej �ni�oty�, nechcete ju vytv�ra�. Preto povedali, �e
nebud� robi� ni�, ke�e nemohli vidie� karmick� vz�ahy z�le�itost�, to jest, �i
s� tie veci dobr� alebo nedobr�, alebo ak� karmick� vz�ahy tam existuj�. Be�n�
praktizuj�ci nie je na vysokej �rovni a nem��e tie veci vidie�, tak�e sa bude
ob�va�, �e hoci nie�o vyzer� by� dobr� na povrchu, mohla by to by� nedobr� vec,
len �o je vykonan�. Preto sa �lovek sna��, ako najviac m��e, aby praktizoval ne‑�innos�
a nebude robi� ni�, aby sa tak vyhol vytv�raniu �al�ej karmy. Je to preto, �e
ke� je karma vytvoren�, �lovek ju mus� odstr�ni� a trpie� za �u. Napr�klad u
na�ich praktizuj�cich je u� predur�en�, na akom stupni sa stan� odomknut�mi. Ak
zbyto�ne vlo��te nie�o na polceste, sp�sob� to �a�kosti v celej va�ej
kultiva�nej praxi. �lovek teda praktizuje ne‑�innos�.
Kultiv�cia rozpr�vania, o ktorej sa hovor� v
budhovskej �kole, znamen�, �e rozpr�vanie je riaden� myslen�m �loveka, tak�e
toto myslenie m� z�mery. Ke� myse� �loveka na nie�o mysl�, alebo ho vedie k
tomu, aby nie�o povedal, spravil, alebo ke� riadi jeho zmyslov� org�ny a �tyri
kon�atiny, m��e to by� prip�tanos� svetsk�ch �ud�. Napr�klad r�zne n�zory,
ktor� maj� �udia, �ty si dobr��, �on nie je dobr��, alebo �ty sa kultivuje�
dobre�, �on sa nekultivuje dobre� at�., v�etky tieto sam� osebe sp�sobuj�
nap�tia medzi �u�mi. Dokonca tak� ka�dodenn� vec ako �ja chcem robi� to a to,�
alebo �t�to vec sa m� teraz spravi� tak a tak,� mo�no niekomu ne�myselne
ubl�i. Preto�e medzi�udsk� spory s� ve�mi zlo�it�, �lovek m��e ne�myselne
vytvori� karmu. Preto�e je to takto, dr�ia svoje �sta zatvoren� a nepovedia
ni�. V minulosti brali n�bo�enstv� kultiv�ciu rozpr�vania ve�mi v�ne a toto
bolo vyu�ovan� v n�bo�enstve.
V��ina na�ich �iakov Falun Dafa (to jest,
okrem profesion�lnych praktizuj�cich) praktizuje kultiv�ciu medzi svetsk�mi
�u�mi, tak�e je nevyhnutn� vies� norm�lny �ivot be�n�ho �loveka v be�nej
�udskej spolo�nosti a st�ka� sa so spolo�nos�ou. Ka�d� m� zamestnanie a mus� ho
robi� dobre. Niektor� �udia musia robi� svoju pr�cu rozpr�van�m. Tak�e nie je
to rozpor? Nie, nie je to rozpor. Pre�o to nie je rozpor? Kultiv�cia
rozpr�vania, o ktorej hovor�me my, je ve�mi odli�n� od tej ich. Kv�li
odli�nostiam v kultiva�n�ch cest�ch s� aj po�iadavky odli�n�. Mali by sme
v�etci rozpr�va� v s�lade s charakterom praktizuj�ceho, neklebeti� a nehovori�
negat�vne veci. Ako praktizuj�ci sa mus�me mera� �tandardom Z�kona, aby sme
ur�ili, �i m�me poveda� ur�it� veci. Ak je to nie�o, �o m�te poveda�, nie je to
probl�m, pokia� to meriame pod�a Z�kona a s�hlas� to s charakterov�m �tandardom
praktizuj�ceho. Navy�e, mus�me rozpr�va� o Z�kone a ��ri� Z�kon, tak�e je
nemo�n� nerozpr�va�. Kultiv�cia rozpr�vania, ktor� u��me my, sa vz�ahuje na to,
�o zah��a sl�vu a osobn� zisk, ktor�ho sa nemo�no vzda� medzi svetsk�mi �u�mi,
na to, �o nem� ni� spolo�n� so skuto�nou pr�cou praktizuj�cich v spolo�nosti,
nezmyseln� klebetenie medzi praktizuj�cimi v tej istej �kole praktizovania,
prip�tanosti, ktor� sp�sobuj�, �e sa �lovek predv�dza, ch�ry alebo ��renie f�m,
alebo diskusie o niektor�ch spolo�ensk�ch ot�zkach, pri ktor�ch je �lovek
vzru�en�. Ja sa dr��m toho, �e toto s� v�etko prip�tanosti svetsk�ch �ud�.
Mysl�m si, �e v t�chto oblastiach mus�me dba� na to, �o povieme � to je
kultiv�cia rozpr�vania, o ktorej hovor�me. Mn�si v minulosti brali tieto veci
ve�mi v�ne, preto�e len �o �lovek za�ne myslie�, vytvor� karmu. Preto hovorili
o �tele, re�i a mysli�. Zu��ach�ovanie tela, o ktorom hovorili, znamenalo, �e
�lovek sa nebude dop���a� zl�ch skutkov. Zu��ach�ovanie rozpr�vania znamenalo,
�e �lovek nebude rozpr�va�. Zu��ach�ovanie mysle znamenalo, �e �lovek nebude
dokonca ani myslie�. V minulosti boli pr�sne po�iadavky na tieto veci v
profesion�lnej kultiv�cii v kl�toroch. My sa dr��me po�iadaviek na charakter
praktizuj�ceho a bude v poriadku, pokia� �lovek pochop�, �o m� a �o nem�
poveda�.
Na be�nej �rovni �udia �ahko ber� �chi-kung ako
priamo s�visiaci s fyzick�mi cvi�eniami. Samozrejme, ke� o tom hovor�me na
n�zkej �rovni a pozer�me sa na to z h�adiska z�skania zdrav�ho tela, �chi-kung
a fyzick� cvi�enia s� rovnak�. Av�ak jeho �peci�lne cvi�ebn� met�dy a pou�it�
prostriedky sa zna�ne odli�uj� od t�ch vo fyzick�ch cvi�eniach. Aby �lovek
z�skal zdrav� telo fyzick�mi cvi�eniami, mus� zvy�ova� objem cvi�enia a
stup�ova� fyzick� tr�ning. Av�ak �chi-kungov� prax je pr�ve opa�n�, ke�e
nevy�aduje, aby sa �lovek pohyboval. Ak je tam nejak� pohyb, je jemn�, pomal� a
zaoblen�. Je dokonca bez pohybu a pokojn� � toto sa zna�ne odli�uje od
fyzick�ch cvi�en�, �o sa t�ka formy. Z perspekt�vy vysokej �rovne, �chi-kung
nie je obmedzen� iba na lie�enie a udr�ovanie kond�cie, ke�e steles�uje nie�o
vy���ch �rovn� a hlb�ieho obsahu. �chi-kung nie je len t� tro�ka na �rovni be�n�ch
�ud�. Je nadprirodzen� a m� odli�n� prejavy na odli�n�ch �rovniach. Je to
nie�o, �o �aleko presahuje svetsk�ch �ud�.
�o sa t�ka povahy cvi�en�, tie sa takisto
ohromne l�ia. Aby mal telo pripraven� na t�to modern� �rove� s��a�enia a aby
sp��al jej krit�ri�, vy�aduje sa od �portovca, najm� od �portovca dnes, aby
zvy�oval objem cvi�enia. Mus� si st�le udr�ova� telo vo vynikaj�cej forme. Aby
dosiahol tento cie�, mus� zvy�ova� objem cvi�enia, aby krv dostato�ne obiehala
v tele, zr�chli� svoj metabolizmus a st�le udr�ova� telo v zlep�uj�com sa
stave. Pre�o sa m� zv��i� metabolizmus? Je to preto, �e telo �portovca sa mus�
st�le zlep�ova� a by� v najlep�ej forme na s��a�enie. �udsk� telo je zlo�en� z
ve�k�ho po�tu buniek. Tie v�etky prech�dzaj� nasleduj�cim procesom: �ivot
novorozdelenej bunky je ve�mi energick� a bunka prejavuje stav rastu. Ke�
narastie do kone�n�ho bodu, nem��e �alej r�s� a m��e iba upada� a� do svojho
konca. Ke� dosiahne najni��� bod, nov� bunka ju nahrad�. Napr�klad, pou�ime
dvan�s� hod�n d�a, aby sme to pop�sali. Bunka sa rozdel� o 6. hodine r�no a
vykazuje stav rastu. Ke� dosiahne 8., 9., alebo 10. hodinu rann�, s� to v�etko
ve�mi dobr� obdobia. Ke� pr�de 12 hod�n, nem��e u� viac napredova� a m��e iba
upada�. V tomto bode m� bunka st�le e�te zvy�n� polovicu �ivotnej sily, ale
t�to polovica �ivotnej sily je nevhodn� pre s��a�n� podmienky �portovca.
�o teda urobia? Vystup�uj� tr�ning a zv��ia
pr�denie krvi, tak�e novovzniknut� bunky nahradia star�. Prebieha to t�mto
sp�sobom. T�m je povedan�, �e predt�m, ako je ukon�en� cel� �ivotn� dr�ha
bunky, alebo ke� prebehla len polovica jej �ivota, bude vyraden�. Telo si teda
bude st�le udr�ova� silu a robi� pokroky. Ale �udsk� bunky sa nem��u takto
deli� bez obmedzenia, ke�e po�et delen� bunky je kone�n�. Predpokladajme, �e
bunka sa m��e rozdeli� stokr�t po�as �ivota �loveka. V skuto�nosti sa m��e
rozdeli� viac ako mili�nkr�t. A predpokladajme, �e ke� sa bunka rozdel� stokr�t
u norm�lneho �loveka, tento �lovek m��e �i� sto rokov. Ale teraz t�to bunka �ila
iba polovicu svojho �ivota, tak�e on m��e �i� iba p�desiat rokov. Av�ak
nevideli sme �iadne v�ne probl�my, ktor� by sa vyskytli u �portovcov, preto�e
�portovci s� dnes vyraden� z pretek�rskej �innosti pred tridsiatkou. Obzvl
teraz je s��a�n� �rove� ve�mi vysok� a po�et vyraden�ch �portovcov je takisto
ve�k�. �portovci sa teda m��u vr�ti� k norm�lnemu �ivotu a nebud� vyzera�, �e
to na nich malo ve�k� vplyv. Prinajmen�om teoreticky je to v podstate takto �
udr�� ho to v dobrom fyzickom stave, ale skr�ti to jeho �ivot. Pod�a v�zoru
vyzer� p�tn�s�ro�n� �portovec ako dvadsa�ro�n�, zatia� �o ten v dvadsiatke
vyzer� ako tridsa�ro�n�. �portovec zvy�ajne bud� dojem r�chlej�ieho rastu a
skor�ieho starnutia. Ak je tam v�hoda, bude tam aj nev�hoda. Mus�me sa pozera�
na obe strany mince. V skuto�nosti id� touto cestou.
�chi-kungov� prax je pr�ve opa�n� ako fyzick�
cvi�enia. Nevy�aduje r�zne pohyby. Ak je tam nejak� pohyb, je jemn�, pomal� a
hladk�. Je tak� pomal�, �e sa dokonca st�va nehybn�m alebo pokojn�m. Viete, �e
v kultiva�nej met�de sedenia v hlbokej medit�cii sa �lovek neh�be a aj jeho
srdcov� pulz, obeh krvi a tak �alej sa tie� spomal�. V Indii je mnoho majstrov
jogy, ktor� dok�u sedie� vo vode alebo by� zakopan� v zemi mnoho dn�. M��u
�plne znehybnie� a dokonca ovl�da� �dery svojho srdca. Predpokladajme, �e bunka
�loveka sa del� raz za de�. Praktizuj�ci m��e dosiahnu�, �e bunky jeho tela sa
bud� deli� raz za dva dni, raz za t��de�, raz za pol mesiaca, alebo dokonca raz
za e�te dlh�� �as. On potom u� pred�il svoj �ivot. Toto sa vz�ahuje iba na tie
met�dy, ktor� zu��ach�uj� myse� bez zu��ach�ovania tela, ke�e aj tie m��u toto
dosiahnu� a pred�i� �ivot �loveka. Niekto m��e prem���a�: �Nie je �ivot
�loveka predur�en�? Ako m��e �lovek �i� dlh�ie bez zu��ach�ovania tela?�
Spr�vne. Ak �iakova �rove� dosiahne za Tri r�e, jeho �ivot m��e by� pred�en�,
ale v zov�aj�ku bude vyzera� ve�mi star�.
Opravdiv� prax, ktor� zu��ach�uje telo, bude
neust�le zhroma��ova� nazbieran� vysokoenergetick� l�tku v bunk�ch �udsk�ho
tela a bude neust�le zvy�ova� jej hustotu, aby postupne potla�ila a pomaly
nahradila bunky be�n�ho �loveka. V tomto �ase tam bude kvalitat�vna zmena a
tento �lovek ostane nav�dy mlad�. Samozrejme, je to ve�mi pomal� proces, ktor�
sa deje po�as kultiva�nej praxe a �lovek toho mus� obetova� vcelku dos�. Naozaj
nie je pre �loveka �ahk� cvi�i� si telo a upev�ova� v��u. Dok�e �lovek osta�
pokojn� v konflikte, ktor� preveruje jeho charakter? Bude pokojn�, ke� mu ide o
osobn� z�ujmy? Je to ve�mi �a�k� uskuto�ni�, tak�e to nie je tak, �e pokia�
chce �lovek dosiahnu� tento cie�, tak ho len tak m��e dosiahnu�. Iba ke� sa
charakter a cnos� zlep�ili kultiv�ciou, m��e �lovek dosiahnu� tento cie�.
Mnoh� �udia brali �chi-kung ako be�n� fyzick�
cvi�enie, pri�om v skuto�nosti s� rozdiely tak� ve�k�, �e to v�bec nie s�
rovnak� veci. Iba na najni��ej �rovni, kde sa cvi�� �chi a hovor� sa o lie�en�
a udr�iavan� kond�cie, aby �lovek z�skal zdrav� telo, m� �chi-kung spolo�n�
cie� s fyzick�mi cvi�eniami. Av�ak na vysokej �rovni to tak v�bec nie je.
O�is�ovanie tela v �chi-kungu m� svoj ��el. Navy�e, praktizuj�ci �chi-kungu
musia nasledova� vy��ie princ�py a nie princ�py be�n�ch �ud�. Ale fyzick�
cvi�enia s� len nie��m pre svetsk�ch �ud�.
Ke� hovor�me o my�lienkach, mysl�me t�m
aktivitu v �udskej mysli. Ako sa spolo�enstvo kultivuj�cich pozer� na
my�lienky, ktor� sprev�dzaj� aktivitu v �udskom mozgu? Ako sa pozer�me na r�zne
formy �udsk�ho myslenia (my�lienok)? A ako sa prejavuj�? Modern� medic�na st�le
e�te nedok�e vyrie�i� mnoh� ot�zky vo svojom �t�diu �udsk�ho mozgu, preto�e
my�lienky nemo�no tak �ahko uchopi� ako povrch na�ich tiel. Na hlb��ch
�rovniach a v r�znych dimenzi�ch maj� r�zne formy. Ale nie s� ani tak�, ako
povedali niektor� �chi-kungov� majstri. Niektor� �chi-kungov� majstri dokonca
sami nevedia, o �o ide a nedok�u ich vysvetli� jasne. Myslia si, �e len �o
aktivizuj� mozog a vyvin� my�lienku, bud� schopn� nie�o spravi�, tak�e tvrdia,
�e pou�ili myse�, aby to spravili, alebo �e to spravili ich my�lienky. V skuto�nosti
tie veci nie s� v�bec vykonan� ich my�lienkami.
Najsk�r si povedzme o tom, odkia� poch�dza
myslenie �loveka. V d�vnej ��ne sa hovorilo: �Rozm���a� srdcom�. Pre�o sa
hovorilo, �e srdce rozm���a? D�vna ��nska veda bola ve�mi pokro�il�, ke�e jej v�skum
priamo mieril na �udsk� telo, �ivot a vesm�r. Niektor� �udia naozaj nad v�etky
pochybnosti c�tia, �e ich srdce rozm���a, pri�om in� �udia naozaj c�tia, �e ich
mozog rozm���a. Pre�o je tu t�to situ�cia? Je dos� rozumn�, ke� niektor� �udia
hovoria, �e srdce rozm���a, lebo sme videli, �e hlavn� du�a svetsk�ho �loveka
je ve�mi nepatrn� a skuto�n� odkazy vysielan� �udsk�m mozgom nepoch�dzaj� zo
samotn�ho �udsk�ho mozgu � nevysiela ich mozog, ale hlavn� du�a. Hlavn� du�a
�loveka neost�va iba v pal�ci ni-wan. Pal�c ni-wan, o ktorom hovoria taoisti,
je to, �o na�a modern� lek�rska veda naz�va �u�kovit� teliesko. Ak je na�a
hlavn� du�a v pal�ci ni-wan, budeme naozaj c�ti�, �e mozog prem���a a vysiela
odkazy. Ak je v srdci, �lovek bude naozaj c�ti�, �e prem���a srdce.
�udsk� telo je mal� vesm�r. Mnoh� �ij�ce
bytosti v �iakovom tele si m��u vymie�a� miesta. Ke� hlavn� du�a zmen� svoje
miesto, ak sa presunie do �al�dka, �lovek bude c�ti�, �e �al�dok naozaj
prem���a. Ak sa hlavn� du�a presunie do l�tka alebo do p�ty, �lovek bude
skuto�ne c�ti�, �e l�tko alebo p�ta o nie�om prem���a. Je to zaru�ene tak, hoci
to znie dos� neuverite�ne. Aj ke� va�a kultiva�n� �rove� nie je vysok�, m��ete
c�ti�, �e sa to deje. Ak �udsk� telo nem� hlavn� du�u, ak nem� temperament,
povahu a charakterov� vlastnosti, ak nem� toto v�etko, je to iba kus m�sa a nie
�pln� osoba s individualitou. Tak�e ak� funkciu m� �udsk� mozog? Ako to vid�m
ja, �udsk� mozog vo forme tejto fyzickej dimenzie je len spracov�vaj�ca
tov�re�. Skuto�n� odkaz je vyslan� hlavnou du�ou, ale to, �o vysiela, nie je
jazyk, ale odkaz vesm�ru, ktor� predstavuje ur�it� zmysel. Potom �o n� mozog
prijme tak�to pr�kaz, spracuje ho do n�ho s��asn�ho jazyka, do takejto
vyjadrovacej formy; vyjadr�me ho gestami r�k, v�razom v o�iach a celkov�mi
pohybmi tela. Mozog rob� len toto. Skuto�n� pr�kazy a my�lienky poch�dzaj� od
hlavnej du�e. �udia si zvy�ajne myslia, �e s� to priame a nez�visl� funkcie
mozgu. V skuto�nosti je hlavn� du�a niekedy v srdci, tak�e niektor� �udia
naozaj c�tia, �e ich srdce rozm���a.
�udia, ktor� dnes sk�maj� �udsk� telo, si
myslia, �e to, �o �udsk� mozog vysiela, je nie�o ako elektrick� vlna. Nebudeme
hovori� o tom, �o v skuto�nosti vysiela, ale uznali, �e je to materi�lna
existencia. Nie je to teda povera. Ak� ��inky m� to, �o je vysielan�? Niektor�
�chi-kungov� majstri tvrdia: �M��em pohn�� vecami pomocou my�lienok, otvori�
my�lienkami va�e tretie oko, vylie�i� my�lienkami va�u chorobu at�.� V
skuto�nosti niektor� �chi-kungov� majstri nemaj� ani po�atia o tom, ak�
nadprirodzen� schopnosti maj�, v�bec im to nie je jasn�. Vedia iba to, �e m��u
robi� �oko�vek chc�, pokia� si na to pomyslia. V skuto�nosti sa deje to, �e ke�
s� ich my�lienky v �innosti, ich schopnosti s� riaden� my�lienkami z mozgu a
vykon�vaj� konkr�tne �lohy pod veden�m my�lienok. Av�ak samotn� my�lienky
nem��u robi� ni�. Ke� praktizuj�ci rob� nie�o konkr�tne, s� to jeho
nadprirodzen� schopnosti, ktor� robia t� pr�cu.
Nadprirodzen� schopnosti s� vroden� schopnosti
�udsk�ho tela. S v�vojom na�ej �udskej spolo�nosti sa my�lienky v �udskej mysli
stali zlo�itej��mi a zlo�itej��mi, �udia prisudzuj� �oraz v��iu d�le�itos�
�realite� a st�vaj� sa viac z�visl�mi na takzvan�ch modern�ch n�strojoch.
N�sledkom toho sa �udsk� vroden� schopnosti stali viac a viac zdegenerovan�mi.
�kola Tao u�� n�vrat k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja. V priebehu kultiva�nej
praxe mus�te h�ada� pravdu a nakoniec sa vr�ti� k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja
a k svojej p�vodnej povahe. Iba potom sa va�e vroden� schopnosti objavia. Dnes
ich naz�vame �nadprirodzen� schopnosti�, i ke� s� to v skuto�nosti v�etko
�udsk� vroden� schopnosti. Zd� sa, �e �udsk� spolo�nos� napreduje, ale v
skuto�nosti upad� a vz�a�uje sa viac a viac od povahy vesm�ru. Minule som
spomenul, �e majster �ang Kuo jazdil na oslovi oto�en� chrbtom napred, ale
�udia mo�no nepochopili, �o to znamen�. On si uvedomil, �e �s� dopredu vlastne
znamen� pohybova� sa dozadu a �e �udstvo sa vz�a�uje viac a viac od povahy
vesm�ru. V priebehu vesm�rneho v�voja a najm� teraz, ke� spolo�nos� nasleduje
ve�k� pr�d komercializ�cie, sa mnoh� �udia mor�lne ve�mi skazili a vz�a�uj� sa
viac a viac od povahy vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�. T�, �o sa
nechaj� un�a� pr�dom svetsk�ch �ud�, si nem��u uvedomi� rozsah mor�lnej
skazenosti �udstva. Preto sa niektor� �udia dokonca nazd�vaj�, �e to je dobr�
vec. Iba ke� sa �udia, ktor�ch charakter sa zlep�il pomocou kultiv�cie, obzr�
sp�, uvedomia si, �e �udsk� mor�lne hodnoty sa rozpadli do tejto stra�nej
miery.
Niektor� �chi-kungov� majstri prehl�sili:
�M��em vyvin�� va�e nadprirodzen� schopnosti.� Ak� nadprirodzen� schopnosti
m��u vyvin��? Bez energie nadprirodzen� schopnosti nebud� fungova� a ke� sa
e�te neobjavili, ako si ich m��ete vyvin��? Ke� nadprirodzen� schopnosti nie s�
posil�ovan� a formovan� va�ou vlastnou energiou, ako si ich m��ete vyvin��? To
je absol�tne nemo�n�. To �vyvinutie nadprirodzen�ch schopnost�, o ktorom
hovoria, je iba spojenie va�ich u� sformovan�ch nadprirodzen�ch schopnost� s
va��m mozgom, tak�e bud� pracova� na pr�kaz my�lienok v�ho mozgu. Oni si
myslia, �e sa to r�ta za vyvinutie va�ich nadprirodzen�ch schopnost�. V
skuto�nosti nevyvinuli �iadnu va�u nadprirodzen� schopnos�, ale spravili iba
t�to drobnos�.
U praktizuj�ceho jeho my�lienky riadia
nadprirodzen� schopnosti, aby robili veci. U be�n�ho �loveka jeho my�lienky
riadia �tyri kon�atiny a zmyslov� org�ny, aby robili veci. Je to ako tov�re�,
kde kancel�ria v�roby alebo kancel�ria riadite�a vyd�va pr�kazy a r�zne
konkr�tne prev�dzkov� oddelenia ich vykon�vaj�. Je to tie� ako vojensk�
velite�stvo: Kancel�ria velite�a vyd�va rozkazy a riadi cel� arm�du, aby
vykonala akciu. Ke� som robil semin�re v in�ch oblastiach, �asto som o tejto
ot�zke hovoril so z�stupcami miestnych �chi-kungov�ch spolo�enstiev. Boli ve�mi
prekvapen�: �V�dy sme sk�mali, ko�ko potenci�lnej energie a podprahov�ho
vedomia m� �udsk� myse�.� V skuto�nosti to tak nie je. M�lili sa od sam�ho
za�iatku. Povedal som, �e ke� sa �lovek zaober� vedou o �udskom tele, mus�
urobi� z�sadn� prevrat vo svojom myslen�. Nem��e pou�i� odvodzovacie met�dy
svetsk�ch �ud� a ich sp�soby ch�pania, aby pochopil tieto nadprirodzen� veci.
Ke� hovor�me o my�lienkach, tie maj� nieko�ko
�al��ch foriem. Napr�klad niektor� �udia hovoria o podprahovom vedom�,
podvedom�, in�pir�cii, snoch at�. Ke� je re� o snoch, �iaden �chi-kungov�
majster ich nechce vysvetli�. Ke� ste sa narodili, va�e �ja� sa narodilo
s��asne v mnoh�ch dimenzi�ch vesm�ru, s� �as�ou v�ho cel�ho �ja�, s� vo
vz�jomnom vz�ahu a ich my�lienky s� prepojen�. Navy�e, m�te tie� svoju hlavn�
du�u, pomocn� du�u a in� bytosti, v�emo�n� druhy, ktor� maj� svoju podobu a
existuj� vo va�om tele a ka�d� bunka a v�etky vn�torn� org�ny prevezm� formu, v
ktorej va�a podoba a odkazy existuj� v in�ch dimenzi�ch. Je to teda mimoriadne
zlo�it�. Vo sne m��u by� veci takto v jednom okamihu a nejako inak v druhom.
Odkia� teda vlastne poch�dzaj�? V lek�rskej vede sa hovor�, �e je to kv�li
zmen�m v mozgovej k�re. Toto je reakcia, ktor� sa prejavuje v tejto fyzickej
forme. V skuto�nosti je to v�sledok toho, �e ste ovplyvnen� odkazmi z in�ch
dimenzi�. Preto sa vo sne c�tite zm�ten�. Toto s vami nem� ni� spolo�n� a
nemus�te tomu venova� pozornos�. Je v�ak jeden druh sna, ktor� sa v�s priamo
t�ka. Tak�to sen by sme nemali naz�va� �snom�. Va�e hlavn� vedomie � teda va�a
hlavn� du�a � vo sne videla, �e k v�m pri�iel �len rodiny; skuto�ne ste nie�o
za�ili, alebo ste nie�o videli, �i spravili. Ak je to tak, va�a hlavn� du�a
naozaj nie�o spravila, alebo videla v inej fyzickej dimenzii, spravili ste to
vy, va�e vedomie bolo jasn� a mali ste skuto�n� z�itok. Tieto veci naozaj
existuj�, len sa stan� v inej fyzickej dimenzii a uskuto��uj� sa v inom
�asopriestore. M��ete ich teda naz�va� snami? Nie. Va�e fyzick� telo tu naozaj
spalo, tak�e pre v�s je to len sen. Iba tak�to sny maj� s vami nie�o priamo
spolo�n�.
�o sa t�ka �udskej in�pir�cie, podvedomia,
podprahov�ho vedomia at�., povedal by som, �e tieto pojmy nepoch�dzaj� od
vedcov. S� to pojmy vytvoren� spisovate�mi a s� zalo�en� na stavoch mysle,
ktor� poznaj� be�n� �udia � s� nevedeck�. �o je vlastne �podprahov� vedomie�, o
ktorom hovoria �udia? Je �a�k� to vysvetli� a je to dos� neur�it�. V�etky r�zne
typy odkazov v �loveku s� naozaj zlo�it� a vyzeraj� ako nejak� stopy hmlist�ch
spomienok. �o sa t�ka podvedomia, o ktorom hovoria �udia, to m��eme vysvetli�
�ahko. Na z�klade defin�cie podvedom�ho stavu sa to zvy�ajne vz�ahuje na to, �e
�lovek rob� nie�o s nejasnou hlavou. �udia �asto povedia, �e �lovek nie�o
spravil podvedome alebo ne�myselne. Toto podvedomie je presne to ist�, �o
pomocn� vedomie, ktor� sme spom�nali. Ke� sa hlavn� vedomie uvo�n� a neovl�da
mozog, �lovek nem� jasn� vedomie, skoro akoby upadol do sp�nku, alebo naozaj
zasp� a ke� je v nevedomom stave, je pravdepodobn�, �e bude ovl�dan� svoj�m pomocn�m
vedom�m alebo pomocnou du�ou. V tom �ase m��e pomocn� vedomie robi� ur�it�
veci, in�mi slovami, tieto veci budete robi� s nejasnou hlavou. Ale tieto veci
nie s� spraven� zle, ke�e pomocn� vedomie m��e vidie� podstatu vec� v druhej
dimenzii a nenech� sa oklama� na�ou be�nou �udskou spolo�nos�ou. Preto potom,
ke� �lovek pr�de k svojim zmyslom a pozrie sa, �o spravil, povie: �Ako som to
mohol spravi� tak zle? S jasnou hlavou by som to tak nespravil.� Ale hoci teraz
hovor�te, �e je to zl�, ke� sa obzriete sp� o desa� dn� alebo o pol mesiaca,
poviete si: �F�ha! Spravil som to ve�mi dobre! Ako som to len vtedy spravil?�
Toto sa st�va �asto. Je to preto, �e pomocn� vedomie sa nestar� o to, �o sa
stane v tom okamihu, ale to, �o sprav�, bude ma� dobr� ��inok nesk�r. S� aj
niektor� veci, ktor� nemaj� �iadne n�sledky nesk�r a maj� iba nejak� ��inky v
tom okamihu. Ke� pomocn� vedomie rob� tieto veci, pravdepodobne ich vtedy
vykon� ve�mi dobre.
Je �al�ia forma my�lienok: Menovite, t� z v�s s
ve�mi dobr�mi vroden�mi vlastnos�ami m��u by� �ahko ovl�dan� vy���mi bytos�ami,
aby robili nejak� veci. Samozrejme, toto je nie�o in� a viac tu o tom
nepovieme. My hlavne hovor�me o stavoch vedomia, ktor� poch�dzaj� od n�s
�udsk�ch bytost� samotn�ch.
�o sa t�ka in�pir�cie, to je takisto pojem, s
ktor�m pri�li spisovatelia. V�eobecne si �udia myslia, �e in�pir�cia s�vis� s
vedomos�ami nazhroma�den�mi po�as cel�ho �ivota, ktor� v okamihu za�iaria ako
iskra. Povedal by som, �e z h�adiska te�rie materializmu by mal by� rozum t�m
bystrej��, ��m viac vedomost� �lovek v �ivote nazhroma�d� a ��m viac ho
pou��va. Ke� potom �lovek potrebuje n�pad, mal by sa hne� vynori� a nem� to by�
z�le�itos� in�pir�cie, nie? Ke� v�ak �udia nie�o naz�vaj� �in�pir�cia�, alebo
ke� pr�de in�pir�cia, nedeje sa to takto. �asto prich�dza, ke� si niekto nam�ha
mozog, rozm���a a rozm���a a n�hle c�ti, �e je v koncoch s vedomos�ami a zd� sa
mu, �e sa ni� nevyn�ra. Alebo pr�de, ke� nem��e pokra�ova� v p�san� �l�nku,
alebo ke� u� nem� n�pady pri skladan� piesne, alebo ke� nem��e pokro�i� vo
vedeckom v�skumnom projekte. V tomto bode je �lovek zvy�ajne unaven�, v hlave
mu hu�� a cigaretov� ohorky s� porozhadzovan� po podlahe. Bol� ho hlava z celej
tej n�mahy, ale aj tak ho ni� nenapad�. Tak�e v akom stave je, ke� sa objav�
in�pir�cia? Povedzme, �e sa unav� a pomysl� si: �Zabudnem na to. D�m si
prest�vku.� Preto�e ��m viac jeho hlavn� vedomie ovl�da mozog, t�m menej m��u
do neho vkro�i� in� bytosti. Tak�e hne� ako si d� prest�vku a uvo�n� svoju
myse�, prestane o tom rozm���a� a v tomto stave bez z�meru si n�hle nie�o
pomysl�, alebo sa v jeho hlave vynor� n�pad. Takto v��inou prich�dza
in�pir�cia.
Pre�o teda in�pir�cia prich�dza v tomto
momente? Je to preto, �e ke� hlavn� vedomie ovl�da mozog, ��m viac ho pou��va a
m� nad n�m v��iu kontrolu, t�m �a��ie m��e pomocn� vedomie vkro�i�. Ke� �lovek
prem���a, bol� ho hlava a ni� ho nenapad�, c�ti sa ve�mi zle a jeho pomocn�
vedomie, ktor� je tie� �as�ou jeho tela a narodilo sa s��asne z toho ist�ho
matersk�ho lona a ktor� takisto ovl�da �as� tela, tie� trp� s t�m �lovekom a m�
tie� bolesti hlavy. Ke� sa hlavn� vedomie uvo�n�, pomocn� vedomie premietne to,
�o vie, do mozgu, preto�e ono m��e vidie� povahu veci v inej dimenzii. Potom
m��e vykona� pr�cu, dop�sa� �l�nok, alebo dokon�i� skladanie piesne.
Niektor� �udia povedia: �V tom pr�pade by sme
mali vyu�i� pomocn� vedomie.� Je to ako to, �o sa pr�ve teraz niekto sp�tal na
l�stku: �Ako sa spoj�me s pomocn�m vedom�m?� Nem��ete sa s n�m spoji�, preto�e
va�a prax pr�ve za�ala a vy nem�te �iadne schopnosti. Rad�ej by ste nemali
nadv�zova� �iaden kontakt, ke�e v� �mysel bude ur�ite prip�tanos�ou. Niektor�
�udia si mo�no myslia: �M��eme pou�i� pomocn� vedomie, aby sme si vytvorili
v��� blahobyt a ur�chlili v�voj �udskej spolo�nosti?� Nie! Pre�o je to tak? Je
to preto, �e to, �o vie va�e pomocn� vedomie, je takisto ve�mi obmedzen�.
Dimenzie s� ve�mi zlo�it�, po�et �rovn� je jednoducho obrovsk� a �trukt�ra
vesm�ru je nesmierne zlo�it�. M��e vedie� iba to, �o je v jeho dimenzii, a
nebude vedie� ni� nad svojou dimenziou. Navy�e je mnoho, premnoho r�znych
kolm�ch dimenzi� na r�znych �rovniach. V�voj �udstva m��e by� ovl�dan� iba
vy���mi bytos�ami na ve�mi vysokej �rovni a postupuje pod�a z�kona v�voja.
Na�a be�n� �udsk� spolo�nos� postupuje pod�a
z�kona v�voja hist�rie. Vy si m��ete �ela�, aby sa vyv�jala ur�it�m sp�sobom a
aby dosiahla ur�it� cie�, ale tie vy��ie bytosti to tak neposudzuj�. Nemohli
�udia v d�vnych �asoch prem���a� o dne�n�ch lietadl�ch, vlakoch a bicykloch? Ja
by som povedal, �e to nemus� by� tak, �e o nich neprem���ali. Preto�e sa
hist�ria nevyvinula do toho stavu, nemohli ich vytvori�. Na povrchu, ak sa na
to pozer�me z h�adiska teoretick�ho ch�pania, na ktor� s� zvyknut� s��asn�
�udia, alebo z h�adiska vedomost�, ktor� m� dnes �udstvo, by ste si mysleli, �e
ich nemohli vyn�js�, preto�e �udsk� veda v tom �ase e�te nedosiahla t� �rove�.
V skuto�nosti to, ako sa vyv�ja �udsk� veda, takisto nasleduje usporiadanie
dej�n. Ak chcete dosiahnu� ur�it� cie� len preto, �e to chcete, nem��ete ho
dosiahnu�. Samozrejme, s� �udia, ktor�ch pomocn� vedomie m��e �ahko hra� nejak�
�lohu. Jeden spisovate� tvrd�: �Ak chcem nap�sa� knihu, m��em nap�sa� desiatky
tis�cok slov denne a v�bec sa neunav�m. Ak chcem, m��em ju nap�sa� ve�mi r�chlo
a ke� si ju druh� pre��taj�, bud� ju pova�ova� za ve�mi dobr�.� Pre�o je to
tak? Je to v�sledok s�hry jeho hlavn�ho vedomia a pomocn�ho vedomia, ke�e jeho
pomocn� vedomie m��e takisto prevzia� polovicu pr�ce. Ale nie je to tak u
ka�d�ho. V��ina pomocn�ch vedom� sa nezap�ja v�bec. Nie je dobr�, ke� od neho
chcete, aby nie�o vykonalo, preto�e dostanete opa�n� v�sledky.
Mnoh� �udia nem��u dosiahnu� pokojn� myse�
po�as praktizovania a chodia sa v�ade p�ta� �chi-kungov�ch majstrov: �U�ite�,
nem��em dosiahnu� pokoj, nech cvi��m akoko�vek. Len �o sa usad�m, mysl�m na
v�etko mo�n� a my�lienky prich�dzaj� jedna cez druh�.� Je to ako rozb�ren�
rieky a moria, kde sa v�etko vyn�ra a �lovek v�bec nem��e dosiahnu� pokoj.
Pre�o �lovek nie je schopn� dosiahnu� pokoj? Niektor� �udia to nem��u pochopi�
a myslia si, �e v tom musia by� nejak� tajn� triky. Vyh�adaj� zn�mych majstrov:
�Pros�m, nau�te ma nejak� pokro�il� triky, aby som mohol ma� pokojn� myse�.� Z
m�jho poh�adu je to h�adanie vonku. Ak sa chcete zlep�i�, mus�te h�ada� vo
vn�tri a usilovne pracova� na svojej mysli � len potom sa m��ete naozaj
pozdvihn�� a dosiahnu� pokoj v medit�cii v sede. Schopnos� upokojenia mysle
nazna�uje va�e majstrovstvo a sila koncentr�cie je odrazom va�ej �rovne.
Ako m��e svetsk� �lovek dosiahnu� pokoj, kedy
sa mu zachce? V�bec to nem��e uskuto�ni�, pokia� nem� ve�mi dobr� vroden�
vlastnosti. In�mi slovami, z�kladn� pr��ina toho, �e �lovek nie je schopn�
dosiahnu� pokoj, nie je ot�zkou techn�k ani nejak�ch �peci�lnych pohybov, ale
toho, �e va�a myse� a srdce nie s� �ist�. V be�nej �udskej spolo�nosti a v
medzi�udsk�ch konfliktoch s��a��te a bojujete kv�li osobn�mu zisku, kv�li va�im
citom a t��bam a v�etk�m t�m v�niam, ku ktor�m ste prip�tan�. Ak sa nevzd�te
t�chto vec� a nebudete ich bra� z�ahka, ako m��ete �ahko dosiahnu� pokoj? Pri
praktizovan� �chi-kungu niekto tvrd�: �Ja tomu jednoducho never�m. Mus�m sa
upokoji� a presta� myslie�.� Ale hne� ako to povie, v�etky my�lienky vysko�ia
op�. Je to va�a myse�, ktor� nie je �ist�. Preto nie ste schopn� by� pokojn�.
Niektor� �udia mo�no nes�hlasia s moj�m
stanoviskom: �Neu�ia niektor� �chi-kungov� majstri �ud� pou��va� ur�it�
techniky? �lovek sa m��e koncentrova� na jednu vec, nie�o si predstavova�,
koncentrova� sa na elix�rov� pole, pozera� sa vn�torne na elix�rov� pole,
recitova� meno Budhu a tak �alej.� To s� techniky, ale nie s� to len techniky,
ony odr�aj� aj stupe� majstrovstva �loveka. Tak�e majstrovstvo �loveka m� v
skuto�nosti vz�ah ku kultiv�cii charakteru a k n�mu zlep�eniu �rovne � �lovek
nem��e dosiahnu� pokoj iba samotn�m pou��van�m t�chto techn�k. Ak tomu
never�te, m��ete si to vysk��a�. V�etky va�e t��by s� tak� siln� a dominuj�ce a
ni�oho sa nem��ete vzda� � sk�ste to a uvid�te, �i m��ete dosiahnu� pokoj.
Niektor� �udia hovoria, �e sta�� odrieka� meno Budhu. M��ete dosiahnu� pokoj
odriekan�m mena Budhu? Niekto tvrd�: �Je �ahk� praktizova� kultiva�n� �kolu
Budhu Amit�bhu. Vy�aduje sa iba odrieka� meno Budhu.� Pre�o to nesk�site? Ja by
som povedal, �e to nazna�uje va�e majstrovstvo. Vy hovor�te, �e to je �ahk�,
ale ja hovor�m, �e to nie je �ahk�, ke�e �iadna �kola nie je �ahk�.
Ka�d� vie, �e ��kjam�ni vyu�oval
�koncentr�ciu�. �o u�il pred koncentr�ciou? Spom�nal �prik�zanie� a opustenie
v�etk�ch t��ob a z�vislost�, pokia� v�etko nezmizne � iba potom �lovek m��e
dosiahnu� koncentr�ciu. Nie je to tak�to princ�p? Ale �koncentr�cia� je takisto
majstrovstvom a vy nie ste schopn� �plne dodr�iava� �prik�zanie� hne� naraz.
Ako postupne op���ate v�etky nedobr� veci, va�a schopnos� s�stredenia sa tie�
krok po kroku zlep��. Ke� �lovek odrieka meno Budhu, mus� ho odrieka� bez
ru�iv�ch my�lienok a nesmie ma� v mysli ni� in�, bude ho odrieka�, pokia� in�
�asti mozgu neznecitlivej� a �lovek si nebude vedom� ni�oho a jedna my�lienka
nahrad� desiatky tis�c in�ch a pokia� sa ka�d� slovo z �Budha Amit�bha�
neobjav� pred jeho o�ami. Nie je to majstrovstvo? M��e to �lovek dok�za� na
samom za�iatku? Nem��e. Ak to �lovek nem��e dok�za�, ur�ite nebude schopn�
dosiahnu� pokoj. Ak tomu never�te, m��ete to sk�si�. K�m �stami znovu a znovu
odriekate meno Budhu, va�a myse� prem���a o v�etkom mo�nom: �Pre�o si ma m�j
��f v robote nev�i? Moje pr�mie za tento mesiac s� tak� mal�.� ��m viac o tom
�lovek prem���a, t�m rozhnevanej�� sa st�va, zatia� �o jeho �sta st�le e�te
odriekaj� meno Budhu. Mysl�te si, �e m��e takto praktizova�? Nie je to
z�le�itos� majstrovstva? Nie je to ot�zkou toho, �e va�a myse� je ne�ist�?
Tretie oko niektor�ch �ud� je otvoren� a oni sa m��u pozera� dovn�tra na
elix�rov� pole. Elix�r sa zhroma��uje v priestore spodku brucha a ��m �istej�ia
je t�to energetick� hmota, t�m jasnej�ou sa stane. ��m je menej �ist�, t�m viac
je neprieh�adn� a tmav�. M��e �lovek dosiahnu� pokoj iba pozeran�m sa vn�torne
na elix�r v elix�rovom poli? Nem��e ho dosiahnu�. Nie je to v technike
samotnej. K���ov�m je, �e va�a myse� a my�lienky nie s� jasn� a �ist�. Ke� sa
pozer�te dovn�tra na elix�rov� pole, elix�r vyzer� jasne a pekne. V sekunde sa
tento elix�r premen� na byt: �T�to izba je pre m�jho syna, ke� sa o�en�. T�to
izba je pre moju dc�ru. Moja �ena a ja budeme b�va� v tejto izbe a v strede
bude ob�va�ka. To je v�born�! Bude ten byt pridelen� mne? Mus�m porozm���a� o
tom, ako ho dosta�. �o by som mal spravi�?� �udia s� jednoducho prip�tan� k
t�mto veciam. Mysl�te si, �e takto m��ete dosiahnu� pokoj? Ale in� hovoria:
�Ke� pr�dem do tejto spolo�nosti be�n�ch �ud�, je to ako ubytova� sa v hoteli
na p�r dn�. Potom sa popon�h�am pre�.� Niektor� �udia s� jednoducho prip�tan� k
tomuto miestu a zabudli na svoje vlastn� domovy.
V opravdivej kultiva�nej praxi mus� �lovek
zu��ach�ova� svoju myse� a kultivova� svoje vn�tro. Mal by h�ada� vo svojom
vn�tri, nie vonku. Niektor� �koly praktizovania hovoria, �e Budha je v mysli, a
je na tom nie�o pravdy. Ale niektor� �udia nespr�vne pochopili toto vyhl�senie
a hovoria, �e Budha je v ich mysliach, akoby oni boli Budhami alebo Budhovia
boli v ich mysliach � pochopili to takto, ale nie je to nespr�vne? Ako to
m��ete ch�pa� takto? Znamen� to, �e mus�te zu��ach�ova� svoju myse�, ak m�te uspie�
v kultiv�cii � hovor� to o tomto princ�pe. Ako m��e by� Budha vo va�om tele?
Aby ste sa n�m stali, mus�te sa kultivova�.
D�vodom toho, �e nem��ete dosiahnu� pokoj, je
to, �e va�a myse� nie je pr�zdna a va�a �rove� nie je tak� vysok�. Postupuje to
od povrchn�ho po hlbok� v s�lade s �rov�ou v�ho zlep�enia. Ke� sa vzd�te
prip�tanost�, va�a �rove� sa zv��i a va�a schopnos� s�stredenia sa takisto
zlep��. Ak chcete dosiahnu� pokoj nejak�mi technikami alebo met�dami, ja by som
to nazval h�adan�m vonkaj�ej pomoci. To znamen�, �e ste vo va�ej praxi odbo�ili
a nasledovali ste zl� cestu, �o je rovnak� ako h�adanie vonkaj�ej pomoci.
Obzvl v budhizme, ak h�ad�te vonku, povedia, �e ste sa dali na d�monick�
cestu. V opravdivej kultiva�nej praxi si mus� �lovek zu��ach�ova� myse�. Iba
potom, ke� si zlep��te svoj charakter, m��e by� va�a myse� �ist� a ne-�inn�.
Iba ke� si zlep��te svoj charakter, m��ete sa prisp�sobi� povahe vesm�ru a
odstr�ni� r�zne �udsk� t��by, prip�tanosti a in� nedobr� veci. Iba potom m��ete
vysypa� zl� veci z v�ho tela a vyst�pi� hore. Nebudete obmedzovan� povahou
vesm�ru a va�a l�tka cnosti m��e by� premenen� na kung. Nedop��a sa to
vz�jomne? Je to jednoducho tak�to princ�p!
Toto je d�vodom na va�ej strane, pre�o nem��ete
dosiahnu� pokoj, ke�e nedok�ete splni� �tandard praktizuj�ceho. V s��asnosti
je aj objekt�vna situ�cia, ktor� do v�s v�ne zasahuje a br�ni v�m v
praktizovan� kultiv�cie k vy���m �rovniam. M� naozaj zl� vplyv na
praktizuj�cich. Ka�d� vie, �e s reformami a otvorenos�ou navonok sa ekonomika
o�ivila a vl�dne nariadenia s� menej obmedzuj�ce. Bolo zaveden�ch mno�stvo
nov�ch technol�gi� a �ivotn� �tandard �ud� sa zlep�il. V�etci svetsk� �udia si
myslia, �e je to dobr� vec. Ale ak sa pozriete na obe strany mince, uvid�te, �e
s reformami a otvorenos�ou boli dovezen� aj v�etky mo�n� nedobr� veci. Zd� sa,
�e kniha by sa nepred�vala, ak by v nej nebolo nie�o pornografick�ho, preto�e
sa kladie d�raz na odbyt. Ak filmy a telev�zne programy neukazuj� z�bery
poste�n�ch sc�n, v hodnoten� div�ckeho ohlasu to vyzer� tak, �e ich nikto
nepozer�. �o sa t�ka umenia, kto vie, �i je to ozajstn� umenie alebo nie�o, �o
len �udia zb�chali dohromady. Tak�to veci neboli v na�ich ��nskych tradi�n�ch
umeniach. Trad�cie n�ho ��nskeho n�roda neboli vyn�jden� alebo vytvoren�
nejak�m �lovekom. Pri rozpr�van� o prehistorickej kult�re som spomenul, �e
v�etko m� svoj p�vod. �udsk� mor�lne hodnoty boli pokriven� a zmenen�. Meradlo,
ktor� hodnot� dobr� a nedobr�, sa �plne zmenilo. To s� z�le�itosti svetsk�ch
�ud�. Ale povaha tohto vesm�ru, by� pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, ost�va
nezmenen� a je jedin�m krit�riom na rozl�enie dobr�ch a nedobr�ch os�b. Ak
chcete ako praktizuj�ci vyst�pi� nad a za, mus�te pou�i� toto krit�rium � nie
meradlo svetsk�ch �ud� � na posudzovanie vec�. Je tu teda toto objekt�vne
ru�enie. Je i v��ie, ako napr�klad homosexualita, sexu�lna sloboda a u��vanie
drog.
Ke� sa �udsk� spolo�nos� vyvinula do tohto
dne�n�ho stup�a, prem���ajte o tom: �o sa stane, ak to bude takto pokra�ova�?
Bude ma� dovolen� existova� takto nav�dy? Ak s t�m �udstvo nie�o nesprav�,
nebesia spravia. Zaka�d�m, ke� sa �udstvo stretlo s katastrofou, v�dy to bolo
za tak�chto podmienok. Pri to�k�ch semin�roch som nikdy nehovoril o ve�kej
katastrofe �udstva. V n�bo�enstv�ch sa o nej rozpr�va a mnoho in�ch �ud� hovor�
o tejto hor�cej t�me. Nasto�ujem t�to ot�zku ka�d�mu, preto o tom prem���ajte:
V na�ej be�nej �udskej spolo�nosti �udsk� mor�lny �tandard podst�pil tak�to
zmenu! Nap�tia medzi �u�mi dosiahli tak�to rozsah! Nemysl�te si, �e sa to
dostalo do mimoriadne nebezpe�n�ho bodu? Tak�e toto s��asn�, objekt�vne
existuj�ce prostredie tie� v�ne zasahuje do kultiv�cie na�ich praktizuj�cich k
vy���m �rovniam. Obr�zky nah�ch s� vystaven� priamo tamto a visia uprostred
ulice. Len �o zdvihnete hlavu, uvid�te ich.
Lao-c� raz prehl�sil: �Ke� m�dry �lovek po�uje
Tao, bude ho praktizova� usilovne.� Ke� m�dry �lovek po�uje Tao, bude si
myslie�, �e nie je �ahk� z�ska� opravdiv� u�enie. Pre�o �aka� a neza�a�
praktizovanie dnes? Zlo�it� prostredie, z m�jho poh�adu, je sk�r dobr� vec. ��m
je zlo�itej�ie, t�m lep��ch �ud� vytvor�. Ak sa �lovek dok�e pozdvihn�� nad to
a za to, jeho kultiv�cia bude najpevnej�ia.
Povedal by som, �e pre praktizuj�ceho, ktor� je
naozaj odhodlan� praktizova� kultiv�ciu, sa to uk�e by� dobr� vec. Bez sporov
alebo pr�le�itost� na zlep�enie v�ho charakteru nem��ete spravi� pokrok. Ty si
mil�, ja som mil�, v�etko je dobr�... ako sa budete kultivova�? Priemern�
praktizuj�ci patria do skupiny �ke� priemern� �lovek po�uje Tao...� � vyhovuje
im, ak sa kultivuj� a tie� je pre nich v poriadku, ke� sa nekultivuj�; tento
�lovek pravdepodobne neuspeje. Niektor� �udia, ktor� tu sedia, pova�uj� to, �o
U�ite� hovor�, za rozumn�. Po n�vrate do be�nej �udskej spolo�nosti sa im v�ak
bud� tie praktick� veci zda� op� re�lne. S� re�lne, ale �o z toho? Dobre,
nehovorme o v�s. Mnoho z�padn�ch milion�rov a bohat�ch �ud� si na smrte�nej
posteli uvedomilo, �e nemaj� ni� a �e materi�lne bohatstvo si nem��ete prinies�
s naroden�m, ani vzia� po smrti a c�tili vo svojom vn�tri pr�zdno. Pre�o je
teda kung tak� drahocenn�? Je to preto, �e ho nesie va�a hlavn� du�a a
prich�dza s vami pri naroden� a odch�dza s vami po smrti. Hovor�me, �e hlavn�
du�a �loveka nezanikne a toto nie je povera. Potom �o sa bunky n�ho fyzick�ho
tela odl�pili, men�ie �astice molek�l, ktor� existuj� v in�ch fyzick�ch
dimenzi�ch, nezanikli. Iba sa oddelila �krupina.
V�etko, �o som pr�ve povedal, patr� k ot�zke
charakteru. ��kjam�ni raz prehl�sil, rovnako aj B�dhidarma: �T�to orient�lna
��nska zem je miestom, kde sa rodia �udia ve�k�ch cnost�.� V cel�ch dejin�ch
bolo mnoho mn�chov a ve�a ��nskych �ud� na toto ve�mi hrd�ch: Mysleli si, �e to
znamen�, �e sa m��u kultivova� k vysok�m �rovniam, a tak s� mnoh� �udia
nate�en� a c�tia sa polichoten�: �Predsa len to mus�me by� my, ���ania. ��na je
miestom, kde sa rodia �udia v�born�ch vroden�ch vlastnost� a ve�k�ch cnost�.� V
skuto�nosti mnoho �ud� nepochopilo zmysel, ktor� je za t�m. Pre�o je ��na
miestom, kde sa rodia �udia ve�k�ch cnost�? Pre�o sa tam �udia m��u kultivova�
na vysok� �rove�? Mnoho �ud� nerozumie opravdiv�mu zmyslu toho, �o hovoria
�udia na vysokej �rovni, ani nerozumej� svetu alebo zm���aniu t�ch �ud� na
vysok�ch �rovniach a vo vy���ch r�ach. Nehovorme teda o tom, �o to znamen�,
len o tom prem���ajme: Iba v najzlo�itej�ej mase �ud� a v najzlo�itej�om
prostred� sa m��ete kultivova� k vysok�m �rovniam. Toto je ten zmysel.
Vroden� vlastnosti �loveka s� ur�en� mno�stvom
l�tky cnosti v tele inej dimenzie. Ak m� m�lo cnosti a ve�a �iernej l�tky, jeho
karmick� pole bude ve�k� a jeho vroden� vlastnosti bud� biedne. Ak m� mnoho
cnosti alebo bielej l�tky, jeho karmick� pole bude mal� a jeho vroden�
vlastnosti bud� dobr�. Biela a �ierna l�tka sa m��u na seba vz�jomne premie�a�.
Ako sa premie�aj�? Robenie dobr�ch skutkov vytv�ra bielu l�tku, ke�e biela
l�tka je z�skavan� vydr�an�m �a�kost�, utrpen�m alebo roben�m dobr�ch skutkov.
�ierna l�tka sa tvor� roben�m nespr�vnych alebo nedobr�ch skutkov a je to
karma. Tak�e je tam proces premeny. M��u by� tie� zdeden�. Nesie ich priamo
hlavn� du�a �loveka, tak�e nie s� len z jedn�ho �ivota, ale zhroma��uj� sa od
vekov. Preto �udia hovoria o zhroma��ovan� karmy a zhroma��ovan� cnosti.
Navy�e, m��u by� pren�an� od predkov. Niekedy si spomeniem, �o d�vni ��nski
�udia alebo star�� �udia hovorievali: Hovorievali, �e predkovia �zhroma��ovali
cnos��, alebo �e �lovek �zhroma��uje cnos�� alebo mu �ch�ba cnos��. Ak� len
spr�vne boli ich slov�! Je to skuto�ne ve�mi presn�.
Dobr� alebo biedne vroden� vlastnosti �loveka
m��u ur�i�, �i jeho schopnos� porozumenia je dobr� alebo biedna. �lovek s
biednymi vroden�mi vlastnos�ami sa m��e sta� aj �lovekom s ve�mi biednou
schopnos�ou porozumenia. Pre�o je to tak? Je to preto, �e �lovek s dobr�mi vroden�mi
vlastnos�ami m� ve�a bielej l�tky, ktor� je v s�lade s na��m vesm�rom, v s�lade
s povahou Pravdivos�-S�cit-Zn�anlivos�; nie je tam �iadna medzera. Povaha
vesm�ru sa m��e prejavi� priamo na va�om tele a by� v priamom styku s va��m
telom. Ale �ierna l�tka je prav�m opakom. Ke�e je z�skan� roben�m nespr�vnych
skutkov, je v protiklade s povahou n�ho vesm�ru. Preto je tam medzera medzi
�iernou l�tkou a povahou n�ho vesm�ru. Ke� sa tejto �iernej l�tky nazhroma�d�
ve�k� mno�stvo, vytvor� pole obklopuj�ce telo a obal� �loveka. ��m v��ie pole,
t�m vy��ia je jeho hustota a hr�bka a toto sp�sob� zhor�enie schopnosti
porozumenia, preto�e �lovek nie je schopn� prija� vesm�rnu povahu, by�
pravdiv�, s�citn� a vydr�a�, ke�e z�skal �iernu l�tku konan�m nespr�vnych
skutkov. Zvy�ajne tak�to �lovek never� ve�mi na kultiva�n� prax, jeho schopnos�
porozumenia je hor�ia a je viac blokovan� svojou karmou. ��m viac �a�kost�
trp�, t�m menej jej bude veri�, a potom je �a�k� sa kultivova�.
Je �ahk� kultivova� sa pre niekoho s mno�stvom
bielej l�tky, preto�e v priebehu kultiv�cie, pokia� sa �lovek prisp�sobuje
povahe vesm�ru a jeho charakter sa zlep�uje, jeho cnos� sa priamo premie�a na
kung. Ale pre niekoho s mno�stvom �iernej l�tky je tam dodato�n� proced�ra. Je
to ako v�robok, ktor� vyr�ba tov�re�: Druh� prich�dzaj� s pripraven�m
materi�lom, zatia� �o tento �lovek prich�dza so surov�m materi�lom, ktor� mus�
by� spracovan�. Mus� prejs� t�mto procesom. Preto mus� najsk�r pretrpie�
�a�kosti a zmen�i� karmu, aby ju premenil na bielu l�tku a iba potom, �o sa
premen� na cnos�, m��e si vyvin�� kung vysokej �rovne. Ale tak�to osoba
zvy�ajne nem� dobr� schopnos� porozumenia. Ak ju nech�te trpie� viac, bude tomu
veri� menej a bude pre �u �a��ie vydr�a� to. Preto je �a�k� pre niekoho s mno�stvom
�iernej l�tky praktizova� kultiv�ciu. V minulosti �kola Tao a �koly
praktizovania, ktor� vyu�ovali iba jedn�ho �iaka, vy�adovali, aby majster
h�adal u�en�ka a nie u�en�k majstra. Vyberali si �ud� pod�a mno�stva t�ch vec�
na tele �loveka.
Vroden� vlastnosti ur�uj� schopnos�
porozumenia, ale nie je to absol�tne. Niektor� �udia naozaj nemaj� dobr�
vroden� vlastnosti, ale ich dom�ce prostredie je ve�mi dobr�; mnoh� �lenovia
rodiny praktizuj� �chi-kung, alebo s� mo�no niektor� z nich n�bo�ensky veriaci a
veria ve�mi silno na kultiva�n� prax. Toto prostredie ich m��e motivova� k
tomu, aby tak�m veciam verili a m��e zlep�i� ich schopnos� porozumenia. Tak�e
to nie je absol�tne. Niektor� �udia maj� ve�mi dobr� vroden� vlastnosti, ale
kv�li tomu, �e sa vzdel�vali t�m nepatrn�m k�skom poznatkov z na�ej praktickej
spolo�nosti a najm� kv�li uniformnej v�chovnej met�de pred p�r rokmi, v�aka
ktorej sa stali ve�mi �zkoprs�mi, neveria ni�omu nad svojimi vedomos�ami. Toto
m��e v�ne ovplyvni� ich schopnos� porozumenia.
Napr�klad, na jednom semin�ri som na druh� de�
hovoril o otvoren� tretieho oka. Priamo tam sa jedn�mu �loveku s dobr�mi
vroden�mi vlastnos�ami otvorilo tretie oko na ve�mi vysokej �rovni. Videl
po�etn� sc�ny, ktor� in� �udia nemohli vidie�. Povedal ostatn�m: �F�ha, videl
som Faluny pada� ako snehov� vlo�ky na tel� posluch��ov v celej s�le, kde sa
��ril Z�kon. Videl som, ako vyzer� skuto�n� telo U�ite�a Li, sv�to�iaru U�ite�a
Li, to, ako vyzer� Falun a ko�ko je tu tiel Z�kona. Videl som, �e U�ite� d�va predn�ky
na r�znych �rovniach a ako Faluny upravuj� tel� �iakov. Videl som tie�, �e ke�
U�ite� hovoril, U�ite�ovo telo kungu vyu�ovalo na v�etk�ch r�znych vrstv�ch
�rovn�. Videl som tie� nebesk� kr�sky rozhadzova� kvety, a ...� Videl tak�
n�dhern� veci, �o zna��, �e jeho vroden� vlastnosti boli celkom dobr�. Ako v�ak
pokra�oval �alej a �alej, nakoniec povedal: �Ja t�mto veciam never�m.� Niektor�
z t�chto vec� u� boli dok�zan� s��asnou vedou a mnoho vec� m��e by�
vysvetlen�ch modernou vedou a niektor� z nich sme tu u� vysvetlili. M��eme to
spravi�, lebo �omu sa d� porozumie� pomocou �chi-kungu, je skuto�ne nad
ch�pan�m modernej vedy � to je ist�. Z tohto poh�adu vroden� vlastnosti �loveka
neur�uj� �plne jeho schopnos� porozumenia.
�o je �osvietenie�? �Osvietenie� je pojem z
n�bo�enstva. V budhizme sa to vz�ahuje na �iakovo pochopenie budhistick�ho
Z�kona, jeho osvietenie sa k r�znym pravd�m a jeho kone�n� osvietenie, �o
znamen� osvietenie m�dros�ou. Napriek tomu sa v dne�n�ch d�och u� pou��va medzi
be�n�mi �u�mi a mysl� sa t�m, �e tento �lovek je ve�mi �ikovn� a dok�e ��ta�,
�o je v mysli jeho ��fa, hne� to pochop� a vie, ako pote�i� svojho ��fa. �udia
hovoria, �e m� dobr� schopnos� osvietenia a zvy�ajne je to ch�pan� t�mto
sp�sobom. Av�ak len �o vyst�pite nad �rove� svetsk�ch �ud� a dostanete sa na
tro�ku vy��iu �rove�, zist�te, �e princ�py, tak ako ich ch�pu svetsk� �udia, s�
zvy�ajne nespr�vne. Pre n�s je �osvietenie� �plne odli�n� od tohto osvietenia.
Schopnos� osvietenia �ikovn�ho �loveka nie je dobr�, preto�e �lovek, ktor� je
pr�li� �ikovn�, bude robi� iba povrchn� pr�cu, aby ho jeho ��f alebo ved�ci
ocenil. Nemusia potom skuto�n� pr�cu vykona� in� �udia? Potom druh�m nie�o
dlhuje. Preto�e je �ikovn� a vie, ako vyhovie� druh�m, bude z�skava� viac v�hod,
zatia� �o druh� bud� trpie� viac str�t. Preto�e je �ikovn�, nechce ni� strati�
a pravdepodobne ani ni� nestrat�. V d�sledku toho musia strati� druh�. ��m viac
sa star� o tento nepatrn� k�sok okam�it�ho zisku, t�m sa stane vypo��tavej��m a
�zkoprsej��m, a t�m viac si mysl�, �e materi�lne zisky svetsk�ch �ud� s�
nie��m, �o �lovek nem��e opusti�. Bude si myslie�, �e je ve�mi praktick� a �e
sa nenech� podvies�.
Niektor� �udia dokonca z�vidia tomuto �loveku!
Ja v�m hovor�m, nez�vi�te mu. Neviete, ak� �navn� �ivot vedie: Nem��e dobre
jes� ani spa�; boj� sa str�t dokonca aj v snoch a ke� pr�de na jeho osobn�
zisk, bude sa sna�i� zo v�etk�ch s�l o najban�lnej�ie veci. Nepovedali by ste,
�e vedie �navn� �ivot? Cel� �ivot �ije len kv�li tomu. My hovor�me, �e ke�
sprav�te krok sp� pri konflikte, zist�te, �e moria a obloha s� bez hran�c a
veci bud� zaru�ene vyzera� inak. Tak�to �lovek sa v�ak nevzd� a vedie
naj�navnej�� �ivot. Nemali by ste sa od neho u�i�. V spolo�enstve kultivuj�cich
sa hovor�: �Tak�to �lovek je celkom straten�. Kv�li materi�lnym v�hod�m sa
�plne stratil medzi svetsk�mi �u�mi.� Nebude �ahk� �iada� ho, aby si uchov�val
cnos�! Ak ho �iadate praktizova� kultiv�ciu, nebude v�m veri�: �Praktizova�
kultiv�ciu? Vy praktizuj�ci nevr�tite �der, ak ste bit� a neodpoved�te
nad�vkou, ak v�m nad�vaj�. Ke� v�m druh� s�a�uj� �ivot, ani v mysli sa
nespr�vate ako oni. Naopak, e�te im po�akujete. V�etci ste ako ten �bo�iak A-Q!
V�etci ste du�evne chor�!� Pre tak�hoto �loveka niet sp�sobu, ako pochopi�
kultiva�n� prax. Bude hovori�, �e ste nepochopite�n� a hl�pi. Nepovedali by
ste, �e je �a�k� ho spasi�?
Toto nie je osvietenie, o ktorom hovor�me my.
Osvietenie, o ktorom hovor�me my, je v skuto�nosti to, �o tento �lovek naz�va
�hl�pos�ou�, ke� pr�de na osobn� z�ujem. Samozrejme, nie je to skuto�n�
hl�pos�. My jednoducho berieme ot�zku osobn�ch z�ujmov s �ahostajnos�ou, pri�om
v in�ch oblastiach sme ve�mi m�dri. Ke� pracujeme na vedecko-v�skumnom
projekte, alebo n�m n� ved�ci d� �lohu, alebo si pln�me povinnosti, uva�ujeme
ve�mi jasne a vykon�vame ich ve�mi dobre. Iba ke� pr�de na tie mal� osobn�
zisky a na�e medzi�udsk� konflikty, berieme ich z�ahka. Kto v�s bude naz�va�
hl�pymi? Nikto nepovie, �e ste hl�pi � to je zaru�en�.
Po�me si poveda� o skuto�ne hl�pom �loveku,
ke�e tento princ�p je �plne obr�ten� na vy���ch �rovniach. Hl�py �lovek
pravdepodobne nebude robi� �iadne zl� skutky medzi svetsk�mi �u�mi, ani
pravdepodobne nebude s��a�i� a bojova� o osobn� z�ujem. Neh�ad� sl�vu, ani
nestr�ca cnos�, ale druh� mu bud� d�va� cnos�. Bij� ho a nad�vaj� mu, v�etci mu
d�vaj� cnos� a t�to l�tka je mimoriadne cenn�. V na�om vesm�re je tento
princ�p: �iadna strata, �iaden zisk. Aby z�skal, mus� �lovek strati�. Ke� druh�
vidia tohto hlup�ka, v�etci ho bud� slovne ur�a�: �Ty hlup�k.� Ke� otvoria
�sta a nad�vaj� mu, prehodia mu cnos�. Urazili ste ho, ste z�skavaj�cou
stranou, tak�e mus�te nie�o strati�. Mo�no niekto p�jde okolo a kopne ho: �Na,
ty hlup�k.� Dobre teda, prehodia mu �al�� ve�k� kus cnosti. Ke� ho niekto
tyranizuje alebo kopne, bude sa len usmieva�: �Len po�! To, na �om z�le��, je,
�e mi d�va� cnos� a ja jej neodmietnem ani k�sok!� Tak�e pod�a princ�pov na
vy���ch �rovniach, prem���ajte o tom, kto je �ikovn�? Nie je tento �lovek
�ikovn�? Je naj�ikovnej��, ke�e nestr�ca �iadnu cnos�. Ke� hod�te cnos� na
tohto �loveka, v�bec ju neodstr��, vezme ju v�etku a prijme ju s �smevom. M��e
by� hlup�k v tomto �ivote, ale nie v nasleduj�com � jeho hlavn� du�a nie je
hl�pa. V n�bo�enstve sa hovor�, �e ak m� �lovek ve�a cnosti, stane sa vysok�m
hodnost�rom, alebo z�ska ve�k� bohatstvo v nasleduj�com �ivote; oboje toto je
vymenen� za jeho cnos�.
Povedali sme, �e cnos� sa m��e priamo premeni�
na kung. Nie je to, ako vysoko sa vykultivujete, vyvinut� z va�ej cnosti? M��e
sa priamo vyvin�� na kung. Nie je kung, ktor� ur�uje v��ku �rovne a silu kungu
�loveka, vyvinut� z tejto l�tky? Nepovedali by ste, �e je ve�mi drahocenn�?
M��e pr�s� s naroden�m a od�s� so smr�ou. V budhizme sa hovor�, �e v��ka, na
ktor� ste sa vykultivovali, je va�ou �rov�ou ovocia. Ko�ko d�te, to�ko
dostanete � je to pr�ve tak�to princ�p. V n�bo�enstve sa hovor�, �e cnostn�
�lovek sa m��e v nasleduj�com �ivote sta� vysok�m hodnost�rom alebo zarobi�
ve�k� bohatstvo. �lovek s malou cnos�ou to bude ma� �a�k� dokonca i pri �obran�
o jedlo, preto�e nem� cnos� na v�menu. �iadna strata, �iaden zisk! Ke� �loveku
nezostane ani k�sok cnosti, jeho telo i du�a zanikne, a on naozaj umrie.
V minulosti bol �chi-kungov� majster, ktor�ho
�rove� bola dos� vysok�, ke� prv�kr�t pri�iel na verejnos�. Tento �chi-kungov�
majster nesk�r prepadol sl�ve a peniazom. Jeho majster vzal pre� jeho pomocn�
du�u, ke�e patril k t�m �u�om, ktor� kultivuj� pomocn� du�u. Ke� bola jeho
pomocn� du�a st�le e�te tu, tohto �loveka ovl�dala pomocn� du�a. Napr�klad
jedn�ho d�a jeho pracovisko pride�ovalo byt. Ved�ci povedal: �V�etci, �o
potrebujete byt, po�te sem a povedzte, pre�o si mysl�te, �e si ho zasl��ite a
pre�o potrebujete byt.� Ka�d� argumentoval svojimi vlastn�mi d�vodmi, ale tento
�lovek nepovedal ani slovo. Napokon ved�ci zistil, �e pr�ve on je v �a��ej
situ�cii ako v�etci ostatn� a �e ten byt by mali da� jemu. Ostatn� �udia
hovorili: �Nie, ten byt mu nem��ete da� v �iadnom pr�pade. Mali by ste ho da�
mne, preto�e ja ho ve�mi potrebujem.� Tento �lovek povedal: �M��e� si ho teda
vzia�.� Svetsk� �lovek by ho pova�oval za hl�peho. Niektor� �udia vedeli, �e je
praktizuj�ci, tak�e sa ho p�tali: �Ako praktizuj�ci nechce� ni�. �o teda
chce�?� On odvetil: �Chcem to, �o in� nechc�.� V skuto�nosti nebol v�bec hl�py,
bol dos� bystr�. Iba �o sa t�ka osobn�ch, �ivotne d�le�it�ch z�ujmov, bol
tak�to � nechal veci prebieha� prirodzene. Druh� sa ho sp�tali znova: ��o
�lovek dnes nechce?� On odpovedal: �Nikto nechce kamene na zemi a �udia do nich
len tak kop�. Tak�e ja si ich vezmem.� Svetsk� �udia to pova�uj� za
nepochopite�n� a nem��u pochopi� praktizuj�cich. Nem��u tomu rozumie�, ke�e
ich duchovn� svety s� ve�mi vzdialen� a medzera medzi ich �rov�ami je tie�
pr�li� ve�k�. Samozrejme, on ne�iel zdvihn�� tie kamene. Hovoril o princ�pe,
ktor�mu svetsk� �lovek nem��e porozumie�: �Net��im po veciach be�n�ch �ud�.�
Povedzme si napr�klad o kame�och. Viete, �e v budhistick�ch sv�t�ch knih�ch
stoj�: �V Z�padnom raji s� stromy zo zlata, zem je zo zlata, vt�ci s� zo zlata,
kvety s� zo zlata, domy s� zo zlata a dokonca telo Budhu je zlat� a �iariace.�
�lovek tam nen�jde ani kamienok a povr�va sa, �e tam pou��vanou menou s�
kamene. Nebude tam vliec� kame�, ale povedal tento princ�p, ktor�mu be�n�
�lovek nem��e porozumie�. Skuto�ne, praktizuj�ci povedia: �Be�n� �udia maj�
svoje be�n� t��by, ale my po tom net��ime. To, �o maj� be�n� �udia, n�s
nezauj�ma. Ale to, �o m�me my, je nie�o, �o be�n� �udia nem��u z�ska�, dokonca
aj ke� chc�.
V skuto�nosti, to �osvietenie�, o ktorom sme
pr�ve hovorili, je st�le druhom osvietenia po�as kultiva�nej praxe. Je to
presne opa�n� ako �osvietenie� be�n�ch �ud�. Osvietenie, o ktorom my naozaj
hovor�me, je vecou toho, �i v priebehu kultiva�nej praxe m��e �lovek porozumie�
Z�konu a prija� Z�kon vyu�ovan� majstrom alebo Tao vyu�ovan� taoistick�m
majstrom, �i sa pova�uje za praktizuj�ceho, ke� sa stretne s utrpen�m a �i m��e
robi� veci pod�a Z�kona, zatia� �o praktizuje kultiv�ciu. Niektor� �udia tomu
neuveria, nech im to vysvetl�te akoko�vek a be�n� veci s� pre nich aj tak
praktickej�ie. Bud� sa dr�a� svojich tvrdohlav�ch n�zorov a nepustia sa ich,
tak�e tomu nem��u veri�. Niektor� �udia chc� iba lie�i� choroby. Len �o som
povedal, �e �chi-kung sa v�bec nepou��va na lie�enie chor�b, ich mysle
reagovali negat�vne a teraz neveria tomu, �o vyu�ujem.
Niektor� �udia si jednoducho nedok�u zlep�i�
svoju schopnos� porozumenia. Neuv�ene robia zna�ky v mojej knihe. T� na�i
praktizuj�ci s otvoren�m tret�m okom m��u vidie�, �e t�to kniha �iari v�etk�mi
farbami a leskne sa zlatom. Ka�d� slovo nesie podobu m�jho tela Z�kona. Ak by
som klamal, podv�dzal by som ka�d�ho. T� zna�ka, ktor� ste spravili, vyzer�
ve�mi tmavo. Ako sa odva�ujete svojvo�ne v nej robi� zna�ky? �o my tu rob�me?
Nevedieme v�s kultiv�ciou k vy���m �rovniam? S� veci, nad ktor�mi by ste sa
mali zamyslie�. T�to kniha m��e vies� va�u kultiva�n� prax. Nemysl�te si, �e je
vz�cna? M��ete opravdivo praktizova� kultiv�ciu uctievan�m Budhu? Ste ve�mi
pobo�n� a neodv�ite sa dokonca ani z�ahka dotkn�� sochy Budhu, pri ktorej
denne p�lite kadidlo, ale odva�ujete sa zneuc�ova� Ve�k� Z�kon, ktor� m��e
naozaj vies� va�u kultiva�n� prax.
Ke� hovor�me o schopnosti porozumenia �loveka,
m�me na mysli h�bku v�ho pochopenia nie�oho, �o sa vyskytne na r�znych
�rovniach v priebehu kultiva�nej praxe, alebo ur�it�ho Z�kona, ktor� majster
vyu�oval. Ale toto e�te nie je z�kladn� osvietenie, ktor� m�me na mysli. Ke�
hovor�me o z�kladnom osvieten�, vz�ahuje sa to na toto: V �ivote �loveka, od
za�iatku kultiva�nej praxe, p�jde �lovek neust�le nahor a bude sa vzd�va�
�udsk�ch prip�tanost� a r�znych t��ob a aj jeho kung bude neust�le r�s� a� po
z�vere�n� krok v kultiva�nej praxi. Ke� sa l�tka cnos� �plne premenila na kung
a ke� cesta kultiv�cie tohto �loveka usporiadan� majstrom pri�la ku koncu,
�Bum!� v�etky z�mky bud� v�buchom otvoren� v zlomku sekundy. Jeho tretie oko
dosiahne najvy��� bod tej �rovne, na ktorej sa nach�dza a m��e na svojej �rovni
vidie� pravdu r�znych dimenzi�, formy existencie r�znych bytost� v r�znych
�asopriestoroch, formu existencie hmoty v r�znych �asopriestoroch a pravdu
n�ho vesm�ru. V�etky jeho bo�sk� sily vyst�pia v plnej sile a on m��e
komunikova� s r�znymi druhmi bytost�. Nie je v tomto �ase ve�kou osvietenou
bytos�ou? Nie je �lovekom, ktor� sa stal osvieten�m pomocou kultiv�cie? Ke� sa
to prelo�� do d�vneho indick�ho jazyka, je Budhom.
To osvietenie, o ktorom hovor�me my � druh
z�kladn�ho osvietenia � je vo forme �n�hleho osvietenia�. N�hle osvietenie
znamen�, �e �lovek je zamknut� po�as svojej celo�ivotnej kultiv�cie a nevie,
ak� vysok� je �rove� jeho kungu, alebo ak� formu m� jeho vypestovan� kung.
Nec�ti v�bec ni� a dokonca aj v�etky bunky v jeho tele s� zamknut�. Kung, ktor�
vykultivoval, je zamknut� a� po z�vere�n� krok a len potom m��e by� odomknut�.
To m��e dok�za� iba niekto s v�born�mi vroden�mi vlastnos�ami, ke�e t�to
kultiva�n� prax je dos� bolestiv�. �lovek mus� za�a� t�m, �e je dobr�m
�lovekom. St�le si zlep�uje charakter, zn�a utrpenia, neust�le sa kultivuje
nahor a zaka�d�m h�ad� zlep�enie charakteru, hoci nem��e vidie� svoj kung.
Kultiv�cia tak�hoto �loveka je naj�a��ia a mus� to by� niekto s v�born�mi
vroden�mi vlastnos�ami. Tento �lovek bude praktizova� kultiv�ciu po mnoho rokov
bez toho, aby nie�o vedel.
Je e�te jedna forma osvietenia naz�van�
postupn� osvietenie. Od sam�ho za�iatku mnoho �ud� c�tilo ot��anie Faluna a
s��asne som v�m otvoril aj va�e tretie oko. Kv�li r�znym pr��in�m niektor�
�udia nevidia veci teraz, ale v bud�cnosti ich bud� vidie�. Prejd� od videnia
vec� nejasne k videniu jasnej�ie a od neznalosti, ako ho pou�i�, a� k poznaniu,
ako ho pou�i�. �rove� �loveka bude neust�le st�pa�. Ako sa v� charakter
zlep�uje a vzd�vate sa r�znych prip�tanost�, objavuj� sa v�emo�n� nadprirodzen�
schopnosti. Cel� transforma�n� proces kultiva�nej praxe a proces premeny tela
sa bude uskuto��ova� za okolnosti, �e ich m��ete vidie� alebo c�ti�. Takto to
bude pokra�ova� a� po z�vere�n� krok, ke� �plne porozumiete pravde vesm�ru a
ke� va�a �rove� dosiahne najvy��� bod, ktor� m�te v kultiv�cii dosiahnu�.
Premena p�vodn�ho tela a zosilnenie nadprirodzen�ch schopnost� dosiahnu ur�it�
stupe�. Dosiahli ste ho postupne. Toto je �postupn� osvietenie�. Kultiv�cia
postupn�m osvieten�m takisto nie je �ahk�. Hne� ako nejak� �udia dostan�
nadprirodzen� schopnosti, nem��u sa vzda� svojich prip�tanost� a �ahko sa bud�
predv�dza� alebo robi� nejak� zl� veci. V� kung teda spadne a va�a kultiva�n�
prax vyjde navnivo� a vy ste zni�en�. Niektor� �udia m��u vidie�, m��u vidie�
v�emo�n� bytosti prejaven� na r�znych �rovniach. Jedna v�s mo�no po�iada, aby
ste spravili toto alebo tamto, alebo v�s m��e po�iada�, aby ste praktizovali
jej veci a vezme v�s za svojho u�en�ka, ale nem��e v�m pom�c� dosiahnu� Prav�
ovocie, ke�e ani ona nedosiahla Prav� ovocie.
Navy�e, v�etci �udia vo vy���ch dimenzi�ch s�
bo�sk�mi bytos�ami, ktor� sa m��u sta� ve�mi ve�k�mi a naplno predvies� svoje
bo�sk� sily. Ak va�e my�lienky nie s� spr�vne, nebudete ich nasledova�? Len �o
ich nasledujete, va�a kultiva�n� prax vyjde navnivo�. Aj ke� t� bytos� je opravdiv�m
Budhom alebo opravdiv�m Tao, napriek tomu mus�te za�a� kultiva�n� prax �plne od
za�iatku. Nie s� bytosti na r�znych �rovniach nebies v�etky vesm�rnymi
bytos�ami? Iba ke� �lovek dosiahne ve�mi vysok� �rove� kultiv�cie a dosiahne
svoj cie�, m��e �plne vyst�pi� nad a za. Av�ak pre be�n�ho �loveka m��e bo�sk�
bytos� vyzera� obrovsk� a obdaren� ve�k�mi silami. Ale ani t�to bytos� mo�no
nez�skala Prav� ovocie. Dok�ete osta� vn�torne nepohnut�, ak ste ru�en�
r�znymi odkazmi a pok��an� r�znymi sc�nami? Preto je tie� �a�k� praktizova�
kultiv�ciu s tret�m okom otvoren�m a je e�te �a��ie ovl�da� dobre svoj
charakter. Na��astie bude ma� mnoho na�ich praktizuj�cich svoje nadprirodzen�
schopnosti odomknut� a� v polovici ich kultiva�n�ho procesu, a potom dosiahnu
stav postupn�ho osvietenia. V�etk�m otvor�me tretie oko, ale nadprirodzen�
schopnosti mnoh�ch �ud� nemaj� dovolen� vyjs�. Ke� v� charakter postupne
dosiahne ur�it� �rove�, v� stav mysle bude stabiln� a vy sa dok�ete dobre
spr�va�, v�buchom bud� n�hle otvoren�. Na ur�itej �rovni vst�pite do stavu
postupn�ho osvietenia, preto�e v tom �ase bude pre v�s �ah�ie spr�va� sa dobre.
Objavia sa v�emo�n� nadprirodzen� schopnosti. Budete sa kultivova� nahor,
pokia� nie je napokon v�etko odomknut�. Bude dovolen�, aby sa to stalo v
polovici va�ej kultiva�nej praxe. Je to tak pre mnoh�ch z n�s, tak�e nebu�te
netrpezliv�, aby ste videli veci.
Mo�no ste po�uli, �e Zen budhizmus tie� hovor�
o rozdieloch medzi n�hlym osvieten�m a postupn�m osvieten�m. Chuej-neng, �iesty
patriarcha v Zen budhizme, vyu�oval n�hle osvietenie, zatia� �o �en-siu zo
Severnej �koly Zen budhizmu vyu�oval postupn� osvietenie. Spor medzi nimi dvoma
pokra�oval v budhistickej filozofii ve�mi dlho a �udia sa o tom znova a znova
dohadovali. Ja hovor�m, �e to nem� zmysel. Pre�o? Preto�e to, o �om hovoria, je
len pochopenie pravdy v priebehu kultiva�nej praxe. �o sa t�ka tejto pravdy,
niektor� ju pochopia naraz, zatia� �o in� sa k nej osvietia a pochopia ju
pomal�ie. Z�le�� na tom, ako to �lovek pochop�? Je lep�ie, ak to �lovek pochop�
naraz, ale je takisto v poriadku, ak sa k tomu osvieti postupne. V oboch
pr�padoch sa k tomu osvieti, �i nie? Obe cesty osvietenia funguj�, tak�e ka�d�
je dobr�.
�o je ��lovek s v�born�mi vroden�mi
vlastnos�ami�? �lovek s �v�born�mi vroden�mi vlastnos�ami� sa l�i od niekoho s
dobr�mi alebo biednymi vroden�mi vlastnos�ami. Je mimoriadne �a�k� n�js�
niekoho s v�born�mi vroden�mi vlastnos�ami, ke�e tak�to �lovek sa narod� len
raz za ve�mi dlh� historick� obdobie. Samozrejme, �lovek s v�born�mi vroden�mi
vlastnos�ami mus� ma� v prvom rade ve�k� mno�stvo cnosti. Pole jeho bielej
l�tky mus� by� ve�mi ve�k� � to je zaru�en�. Tento �lovek mus� by� s��asne
schopn� vydr�a� naj�a��ie zo v�etk�ch utrpen�. Mus� ma� aj srdce ve�kej
zn�anlivosti a by� schopn� prinies� obe�. Taktie� mus� by� schopn� uchova� si
cnos�, ma� dobr� schopnos� porozumenia a tak �alej.
�o je to naj�a��ie zo v�etk�ch utrpen�? V
budhizme sa ver�, �e by� �lovekom znamen� trpie� � pokia� ste �udsk�mi
bytos�ami, mus�te trpie�. Hovoria, �e bytosti vo v�etk�ch ostatn�ch dimenzi�ch
nemaj� tel� ako be�n� �udia. Preto neochorej�, ani tam nebud� probl�my
narodenia, starnutia, choroby a smrti. Nie s� tam teda tak�to utrpenia. �udia v
in�ch dimenzi�ch sa m��u vzn�a�, ni� nev�ia a s� ve�mi n�dhern�. Pr�ve kv�li
tomuto telu sa be�n� �udia stretn� s t�mto probl�mom: Ak je chladno, nem��u to
vydr�a�, ak je hor�co, nem��u to vydr�a�, ak s� sm�dn�, nem��u to vydr�a�, ak
s� hladn�, nem��u to vydr�a�, ak s� unaven�, nem��u to vydr�a� a navy�e maj�
narodenie, starnutie, chorobu a smr�. V ka�dom pr�pade sa �lovek nebude c�ti�
pohodlne.
��tal som v novin�ch, �e v �ase zemetrasenia v
Tchang-�ane mnoho �ud� zomrelo, ale niektor� boli o�iven�. S touto skupinou
�ud� sa uskuto�nil �peci�lny prieskum a p�tali sa ich, ako sa c�tili v stave
smrti. Napodiv, v�etci t� �udia hovorili zhodne o tej istej jedine�nej
situ�cii. Konkr�tne, v samotnom okamihu smrti sa nec�tili vystra�ene, naopak,
n�hle poc�tili ��avu a nejak� druh podvedom�ho vzru�enia. Niektor� �udia sa
c�tili osloboden� od v�zenia tela a mohli sa ve�mi �ahko a n�dherne vznies�
nahor a videli aj svoje vlastn� tel�. Niektor� videli bytosti v in�ch
dimenzi�ch a niektor� dokonca i�li na r�zne miesta. V�etci povedali, �e v tom
okamihu za�ili pocit ��avy, pocit nejak�ho druhu podvedom�ho vzru�enia a nebolo
tam �iadne utrpenie. To znamen�, �e ke� m�me �udsk� fyzick� telo, trp�me, ale
ke�e ka�d� prich�dza takto z matkinho lona, nikto nevie, �e je to utrpenie.
Spomenul som, �e �lovek mus� trpie� naj�a��ie
zo v�etk�ch utrpen�. Minule som povedal, �e koncept �asopriestoru u �udstva sa
l�i od konceptu v inom, v��om �asopriestore. �o je pre n�s tu be�n� �as,
napr�klad dve hodiny, je jeden rok v tom priestore. Ak �lovek praktizuje
kultiv�ciu v t�chto drsn�ch podmienkach, bud� ho pova�ova� za skuto�ne
pozoruhodn�ho. Chce n�js� Tao a chce praktizova� kultiv�ciu, tak�e je pre nich
jednoducho skvel�. To�ko trp�, ale predsa e�te nestratil svoju p�vodn� povahu,
chce sa kultivova� a vr�ti� sa. Pre�o mo�no praktizuj�cim bezpodmiene�ne
pom�c�? Je to pr�ve kv�li tomuto. Povedzme, �e niekto medituje jednu noc v
tejto dimenzii svetsk�ch �ud�. Ke� to uvidia, povedia, �e je naozaj
pozoruhodn�, ke�e tam u� sed� �es� rokov. Je to preto, �e dve na�e hodiny sa
rovnaj� jedn�mu roku tam. Dimenzia n�ho �udstva je mimoriadne jedine�nou
dimenziou.
Ako �lovek vydr�� naj�a��ie zo v�etk�ch
utrpen�? Napr�klad, �lovek ide jedn�ho d�a do roboty. Pracovisku sa nedar� a
mus� nie�o spravi� s nedostato�nou produktivitou. Pracovisko sa bude
reformova�, aby zv��ili zodpovednos� jednotlivcov a nadbyto�n� zamestnanci bud�
prepusten�. Tento �lovek je jedn�m z nich a n�hle strat� svojho chlebodarcu.
Ako sa bude c�ti�? Nem� teraz zdroj pr�jmov. Ako si m��e zarobi� na �ivobytie?
Nem� �iadne in� zru�nosti, tak�e smutne od�de domov. Ke� pr�de domov, zist�, �e
jeho rodi�ia doma s� chor� a s� vo v�nom stave. Hor��kovito sa pust� do pr�ce
a vezme rodi�ov do nemocnice. Prejde mno�stvom �a�kost�, aby si po�i�al peniaze
na hospitaliz�ciu. Potom sa vr�ti domov, aby im nie�o priniesol. Sotva sa
dostane domov, pr�de u�ite� zo �koly a hovor�: �V� syn zranil niekoho v bitke,
mali by ste sa popon�h�a� a pozrie� sa na to.� Postar� sa o to, vr�ti sa domov,
sadne si, no u� o chv��ku pr�de telefon�t, ktor� mu ozn�mi: �Tvoja �ena ti je
nevern�.� Samozrejme, vy sa nestretnete s tak�mto scen�rom. Be�n� �lovek by
nezniesol tak�to utrpenie a pomyslel by si: �Na�o e�te �ijem? N�jdem si povraz
a obes�m sa. U� toho m�m dos�. Skoncujem s t�m v�etk�m.� Ja hovor�m, �e �lovek
mus� by� schopn� zn�a� naj�a��ie zo v�etk�ch utrpen�. Samozrejme, nemusia
prevzia� t�to podobu. Ale vz�jomn� spory, nezhody preveruj�ce v� charakter a
s��a�enie o osobn� zisk nie s� �ah�ie od tamt�ch probl�mov. Mnoho �ud� �ije
jednoducho preto, aby dok�zali svoju cenu a obesia sa, ke� je toho pr�li�.
Tak�e ak chceme praktizova� kultiv�ciu v takomto zlo�itom prostred�, mus�me by�
schopn� vydr�a� naj�a��ie zo v�etk�ch utrpen� a mus�me ma� aj srdce ve�kej
zn�anlivosti.
�o je �srdce ve�kej zn�anlivosti�? Ako
praktizuj�ci, prv� vec, ktor� by ste mali by� schopn� robi�, je neodpoveda�
�derom na �der alebo ur�kou na ur�ku � mus�te by� zn�anliv�. Ako v�s inak
mo�no ozna�i� za praktizuj�ceho? Niekto hovor�: �Je naozaj �a�k� by�
zn�anliv�m. Ja m�m v�bu�n� povahu.� Ak m�te v�bu�n� povahu, mali by ste ju
zmeni�, ke�e praktizuj�ci mus� by� zn�anliv�. Niektor� �udia sa prestan�
ovl�da� pri v�chove det� a kri�ia na ne, ��m vyrobia sc�nu. Nemali by ste by�
tak�to pri v�chove det�, ani by ste sa nemali skuto�ne nahneva�. Mali by ste
vychov�va� deti rozumne, preto�e iba tak ich m��ete vychov�va� naozaj dobre. Ak
sa nem��ete dosta� ani cez mali�kosti a �ahko sa prestanete ovl�da�, ako m��ete
o�ak�va� zv��enie svojho kungu? Niekto povie: �Ak ma niekto kopne, zatia� �o sa
prech�dzam po ulici a nikto nabl�zku ma nepozn�, dok�em to znies�.� Ja
hovor�m, �e to nesta��. Mo�no v bud�cnosti dostanete facku dvakr�t a strat�te
tv�r pred niek�m, pred k�m by ste najmenej chceli strati� tv�r, aby v�s
pon�ili a aby sa uk�zalo, ako budete rie�i� t�to ot�zku a �i to dok�ete
vydr�a�. Ak to dok�ete znies�, ale predsa to zo�iera va�u myse�, st�le to
nesta��. Ako viete, ke� �lovek dosiahne �rove� Arhata, vo svojom srdci nie je
ni��m znepokojen�. V�bec sa vo svojom srdci neznepokojuje �iadnou be�nou
�udskou z�le�itos�ou a bude sa st�le usmieva� a bude v dobrom duchu. Bez oh�adu
na to, ak� ve�k� stratu utrp�, st�le sa bude usmieva� a bude v dobrom duchu bez
akejko�vek starosti. Ak to m��ete naozaj spravi�, u� ste dosiahli za�iato�n�
�rove� ovocia Arhata.
Niekto povedal: �Ak znesieme to�koto, be�n�
�udia povedia, �e sme pr�li� zbabel� a pr�li� �ahko zneu�ite�n�.� Ja to
nenaz�vam by� zbabel�m. Prem���ajte o tom, v�etci: Dokonca medzi svetsk�mi
�u�mi n�jdete star��ch �ud� a �ud� s vy���m vzdelan�m, ktor� uplat�uj�
sebaovl�danie a str�nia sa h�dok s druh�mi. Pre na�ich praktizuj�cich by to
malo plati� dvojn�sobne. Ako to m��e by� zbabelos�? Ja hovor�m, �e je to prejav
ve�kej zn�anlivosti a v�raz silnej v�le. Iba praktizuj�ci maj� toto srdce
ve�kej zn�anlivosti. Hovor� sa: �Ke� je be�n� �lovek pon�en�, vytiahne me� a
bojuje.� Pre be�n�ho �loveka je len prirodzen�, �e ak ty nad�va� mne, ja budem
nad�va� tebe a ak ty udrie� m�a, ja �a udriem tie�. Tak�to je be�n� �lovek.
Mo�no ho nazva� praktizuj�cim? Ak nem�te ako praktizuj�ci siln� v��u a
sebaovl�danie, nebudete to schopn� dok�za�.
Viete, �e v d�vnych �asoch �il gener�l naz�van�
Chan Sin, o ktorom sa hovor�, �e bol ve�mi schopn�. Bol hlavn�m gener�lom Liou
Panga a oporou krajiny. Pre�o dosiahol tak� ve�k� veci? Hovor� sa, �e u� od
mlad�ho veku nebol Chan Sin oby�ajn�m �lovekom. Existuje pr�beh o Chan Sinovi,
ktor� hovor�, �e bol pon�en� t�m, �e sa preplazil medzi niekoho nohami. Chan
Sin praktizoval vo svojej mladosti bojov� umenia a praktizuj�ci bojov�ch umen�
zvy�ajne nosili me�. Jedn�ho d�a, ako �iel ulicou, zastavil ho miestny bitk�r s
rukami vbok: �Na�o nesie� ten me�? Odv�i� sa niekoho zabi�? Ak �no, odsekni mi
hlavu.� Ako rozpr�val, nastr�il svoju hlavu. Chan Sin si pomyslel: �Pre�o by
som ti mal odsekn�� hlavu?� V tom �ase bolo zabitie niekoho takisto ohl�sen�
�radom a �lovek by musel zaplati� svoj�m �ivotom. Ako by �lovek mohol niekoho
zabi�, ke� sa mu zachce? Ke� bitk�r videl, �e Chan Sin sa ho neodv�i zabi�,
povedal: �Ak sa ma neodva�uje� zabi�, preplaz sa pomedzi moje nohy.� Chan Sin
sa naozaj preplazil pomedzi jeho nohy. Toto uk�zalo, �e Chan Sin mal srdce
ve�kej zn�anlivosti. Preto�e bol odli�n� od be�n�ch �ud�, mohol dosiahnu�
tak�to ve�k� veci. Heslom be�n�ch �ud� je, �e �lovek m� bojova�, aby si
zachoval svoju �es�. Prem���ajte o tom, v�etci: Nie je potom �ivot �navn�? Nie
je to bolestiv�? Stoj� to za to? Chan Sin bol koniec koncov be�n�m �lovekom.
Ako praktizuj�ci by sme mali by� ove�a lep�� ako on. Na��m cie�om je dosiahnu�
�rove� nad �rov�ou be�n�ch �ud� a sna�i� sa o e�te vy��ie �rovne. My sa
nedostaneme do takejto situ�cie. Ale ke� je praktizuj�ci poni�ovan� a ur�an�
medzi be�n�mi �u�mi, nie je to nevyhnutne �ah�ie ako tamto. Vz�jomn� nap�tia
preveruj�ce v� charakter nie s� v�bec �ah�ie ako tamto, s� v skuto�nosti
hor�ie a daj� sa len �a�ko zvl�dnu�.
Praktizuj�ci mus� s��asne by� schopn� vzda� sa,
vzda� sa r�znych prip�tanost� a t��ob be�n�ch �ud�. Nem��ete to spravi� naraz,
ale m��eme to robi� postupne. Ak by ste to mohli spravi� dnes, boli by ste dnes
Budhom. Kultiva�n� prax zaberie �as, ale nemali by ste po�avi�. Mohli by ste
poveda�: �U�ite� povedal, �e kultiva�n� prax zaberie �as � robme ju teda
pomaly.� Tak to nep�jde! Mus�te by� na seba pr�sni. V kultiv�cii Budhovho
Z�kona mus�te napredova� odv�ne a r�zne.
Mus�te by� takisto schopn� uchov�va� si cnos�,
udr�ova� si svoj charakter a nerobi� veci pod�a �ubov�le. Nem��ete robi�, �o sa
v�m zachce � mus�te si udr�ova� svoj charakter. Medzi svetsk�mi �u�mi je �asto
po�u� tieto slov�: �Zhroma��ujte cnos� roben�m dobr�ch vec�.� Praktizuj�ci
nehovoria o zhroma��ovan� cnosti, ke�e my si uchov�vame cnos�. Pre�o hovor�me
o uchov�van� cnosti? Je to preto, �e sme videli t�to situ�ciu: O zhroma��ovan�
cnosti hovoria be�n� �udia, ke�e chc� zhroma��ova� cnos� a robi� dobr� skutky,
aby dostali dobr� veci v nasleduj�com �ivote. Ale my nem�me tento probl�m. Ak
uspejete v kultiva�nej praxi, dosiahnete Tao a nebude tam ot�zka v�ho
nasleduj�ceho �ivota. Ke� hovor�me o �udr�ovan� cnosti�, m� to �al�iu vrstvu
v�znamu. Menovite, tie dve l�tky nesen� v na�ich tel�ch nie s� zhroma�den�
behom jedn�ho �ivota � s� zdeden� zo vzdialen�ho veku. M��ete prechodi� hoci aj
cel� mesto, no nemus�te narazi� na �iadne dobr� skutky, ktor� by ste mohli
vykona�. Aj keby ste to robili denne, mo�no sa st�le s ni��m nestretnete.
Nesie to e�te �al�iu vrstvu v�znamu: Ak sa
pok��ate zhroma��ova� si cnos�, m��ete si myslie�, �e nie�o je dobr� vec, ale
ak ju vykon�te, m��e sa uk�za�, �e to bola zl� vec. Alebo vid�te nie�o, �o
vyzer� ako zl� vec, ale ak do toho zasiahnete, m��e sa uk�za�, �e to bola dobr�
vec. Pre�o? Je to preto, �e nem��ete vidie� karmick� vz�ah tej veci. Z�kony
usmer�uj� z�le�itosti be�n�ch �ud�, �o nie je probl�m. By� praktizuj�cim je
nadprirodzen�, tak�e ako nadprirodzen� �lovek sa mus�te spr�va� pod�a
nadprirodzen�ch z�sad a nemera� sa logikou be�n�ch �ud� alebo be�n�mi z�konmi.
Ak nepozn�te karmick� vz�ah z�le�itosti, m��ete sa �ahko dopusti� chyby, ke� ju
rie�ite. Preto u��me ne‑�innos� a vy by ste nemali nie�o robi� len preto,
�e chcete. Niektor� �udia hovoria: �Ja chcem napr�va� zl�ch �ud�.� Ja by som
povedal, �e by ste sa teda mali sta� policajtom. Ale my v�m nehovor�me, aby ste
st�li opodia�, ke� sa stretnete s vra�dou alebo s po�iarom. Hovor�m v�m, �e ke�
sa vyskytne medzi�udsk� konflikt � tento niekoho kopne, alebo tamten udrie
niekoho p�s�ou � je mo�n�, �e t�to �udia si vz�jomne v minulosti dlhovali a
teraz si spl�caj� dlh. Ak do toho zasiahnete, nebud� si m�c� vyrovna� dlh a
musia po�ka�, aby to urobili op� nabud�ce. To znamen�, �e ak nem��ete vidie�
karmick� vz�ah, m��ete �ahko spravi� zl� veci a ako d�sledok strat�te cnos�.
Nez�le�� na tom, ke� sa be�n� �lovek zapletie
do z�le�itost� be�n�ch �ud�, ke�e pou�ije z�sady be�n�ch �ud� na posudzovanie
vec�. Vy mus�te pou�i� nadprirodzen� princ�py pri posudzovan� vec�. Je to
ot�zka charakteru, ak nepom��ete zastavi� vra�du alebo po�iar, ak ich vid�te.
Ako inak preuk�ete, �e ste dobr�m �lovekom? Ak nepom��ete zastavi� vra�du
alebo po�iar, v �om inom sa budete anga�ova�? Predsa v�ak treba pouk�za� na
jednu vec: Tieto veci nemaj� ve�a do �inenia s na�imi praktizuj�cimi. Nemusia
by� pre v�s pripraven� a nemus�te sa s nimi stretn��. Ke� hovor�me o udr�ovan�
cnosti, je to nato, aby sme v�m zabr�nili robi� zl� veci. Mo�no do tej veci
zasiahnete len tro�ku, ale aj tak ste spravili zl� vec, a potom strat�te cnos�.
Ke� strat�te cnos�, ako si m��ete zv��i� svoju �rove�? Ako dosiahnete svoj
kone�n� cie�? Zah��a to tak�to ot�zky. Navy�e, �lovek mus� ma� dobr� schopnos�
porozumenia. Dobr� vroden� vlastnosti m��u sp�sobi�, �e �lovek m� dobr�
schopnos� porozumenia. Vplyv prostredia m��e ma� takisto ��inok.
Povedali sme aj to, �e ak ka�d� z n�s
zu��ach�uje svoje vn�torn� ja, ak h�ad� pr��iny vo svojom charaktere a ak sa
ne�in� dobre, h�ad� pr��inu vo svojom vn�tri a pok��a sa by� nabud�ce lep�� a
ke� predt�m, ako nie�o urob�, mysl� najprv na druh�ch �ud�, svet sa zmen� k
lep�iemu a mor�lne hodnoty sa vr�tia na vy��� �tandard, �ctivos� medzi �u�mi sa
zlep�� a zlo�iny poklesn�. Mo�no nebudeme potrebova� �iadnu pol�ciu. Nikto
nebude musie� kontrolova� in�ch, ke�e ka�d� sa bude kontrolova� s�m a bude
d�kladne sk�ma� svoje vn�torn� ja. Nepovedali by ste, �e by to bolo vynikaj�ce?
Vieme, �e z�kony sa st�vaj� �plnej��mi a tesnej��mi. Pre�o s� ale �udia, ktor�
e�te st�le robia zl� veci? Pre�o sa neriadia z�konmi? Je to preto, �e nem��ete
vl�dnu� ich srdciam. Ke� ich nikto nevid�, st�le bud� robi� zl� veci. Ak bude
ka�d� zu��ach�ova� svoje vn�torn� ja, bude to �plne odli�n�. Nebude potrebn�,
aby ste bojovali s nespravodlivos�ou.
Tento Z�kon m��e by� vyu�ovan� len do tejto
�rovne. Mus�te sa kultivova�, aby ste z�skali to, �o je na vy���ch �rovniach.
Ot�zky, ktor� sa p�taj� niektor� �udia, s� �oraz konkr�tnej�ie. Ak vysvetl�m
v�etky ot�zky vo va�om �ivote, �o ostane pre v�s na kultivovanie? Mus�te sa
sami kultivova� a sami tomu porozumie�. Ak v�m poviem v�etko, ni� neostane pre
v�s na kultivovanie. Nemus�te sa v�ak b�, lebo teraz sa ��ri Ve�k� Z�kon a vy
m��ete robi� veci pod�a Ve�k�ho Z�kona.
*�������������������
*������������������� *
Mysl�m, �e m�j �as na vyu�ovanie Z�kona sa
skuto�ne ch�li ku koncu. Preto v�m chcem zanecha� opravdiv� veci, aby ste v
bud�cej kultiv�cii mali Z�kon, ktor� by v�s viedol. Po�as cel�ho priebehu
vyu�ovania tohto Z�kona som bol zodpovedn� v�m a spolo�nosti a my sme skuto�ne
nasledovali tento princ�p. �i to bolo vykonan� dobre alebo nie, ja o tom
hovori� nebudem a nech�m to na n�zor verejnosti. Moj�m �elan�m bolo roz��ri�
tento Ve�k� Z�kon na verejnosti, aby z neho malo prospech ve�a �ud� a umo�ni�
t�m, ktor� sa chc� naozaj kultivova�, aby sa mohli kultivova� nahor
nasledovan�m Z�kona. S��asne s vyu�ovan�m Z�kona sme aj vysvetlili princ�py,
ako sa spr�va� ako dobr� �udsk� bytos� a d�fame, �e ak sa po tomto semin�ri
nedok�ete kultivova� pod�a tohto Ve�k�ho Z�kona, prinajmen�om sa stanete
dobr�m �lovekom. T�mto sp�sobom budete prospieva� na�ej spolo�nosti. V
skuto�nosti u� viete, ako by� dobr�m �lovekom a po semin�ri m��ete by� dobr�m
�lovekom.
V priebehu vyu�ovania Z�kona boli aj veci,
ktor� ne�li hladko a r�zne zasahovanie zo v�etk�ch str�n bolo naozaj ohromn�.
V�aka ve�kej podpore organiz�torov, ved�cich v�etk�ch kruhov a snah�m radov�ch
�lenov boli na�e semin�re dos� �spe�n�.
Veci, ktor� som v�s u�il na semin�ri, v�s maj�
vies� pri kultiv�cii k vy���m �rovniam. V minulosti nikto nevyu�oval tieto veci
pri vyu�ovan� Z�kona. �o sme vyu�ovali, je ve�mi jasne vyjadren� a za�lenili
sme veci zo s��asnej vedy a z dne�nej vedy o �udskom tele. Navy�e sme to
vysvetlili na ve�mi vysokej �rovni. Rob�m to predov�etk�m pre v�s, aby som v
bud�cnosti umo�nil ka�d�mu skuto�ne z�ska� Z�kon a kultivova� sa nahor � toto
je m�j v�chodiskov� bod. Ke� vyu�ujeme Z�kon a cvi�enia, mnoho �ud� pova�uje
Z�kon za ve�mi dobr�, ale ve�mi �a�ko nasledovate�n�. Mysl�m si, �e v
skuto�nosti z�vis� na �loveku, �i je to �a�k� alebo nie. Celkom oby�ajn�, be�n�
�lovek sa nechce kultivova� a kultiv�ciu bude pova�ova� jednoducho za pr�li�
�a�k�, nemyslite�n� a bude si myslie�, �e je to strata �asu. Je be�n�m �lovekom
a nechce sa kultivova�, tak�e ju bude pova�ova� za pr�li� �a�k�. Lao-c�
povedal: �Ke� m�dry �lovek po�uje Tao, bude ho praktizova� usilovne. Ke�
priemern� �lovek po�uje Tao, bude ho praktizova� tu a tam. Ke� hl�py �lovek
po�uje Tao, bude sa na �om hlasno smia�. Ak sa na �om hlasno nesmeje, nie je to
Tao.� Povedal by som, �e pre opravdiv�ho praktizuj�ceho je to �ahk� a nie je to
nie�o nedosiahnute�n�. V skuto�nosti ve�a dlhoro�n�ch �iakov, ktor� tu sedia a
mnoho t�ch, ktor� tu nie s� pr�tomn�, u� dosiahlo ve�mi vysok� �rove� vo svojej
kultiva�nej praxi. Ja som v�m to predt�m nepovedal, aby ste si nevyvinuli
nejak� prip�tanos�, alebo sa nestali sami so sebou spokojn�, �o by ovplyvnilo
v�voj va�ej sily kungu. Ako opravdivo odhodlan� praktizuj�ci bude �lovek
schopn� vydr�a� v�etko a ke� ide o jeho osobn� zisk, bude schopn� opusti� svoje
prip�tanosti a bude schopn� bra� tie veci z�ahka. Pokia� to m��ete spravi�, nie
je to �a�k�. Niektor� to pova�uj� za �a�k� pr�ve preto, lebo sa nem��u vzda�
t�chto vec�. Cvi�enie samotn� nie je �a�k�, ani samotn� zvy�ovanie �rovne nie
je �a�k�. Naz�vaj� to �a�k�m len preto, �e sa nem��u vzda� �udsk�ch my�lienok.
Je to preto, �e je ve�mi �a�k� sa nie�oho vzda� tv�rou v tv�r praktick�mu
zisku. Z�ujmy s� priamo tu, pred vami � ako ich teda m��ete opusti�? Ke� si
myslia, �e je to �a�k�, mali by sme vedie�, �e to je ten d�vod, pre�o je to
�a�k�. Ke� sa vyskytne medzi�udsk� konflikt, ak nedok�ete praktizova�
zn�anlivos� alebo sa pova�ova� za praktizuj�ceho, ke� ho rie�ite, povedal by
som, �e to je neprijate�n�. Ke� som ja v minulosti praktizoval kultiv�ciu,
mnoh� ve�k� majstri mi povedali tieto slov�: �Je to �a�k� vydr�a�, ale ty to
m��e� vydr�a�. Je to �a�k� spravi�, ale ty to m��e� spravi�.� V skuto�nosti je
to tak. Ke� sa vr�tite domov, ka�d� to m��e sk�si�. Ke� prech�dzate cez
skuto�n� tr�penie alebo kritick� situ�ciu, pok�ste sa o to. Ke� je to �a�k�
vydr�a�, pok�ste sa to vydr�a�. Ke� to vyzer� by� nemo�n� alebo �a�ko realizovate�n�,
pok�ste sa o to a uvid�te, �i je to mo�n�. Ak to naozaj dok�ete, potom, ako
ten unaven� cestovate�, skuto�ne objav�te �tie� v�b, rozkvitnut� kvety, miesto,
kde mo�no hlavu skloni��.
Mo�no by sme tu mali skon�i�, preto�e ak toho
poviem prive�a, bude pre v�s �a�k� si to v�etko zapam�ta�. Uvediem nieko�ko
hlavn�ch po�iadaviek. D�fam, �e v bud�cej kultiva�nej praxi sa v�etci z v�s
bud� pova�ova� za praktizuj�cich a budete naozaj pokra�ova� vo svojej
kultiv�cii. D�fam, �e dlhoro�n� aj nov� �iaci bud� schopn� praktizova�
kultiv�ciu v Dafa a uspie� v nej! D�fam, �e po n�vrate domov ka�d� �o najlep�ie
vyu�ije svoj �as na opravdiv� kultiv�ciu.
